14. kapitola

Moderné neverectvo — malo by hľadanie pokračovať?

„Boh už nie je tým, čo ľudské bytosti zvyknú brať do úvahy. Stále menej si ho pripomínajú vo svojom každodennom živote alebo vtedy, keď robia rozhodnutia... Boh bol nahradený inými hodnotami: príjmom a produktivitou. Kedysi sa azda považoval za zdroj celého ľudského počínania, ale dnes bol odložený do tajných kobiek histórie... Boh zmizol z povedomia ľudských bytostí.“ — The Sources of Modern Atheism (Pramene novodobého ateizmu).

 1. (Zahrň úvod.) a) Ako opisuje kniha Pramene novodobého ateizmu dnešnú vieru v Boha medzi ľuďmi? b) Ako moderné neverectvo ostro kontrastuje s nedávnou situáciou?

EŠTE pred pár rokmi Boh patril neodlučne k životu ľudí v západnom svete. Ak chcel byť človek spoločensky prijateľný, musel prejavovať vieru v Boha, aj keď nie každý skutočne uplatňoval to, čomu údajne veril. Pochybnosti a neistotu si ľudia prezieravo nechávali pre seba. Vyjadriť ich na verejnosti by bolo pohoršujúce a privodilo by dozaista pokarhanie.

 2. a) Prečo mnohí ľudia prestali hľadať Boha? b) Aké otázky si treba položiť?

² Dnes je to však naopak. Mať akékoľvek silné náboženské presvedčenie považujú mnohí za úzkoprsé, dogmatické, ba až fanatické. Vidíme, ako v mnohých krajinách prevláda ľahostajnosť alebo nezáujem o Boha a náboženstvo. Väčšina ľudí už Boha nehľadá, lebo buď neverí, že existuje, alebo si tým nie je istá. Niektorí používajú na označenie našej doby pojem „pokresťanská“. Preto si musíme položiť niekoľko otázok: Ako došlo k tomu, že predstava Boha sa tak vzdialila zo života ľudí? Aké sily spôsobili túto zmenu? Existujú rozumné dôvody ďalej hľadať Boha?

Dôsledky reformácie

 3. Čo bolo jedným z dôsledkov protestantskej reformácie?

³ Z 13. kapitoly sme mohli vidieť, že protestantská reformácia 16. storočia priniesla výraznú zmenu v tom, ako sa ľudia začali pozerať na autoritu, či náboženskú, alebo inú. Prispôsobivosť a poddajnosť vystriedalo presadzovanie seba samého a sloboda vyjadrovania. Kým väčšina ľudí zostala v medziach tradičného náboženstva, niektorí sa vydali radikálnejšou cestou a spochybnili dogmy a základné náuky tradičných cirkví. Iní si zase všimli, akú úlohu hralo v minulosti náboženstvo vo vojnách, utrpení a bezpráví, a stali sa skeptickí voči akémukoľvek náboženstvu.

 4. a) Ako opísali dobové správy rozšírenosť ateizmu v Anglicku a vo Francúzsku v 16. a v 17. storočí? b) Kto získal voľnosť v dôsledku snáh zvrhnúť pápežské jarmo, ktoré sa objavili za reformácie?

⁴ Už v roku 1572 hovorí správa nazvaná Discourse on the Present State of England (Rozprava o súčasnom stave Anglicka): „Ríša je rozdelená na tri strany: pápežencov, ateistov a protestantov. Všetkým trom sa dostáva rovnakej priazne — tým prvým a druhým preto, že je ich mnoho a neodvažujeme sa ich rozhnevať.“ Podľa iného odhadu v roku 1623 bolo v Paríži 50 000 ateistov, hoci tento pojem sa používal dosť voľne. Napriek tomu je zrejmé, že reformácia v snahe zvrhnúť nadvládu pápežskej moci dala zároveň voľnosť tým, ktorí napádali postavenie tradičných náboženstiev. Will a Ariel Durantovci v knihe The Story of Civilization: Part VII — The Age of Reason Begins (História civilizácie: Časť VII — Začína sa vek rozumu) píšu: „Európski myslitelia — predvoj európskeho myslenia — už nediskutovali o moci pápeža; preli sa o existenciu Boha.“

