Božie meno a prekladatelia Biblie

HNEĎ na začiatku druhého storočia, po smrti posledného z apoštolov, začalo sa skutočne prejavovať odpadnutie od kresťanskej viery, ktoré predpovedal Ježiš a jeho nasledovníci. Do zboru prenikali pohanské filozofie a náuky, vzmáhali sa sekty a odštiepenia, narušila sa pôvodná čistota viery. A prestalo sa používať Božie meno.

So šírením tohto odpadlíckeho kresťanstva vznikla potreba preložiť Bibliu z hebrejskej a gréckej pôvodiny do iných jazykov. Ako vyjadrili prekladatelia Božie meno vo svojich prekladoch? Zvyčajne používali ekvivalent slova „Pán“. Veľmi vplyvným prekladom bola v tých časoch latinská Vulgata, preklad Biblie do hovorovej latinčiny, ktorý vytvoril Hieronym. Hieronym vyjadril tetragramaton (JHVH) náhradným slovom Dominus, „Pán“.

Neskôr sa v Európe začali objavovať nové jazyky, ako francúzština, angličtina a španielčina. No katolícka cirkev odrádzala od prekladania Biblie do týchto nových jazykov. A tak kým Židia, ktorí čítali Bibliu v hebrejskom origináli, odmietali vyslovovať Božie meno, ktoré videli napísané, väčšina „kresťanov“ počúvala čítanie Biblie z latinských prekladov, ktoré toto meno nepoužívali.

Časom sa Božie meno znova začalo používať. V roku 1278 sa objavilo v latinčine v diele Pugio fidei (Dýka viery) od španielskeho mnícha Raymunda Martiniho. Raymundus Martini použil tvar Yohoua.a Krátko nato, v roku 1303, Porchetus de Salvaticis dokončil dielo nazvané Victoria Porcheti adversus impios Hebraeos (Porchetovo víťazstvo nad bezbožnými Židmi). Aj on sa tu zmienil o Božom mene, píšúc ho rôzne — Iohouah, Iohoua a Ihouah. Potom, v roku 1518, Petrus Galatinus vydal dielo s názvom De arcanis catholicae veritatis (O tajomstvách všeobecnej pravdy), v ktorom podáva Božie meno v tvare Iehoua.

V anglickej Biblii sa toto meno prvý raz objavilo v roku 1530, keď William Tyndale vydal preklad prvých piatich kníh Biblie. Použil v ňom Božie meno, prepisujúc ho väčšinou Iehouah, v niekoľkých veršoch,b a v poznámke k tomuto vydaniu napísal: „Iehovah je Božie meno... Okrem toho, keď vidíš „PÁN“ veľkými písmenami (s výnimkou, že by sa vyskytla chyba v tlači), v hebrejčine je to Iehovah.“ Odvtedy sa začalo praktizovať používanie mena Jehova iba v týchto niekoľkých veršoch a písanie „PÁN“ alebo „BOH“ vo väčšine ostatných, kde sa v hebrejskom texte nachádza tetragramaton.

V roku 1611 bol vydaný Autorizovaný preklad, ktorý sa stal najpoužívanejším anglickým prekladom. Tu sa meno vyskytuje štyri razy v hlavnom texte. (2. Mojžišova 6:3; Žalm 83:18; Izaiáš 12:2; 26:4) V Žalme 68:4 sa objavuje „Jah“, poetická skratka tohto mena. Okrem toho sa meno objavuje v miestnych názvoch, ako je „Jehovah-jireh“. (1. Mojžišova 22:14; 2. Mojžišova 17:15; Sudcov 6:24) Nasledujúc však príklad Tyndala, prekladatelia v mnohých prípadoch nahradili Božie meno slovami „PÁN“ alebo „BOH“. Ale ak mohlo byť Božie meno použité v štyroch veršoch, prečo sa nemohlo použiť vo všetkých ďalších tisícoch veršov, ktoré ho obsahujú v pôvodnom hebrejskom texte?

