Kapitola 3
Falošný priateľ Biblie
V tejto kapitole rozoberáme závažný dôvod, prečo mnoho ľudí z nekresťanských krajín odmieta prijať Bibliu ako Božie Slovo. Takzvané kresťanstvo počas dejín tvrdilo, že verí v Bibliu a že je jej ochrancom. Ale náboženské organizácie takzvaného kresťanstva boli zapojené do niektorých z najväčších hrôz v dejinách, od križiackych výprav a pogromov v stredoveku až po holokaust v našej dobe. Je správanie takzvaného kresťanstva dostatočným dôvodom na zavrhnutie Biblie? Pravdou je, že takzvané kresťanstvo sa ukázalo ako falošný priateľ Biblie. Keď sa v štvrtom storočí n. l. toto kresťanstvo objavilo na scéne, boj Biblie o prežitie vonkoncom ešte nebol vyhratý.
1, 2. (Vrátane úvodu.) a) Prečo mnohí odmietajú prijať Bibliu ako Božie Slovo? b) Aká dobrá práca sa vykonala v prvom a druhom storočí, no aký nebezpečný vývoj udalostí sa začal?
KONCOM prvého storočia bolo dokončené písanie poslednej knihy Biblie. Odvtedy sa práce na rozmnožovaní a rozširovaní kompletnej Biblie ujímali najmä kresťania. Zároveň ju usilovne prekladali do najbežnejších jazykov tej doby. Kým sa však kresťanský zbor venoval tejto vynikajúcej práci, začalo sa formovať niečo, čo sa ukázalo ako veľmi nebezpečné pre prežitie Biblie.
2 Tento vývoj bol predpovedaný priamo v Biblii. Ježiš kedysi vyslovil podobenstvo o mužovi, ktorý zasial na svoje pole kvalitné semeno pšenice. Ale „keď ľudia spali“, nepriateľ nasial semená, z ktorých mala vyrásť burina. Oba druhy semien vzišli a burina na chvíľu prekryla pšenicu, takže ju nebolo vidieť. V tomto podobenstve Ježiš ukázal, že ovocím jeho práce budú praví kresťania, ale že po jeho smrti vniknú do zboru falošní kresťania. Napokon bude ťažké rozlíšiť pravých od falošných. — Matúš 13:24–30, 36–43.
3. Aký vplyv na vieru v Bibliu mali mať podľa apoštola Petra „kresťania“ podobní burine?
3 Apoštol Peter otvorene varoval pred tým, ako títo „kresťania“ podobní burine ovplyvnia názor ľudí na kresťanstvo a na Bibliu. Napísal: „Aj medzi vami budú falošní učitelia. Práve tí budú nenápadne zavádzať zhubné sekty a zaprú dokonca majiteľa, ktorý ich kúpil, a privodia si rýchle zničenie. Mnohí budú nasledovať ich skutky voľného správania a pre nich sa bude hovoriť rúhavo o ceste pravdy.“ — 2. Petra 2:1, 2.
4. Ako sa proroctvá Ježiša a Petra spĺňali už v prvom storočí?
4 Už v prvom storočí sa tieto proroctvá Ježiša a Petra začali spĺňať. Ambiciózni muži vnikli do kresťanského zboru a rozsievali nezhody. (2. Timotejovi 2:16–18; 2. Petra 2:21, 22; 3. Jána 9, 10) Počas ďalších dvoch storočí bola rýdzosť biblickej pravdy narušovaná gréckou filozofiou a mnohí začali mylne prijímať pohanské náuky ako biblickú pravdu.
5. Ako sa zmenilo postavenie „kresťanstva“ v štvrtom storočí?
5 V štvrtom storočí sa určitá podoba „kresťanstva“ napokon stala oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Ale toto „kresťanstvo“ bolo veľmi odlišné od náboženstva, ktoré kázal Ježiš. Už vtedy prekvitala „burina“, presne ako predpovedal Ježiš. No môžeme si byť istí, že po celý ten čas boli ľudia, ktorí reprezentovali pravé kresťanstvo a usilovali sa držať Biblie ako inšpirovaného Božieho Slova. — Matúš 28:19, 20.