Útoky vedy a filozofie

 5. Aké sily urýchlili vzostup neviery v Boha?

⁵ Popri trieštení samotného kresťanstva pôsobili ešte iné činitele, ktoré ďalej oslabovali jeho pozíciu. Pri vyvolávaní pochybností a živení skepsy o Bohu a o náboženstve zohrali svoju úlohu veda, filozofia, zosvetštenie a materializmus.

 6. a) Ako sa rozmach vedeckého poznania dotkol mnohých cirkevných náuk? b) Čo urobili mnohí z tých, ktorí sa pokladali za moderných ľudí?

⁶ Rozmach vedeckého poznania spochybnil mnohé náuky cirkvi, ktoré boli založené na nesprávnom výklade biblických pasáží. Napríklad astronomické objavy mužov ako Koperník a Galileo boli priamou výzvou cirkevnej geocentrickej náuke, že Zem je stredom vesmíru. Pochopenie prírodných zákonov, ktoré ovládajú pochody v hmotnom svete, zase spôsobilo, že už nebolo treba pripisovať doteraz tajomné javy ako blesk a hrom, alebo aj objavovanie sa istých hviezd a komét, ruke Boha alebo Prozreteľnosti. S podozrením sa začalo nazerať aj na „zázraky“ a „božské zásahy“ do ľudských záležitostí. Boh a náboženstvo sa mnohým zrazu zdali zastarané a niektorí z tých, ktorí sa považovali za moderných, sa rýchlo obrátili Bohu chrbtom a ponáhľali sa uctievať posvätnú kravu vedy.

 7. a) Čo bolo pre náboženstvo nepochybne najtvrdšou ranou? b) Ako reagovali cirkvi na darwinizmus?

⁷ Najtvrdšou ranou náboženstvu bola nepochybne evolučná teória. V roku 1859 anglický prírodovedec Charles Darwin (1809–1882) vydal svoju knihu O pôvode druhov, kde priamo napadol biblické učenie o stvorení Bohom. Ako reagovali cirkvi? Duchovenstvo v Anglicku a inde teóriu najprv odsudzovalo. Ale odpor čoskoro vyprchal. Zdalo sa, že Darwinove špekulácie sú práve ospravedlnením, ktoré mnohí duchovní hľadali, keď tajne pochybovali. Tak sa ešte počas Darwinovho života „najpremýšľajúcejší a najvýrečnejší duchovní prepracovali k záveru, že evolúcia je celkom zlučiteľná s osvieteným chápaním Písma“, ako hovorí The Encyclopedia of Religion (Encyklopédia náboženstva). Namiesto aby obhajovalo Bibliu, kresťanstvo podľahlo tlaku vedeckého názoru a nahrávalo tomu, čo bolo populárne. Tak podkopalo vieru v Boha. — 2. Timotejovi 4:3, 4.

 8. a) Čo spochybnili kritici náboženstva v 19. storočí? b) Aké populárne teórie predložili kritici náboženstva? c) Prečo mnohí ľudia rýchlo prijali protináboženské myšlienky?

⁸ Počas 19. storočia kritici náboženstva nadobúdali smelosť vo svojich útokoch. Neuspokojovali sa len s poukazovaním na nedostatky cirkví, ale začali spochybňovať samotný základ náboženstva. Kládli otázky: Čo je to Boh? Prečo potrebujeme Boha? Ako ovplyvnila viera v Boha ľudskú spoločnosť? Muži ako Ludwig Feuerbach, Karl Marx, Sigmund Freud a Friedrich Nietzsche predkladali svoje argumenty vo filozofických, psychologických a sociologických pojmoch. Teórie ‚Boh nie je nič iné než výplod ľudskej obrazotvornosti‘, ‚Náboženstvo je ópiom ľudstva‘ a ‚Boh je mŕtvy‘ zneli novo a veľmi vzrušujúco v porovnaní s nezáživnými a nezrozumiteľnými dogmami a tradíciami cirkví. Zdalo sa, že mnohí ľudia konečne našli slová, ktorými by vyjadrili pochybnosti a podozrenie, ktoré tajili v kútiku svojej mysle. Rýchlo a ochotne prijali tieto myšlienky ako novú pravdu evanjelia.

