Biblická kniha číslo 2 — Exodus

Pisateľ: Mojžiš

Miesto písania: pustatina

Písanie dokončené: 1512 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 1657–1512 pred n. l.

 1. a) Aké sú vrcholné body Exodu? b) Aké názvy dostala táto kniha a v ktorej správe pokračuje?

VZRUŠUJÚCA správa o závažných znameniach a zázrakoch, ktoré Jehova spôsobil, keď oslobodzoval ľud pre svoje meno z trápenia v Egypte, správa o tom, ako organizoval Izrael, svoj zvláštny majetok, ako „kráľovstvo kňazov a svätý národ“ a správa o začiatku dejín Izraela ako teokratického národa — to sú vrcholné body biblickej knihy Exodus — 2. Mojžišovej. (2. Mojž. 19:6) V hebrejčine sa nazýva Veellé šemot, čo znamená „A toto sú mená“, alebo jednoducho Šemot, „mená“, podľa svojich prvých slov. Súčasný názov pochádza z gréckej Septuaginty, kde je použité slovo Exodos, ktoré sa potom v latinčine uvádzalo ako Exodus. Znamená to „vyjdenie“ alebo „odchod“. Exodus je pokračovaním správy v Genezis, ako ukazuje úvodné slovo „A“ a opätovný súpis Jakobových synov prevzatý z obsiahlejšej správy v 1. Mojžišovej 46:8–27.

 2. Čo zjavuje Exodus o mene JEHOVA?

² Kniha Exodus zjavuje Božie vznešené meno, JEHOVA, vo všetkej nádhere jeho slávy a svätosti. Keď Boh ukázal hlboký význam svojho mena, povedal Mojžišovi: „DOKÁŽEM, ŽE SOM TÝM, ČÍM DOKÁŽEM, ŽE SOM“ a dodal, že má povedať Izraelovi: „DOKÁŽEM, ŽE SOM (hebrejsky: אהיה, Ehjeh, z hebrejského slovesa hajah) ma k vám poslal.“ Meno JEHOVA (יהוה, JHVH) pochádza z príbuzného hebrejského slovesa havah, „stať sa“, a znamená „pôsobí, aby sa stalo“. Jehovove mocné a bázeň vzbudzujúce skutky, ktorými začal konať v prospech svojho ľudu Izraela, iste zvelebili toto meno a odiali ho skvúcou slávou. Učinili ho pamätným menom „pre pokolenie za pokolením“, menom, ktoré sa má ctiť po celú večnosť. Najužitočnejšie zo všetkých vecí je to, že poznáme podivuhodnú históriu spätú s týmto menom a že uctievame jediného pravého Boha, toho, ktorý vyhlasuje: „Ja som Jehova.“a — 2. Mojž. 3:14, 15; 6:6.

 3. a) Ako vieme, že pisateľom Exodu je Mojžiš? b) Kedy bol napísaný Exodus a aké obdobie zahŕňa?

³ Pisateľom Exodu je Mojžiš. Je to zrejmé z toho, že Exodus je druhým zväzkom Pentateuchu. Kniha opisuje tri prípady, keď Mojžiš na Jehovov príkaz robil písomný záznam. (17:14; 24:4; 34:27) Podľa znalcov Biblie, Westcotta a Horta, Ježiš a pisatelia Kresťanských gréckych písiem citujú alebo sa odvolávajú na Exodus viac než stokrát, napríklad keď Ježiš povedal: „Či vám nedal Mojžiš zákon?“ Exodus bol napísaný v pustatine Sinaj v roku 1512 pred n. l., rok po vyjdení izraelských synov z Egypta. Zahrnuje obdobie 145 rokov, od Jozefovej smrti v roku 1657 pred n. l. po postavenie svätostánku Jehovovho uctievania v roku 1512 pred n. l. — Ján 7:19; 2. Mojž. 1:6; 40:17.

 4, 5. Aké archeologické dôkazy podporujú správu Exodu?

⁴ Ak vezmeme do úvahy, že udalosti Exodu sa odohrali asi pred 3 500 rokmi, existuje prekvapujúce množstvo archeologických a iných vonkajších dôkazov, ktoré potvrdzujú presnosť správy. V Exode sa správne používajú egyptské mená a uvedené tituly zodpovedajú egyptským nápisom. Archeológia ukazuje, že bolo egyptským zvykom dovoľovať cudzincom, aby žili v Egypte, ale aby sa držali od nich oddelene. Vody Nílu sa využívali na kúpanie, a to nám pripomína, že sa tu kúpala faraónova dcéra. Boli nájdené tehly vyrábané so slamou i bez nej. Za rozkvetu Egypta mali značný vplyv aj kúzelníci. — 2. Mojž. 8:22; 2:5; 5:6, 7, 18; 7:11.