Odpor voči prekladaniu Biblie
6. Kedy sa začalo formovať takzvané kresťanstvo a v akom ohľade sa náboženstvo tohto kresťanstva odlišovalo od biblického kresťanstva?
6 Práve v čase Konštantína sa začalo formovať takzvané kresťanstvo, ako ho poznáme dnes. Skazená forma kresťanstva, ktorá už bola zakorenená, nebola už len náboženskou organizáciou. Bola súčasťou štátu a jej vodcovia hrali dôležitú úlohu v politike. Napokon odpadlícka cirkev využila svoju politickú moc spôsobom, ktorý bol celkom v rozpore s biblickým kresťanstvom, lebo spôsobil ďalšie nebezpečné ohrozenie Biblie. Aké?
7, 8. Kedy pápež vyjadril nesúhlas s prekladaním Biblie a čo bolo dôvodom jeho nesúhlasu?
7 Keď latinčina prestala byť bežne používaným jazykom, boli potrebné nové preklady Biblie. Ale katolícka cirkev tomu už nebola naklonená. V roku 1079 Vratislav, ktorý sa neskôr stal českým kráľom, požiadal pápeža Gregora VII. o povolenie preložiť Bibliu do jazyka svojich poddaných. Pápežova odpoveď bola záporná. Vyhlásil: „Tým, ktorí o tom často uvažujú, je zrejmé, že nie bez príčiny sa Všemocnému Bohu zapáčilo, aby sväté písmo bolo na určitých miestach tajomstvom, lebo keby bolo celkom zjavné všetkým ľuďom, možno by nebolo v takej úcte a ľudia by si ho nevážili; alebo tí, čo majú priemerné vzdelanie, by ho mohli nesprávne pochopiť, a to by viedlo k bludu.“1
8 Tento pápež chcel, aby Biblia zostala v latinčine, ktorá bola už mŕtvym jazykom. Jej obsah mal zostať „tajomstvom“ a nemal byť prekladaný do jazyka prostých ľudí.a Hieronymova latinská Vulgáta, ktorú vytvoril v 5. storočí, aby sprístupnil Bibliu všetkým, sa teraz stala prostriedkom na to, aby zostala skrytá.
9, 10. a) Ako sa vyvíjala rímskokatolícka opozícia voči prekladaniu Biblie? b) Aký bol účel opozície cirkvi proti Biblii?
9 Odmietavý postoj, ktorý cirkev zaujímala voči Biblii v miestnych jazykoch, sa v stredoveku stále viac pritvrdzoval. V roku 1199 napísal pápež Inocent III. taký ostrý list arcibiskupovi v Metzi v Nemecku, že arcibiskup spálil všetky Biblie v nemeckom jazyku, ktoré sa mu podarilo nájsť.3 V roku 1229 vydala synoda v Toulouse vo Francúzsku vyhlásenie, podľa ktorého „laický ľud“ nesmel vlastniť nijaké biblické knihy v bežnom jazyku.4 V roku 1233 vydala provinčná synoda v Tarragone v Španielsku príkaz, že všetky knihy „Starého alebo Nového zákona“ majú byť odovzdané na spálenie.5 V roku 1407 synoda duchovných, ktorú zvolal v Oxforde v Anglicku arcibiskup Thomas Arundel, výslovne zakázala prekladanie Biblie do angličtiny alebo do nejakého iného novodobého jazyka.6 V roku 1431, opäť v Anglicku, biskup Stafford z Wellsu zakázal prekladanie Biblie do angličtiny i vlastnenie takých prekladov.7
10 Tieto náboženské autority sa nesnažili zničiť Bibliu. Snažili sa ju fosilizovať, uchovať ju v jazyku, ktorý mohol čítať len málokto. Dúfali, že tak zabránia tomu, čo nazývali kacírstvom, ale čo v skutočnosti znamenalo spochybňovanie ich autority. Keby sa im to podarilo, Biblia by sa mohla stať len predmetom intelektuálneho záujmu, a mala by len malý alebo nijaký vplyv na život prostých ľudí.