Čosi podobné sa stalo v nemčine. V roku 1534 Martin Luther vydal svoj úplný preklad Biblie, v ktorom vychádzal z pôvodných jazykov. Z určitého dôvodu v ňom neuviedol Božie meno, ale použil náhradné výrazy, ako napríklad HERR („PÁN“). Poznal však božské meno, lebo v kázni na tému Jeremiáša 23:1–8, ktorú predniesol v roku 1526, povedal: „Toto meno Jehova, Pán, patrí výlučne pravému Bohu.“

V roku 1534 Luther napísal s typickou úprimnosťou: „Keď [Židia] teraz tvrdia, že meno Jehova je nevysloviteľné, nevedia, o čom rozprávajú... Ak môže byť napísané perom a atramentom, prečo by nemohlo byť vyslovené, čo je oveľa lepšie, ako keď je napísané perom a atramentom? Prečo ho nenazvú aj nenapísateľným, nečítateľným alebo nepomysliteľným? Ak uvážime toto všetko, je tu niečo nečisté.“ Napriek tomu Luther nenapravil túto vec vo svojom preklade Biblie. V neskorších rokoch však vyšli iné nemecké Biblie, ktoré obsahovali meno v texte 2. Mojžišovej 6:3.

V nasledujúcich storočiach sa prekladatelia Biblie uberali dvoma smermi. Jedni sa vyhli akémukoľvek použitiu Božieho mena, kým druhí ho používali výlučne v Hebrejských písmach, buď vo forme Jehova, alebo vo forme Jahve. Uvažujme o dvoch prekladoch, ktoré sa vyhli menu, a pozrime sa, ako to prekladatelia zdôvodnili.

Prečo ho vypustili

Keď J. M. Powis Smith a Edgar J. Goodspeed vytvorili v roku 1935 moderný preklad Biblie, čitatelia zistili, že na väčšine miest bolo Božie meno nahradené výrazmi PÁN a BOH. Dôvod bol vysvetlený v predslove: „V tomto preklade sme nasledovali ortodoxnú židovskú tradíciu a nahradili sme meno ‚Jahve‘ slovom ‚Pán‘ a spojenie ‚Pán Jahve‘ spojením ‚Pán Boh‘. Vo všetkých prípadoch, kde ‚Pán‘ alebo ‚Boh‘ nahrádza pôvodné ‚Jahve‘, je vytlačené malou verzálkou.“

Potom predslov, svojsky prevracajúc tradíciu Židov, ktorí tam, kde sa pri čítaní stretnú s JHVH, vyslovujú „Pán“, odporúča: „Preto každý, kto túži zachovať príchuť pôvodného textu, nech číta ‚Jahve‘, kdekoľvek vidí PÁN alebo BOH!“

Keď čítame toto odporúčanie, prichádza nám na um otázka: Ak čítanie „Jahve“ namiesto „PÁN“ zachováva „príchuť pôvodného textu“, prečo prekladatelia nepoužili vo svojich prekladoch formu „Jahve“? Prečo, ako sami hovoria, ‚nahrádzajú‘ Božie meno slovom „PÁN“, a tak zastierajú príchuť pôvodného textu?

Prekladatelia hovoria, že nasledujú ortodoxnú židovskú tradíciu. Ale je múdre, aby tak konal kresťan? Spomeň si, že to boli farizeji, zachovávatelia ortodoxnej židovskej tradície, ktorí odmietli Ježiša a ktorým povedal: „Spravili [ste] Božie slovo neplatné pre svoju tradíciu.“ ​(Matúš 15:6) Takáto náhrada naozaj oslabuje Slovo Boha.

V roku 1952 bol v angličtine vydaný Revidovaný štandardný preklad Hebrejských písiem a táto Biblia tiež použila náhrady za Božie meno. To si zasluhuje pozornosť, pretože tento preklad bol opraveným vydaním pôvodného Amerického štandardného prekladu, ktorý používal meno Jehova v celých Hebrejských písmach. Teda vypustenie mena bolo obrovským odklonom. Prečo sa k tomu pristúpilo?