Veľký kompromis

 9. a) Čo robili cirkvi, keď ich napádala veda a filozofia? b) K čomu viedol tento kompromis cirkví?

⁹ Ako sa správali cirkvi pod útokom a skúmavým pohľadom vedy a filozofie? Namiesto aby sa postavili za to, čo učí Biblia, podľahli tlakom a dopustili sa kompromisu aj v takých základných článkoch viery, ako je Božie stvorenie a vierohodnosť Biblie. Aký bol výsledok? Cirkvi kresťanstva prestali byť dôveryhodné a veľa ľudí začalo strácať vieru. To, že sa cirkvi nebránili, ponechalo ľuďom otvorené dvere na odchod. Pre mnohých jednotlivcov sa náboženstvo stalo len spoločenskou relikviou, niečím, čo skrášľuje významné chvíle života — narodenie, svadbu, smrť. Mnohí takpovediac prestali hľadať pravého Boha.

10. Aké naliehavé otázky treba zvážiť?

¹⁰ V tejto situácii je dôvod položiť si otázku: Podpísali veda a filozofia naozaj rozsudok smrti nad vierou v Boha? Znamená zlyhanie cirkví zlyhanie toho, čo údajne vyučujú, totiž Biblie? Malo by vôbec hľadanie Boha pokračovať? Zamyslime sa krátko nad týmito otázkami.

Základ viery v Boha

11. a) Aké dve knihy boli dlho základom viery v Boha? b) Ako tieto knihy pôsobili na ľudí?

¹¹ Hovorí sa, že sú dve knihy, ktoré nám rozprávajú o Božej existencii — „kniha“ stvorenia čiže príroda okolo nás a Biblia. Boli základom viery miliónom ľudí v minulosti i dnes. Napríklad kráľ žijúci v 11. storočí pred n. l., na ktorého zapôsobilo pozorovanie hviezdnej oblohy, básnicky zvolal: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ ​(Žalm 19:1; 19:2, RP) V dvadsiatom storočí bol istý astronaut, ktorý sa pri oblete Mesiaca pozeral zo svojej kozmickej lode na veľkolepý obraz Zeme, pohnutý, aby predniesol slová: „Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.“ — 1. Mojžišova 1:1, RP.

12. Ako je napádaná kniha stvorenia a Biblia?

¹² Spomenuté dve knihy sú však napádané tými, ktorí neveria v Boha. Títo ľudia hovoria, že vedecké skúmanie sveta okolo nás dokázalo, že život nevznikol inteligentným stvorením, ale slepou náhodou a neriadeným procesom evolúcie. Tvrdia, že teda nejestvuje žiadny stvoriteľ a pýtať sa na Boha je potom zbytočné. Mnohí z nich navyše veria, že Biblia je zastaraná a nelogická, a teda nehodnoverná. Preto neexistuje pre nich už žiaden základ viery v existenciu Boha. No je to všetko pravda? Čo ukazujú skutočnosti?

Náhoda, alebo plán?

13. Čo sa muselo stať, ak život vznikol náhodou?

¹³ Ak teda neexistuje stvoriteľ, potom musel život vzniknúť spontánne pôsobením náhody. Aby vznikol, museli sa dajako stretnúť správne chemikálie v správnom množstve za správnej teploty a tlaku a pôsobenia ďalších usmerňujúcich faktorov, a to všetko sa muselo udržať v priebehu presne stanoveného času. Aby sa život na zemi začal a udržal, museli sa tieto náhodné deje opakovať mnohotisíc ráz. Ale aká je pravdepodobnosť, že by sa to stalo aspoň raz?