Zástancovia Biblie
11. Čo sa stalo, keď Julián Hernández pašoval Biblie v španielskom jazyku do Španielska?
11 Našťastie mnoho úprimných ľudí odmietlo poslúchnuť tieto nariadenia. Ale také odmietnutie bolo nebezpečné. Niektorí strašne trpeli za „zločin“ vlastnenia Biblie. Vezmime si napríklad Španiela Juliána Hernándeza. Podľa Foxovho diela History of Christian Martyrdom (História kresťanského mučeníctva) Julián (alebo Juliano) „sa podujal dopraviť z Nemecka do svojej krajiny veľké množstvo Biblií ukrytých v sudoch, ktoré boli označené ako rýnske víno“. Bol však zradený a dostal sa do rúk rímskokatolíckej inkvizície. Tí, pre ktorých boli Biblie určené, „boli všetci bez rozdielu mučení a potom bola väčšina z nich odsúdená na rôzne tresty. Juliano bol upálený, dvadsiati boli upečení na ražňoch, niekoľkí boli uväznení na doživotie, ďalší boli verejne zbičovaní a mnohí boli poslaní na galeje.“8
12. Ako vieme, že náboženskí predstavitelia v stredoveku nereprezentovali biblické kresťanstvo?
12 Aké hrozné zneužívanie moci! Je zrejmé, že títo náboženskí predstavitelia rozhodne nereprezentovali biblické kresťanstvo! Sama Biblia odhalila, komu patria, slovami: „Podľa toho sa rozpoznajú Božie deti a Diablove deti: Ten, kto nekoná spravodlivosť, nepochádza z Boha, ani ten, kto nemiluje svojho brata. Lebo to je to posolstvo, ktoré ste počuli od začiatku, že sa máme navzájom milovať; nie ako Kain, ktorý pochádzal z toho zlého a zabil svojho brata.“ — 1. Jána 3:10–12.
13, 14. a) Aká pozoruhodná skutočnosť v spojitosti s Bibliou počas stredoveku poukazuje na jej božský pôvod? b) Ako sa zmenila situácia v Európe, pokiaľ ide o Bibliu?
13 Je naozaj pozoruhodné, že muži i ženy boli ochotní riskovať také hrozné tresty len preto, aby vlastnili Bibliu! A takéto prípady sa do dnešnej doby zopakovali ešte mnohokrát. Hlboká zbožnosť, k akej Biblia podnecovala jednotlivcov, ochota trpezlivo znášať utrpenie a podstúpiť strašnú smrť bez sťažností a bez snahy pomstiť sa svojim mučiteľom je silným dokladom toho, že Biblia je Božie Slovo. — 1. Petra 2:21.
14 Napokon, po protestantskej vzbure proti rímskokatolíckej moci v 16. storočí, bola sama rímskokatolícka cirkev nútená vytvoriť preklady Biblie v jazykoch, ktoré sa vtedy v Európe používali. Ale aj potom bola Biblia viac spájaná s protestantizmom než s katolicizmom. Rímskokatolícky kňaz Edward J. Ciuba o tom napísal: „Musíme čestne pripustiť, že jedným z tragickejších následkov protestantskej reformácie bolo to, že katolícki veriaci zanedbávali Bibliu. Hoci Biblia nebola nikdy celkom zabudnutá, pre väčšinu katolíkov bola tajomstvom.“9
Vyššia kritika
15, 16. Prečo protestantizmus nie je bez viny, pokiaľ ide o odpor voči Biblii?