⁵ Pamiatky ukazujú, že faraóni viedli osobne svoje dvojkolesové vojenské vozy do boja, a Exodus potvrdzuje, že faraón v Mojžišových dňoch konal podľa tohto zvyku. Aké veľké muselo byť jeho pokorenie! Ale ako to, že sa staroveké egyptské záznamy vôbec nezmieňujú o pobyte Izraelitov v ich krajine alebo o pohrome, ktorá postihla Egypt? Archeológia odkryla, že bolo zvykom novej egyptskej dynastie vymazať z predchádzajúcich záznamov všetko nelichotivé. Nikdy neboli zaznamenávané pokorujúce porážky. Rany proti egyptským bohom — napríklad proti bohu Nílu, bohu žiab a bohu slnka — ktoré znevážili týchto falošných bohov a dali najavo, že Jehova je najvyšší, by sa nehodili do letopisov pyšného národa. — 2. Mojž. 14:7–10; 15:4.b

 6. S akými miestami sa zvyčajne stotožňujú rané izraelské táboriská?

⁶ Mojžiš slúžil 40 rokov Jetrovi ako pastier a oboznámil sa teda v onom území so životnými podmienkami a s miestami, kde sa dala nájsť voda a potrava. Bol preto dobre spôsobilý, aby viedol exodus. Zistiť dnes s istotou presnú trasu exodu nie je možné. Najrôznejšie uvedené miesta nie je totiž možné s istotou určiť. Mara, jedno z raných táborísk na Sinajskom polostrove, sa však obvykle stotožňuje s miestom označovaným ako Ein Havvara, ležiacom asi 80 kilometrov juho-juhovýchodne od Suezu. Elim, druhé táborisko, sa tradične stotožňuje s Vádí Garandelom ležiacim asi 90 kilometrov juho-juhovýchodne od Suezu. Je zaujímavé, že toto dnešné miesto známe ako zásobáreň vody s rastlinstvom a palmami pripomína biblický Elim, ktorý mal „dvanásť prameňov vody a sedemdesiat paliem“.c Vierohodnosť Mojžišovej správy však nezávisí od toho, či archeológia potvrdí existenciu rôznych miest ležiacich na tejto ceste. — 15:23, 27.

 7. Aké iné dôkazy, vrátane konštrukcie svätostánku, potvrdzujú inšpiráciu Exodu?

⁷ Správa o stavbe svätostánku na pláňach pred Sinajom zodpovedá miestnym podmienkam. Jeden učenec uviedol: „Svätostánok úplne patrí svojím tvarom, stavbou a použitým materiálom na pustatinu. Dreva, ktoré sa použilo pri stavbe, je tam hojnosť.“d Pokiaľ ide o mená, zvyky, náboženstvá, miesta, zemepisné údaje alebo materiál, hojnosť vonkajších svedectiev potvrdzuje inšpirovanú správu Exodu, ktorá je teraz približne 3 500 rokov stará.

 8. Ako Exodus súvisí s ostatnými Písmami a ako to poukazuje na jeho inšpiráciu a užitočnosť?

⁸ Ostatní pisatelia Biblie sa často odvolávali na Exodus a poukazovali tak na jeho prorocký význam a hodnotu. O 900 rokov neskôr písal Jeremiáš o ‚pravom Bohu, Tom veľkom, Tom silnom, ktorého meno je Jehova vojsk‘, ktorý vyviedol svoj ľud z Egypta, „so znameniami a so zázrakmi a so silnou rukou a s vystretým ramenom a s veľkou hrôzostrašnosťou“. (Jer. 32:18–21) O viac než 1 500 rokov oprel Štefan veľkú časť svojho strhujúceho svedectva, ktoré viedlo k jeho mučeníckej smrti, práve o informáciu z Exodu. (Sk. 7:17–44) Podľa Hebrejom 11:23–29 je pre nás Mojžišov život príkladom viery a Pavol sa i inde často odvoláva na Exodus a uvádza nám z neho príklady a výstrahy. (Sk. 13:17; 1. Kor. 10:1–4, 11, 12; 2. Kor. 3:7–16) To všetko nám pomáha pochopiť, ako spolu jednotlivé časti Biblie navzájom súvisia a ako sa každá z nich užitočne podieľa na odhaľovaní Jehovovho predsavzatia.