14. a) Aká malá je pravdepodobnosť, že by sa jedna jednoduchá bielkovinová molekula vytvorila náhodou? b) Ako súvisia matematické výpočty s myšlienkou o spontánnom vzniku života?

¹⁴ Evolucionisti pripúšťajú, že pravdepodobnosť toho, že správne atómy a molekuly sa zostavia tak, aby vytvorili len jednu jednoduchú bielkovinovú molekulu, je 1 ku 10¹¹³, čiže jednotka a za ňou stotrinásť núl. To je číslo väčšie ako odhadovaný celkový počet atómov vo vesmíre! Matematici odmietajú všetko, čo má pravdepodobnosť menšiu než 1 ku 10⁵⁰, ako čosi, čo sa nikdy nestane. Ale pre život treba oveľa viac, než len jednu jednoduchú bielkovinovú molekulu. Len na to, aby sa bunka udržala v činnosti, treba asi dvetisíc rôznych bielkovín, a možnosť, že sa náhodne vyskytnú všetky, je 1 ku 10^40 000! „Pokiaľ človeka neovplyvňujú názory spoločnosti alebo vedecké školenie tak, aby bol vopred presvedčený, že život na Zemi vznikol [spontánne], tento jednoduchý výpočet takú myšlienku úplne vylučuje,“ hovorí astronóm Fred Hoyle.

15. a) Čo zistili vedci pri skúmaní hmotného sveta? b) Čo povedal jeden profesor fyziky o prírodných zákonoch?

¹⁵ Na druhej strane vedci štúdiom hmotného sveta od nepatrných subatómových častíc až po obrie galaxie zistili, že všetky prírodné javy akoby sa riadili určitými základnými zákonmi. Inými slovami, objavili logiku a poriadok vo všetkom, čo sa vo vesmíre deje, a dokázali túto logiku a poriadok vyjadriť jednoduchými matematickými pojmami. „Je len málo vedcov, na ktorých nezapôsobí takmer nepochopiteľná prostota a elegancia týchto zákonov,“ píše profesor fyziky Paul Davies v časopise New Scientist.

16. a) Aké niektoré základné konštanty sa vyskytujú v prírodných zákonoch? b) Čo by sa stalo, keby sa len málo zmenili hodnoty týchto konštánt? c) K akému záveru dospel istý profesor fyziky o vesmíre a našej existencii?

¹⁶ Na týchto zákonoch však veľmi zaráža skutočnosť, že obsahujú isté činitele, ktorých hodnota musí byť presne nastavená, aby vesmír, ako ho poznáme, existoval. Medzi tieto základné konštanty patrí jednotka elektrického náboja protónu, hmotnosť niektorých elementárnych častíc a Newtonova univerzálna gravitačná konštanta, všeobecne označovaná písmenom G. Profesor Davies k tomu hovorí: „Aj nepatrné obmeny hodnôt niektorých z nich by drasticky zmenili vzhľad vesmíru. Napríklad Freeman Dyson poukázal na to, že keby sila pôsobiaca medzi nukleónmi (protónmi a neutrónmi) bola len o niekoľko percent väčšia, vo vesmíre by neexistoval vodík. Nemohli by potom existovať hviezdy, ako je Slnko, o vode ani nehovoriac. Život, ako ho poznáme, by bol nemožný. Brandon Carter ukázal, že oveľa nepatrnejšie zmeny v G by premenili všetky hviezdy na modrých obrov alebo na červených trpaslíkov, čo by malo pre život rovnako nepriaznivé následky.“ Davies teda uzatvára: „V tom prípade je pochopiteľné, že existuje asi len jeden možný vesmír. Ak je to tak, je pozoruhodné pomyslieť, že naša vlastná existencia ako bytostí obdarených vedomím je nevyhnutným logickým dôsledkom.“ — Kurzíva od nás.