15 Ale ani protestantské cirkvi neboli celkom bez viny, pokiaľ ide o odpor voči Biblii. V priebehu rokov istí protestantskí učenci rozpútali proti tejto knihe inakší útok — intelektuálny. V 18. a 19. storočí vyvinuli metódu štúdia Biblie známu ako vyššia kritika. Vyšší kritici učili, že veľká časť Biblie je zložená z legiend a mýtov. Niektorí dokonca hovorili, že Ježiš nikdy neexistoval. Títo protestantskí učenci nielenže neoznačovali Bibliu za Božie Slovo, ale hovorili, že je to slovo človeka, a navyše veľmi neusporiadané.
16 Hoci extrémnejšie z týchto názorov už dnes nie sú prijímané, vyššia kritika sa v seminároch ešte stále vyučuje a nie je neobvyklé počuť, ako protestantskí duchovní verejne odmietajú uznať veľké časti Biblie. V istých austrálskych novinách bol napríklad citovaný jeden anglikánsky duchovný, ktorý povedal, že veľa z toho, čo je napísané v Biblii, „je proste nepravdivé. Aj niektoré časti histórie sú nepravdivé. Niektoré detaily sú očividne skreslené.“ Takéto uvažovanie je výsledkom vyššej kritiky.
,Hovorí sa rúhavo‘
17, 18. Ako prinieslo správanie takzvaného kresťanstva pohanu na Bibliu?
17 Avšak to, čo ľuďom zrejme najviac bráni prijať Bibliu ako Božie Slovo, je správanie takzvaného kresťanstva. Toto kresťanstvo tvrdí, že sa drží Biblie. No jeho správanie prináša veľkú pohanu na Bibliu i na samotné meno kresťan. Ako predpovedal apoštol Peter, ,hovorí sa rúhavo o ceste pravdy‘. — 2. Petra 2:2.
18 Napríklad, kým cirkev zakazovala prekladanie Biblie, pápež podporoval mohutné vojenské ťaženia proti moslimom na Strednom východe. Tieto ťaženia dostali názov „sväté“ križiacke výpravy, ale sväté na nich nebolo nič. Prvá — pomenovaná ako „ľudová križiacka výprava“ — udala tón tomu, čo malo prísť. Pred odchodom z Európy sa divoká armáda podnecovaná kazateľmi vrhla na Židov v Nemecku a v jednom meste za druhým ich zabíjala. Prečo? Historik Hans Eberhard Mayer hovorí: „Argument, že Židia ako Kristovi nepriatelia si zasluhujú trest, bol len chabým pokusom zakryť skutočný motív: chamtivosť.“10
19–21. Ako priniesla pohanu na Bibliu tridsaťročná vojna a tiež činnosť európskych misionárov a koloniálna expanzia?
19 Protestantská vzbura v 16. storočí pripravila rímsky katolicizmus o moc v mnohých európskych krajinách. Jedným z výsledkov bola tridsaťročná vojna (1618–1648) — „jedna z najstrašnejších vojen v európskej histórii“, ako uvádza dielo The Universal History of the World (Všeobecné dejiny sveta). Čo bolo hlavnou príčinou tejto vojny? „Nenávisť katolíkov k protestantom a protestantov ku katolíkom.“11
20 V tomto čase sa už takzvané kresťanstvo začalo šíriť aj mimo Európy a prinášalo „kresťanskú“ civilizáciu do iných častí zeme. Táto vojenská expanzia bola poznačená krutosťou a chamtivosťou. V Amerike španielski dobyvatelia rýchlo zničili domorodé americké civilizácie. Jedna historická kniha uviedla: „Vo všeobecnosti španielski miestni vládcovia zničili domorodú civilizáciu bez toho, že by zaviedli európsku. Hlavným motívom, ktorý ich lákal do Nového sveta, bola túžba po zlate.“12
21 Aj protestantskí misionári odchádzali z Európy na iné kontinenty. Jedným z výsledkov ich práce bola podpora koloniálnej expanzie. Súčasný rozšírený názor na protestantskú misionársku prácu je takýto: „V mnohých prípadoch bola misionárska iniciatíva používaná na ospravedlnenie a maskovanie nadvlády nad ľuďmi. Vzájomný vzťah medzi misiou, technikou a imperializmom je dobre známy.“13