V predslove k Revidovanému štandardnému prekladu čítame: „Z dvoch dôvodov sa výbor vrátil k obvyklejšiemu spôsobu opierajúcemu sa o Preklad kráľa Jakuba [to jest k vynechávaniu Božieho mena]: 1. slovo ‚Jehova‘ nezastupuje správne žiaden tvar Mena používaný v hebrejskom texte; a 2. použitie akékohoľvek vlastného mena pre jedného a jediného Boha, ako keby existovali iní bohovia, od ktorých by ho bolo treba odlíšiť, prestalo v judaizme pred kresťanskou érou a je celkom nevhodné pre univerzálnu vieru kresťanskej cirkvi.“

Sú to zdravé argumenty? Ako už bolo povedané, meno Ježiš nezastupuje presne pôvodnú formu mena Božieho Syna, ktorú používali jeho nasledovníci. A predsa výbor nedospel k názoru, že by sa mal vyhnúť používaniu tohto mena a namiesto neho používať titul, ako napríklad „Sprostredkovateľ“ alebo „Kristus“. Pravda, tieto tituly sa používajú, ale pripojené k menu Ježiš, nie namiesto neho.

Pokiaľ ide o argument, že neexistujú žiadni iní bohovia, od ktorých by bolo treba pravého Boha odlíšiť, jednoducho nie je pravdivý. Sú milióny bohov, ktorých ľudstvo uctieva. Apoštol Pavol si všimol: „Je mnoho ‚bohov‘.“ ​(1. Korinťanom 8:5; Filipanom 3:19) Pravda, je iba jeden pravý Boh, ako Pavol hovorí ďalej. Preto používanie mena pravého Boha má tú veľkú výhodu, že ho odlišuje od všetkých falošných bohov. A potom, ak používanie Božieho mena je „celkom nevhodné“, prečo sa vyskytuje takmer 7 000 ráz v pôvodných Hebrejských písmach?

Pravda je, že mnohí prekladatelia nemali a nemajú pocit, že by meno s jeho súčasnou výslovnosťou nemalo v Biblii miesto. Zahrnuli ho do svojich prekladov a výsledkom bol vždy preklad, ktorý vzdáva väčšiu česť Autorovi Biblie a pridŕža sa vernejšie pôvodného textu. K rozšíreným prekladom, ktoré obsahujú toto meno, patrí napríklad Valerov preklad (v španielčine, vydaný v roku 1602), Almeidov preklad (v portugalčine, vydaný v roku 1681), pôvodný Elberfeldský preklad (v nemčine, vydaný v roku 1871), ako aj Americký štandardný preklad (v angličtine, vydaný v roku 1901). Niektoré preklady, najmä Jeruzalemská Biblia, tiež dôsledne používajú Božie meno, ale v prepise Jahve (Yahweh).

Prečítaj si teraz poznámky niektorých prekladateľov, ktorí zahrnuli meno do svojich prekladov, a porovnaj ich zdôvodnenia s dôvodmi tých, ktorí meno vynechali.

Prečo iní používajú meno

Tu je poznámka prekladateľov Amerického štandardného prekladu z roku 1901: „[Prekladatelia] sa jednomyseľne zhodli na tom, že židovská povera, podľa ktorej je božské meno príliš sväté, aby sa vyslovovalo, by nemala dlhšie prevládať v anglickom ani v nijakom inom preklade Starého zákona... Toto pamätné meno, vysvetlené v Ex. iii. 14, 15 a zdôraznené ako také znova a znova v pôvodnom texte Starého zákona, vykresľuje Boha ako osobného Boha, ako Boha zmluvy, Boha zjavenia, Osloboditeľa, Priateľa svojho ľudu... Toto osobné meno s množstvom posvätných súvislostí, sa teraz vracia na svoje miesto v svätom texte, na čo má nesporný nárok.“