17. a) Čo jasne vyplýva z plánovitosti a zámeru, ktoré sa zračia vo vesmíre? b) Ako to potvrdzuje Biblia?

¹⁷ Čo z toho všetkého môžeme vyvodiť? Po prvé: ak vesmír riadia zákony, musí existovať inteligentný tvorca zákonov, ktorý ich sformuloval alebo určil. Navyše, keďže sa zdá, že zákony, ktoré riadia chod vesmíru, boli vytvorené s ohľadom na život a na podmienky priaznivé na jeho udržanie, zjavne tu ide o zámer. Plánovitosť a zámer — to nie sú znaky slepej náhody; sú presne tým, čím by sa prejavoval inteligentný stvoriteľ. A práve na to poukazuje Biblia, keď vyhlasuje: „Čo môže byť o Bohu známe, je im zjavné, lebo im to Boh zjavil. Lebo jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo.“ — Rimanom 1:19, 20; Izaiáš 45:18; Jeremiáš 10:12.

Hojné dôkazy okolo nás

18. a) V čom ešte možno vidieť plánovitosť a zámer? b) Aké známe príklady inteligentného plánu môžete uviesť?

¹⁸ Pravdaže, plánovitosť a zámer vidieť nielen v usporiadanom chode vesmíru, ale aj v tom, ako živí tvorovia, jednoduchí i zložití, konajú svoju každodennú činnosť, aj v tom, ako spolupracujú medzi sebou a s prostredím. Napríklad v každej časti ľudského tela — v mozgu, v uchu, v oku, v ruke — sa zrkadlí taká zložitá skladba, že moderná veda ju nedokáže plne objasniť. Ďalej je tu svet zvierat a rastlín. Každoročné sťahovanie niektorých vtákov ponad tisíce kilometrov súše i mora, proces fotosyntézy v rastlinách, vývin jediného oplodneného vajíčka na zložitý organizmus s miliónmi rozlíšených buniek so špecializovanými funkciami — to je len zopár príkladov, a všetky sú vynikajúcim dôkazom inteligentného plánu.a

19. a) Dokazuje azda vedecké vysvetlenie určitých dejov, že neexistuje inteligentný plán ani plánovač? b) Čo sa môžeme dozvedieť, keď študujeme svet okolo nás?

¹⁹ Niektorí však tvrdia, že rastúce vedecké poznanie mnohé z týchto divov vysvetlilo. Áno, veda do istej miery vysvetlila veci, ktoré boli kedysi záhadou. Ale keď dieťa zistí, ako pracujú hodinky, to predsa ešte nedokazuje, že hodinky nikto nevymyslel a nevyrobil. Tak ani skutočnosť, že rozumieme podivuhodným predmetom v hmotnom svete, ešte nedokazuje, že za tým všetkým nie je inteligentný projektant. Naopak, čím viac vieme o svete okolo nás, tým viac máme dôkazov o existencii inteligentného stvoriteľa, Boha. Preto môžeme s otvorenou mysľou súhlasiť so žalmistom, ktorý vyznal: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov.“ — Žalm 104:24.

Biblia — možno jej veriť?

20. Z čoho vidno, že viera v Boha nestačí, aby ho človek hľadal?

²⁰ Viera v Božiu existenciu ešte nestačí, aby ľudia hľadali Boha. Dnes sú milióny ľudí, ktorí úplne nezavrhli vieru v Boha, ale k hľadaniu Boha ich to nepriviedlo. Americký odborník na verejnú mienku, George Gallup ml., poznamenáva, že „v oblasti podvádzania, obchádzania daní a drobných krádeží skutočne nie je veľký rozdiel medzi ľuďmi v cirkviach a mimo nich, a to najmä preto, že existuje veľa formálnych náboženstiev“. Dodáva, že „mnohí si jednoducho vytvárajú náboženstvo, ktoré je pre nich pohodlné, príjemne ich vzrušuje a nič naliehavo nevyžaduje. Ktosi to nazval ‚náboženstvom na mieru‘. To je dnes hlavnou slabinou kresťanstva v tejto krajine [USA]: Niet tu húževnatosti vo viere.“

21, 22. a) V čom je Biblia ako kniha výnimočná? b) Čo je základným dôkazom vierohodnosti Biblie? Vysvetli to.