OBSAH EXODU

 9. Za akých okolností sa narodí a je vychovaný Mojžiš?

⁹ Jehova poveruje Mojžiša, zdôrazňuje svoje pamätné meno (1:1–4:31). Po vymenovaní izraelských synov, ktorí zostúpili do Egypta, zaznamenáva Exodus Jozefovu smrť. Časom povstane nad Egyptom iný kráľ. Keď vidí, že sa Izraeliti ďalej „mimoriadne množili a mocneli“, siaha k represívnym opatreniam, vrátane nútených prác, a snaží sa medzi Izraelitmi znížiť počet mužských obyvateľov tým, že nariaďuje usmrtenie všetkých novorodených chlapcov. (1:7) Za týchto okolností sa jednej Izraelitke z domácnosti Léviho narodí syn. Je to tretie dieťa v rodine. Keď má tri mesiace, jeho matka ho skryje v papyrusovej schránke do rákosia pri brehu rieky Níl. Nachádza ho faraónova dcéra, ktorej sa chlapec páči, a adoptuje ho. Vlastná matka sa stáva jeho pestúnkou, takže dieťa vyrastá v dome Izraelitov. Neskôr prichádza na faraónov dvor. Dostáva meno Mojžiš, to znamená „vytiahnutý [čiže zachránený z vody]“. — 2. Mojž. 2:10; Sk. 7:17–22.

10. Aké udalosti vedú k Mojžišovmu povereniu zvláštnou službou?

¹⁰ Tento Mojžiš má záujem o dobro svojich druhov, Izraelitov. Zabije Egypťana, ktorý jedného Izraelitu týral. Preto musí utiecť, a tak prichádza do madianskej krajiny. Ožení sa tam s Ciporou, dcérou madianskeho kňaza Jetra. Časom sa Mojžiš stane otcom dvoch synov, Geršoma a Eliezera. Potom, vo veku 80 rokov, po štyridsaťročnom pobyte v pustatine, je Mojžiš poverený Jehovom zvláštnou službou pri posvätení Jehovovho mena. Jedného dňa, keď pasie Jetrovo stádo drobného dobytka blízko Chorebu, „vrchu pravého Boha“, zbadá Mojžiš tŕnistý ker, ktorý vzplanie, ale nezhorí. Keď sa ide pozrieť bližšie, osloví ho Jehovov anjel, ktorý mu povie o predsavzatí Boha vyviesť svoj ľud, „synov Izraela, z Egypta“. (2. Mojž. 3:1, 10) Mojžiš má byť Jehovovým nástrojom na oslobodenie Izraela z egyptského otroctva. — Sk. 7:23–35.

11. V akom zvláštnom zmysle teraz Jehova dáva na vedomie svoje meno?

¹¹ Mojžiš sa potom pýta, ako má izraelským synom predstaviť Boha. Jehova tu prvýkrát uvádza skutočný význam svojho mena, spája ho so svojím zvláštnym predsavzatím a ustanovuje ho ako pamätné meno. „Tak máš povedať synom Izraela: ‚DOKÁŽEM, ŽE SOM‘ ma poslal k vám... Jehova, Boh vašich predkov, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov ma poslal k vám‘.“ Jeho meno, Jehova, ho teraz identifikuje ako toho, kto spôsobí, aby sa splnili jeho predsavzatia v spojitosti s ľudom pre jeho meno. Tomuto ľudu, potomkom Abraháma, dá krajinu, ktorú sľúbil ich praotcom, „krajinu tečúcu mliekom a medom“. — 2. Mojž. 3:14, 15, 17.

12. Čo Jehova vysvetľuje Mojžišovi o oslobodení Izraelitov a ako ľud prijíma znamenie?

¹² Jehova vysvetľuje Mojžišovi, že egyptský kráľ neprepustí Izrael, ale že on, Jehova, bude najprv musieť postihnúť Egypt všetkými svojimi podivuhodnými skutkami. Mojžišovi pridelí jeho brata Árona ako hovorcu. Majú urobiť tri znamenia, aby presvedčili Izraelitov, že prichádzajú v mene Jehovu. Na ceste do Egypta musí byť obrezaný Mojžišov syn, aby sa zabránilo smrti v rodine. Tak sú Mojžišovi pripomenuté Božie požiadavky. (1. Mojž. 17:14) Mojžiš a Áron zhromaždia starších mužov z izraelských synov a oznamujú im Jehovovo predsavzatie vyviesť ich z Egypta a vziať ich do Zasľúbenej krajiny. Urobia znamenia a ľud im uverí.