Podobne v predhovore k pôvodnému nemeckému Elberfeldskému prekladu Biblie čítame: „Jehova. Zachovali sme toto meno izraelského Boha Zmluvy, lebo čitateľ bol naň roky zvyknutý.“

Steven T. Byington, prekladateľ Biblie v živej angličtine, vysvetľuje, prečo používa Božie meno: „Písanie a výslovnosť nie sú veľmi dôležité. Čo je veľmi dôležité, je ujasniť si, že toto je osobné meno. Sú texty, ktoré nemožno správne pochopiť, ak preložíme toto meno všeobecným podstatným menom, ako je ‚Pán‘, alebo, čo je ešte horšie, spodstatneným prídavným menom [napríklad Večný].“

Zaujímavý je ďalší preklad, ktorý pochádza od J. B. Rotherhama. Používa Božie meno, ale uprednostňuje formu Yahweh. Ale vo svojom neskoršom diele, Štúdie o Žalmoch, vydanom v roku 1911, sa Rotherham vrátil k forme Jehovah. Prečo? Vysvetľuje: „JEHOVAH. — Použitie tejto anglickej podoby Pamätného mena (2. Mojžišova 3:18) v súčasnom preklade Žaltáru nevzniklo z nejakých pochybností, či by nebola správnejšia iná výslovnosť, ako je Yahweh; ale výlučne z osobného rozhodnutia, motivovaného praktickou skúsenosťou, že bude vhodné nestratiť kontakt s uchom a okom verejnosti v tejto veci, kde to najdôležitejšie je ľahké rozpoznanie Božieho mena.“

V Žalme 34:3 sú ctitelia Jehovu nabádaní: „Velebte so mnou Jehovu a spoločne vyvyšujme jeho meno.“ Ako môžu čitatelia biblických prekladov, ktoré vynechávajú Božie meno, plne uposlúchnuť túto výzvu? Kresťania sú radi, že aspoň niektorí prekladatelia mali odvahu zahrnúť Božie meno do svojho prekladu Hebrejských písiem, a tak zachovať to, čo Smith a Goodspeed nazývajú „príchuťou pôvodného textu“.

No väčšina prekladov, i keď obsahuje Božie meno v Hebrejských písmach, vynecháva ho v Kresťanských gréckych písmach, „Novom zákone“. Z akého dôvodu? Dá sa dajako zdôvodniť použitie Božieho mena v tejto poslednej časti Biblie?

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 17]

Prekladatelia Autorizovaného prekladu zachovali Božie meno Jehova iba v štyroch veršoch; všade inde ho nahradili slovami BOH a PÁN

[Zvýraznený text na strane 22]

Ak je používanie Božieho mena „celkom nevhodné“, prečo sa objavuje takmer 7 000 ráz v pôvodnom hebrejskom texte?

[Rámček/obrázky na stranách 20, 21]

Nepriateľstvo voči Božiemu menu?

V súčasnosti neexistuje v afrikánčine (jazyk afrikaans — ktorým rozprávajú obyvatelia Južnej Afriky holandského pôvodu) novší preklad Biblie, ktorý by obsahoval Božie meno. Je to prekvapujúce, lebo v mnohých prekladoch do kmeňových jazykov, ktorými sa v krajine rozpráva, sa toto meno bez zábran používa. Pozrime sa, ako sa to stalo.

24. augusta 1878 na stretnutí Spoločnosti pravých Afrikáncov (G.R.A.) bola vyslovená vrelá túžba, aby sa vytvoril preklad Biblie do afrikánčiny. O šesť rokov sa o tejto veci hovorilo znova, a nakoniec bolo rozhodnuté, že sa pristúpi k dielu a preloží sa Biblia z pôvodných jazykov. Práca bola zverená S. J. du Toitovi, superintendentovi vzdelávania v Transvaale.

List s pokynmi du Toitovi obsahuje nasledujúci návod: „Vlastné meno Pána, Jehova alebo Jahve, by sa nikde nemalo prekladať (to znamená nahrádzať ho slovami Pán alebo Boh).“ S. J. du Toit preložil do afrikánčiny sedem biblických kníh a všade používal meno Jehova.