²¹ Táto „hlavná slabina“ vo veľkej miere vyplýva z nedostatku poznania Biblie a viery v ňu. Čo je však základom viery v Bibliu? Najprv stojí za povšimnutie, že počas dejín pravdepodobne žiadna kniha nebola nespravodlivejšie kritizovaná, urážaná, nenávidená a napádaná ako Biblia. A predsa to všetko prežila a stala sa najprekladanejšou a najrozšírenejšou knihou všetkých čias. Už len tým je Biblia výnimočná. Existujú však mnohé dôkazy, presvedčivé svedectvá, že Biblia je kniha inšpirovaná Bohom a zaslúži si našu dôveru. — Pozri rámček, strany 340, 341.

²² Hoci mnohí ľudia viac–menej predpokladajú, že Biblia je nevedecká, rozporná a zastaraná, zo skutočností vyplýva niečo iné. Jej jedinečné autorstvo, historická a vedecká presnosť a jej neomylné proroctvá, to všetko ukazuje na jediný nevyhnutný záver: Biblia je inšpirované Božie slovo, ako to vyjadril apoštol Pavol: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné.“ — 2. Timotejovi 3:16.

Ako sa vyrovnať s problémom neverectva

23. K akému záveru o Biblii môžeme dospieť, keď berieme do úvahy skutočnosti?

²³ K akému záveru môžeme dospieť, keď sa zamyslíme nad svedectvom knihy stvorenia a Biblie? K takému, že tieto knihy majú dnes tú istú platnosť, akú mali vždy. Ak sme ochotní pozrieť sa na vec objektívne, namiesto toho, aby sme sa dali ovplyvniť vopred vytvorenými predstavami, zistíme, že akékoľvek námietky možno rozumne prekonať. Odpovede sú tu, ak sme, pravda, ochotní ich hľadať. Ježiš povedal: „Stále hľadajte a nájdete.“ — Matúš 7:7; Skutky 17:11.

24. a) Prečo sa mnohí ľudia vzdali hľadania Boha? b) Čo nás môže potešiť? c) O čom sa bude uvažovať v závere knihy?

²⁴ Koniec koncov, väčšina ľudí, ktorí sa vzdali hľadania Boha, to neurobila preto, že by ľudia sami starostlivo preskúmali dôkazy a zistili, že Biblia je nepravdivá. Mnohých skôr odradilo to, že kresťanstvo správne nereprezentovalo pravého Boha Biblie. Francúzsky spisovateľ P. Valadier povedal: „Bola to práve kresťanská tradícia, ktorá priniesla ovocie ateizmu; viedla k vražde Boha vo svedomí ľudí, lebo im predkladala neuveriteľného Boha.“ Nás však môžu tešiť slová apoštola Pavla: „Čo teda? Ak niektorí neprejavili vieru, či ich nedostatok viery zmarí Božiu vernosť? Nech sa to nikdy nestane! Ale Boh nech je nájdený ako pravdivý, aj keby bol každý človek nájdený ako luhár.“ ​(Rimanom 3:3, 4) Áno, máme všetky dôvody ďalej hľadať pravého Boha. V posledných kapitolách knihy uvidíme, nakoľko je toto hľadanie úspešné a čo prinesie ľudstvu budúcnosť.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na stranách 340, 341]

Dôkazy vierohodnosti Biblie

Jedinečné autorstvo: Od prvej knihy, Genesis, po poslednú knihu, Zjavenie, sa Biblia skladá zo 66 kníh, ktoré napísali asi 40 pisatelia, pochádzajúci z rôznych spoločenských vrstiev, rôzneho vzdelania a zamestnania. Písala sa počas šestnástich storočí od roku 1513 pred n. l. do roku 98 n. l. A predsa je konečným výsledkom harmonická a celistvá kniha, ktorá načrtáva logicky sa rozvíjajúcu významnú tému — ospravedlnenie Boha a jeho predsavzatia prostredníctvom mesiášskeho kráľovstva. — Pozri rámček, strana 241.