13. Aký výsledok má Mojžišovo prvé stretnutie s faraónom?

¹³ Rany na Egypt (5:1–10:29). Mojžiš a Áron vchádzajú k faraónovi a oznamujú mu, že Jehova, Boh Izraela, povedal: „Pošli môj ľud preč.“ Pyšný faraón opovržlivo odpovedá: „Kto je Jehova, aby som poslúchol jeho hlas a poslal preč Izrael? Jehovu vôbec nepoznám a okrem toho, Izrael nehodlám poslať preč.“ ​(5:1, 2) Namiesto toho, aby Izraelitov prepustil, ukladá im ešte tvrdšie úlohy. Jehova však obnovuje svoje sľuby oslobodenia a opäť ich spája s posvätením svojho mena: „Ja som Jehova... a naozaj dokážem, že som vám Bohom... Ja som Jehova.“ — 6:6–8.

14. Ako sú Egypťania donútení uznať „prst Boží“?

¹⁴ Egyptskí kňazi vykonávajúci mágiu napodobňujú znamenia, ktoré Mojžiš predvádza pred faraónom, keď povie Áronovi, aby hodil na zem svoj prút, a ten sa mení na veľkého hada. Hoci Áronov veľký had pohltá ich hady, predsa sa faraónovo srdce zatvrdí. Jehova teraz postupne uvádza na Egypt desať ťažkých rán. Najprv sa ich rieka Níl a všetky egyptské vody zmenia na krv. Potom na nich prichádza pohroma žiab. Kňazi vykonávajúci mágiu napodobňujú tieto dve pohromy, nie však tretiu pohromu, komáre obťažujúce ľudí a zvieratá. Musia uznať, že je to „prst Boží“. Faraón však nepošle Izrael preč. — 8:19.

15. Aké pohromy postihnú len Egypťanov a iba z akého dôvodu dovoľuje Jehova faraónovi ďalšiu existenciu?

¹⁵ Prvé tri pohromy prichádzajú ako na Egypťanov, tak na Izraelitov, ale počínajúc štvrtou pohromou sú postihnutí už len Egypťania, kým Izrael zostane bokom pod Jehovovou ochranou. Štvrtou pohromou sú obrovské roje ovadov. Potom prichádza mor na všetky hospodárske zvieratá Egypta, a po ňom zapálené hrče s pľuzgiermi na ľuďoch a zvieratách, takže ani kňazi vykonávajúci mágiu nie sú schopní stáť pred Mojžišom. Jehova opäť nechá, aby sa faraónovo srdce zatvrdilo, a ohlasuje mu prostredníctvom Mojžiša: „Ale preto som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa moje meno oznámilo po celej zemi.“ ​(9:16) Potom Mojžiš oznamuje faraónovi ďalšiu pohromu, „veľmi silné krupobitie“, a tu prvýkrát Biblia zaznamenáva, že sa niektorí z faraónových sluhov boja Jehovovho slova a konajú podľa neho. Ôsma a deviata pohroma — vpád kobyliek a hlboká tma — idú rýchle za sebou, a zatvrdilý, rozzúrený faraón hrozí Mojžišovi smrťou, ak sa znovu pokúsi uvidieť jeho tvár. — 9:18.

16. Čo prikazuje Jehova vzhľadom na pesach a sviatok nekvasených chlebov?

¹⁶ Pesach a pobitie prvorodených (11:1–13:16). Jehova teraz vyhlasuje: „Privediem na faraóna a Egypt ešte jednu pohromu“ — smrť prvorodených. (11:1) Nariaďuje, aby mesiac abib bol pre Izrael prvým mesiacom. Desiateho dňa majú vziať z baranov alebo kôz jednoročného bezchybného samca a štrnásteho dňa ho zabiť. V ten večer vezmú krv zvieraťa a postriekajú ňou obe zárubne i hornú časť dverí. Potom zostanú v dome a budú jesť pečené zviera, ktorému sa nemá zlomiť ani jedna kosť. Nemajú mať v dome žiaden kvas, a budú jesť v chvate, oblečení a pripravení na pochod. Pesach má slúžiť ako pamätný deň, sviatok Jehovovi, po všetky ich generácie. Po ňom má nasledovať sedemdenný sviatok nekvasených chlebov. Svojich synov majú o význame toho všetkého plne poučiť. (Neskôr dáva Jehova ďalšie pokyny o týchto sviatkoch a prikazuje, že sa mu má zasvätiť všetko prvorodené mužského pohlavia, čo patrí Izraelovi, a to z ľudí i zvierat.)

