Dá sa k Bohu modliť iba v nejakej náboženskej budove?

MNOHÍ ľudia sa pravidelne chodia modliť do nejakej náboženskej budovy. Iní na také miesta podnikajú dlhé cesty. Myslíte si, že k Bohu sa dá modliť iba v kostole, chráme či vo svätyni? Alebo si myslíte, že sa k nemu môžete modliť kedykoľvek a kdekoľvek? Čo o tom hovorí Biblia?

Na začiatku ľudských dejín neexistovali žiadne náboženské budovy. Domovom našich prvých rodičov bola krásna záhrada. (1. Mojžišova 2:8) Tam mohli komunikovať so svojím Stvoriteľom, Bohom Jehovom. Neskôr, keď sa ľudská rodina rozrástla, spravodliví muži, ako bol napríklad Noach, ‚chodili s pravým Bohom‘, a pritom nemali náboženské stavby. (1. Mojžišova 6:9) Títo muži milovali Jehovu, modlili sa k nemu a mali jeho schválenie.

Boh nebýva v budovách postavených ľuďmi

Verní muži zo staroveku vedeli, že Stvoriteľ zeme a nezmerného vesmíru nebýva v budovách postavených ľuďmi. „Bude Boh bývať s ľuďmi na zemi?“ opýtal sa múdry kráľ Šalamún. Potom vhodne poznamenal: „Hľa, nebo, áno, nebo nebies [Boha] nemôže obsiahnuť.“ ​(2. Paralipomenon 6:18) Je pravda, že starovekí Izraeliti mali svätostánok a neskôr chrám, kde sa každoročne zhromažďovali na náboženské sviatky, ako to vyžadoval Boží Zákon. (2. Mojžišova 23:14–17) No k Bohu sa mohli modliť kedykoľvek — keď pásli svoje stáda, pracovali na poli, boli spolu ako rodina alebo trávili chvíle osamote. (Žalm 65:2; Matúš 6:6)

Aj my sa môžeme modliť k Bohu na akomkoľvek mieste a v akomkoľvek čase. Náš vzor, Ježiš Kristus, často vyhľadával tiché, osamelé miesta, aby sa modlil. (Marek 1:35) Napríklad pri jednej príležitosti „vyšiel na vrch modliť sa a zotrval celú noc v modlitbe k Bohu“. (Lukáš 6:12)

Ježiš bol Žid, a preto bolo prirodzené, že sa pravidelne zúčastňoval na náboženských sviatkoch v jeruzalemskom chráme. (Ján 2:13, 14) Predpovedal však, že príde čas, keď chrám už nebude slúžiť ako centrum pravého uctievania. Keď sa raz rozprával so samárskou ženou pri jednom vrchu v Samárii, kde mal jej ľud postavený chrám, povedal: „Prichádza hodina, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.“ Potom dodal, že praví ctitelia „budú uctievať Otca duchom a pravdou“. (Ján 4:21, 23)

Teda Ježiš sa nezameriaval na stavby z tehál a malty, ale na pravé uctievanie, ku ktorému človeka podnecuje úprimné srdce. Znamená to však, že Ježišovi nasledovníci, ktorí sa neskôr začali nazývať kresťania, mali uctievať Boha iba v súkromí? (Skutky 11:26) Nie, a to z viacerých dôvodov.

Boží ľud je duchovnou rodinou

Praví Boží služobníci sú duchovnou rodinou. (Lukáš 8:21) Dobrá rodina robí veľa vecí spolu, napríklad sa teší zo spoločného jedla, čím sa posilňujú vzájomné putá. Rovnako to platí v duchovnom zmysle. Kresťanské zhromaždenia sú ako hostina, lebo na nich čerpáme duchovnú výživu a posilňujeme duchovné putá. Apoštol Pavol napísal: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom.“ ​(Hebrejom 10:24, 25)

Praví ctitelia si preto uvedomujú, že zbor má dôležitú úlohu, lebo každému umožňuje rozvíjať duchovné vlastnosti, ktoré by sa nemohli naplno rozvinúť, keby bol sám. K týmto vlastnostiam patrí láska, ochota odpúšťať, láskavosť, miernosť a pokoj. (2. Korinťanom 2:7; Galaťanom 5:19–23)

Kde sa stretávali raní kresťania, aby sa tešili zo vzájomnej spoločnosti a uctievali Boha? Často v súkromných domoch. (Rimanom 16:5; Kolosanom 4:15) Napríklad keď apoštol Pavol písal list jednému spolukresťanovi, adresoval ho aj ‚zboru, ktorý bol v jeho dome‘. (Filémonovi 1, 2)

Ani dnes Boží ľud nepotrebuje na uctievanie vyzdobené náboženské budovy, ale také, ktoré sú príjemné a kde je dostatok miesta pre všetkých prítomných. Jehovovi svedkovia majú také budovy a nazývajú ich sály Kráľovstva. Je veľmi pravdepodobné, že sála Kráľovstva sa nachádza aj vo vašom okolí. Tieto budovy sú praktické a skromné a zhromaždenia, ktoré sa v nich konajú, prebiehajú jednoducho — zahŕňajú pieseň, modlitbu a rozbor Biblie.

Jehovovi svedkovia si veľmi cenia dôverné chvíle, ktoré trávia v súkromí s Bohom. Preto sa každý deň modlia, či už ako rodiny, alebo ako jednotlivci. V Jakubovi 4:8 sa píše: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

● Býva Boh v budovách postavených ľuďmi? (2. Paralipomenon 6:18)

● Kde sa Ježiš celú noc modlil? (Lukáš 6:12)

● Prečo sa praví ctitelia spolu schádzajú? (Hebrejom 10:24, 25)

[Zvýraznený text na strane 15]

Je pravdepodobnejšie, že vás Boh vypočuje z nejakého konkrétneho miesta?