Ako vychovávať školáka

„Kým deti dovŕšia päť rokov, žijú v bezpečí domova a je jednoduchšie vštepovať im správne hodnoty. Ale keď začnú chodiť do školy, vidia, že ľudia okolo nich sa správajú a rozprávajú inak, ako to videli doma.“ ​(Valter, Taliansko)

AKO dieťa rastie, jeho malý svet sa zväčšuje. Stretáva sa s viacerými ľuďmi: kamarátmi, spolužiakmi a širšou rodinou. Ako to vyjadril Valter v úvode, už pominulo obdobie, keď bolo vaše dieťa batoľaťom, a vy už nie ste jediný človek, ktorý má na dieťa vplyv. Preto je mimoriadne potrebné, aby ste mu ešte skôr, než pôjde do školy, pomohli vidieť dôležitosť poslušnosti a dobrých spôsobov. Je tiež nevyhnutné, aby ste ho usmerňovali v tom, čo je správne a čo nie.

Spomenuté schopnosti neprichádzajú rýchlo a samy od seba. Pravdepodobne budete musieť ‚karhať, napomínať, nabádať s celou zhovievavosťou a umením vyučovať‘. (2. Timotejovi 4:2) Rodičia v Izraeli dostali v súvislosti s Božími zákonmi tento pokyn: „Budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ ​(5. Mojžišova 6:6, 7) Z tohto textu vidieť, že dieťa potrebuje sústavné usmerňovanie.

S výchovou detí je spojených viacero náročných úloh. Zamyslime sa aspoň nad niektorými z nich.

Čas počúvať

Biblia hovorí, že hoci je „čas hovoriť“, je aj čas počúvať. (Kazateľ 3:7) Ako môžete viesť svoje dieťa k tomu, aby počúvalo, keď vy alebo niekto iný hovoríte? Jedným zo spôsobov, ako sa to dá, je osobný príklad. Počúvate pozorne druhých vrátane svojich detí?

Deti sa nedokážu dlho sústrediť, a tak komunikácia s nimi bude nepochybne skúškou vašej trpezlivosti. Každé dieťa je iné, preto si všímajte, aký prístup platí na vaše dieťa. Napríklad David z Británie hovorí: „Od našej dcéry chcem, aby mi vlastnými slovami zopakovala, čo som práve povedal. Preto ma s pribúdajúcim vekom pozornejšie počúva.“

Keď Ježiš vyučoval svojich učeníkov, povedal im: „Dávajte pozor, ako počúvate.“ ​(Lukáš 8:18) Keď to musia robiť dospelí, o čo viac potom deti!

„Ochotne si vzájomne odpúšťajte“

V Biblii sa píše: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť.“ ​(Kolosanom 3:13) Deti sa môžu naučiť odpúšťať. Ako?

Tak ako v prípade umenia počúvať, aj tu musíte ísť príkladom. Nech vaše deti vidia, že druhým ochotne odpúšťate. Aj Marina z Ruska sa o to pri výchove usiluje. Vraví: „Snažíme sa dávať deťom dobrý príklad tým, že druhým odpúšťame, sme ochotní ustúpiť a nie sme urážliví.“ Dodáva: „Ak deťom ukrivdím, ospravedlním sa im. Chcem, aby sa to naučili aj ony a rovnako sa správali k druhým.“

V dospelosti budú deti musieť riešiť nedorozumenia a vedieť odpúšťať. Veďte ich už teraz k tomu, aby boli ohľaduplné k druhým a nezbavovali sa zodpovednosti za svoje chyby. Tým im odovzdáte niečo cenné, čo im bude v živote užitočné.

„Buďte vďační“

V týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať,‘ mnohí ľudia ‚milujú samých seba‘. (2. Timotejovi 3:1, 2) Pokým sú vaše deti malé, je ten správny čas rozvíjať v nich ducha vďačnosti. Apoštol Pavol nabádal: „Buďte vďační.“ ​(Kolosanom 3:15)

Už v útlom veku sa deti môžu naučiť slušne sa správať a byť pozorné voči druhým. Ako im v tom pomôcť? „Najlepší spôsob, ako vypestovať v deťoch vďačnosť, je neustále ju prejavovať doma,“ povedal pre časopis Parents Dr. Kyle Pruett. Dodal: „To znamená, že im pravidelne budete hovoriť, ako si vážite pomoc alebo iný prejav pozornosti... Je to vec zvyku.“

Richard z Británie si to dal za cieľ. Hovorí: „S manželkou deťom ukazujeme, ako prejaviť vďačnosť niekomu, kto k nám bol láskavý, napríklad učiteľom alebo starým rodičom. Keď nás niekto pozve k sebe na obed či na večeru, napíšeme mu ďakovnú kartičku a všetky deti sa na ňu podpíšu alebo na ňu niečo nakreslia.“ Láskavosť a vďačnosť deťom pomôže vytvárať si v budúcnosti trvalé a blízke priateľstvá.