17. Aké udalosti robia túto noc pamätnou?

¹⁷ Izrael koná podľa Jehovových príkazov. A potom udrie pohroma! O polnoci Jehova usmrtí všetko prvorodené v Egypte, ale obíde a oslobodí prvorodených Izraela. „Vyjdite sprostred môjho ľudu,“ zvolá faraón. A „Egypťania začali naliehať na ľud“, aby rýchlo odišiel. (12:31, 33) Izraeliti neodchádzajú s prázdnymi rukami, ale žiadajú a dostávajú od Egypťanov strieborné a zlaté predmety a šatstvo. Pochodujú z Egypta v jednom bojovom útvare v počte až 600 000 zdatných mužov spolu s rodinami a ohromnou zmiešanou spoločnosťou Neizraelitov a tiež početné stáda zvierat. To označuje koniec 430 rokov, trvajúcich od Abrahámovho prekročenia Eufratu po vstup do kanaanskej krajiny. Je to skutočne noc, ktorú si treba zapamätať. — 2. Mojž. 12:40, Rbi8, druhá poznámka pod čiarou; Gal. 3:17.

18. K akému vrcholnému posväteniu Jehovovho mena dochádza pri Červenom mori?

¹⁸ Jehovovo meno posvätené pri Červenom mori (13:17–15:21). Jehova vedie Izrael vo dne v oblačnom stĺpe a v noci v ohnivom stĺpe a vyvádza ho cestou cez Sukkót. Faraón sa opäť zatvrdí a prenasleduje ich so svojimi vybranými vojnovými dvojkolesovými vozmi. Domnieva sa, že ich zaskočí pri Červenom mori. Mojžiš upokojuje ľud a hovorí: „Nebojte sa! Stojte pevne a uvidíte záchranu od Jehovu, ktorú dnes pre vás vykoná!“ ​(14:13) Jehova potom spôsobí, že more ustúpi a vytvorí únikový priechod, ktorým Mojžiš bezpečne prevádza Izraelitov na východný breh. Faraónove mocné vojská sa rútia za nimi, ale dostanú sa len do pasce a utopia sa vo vodách vracajúcich sa späť. Aké je to vrcholné posvätenie Jehovovho mena! Aká veľká príležitosť radovať sa v ňom! Túto radosť potom vyjadruje prvý veľký biblický spev víťazstva: „Nech spievam Jehovovi, lebo sa vysoko vyvýšil. Koňa a jeho jazdca hodil do mora. Moja sila a moja moc je Jah, lebo mi je na záchranu... Jehova bude vládnuť ako kráľ na neurčitý čas, áno, navždy.“ — 15:1, 2, 18.

19. Aké udalosti charakterizujú cestu k vrchu Sinaj?

¹⁹ Jehova uzatvára zmluvu Zákona pri Sinaji (15:22–34:35). Po etapách, podľa Jehovovho vedenia, Izrael putuje k Sinaju, vrchu pravého Boha. Keď ľud reptá kvôli horkej vode v Mare, Jehova spôsobí, že voda pre nich zosladne. A keď znovu reptajú pre nedostatok mäsa a chleba, zaobstaráva im večer prepelice a ráno nasladlú mannu ako rosu na zemi. Táto manna má Izraelitom slúžiť ako chlieb počas nastávajúcich 40 rokov. Jehova tiež nariaďuje prvýkrát v dejinách zachovávať deň odpočinku čiže sabat. Prikazuje im, aby si šiesty deň nazbierali dvojnásobné množstvo manny a uschovali si zásobu na siedmy deň. Zaobstará im aj vodu pri Refidime a bojuje za nich proti Amalekovi. Necháva Mojžiša napísať rozsudok, že Amalek bude úplne vyhubený.

20. Ako dochádza k lepšej organizácii?

²⁰ Mojžišov svokor Jetro mu potom privádza jeho manželku a dvoch synov. Teraz nastal čas na lepšiu organizáciu v Izraeli, a Jetro prispieva dobrou praktickou radou. Poradí Mojžišovi, aby neniesol sám celý náklad, ale aby ustanovil schopných mužov bojacich sa Boha, aby súdili ľud ako velitelia nad tisícimi, stami, päťdesiatimi a desiatimi. Mojžiš to urobí, takže teraz k nemu prichádzajú len s ťažkými prípadmi.