Historická presnosť: Udalosti zapísané v Biblii sú v plnom súlade s dokázanými historickými skutočnosťami. Kniha A Lawyer Examines the Bible (Právnik skúma Bibliu) hovorí: „Kým romány, legendy a falošné svedectvá starostlivo umiestňujú rozprávanie udalostí na nejaké vzdialené miesto a do nejakej neurčitej doby... Biblia uvádza dátum a miesto spomínaných dejov s krajnou presnosťou.“ ​(Ezechiel 1:1–3) A The New Bible Dictionary (Nový biblický slovník) uvádza: „[Pisateľ Skutkov] kladie svoje rozprávanie do rámca súčasnej histórie; jeho stránky hýria odvolávkami na mestských úradníkov, provinčných miestodržiteľov, závislých kráľov a podobne, a tieto odkazy sa znovu a znovu preukazujú ako presne zodpovedajúce zmienenému miestu a času.“ — Skutky 4:5, 6; 18:12; 23:26.

Vedecká presnosť: V 3. Mojžišovej dostali Izraelčania zákony o karanténe a hygiene, keď okolité národy o takýchto obyčajoch ešte nič nevedeli. V Kazateľovi 1:7 sa opisuje v staroveku neznámy kolobeh dažďa a vyparovania z oceánu. To, že zem je guľatá a visí v priestore, čo veda potvrdila až v 16. storočí, sa uvádza v Izaiášovi 40:22 a v Jóbovi 26:7. Vyše 2 200 rokov predtým, ako William Harvey zverejnil svoj objav krvného obehu, Príslovia 4:23 poukázali na úlohu ľudského srdca. Biblia síce nie je vedecká učebnica, ale kde sa dotýka záležitostí vedy, prejavuje hĺbku porozumenia ďaleko presahujúcu svoju dobu.

Neomylné proroctvá: Zničenie starovekého Týru, pád Babylonu, obnova Jeruzalema a vzostup a pád médoperzských a gréckych kráľov boli predpovedané tak podrobne, že kritici namietali, avšak márne, že proroctvá boli napísané až dodatočne. (Izaiáš 13:17–19; 44:27–45:1; Ezechiel 26:3–7; Daniel 8:1–7, 20–22) Proroctvá o Ježišovi, predpovedané stáročia pred jeho narodením, sa do detailov splnili. (Pozri rámček, strana 245.) Aj proroctvá samého Ježiša o zničení Jeruzalema sa presne splnili. (Lukáš 19:41–44; 21:20, 21) Proroctvo o posledných dňoch, ktoré vyriekol Ježiš a apoštol Pavol, sa spĺňa práve v našej dobe. (Matúš 24; Marek 13; Lukáš 21; 2. Timotejovi 3:1–5) Všetky proroctvá pripisuje Biblia jednému zdroju, Bohu Jehovovi. — 2. Petra 1:20, 21.

[Obrázky na strane 333]

Darwin, Marx, Freud, Nietzsche a iní predkladali teórie, ktoré podkopávali vieru v Boha

[Obrázky na strane 335]

„Kniha“ stvorenia a Biblia dávajú základ viere v Boha

[Obrázky na strane 338]

Čím viac vieme o svete okolo nás, tým viac dôkazov máme o inteligentnom stvoriteľovi

[Nákres/obrázok na strane 337]

Život a vesmír by neexistovali, keby sa isté prírodné konštanty odchyľovali čo len o zlomok

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ZLOŽKY ATÓMU VODÍKA

elektrónový obal

PROTÓN + jadro

ELEKTRÓN −