„Nezdržiavaj kázeň“

Postupom času sa deti musia naučiť, že každý skutok má svoj následok. Už v ranom detstve podliehajú niečej autorite, a to nielen doma, ale aj v škole či inde. Je na vás, aby ste dieťaťu pomohli pochopiť zásadu, že zožne to, čo rozsieva. (Galaťanom 6:7) Akým spôsobom to môžete robiť?

V Biblii čítame: „Nezdržiavaj kázeň.“ ​(Príslovia 23:13) Ak ste dieťaťu jasne povedali, ako ho za určité nesprávne konanie potrestáte, nebojte sa slovo dodržať. „Je dôležité stáť si za slovom,“ vraví Norma, matka z Argentíny. „Keď je rodič nedôsledný, dieťa dokáže otočiť situáciu, ako mu vyhovuje.“

Aby rodičia predišli nekonečnému naťahovaniu sa s dieťaťom po tom, ako spraví niečo zlé, mali by mu vopred jasne vysvetliť, čo ho za neposlušnosť čaká. Deti sa budú zrejme menej vzpierať, ak vopred poznajú pravidlá i trest za ich porušenie a ak nemajú dôvod pochybovať, že trest ich neminie.

Aby bol trest účinný, nesmie byť vymeraný v hneve. V Biblii sa píše: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“ ​(Efezanom 4:31) Trest nikdy nesmie byť surový a nikdy nesmie dieťaťu spôsobiť telesnú či citovú ujmu.

Ale je vôbec možné ovládať sa, keď dieťa do krajnosti skúša vašu trpezlivosť? „Nie je to vždy ľahké,“ pripúšťa Peter z Nového Zélandu. „No deti sa musia naučiť, že trest dostali za to, čo urobili, a nie preto, že si na nich rodič vybil zlosť.“

Peter i jeho manželka chcú svojim deťom pomôcť, aby videli, aký úžitok im usmerňovanie prinesie z dlhodobého hľadiska. Hovorí: „Aj keď sú deti mimoriadne protivné, nevyčítame im, aké sú, ale radšej im vysvetlíme, aké by mali byť.“

„Nech sa vaša rozumnosť stane známou“

Boh svojmu ľudu povedal: „Budem [ťa] musieť v správnej miere trestať.“ ​(Jeremiáš 46:28) Najlepšie výsledky dosiahnete, ak budete pri naprávaní spravodliví a trest bude primeraný. „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom,“ napísal apoštol Pavol kresťanom. (Filipanom 4:5)

Rozumný rodič bude deti naprávať tak, aby sa necítili ponižované. Santi z Talianska hovorí: „Syna i dcéru nikdy nezosmiešňujem. Snažím sa pochopiť príčinu problému a venovať sa jej. Ak sa to dá, deti nekarhám pred inými, ani jedno pred druhým. Na verejnosti ani doma si nerobím žarty z ich chýb.“

Richard, ktorý už bol spomenutý, si uvedomuje, aké dobré je byť rozumný. Vyjadril sa takto: „Trest by nikdy nemal rásť s každým ďalším priestupkom. Keď dieťa potrestáte, je dôležité, aby ste o tom už nehovorili a sústavne mu nepripomínali, čo urobilo.“

Vychovávať deti vôbec nie je ľahké. Vyžaduje si to obete, no zároveň je to veľmi odmeňujúce. Tak to vníma aj Jelena z Ruska. Hovorí: „Našla som si prácu na skrátený úväzok, aby som mohla synovi venovať viac času. Stojí ma to veľa energie a máme menej peňazí, ale keď vidím, aký je môj syn rád a ako nás to zbližuje, hovorím si, že to stojí za to.“

[Obrázok na strane 11]

Deti sa môžu naučiť myslieť na druhých

[Obrázok na strane 12]

Deti naprávajte tak, aby sa necítili ponížené