21. Aký sľub potom dáva Jehova, ale za akých podmienok?

²¹ Tri mesiace po exode táborí Izrael na pustatine Sinaj. Jehova tu sľubuje: „A ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov, lebo mne patrí celá zem. A vy sa mi stanete kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ Ľud slávnostne sľubuje: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“ ​(19:5, 6, 8) Potom nastáva pre Izrael obdobie posvätenia, a na tretí deň zostupuje Jehova na vrch a pôsobí, že sa z vrchu dymí a že sa chveje.

22. a) Aké príkazy obsahuje Desať slov? b) Aké iné sudcovské rozhodnutia sú predložené Izraelu a ako je vzatý národ do zmluvy Zákona?

²² Potom dáva Jehova Desať slov čiže Desať prikázaní, ktoré zdôrazňujú výlučnú oddanosť Jehovovi, zakazujú iných bohov, uctievanie obrazov a používanie Jehovovho mena nehodným spôsobom. Izraeliti dostávajú príkaz, aby šesť dní preukazovali službu a potom zachovávali sabat Jehovovi a aby ctili otca a matku. Zákony proti vražde, cudzoložstvu, krádežiam, falošným svedectvám a chamtivosti dopĺňajú Desať slov. Potom im Jehova ďalej predkladá sudcovské rozhodnutia, pokyny pre nový národ týkajúce sa otroctva, prepadnutia, ublíženia, odškodnenia, krádeží, škôd ohňom, falošného uctievania, zvedenia, zlého zaobchádzania s vdovami a sirotami, pôžičiek a mnohých ďalších záležitostí. Pripájajú sa zákony o sabate a sú zriadené tri ročné sviatky, ktoré budú slúžiť uctievaniu Jehovu. Mojžiš potom zapisuje Jehovove slová, sú obetované obete a polovica krvi je vykropená na oltár. Ľudu je čítaná kniha zmluvy, a keď opäť potvrdí svoju ochotu poslúchať, zvyškom krvi je pokropená kniha a všetok ľud. Tak Jehova uzatvára zmluvu Zákona s Izraelom skrze sprostredkovateľa, Mojžiša. — Hebr. 9:19, 20.

23. Aké poučenie dáva Jehova Mojžišovi na vrchu?

²³ Potom Mojžiš vystupuje na vrch k Jehovovi, aby dostal Zákon. Štyridsať dní a nocí dostáva mnoho pokynov o materiáloch na svätostánok a o podrobnostiach jeho zariadenia, ďalej presné údaje o samotnom svätostánku a vzor kňazských odevov, vrátane doštičky z rýdzeho zlata s nápisom „Svätosť patrí Jehovovi“ na Áronovom turbane. Podrobne sa potom opisuje slávnostné uvedenie a služba kňazstva, a Mojžišovi je pripomenuté, že sabat bude znamením medzi Jehovom a izraelskými synmi „na neurčitý čas“. Potom Mojžiš dostáva dve tabuľky Svedectva popísané „Božím prstom“. — 2. Mojž. 28:36; 31:17, 18.

24. a) Akého hriechu sa ľud dopúšťa a k čomu to vedie? b) Ako potom Jehova zjaví svoje meno a svoju slávu Mojžišovi?

²⁴ Medzitým sa ľud stáva netrpezlivý a žiada Árona, aby urobil boha, ktorý by išiel pred nimi. Áron to urobí a zhotoví zlaté teľa, ktoré ľud uctieva v deň, ktorý Áron nazve „sviatok Jehovovi“. (32:5) Jehova hovorí o vyhubení Izraelitov, ale Mojžiš sa za nich prihovára, hoci sám roztrieska tabuľky v planúcom hneve. Synovia Léviho sa teraz postavia na stranu čistého uctievania a pobijú 3 000 z tých, ktorí sa neviazane zabávali. Jehova ich tiež postihuje ranami. Keď Mojžiš úpenlivo prosí Jehovu, aby naďalej viedol svoj ľud, dostane uistenie, že letmo zbadá Božiu slávu. Dostane príkaz, aby vytesal dve ďalšie tabuľky, na ktoré Jehova opäť napíše Desať slov. Keď Mojžiš druhýkrát vystúpi na vrch, Jehova mu oznamuje svoje meno, keď prechádza okolo: „Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce.“ ​(34:6, 7) Potom uvádza podmienky svojej zmluvy a Mojžiš ich zapisuje, ako ich dnes máme v Exode. Keď Mojžiš opäť zostúpi z vrchu Sinaj, koža jeho tváre vyžaruje lúče z Jehovovej zjavenej slávy, takže musí nosiť cez tvár závoj. — 2. Kor. 3:7–11.