22. Ako v 20. storočí takzvané kresťanstvo prinieslo pohanu na meno kresťanstvo?
22 Úzke spojenie medzi náboženstvami takzvaného kresťanstva a štátom pretrvalo až dodnes. V posledných dvoch svetových vojnách sa bojovalo najmä medzi „kresťanskými“ národmi. Duchovní na oboch stranách povzbudzovali svojich mladých mužov, aby bojovali a snažili sa zabiť nepriateľa — ktorý často patril k tomu istému náboženstvu. Kniha If the Churches Want World Peace (Keby cirkvi chceli svetový mier) poznamenáva: „[Cirkvám] určite nie je na česť, že dnešný vojnový systém sa rozvinul a spôsobil najväčšiu skazu medzi štátmi oddanými veci kresťanstva.“14
Božie Slovo prežilo
23. Ako história takzvaného kresťanstva ukazuje, že Biblia je Božie Slovo?
23 Túto dlhú, smutnú históriu takzvaného kresťanstva si pripomíname preto, aby sme si zdôraznili dve myšlienky. Po prvé, tieto udalosti sú splnením biblických proroctiev. Bolo predpovedané, že mnohí, ktorí budú tvrdiť, že sú kresťania, prinesú pohanu na Bibliu i na meno kresťanstva, a skutočnosť, že sa to deje, potvrdzuje pravdivosť Biblie. No nemali by sme stratiť zo zreteľa fakt, že správanie takzvaného kresťanstva nereprezentuje kresťanstvo založené na Biblii.
24. Čo charakterizuje pravých kresťanov a zároveň jasne odsudzuje takzvané kresťanstvo ako nekresťanské?
24 Ježiš sám vysvetlil, ako možno rozpoznať pravých kresťanov: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Ježiš ďalej povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:16) Takzvané kresťanstvo sa samo prezrádza, že ani v jednom z týchto bodov nereprezentuje biblické kresťanstvo. Tvrdí, že je priateľom Biblie, ale je to falošný priateľ.
25. Prečo Biblia prežila napriek všetkým útrapám až do dnešnej doby?
25 Druhá myšlienka je táto: Vzhľadom na to, že takzvané kresťanstvo ako celok tak veľa pôsobilo proti záujmom Biblie, je naozaj pozoruhodné, že táto kniha prežila až dodnes a ešte stále má dobrý vplyv na život mnohých ľudí. Biblia prežila navzdory tvrdému odporu voči jej prekladaniu, navzdory útokom modernistických učencov a navzdory nekresťanskému správaniu jej falošného priateľa, takzvaného kresťanstva. Prečo? Lebo Biblia je odlišná od všetkých ostatných písaných diel. Biblia nemôže zaniknúť. Je to Božie Slovo a Biblia sama hovorí: „Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva na veky.“ — Izaiáš 40:8, Evanjelický preklad.
[Poznámka pod čiarou]
a Bolo vytvorených niekoľko prekladov do miestnych jazykov. Ale tie boli často prácne vyhotovené vo forme zdobených rukopisov a rozhodne neboli na bežné používanie.2
[Zvýraznený text na strane 34]
Tradičné protestantské cirkvi mali podiel na veľkom intelektuálnom útoku na Bibliu
[Obrázok na strane 26]
História takzvaného kresťanstva sa začala vlastne vtedy, keď Konštantín legalizoval „kresťanstvo“ svojej doby
[Obrázky na strane 29]
Pápeži Gregor VII. a Inocent III. zohrali významnú úlohu v boji katolíckej cirkvi proti prekladaniu Biblie do bežného jazyka ľudu
[Obrázok na strane 33]
Šokujúce správanie takzvaného kresťanstva priviedlo mnohých k pochybnostiam o tom, či Biblia je skutočne Božie Slovo
[Obrázok na strane 35]
Cez prvú svetovú vojnu sa títo ruskí vojaci najprv poklonili náboženskej ikone a potom išli zabíjať „spolukresťanov“