Aj iné juhoafrické publikácie istý čas obsahovali Božie meno. Napríklad v De Korte Catechismus (Krátky katechizmus) od J. A. Malherbeho z roku 1914 sa kladie otázka: „Aké vynikajúce meno má Boh?“ A odpoveď: „Jehova, ktoré sa v našich Bibliách píše PÁN s veľkými písmenami. Toto [meno] nebolo nikdy dané žiadnemu stvoreniu.“

V Die Katkisasieboek (katechizme, ktorý vydal Spojený výbor nedeľných škôl Holandskej reformovanej cirkvi v Juhoafrickej republike) sa objavila nasledujúca otázka: „Nesmieme potom nikdy používať meno Jehova alebo PÁN? To robia Židia... Nie taký je význam prikázania... Môžeme používať Božie meno, ale nikdy nie nadarmo.“ Ešte donedávna sa i v nových vydaniach spevníka Die Halleluja objavovalo v niektorých cirkevných piesňach meno Jehova.

Ale du Toitov preklad nebol populárny a v roku 1916 bol zvolaný nový Výbor prekladu Biblie, aby dozrel na vytvorenie Biblie v afrikánčine. Tento Výbor mal v pláne vynechať z Biblie meno Jehova. V roku 1971 vydala Juhoafrická biblická spoločnosť „predbežný preklad“ niekoľkých biblických kníh v afrikánčine. Božie meno bolo spomenuté v úvode, no nepoužívalo sa v texte prekladu. Podobne v novom preklade „Nového zákona“ a Žalmov, ktorý sa objavil v roku 1979, bolo Božie meno vynechané.

Okrem toho od roku 1970 sa už meno Jehova nevyskytuje v spevníku Die Halleluja a v šiestom revidovanom vydaní Die Katkisasieboek, ktoré vyšlo nákladom Holandskej reformovanej cirkvi v Juhoafrickej republike, bolo meno vynechané tiež.

Snahy odstrániť meno Jehova sa neobmedzujú len na knihy. Kostol Holandskej reformovanej cirkvi v Paarl mal kedysi na základnom kameni vypísané slová JEHOVAH JIREH („Jehova zaopatrí“). Fotografia tohto kostola a jeho základného kameňa sa objavila v afrikánskom vydaní časopisu Prebuďte sa! z 22. októbra 1974. Potom bol základný kameň s nápisom nahradený iným, so slovami DIE HERE SAL VOORSIEN („PÁN zaopatrí“). Citát z Písma a dátum na základnom kameni zostali nezmenené, ale meno Jehova bolo odstránené.

A tak dnes mnohí Afrikánci nepoznajú Božie meno. Tí členovia cirkvi, ktorí ho poznajú, sa ho hanbia používať. Niektorí dokonca vystupujú proti nemu, tvrdiac, že Božie meno je PÁN, a obviňujú Jehovových svedkov, že si meno Jehova vymysleli.

[Obrázky]

Kostol Holandskej reformovanej cirkvi v Paarl v Juhoafrickej republike. Pôvodne bolo na základnom kameni vyryté meno Jehova (vpravo hore). Neskôr bolo odstránené (vľavo hore)

[Obrázok na strane 18]

V diele Pugio fidei z roku 1278 sa Božie meno objavilo vo forme Yohoua. Vidíme to na tomto rukopise (z 13. alebo 14. storočia) uchovávanom v knižnici svätej Geneviévy v Paríži, Francúzsko (folio 162b)

[Obrázok na strane 19]

V tomto preklade prvých piatich kníh Biblie, vydanom v roku 1530, William Tyndale použil Božie meno v 2. Mojžišovej 6:3. Použitie mena vysvetlil v poznámke k prekladu.

[Prameň ilustrácie]

(Fotografia použitá s dovolením knižnice Americkej biblickej spoločnosti v New Yorku)