25. Čo hovorí správa o svätostánku a o ďalšom prejave Jehovovej slávy?

²⁵ Stavba svätostánku (35:1–40:38). Mojžiš potom zvoláva Izrael a odovzdáva im Jehovove slová. Hovorí o tom, že každý s ochotným srdcom má prednosť prispieť na stavbu svätostánku a každý s múdrym srdcom sa má na nej podieľať. Čoskoro je Mojžišovi hlásené: „Ľudia nosia omnoho viac, ako to vyžaduje služba pre dielo, ktoré prikázal vykonať Jehova.“ ​(36:5) Pod Mojžišovým vedením začnú robotníci, naplnení Jehovovým duchom, stavať svätostánok a jeho zariadenie a zhotovovať všetky odevy pre kňazov. Rok po exode je svätostánok dokončený a postavený na pláni pred vrchom Sinaj. Jehova dáva najavo schválenie tým, že zahaľuje stan stretnutia oblakom a napĺňa svätostánok svojou slávou, takže Mojžiš nie je schopný vstúpiť do stanu. Ten istý oblak vo dne a oheň v noci vyznačujú Jehovovo vedenie Izraela po celú dobu ich putovania. Je rok 1512 pred n. l. a správa Exodu tu končí. Jehovovo meno je slávne posvätené jeho obdivuhodnými skutkami v prospech Izraela.

PREČO JE UŽITOČNÁ

26. a) Ako Exodus upevňuje vieru v Jehovu? b) Ako prispievajú k našej viere odkazy na Exodus v Kresťanských gréckych písmach?

²⁶ Exodus vynikajúcim spôsobom zjavuje Jehovu ako veľkého Osloboditeľa, Organizátora a Plniteľa veľkolepých predsavzatí, a to utvrdzuje našu vieru v neho. Táto viera sa ešte posilní, keď študujeme mnoho odkazov na Exodus v Kresťanských gréckych písmach, ktoré ukazujú splnenie mnohých čŕt zmluvy Zákona, istotu vzkriesenia, Jehovovo opatrenie na podporu jeho ľudu, príklady pre kresťanské podporné dielo, radu o úcte k rodičom, požiadavky na získanie života a to, ako sa máme pozerať na trestné právo. Zákon bol nakoniec zhrnutý do dvoch príkazov — prejavovať lásku k Bohu a k blížnemu. — Mat. 22:32 — 2. Mojž. 4:5; Ján 6:31–35 a 2. Kor. 8:15 — 2. Mojž. 16:4, 18; Mat. 15:4 a Ef. 6:2 — 2. Mojž. 20:12; Mat. 5:26, 38, 39 — 2. Mojž. 21:24; Mat. 22:37–40.

27. Aký úžitok má pre kresťana správa v Exode?

²⁷ V Hebrejom 11:23–29 čítame o viere Mojžiša a jeho rodičov. Vierou opustil Egypt, vierou slávil pesach a vierou previedol Izrael cez Červené more. Izraeliti boli pokrstení v Mojžiša a jedli duchovný pokrm a pili duchovný nápoj. Vzhliadali k duchovnej skale čiže Kristovi, ale predsa nemali Božie schválenie, pretože skúšali Boha, dopúšťali sa modlárstva, smilnili a reptali. Pavol vysvetľuje, ako sa to týka dnešných kresťanov: „To sa im stávalo ako príklady, a tie boli napísané ako výstraha pre nás, ktorých zastihli konce systémov vecí. Preto ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ — 1. Kor. 10:1–12; Hebr. 3:7–13.

28. Ako sa splnilo to, čo predobrazoval Zákon a baránok pesach?

²⁸ Veľa z hlbokého duchovného významu Exodu i z jeho prorockého uplatnenia podáva vo svojich spisoch Pavol, a to najmä v Hebrejom, kapitolách 9 a 10. „Keďže je teda Zákon tieňom budúcich dobrých vecí, ale nie skutočnou podstatou vecí, ľudia nemôžu nikdy tými istými obeťami, ktoré každoročne stále obetujú, urobiť dokonalými tých, ktorí pristupujú.“ ​(Hebr. 10:1) Preto sa zaujímame o to, aby sme poznali tieň a porozumeli skutočnosti. Kristus „natrvalo obetoval jednu obeť za hriechy“. Je opísaný ako „Boží Baránok“. Ani jedna kosť tohto „Baránka“ nebola zlomená, tak ako to bolo v predobraze. Apoštol Pavol vysvetľuje: „Lebo Kristus, náš pesach, bol obetovaný. Slávme teda sviatok s nekvasenými chlebmi úprimnosti a pravdy, nie so starým kvasom ani s kvasom škodlivosti a zla.“ — Hebr. 10:12; Ján 1:29 a 19:36 — 2. Mojž. 12:46; 1. Kor. 5:7, 8 — 2. Mojž. 23:15.

29. a) Porovnaj zmluvu Zákona s novou zmluvou. b) Aké obete predkladajú teraz duchovní Izraeliti Bohu?

²⁹ Ježiš sa stal sprostredkovateľom novej zmluvy, ako bol Mojžiš sprostredkovateľom zmluvy Zákona. Rozdiel medzi týmito zmluvami jasne vysvetľuje apoštol Pavol, keď hovorí o ‚ručne písanom doklade‘, ktorý bol odstránený z cesty Ježišovou smrťou na mučeníckom kole. Vzkriesený Ježiš ako veľkňaz je „verejný služobník svätého miesta a pravého stanu, ktorý postavil Jehova, a nie človek“. Kňazi pod Zákonom vykonávali „svätú službu ako znázornenie a ako tieň nebeských vecí“ podľa vzoru, ktorý dal Mojžiš. „Ale teraz Ježiš dostal znamenitejšiu verejnú službu, lebo je sprostredkovateľom úmerne lepšej zmluvy, ktorá bola zákonne založená na lepších sľuboch.“ Stará zmluva sa stala zastaranou a bola odstránená ako zákonník, ktorý vedie k smrti. Tí Židia, ktorí tomu neporozumeli, sú opísaní ako ľudia, ktorí majú otupenú vnímavosť, ale veriaci, ktorí si vážili, že duchovný Izrael prišiel pod novou zmluvou, môžu ‚s odhalenými tvárami odrážať ako zrkadlá Jehovovu slávu‘, lebo sú dostatočne spôsobilí ako jej služobníci. S očisteným svedomím sú schopní predkladať svoju vlastnú „obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu“. — Kol. 2:14; Hebr. 8:1–6, 13; 2. Kor. 3:6–18; Hebr. 13:15; 2. Mojž. 34:27–35.

30. Čo predtienilo oslobodenie Izraela a vyvýšenie Jehovovho mena v Egypte?

³⁰ Exodus vyvyšuje Jehovovo meno a jeho zvrchovanosť a poukazuje na slávne oslobodenie kresťanského národa, duchovného Izraela, ktorému platia slová: „Vy ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo, aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla. Lebo kedysi ste neboli ľudom, ale teraz ste Božím ľudom.“ Jehovova sila, ktorá je viditeľná v zhromažďovaní jeho duchovného Izraela zo sveta kvôli vyvýšeniu Božieho mena, nie je o nič menej zázračná než sila, ktorú Boh prejavil v prospech svojho ľudu v starovekom Egypte. Jehova zachoval faraóna pri živote, aby mu ukázal svoju moc a aby bolo oznamované jeho meno, a tým predtienil omnoho väčšie svedectvo, ktoré budú vydávať jeho kresťanskí svedkovia. — 1. Petra 2:9, 10; Rim. 9:17; Zjav. 12:17.

31. Čo predtieňuje Exodus vzhľadom na Kráľovstvo a Jehovovu prítomnosť?

³¹ Tak môžeme podľa Písiem povedať, že národ ustanovený pod Mojžišom poukazoval na nový národ pod Kristom a na Kráľovstvo, ktoré nebude nikdy otrasené. Vzhľadom na to sme povzbudzovaní, aby sme ‚preukazovali Bohu svätú službu so zbožnou bázňou a s posvätnou úctou‘. Jehova sľubuje, že rovnako ako pokrývala Jehovova prítomnosť svätostánok na pustatine, tak bude večne spolu s tými, ktorí sa ho boja: „Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom... Píš, lebo tieto slová sú verné a pravdivé.“ Exodus je naozaj podstatná a užitočná časť biblickej správy. — 2. Mojž. 19:16–19 — Hebr. 12:18–29; 2. Mojž. 40:34 — Zjav. 21:3, 5.

[Poznámky pod čiarou]