Biblická kniha číslo 43 — Ján

Pisateľ: apoštol Ján

Miesto písania: Efez alebo okolie

Písanie dokončené: asi 98 n. l.

Zahrnuté obdobie: po prológu, 29–33 n. l.

 1. Čo ukazujú Písma o blízkom vzťahu medzi Jánom a Ježišom?

EVANJELIÁ Matúša, Marka a Lukáša boli v obehu už viac ako tridsať rokov, a kresťania 1. storočia si ich začali vážiť ako diela inšpirované svätým duchom. Teraz, keď sa blížil koniec storočia, a ubúdal počet tých, ktorí boli s Ježišom, mohla ľahko vzniknúť otázka, či má byť ešte niečo povedané. Bol tu ešte človek, ktorý mohol podľa vlastných zážitkov doplniť vzácne podrobnosti o Ježišovej službe? Áno, bol. Vekom starý Ján dostal mimoriadne požehnania v súvislosti s Ježišom. Zrejme bol medzi prvými učeníkmi Jána Krstiteľa, ktorí boli predstavení Božiemu Baránkovi, a jedným z prvých štyroch, ktorých Pán pozval, aby sa k nemu pripojili v službe plným časom. (Ján 1:35–39; Mar. 1:16–20) Bol stále v dôvernom spojení s Ježišom počas celej jeho služby. Bol to učeník, ktorého „Ježiš miloval“, a ktorý spočíval počas poslednej večere pri Ježišovej hrudi. (Ján 13:23; Mat. 17:1; Mar. 5:37; 14:33) Bol prítomný pri srdcervúcej scéne popravy, keď mu Ježiš zveril starostlivosť o svoju telesnú matku, a bol to on, kto predbehol Petra, keď utekal k hrobke, aby preskúmal správu, že Ježiš vstal. — Ján 19:26, 27; 20:2–4.

 2. Ako bol Ján vyzbrojený a posilnený na napísanie svojho evanjelia a prečo?

² Obohatený takmer sedemdesiatimi rokmi v činnej službe a naplnený videniami a úvahami zo svojho nedávneho osamelého uväznenia na ostrove Patmos, bol Ján dobre vybavený, aby písal o veciach, ktoré dlho uchovával v srdci. Teraz svätý duch posilnil jeho myseľ, aby si pripomenul mnohé z tých vzácnych, životodarných výrokov a zapísal ich, aby tak každý, kto číta, ‚veril, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby vierou mohol mať život prostredníctvom jeho mena‘. — 20:31.

3, 4. Aký je vonkajší a vnútorný dôkaz a) o kanonicite tohto evanjelia, b) o tom, že ho napísal Ján?

³ Kresťania raného 2. storočia prijímali Jána ako pisateľa tejto správy, a tiež považovali tento spis za nespornú súčasť kánonu inšpirovaných Písiem. Klement Alexandrijský, Ireneus, Tertullián a Origenes, všetci z konca 2. a začiatku 3. storočia potvrdzujú, že pisateľom je Ján. A navyše, v samotnej knihe možno nájsť veľa vonkajších svedectiev, že jej pisateľom bol Ján. Pisateľ bol zrejme Žid, dobre oboznámený so zvykmi Židov a s ich krajinou. (2:6; 4:5; 5:2; 10:22, 23) Celková intimita rozprávania naznačuje, že pisateľ bol nielen apoštolom, ale jedným z dôvernej skupiny troch — Petra, Jakuba a Jána — ktorí sprevádzali Ježiša pri zvláštnych príležitostiach. (Mat. 17:1; Mar. 5:37; 14:33) Z tých môžeme vylúčiť Jakuba (Zebedeovho syna), protože bol umučený Herodom Agrippom I. asi v roku 44 n. l., dlho predtým, ako bola napísaná táto kniha. (Sk. 12:2) Nebol to ani Peter, pretože sa o ňom a o vlastnom pisateľovi hovorí v Jánovi 21:20–24.

⁴ V týchto záverečných veršoch je pisateľ opísaný ako učeník, ktorého „Ježiš miloval“. Tohto výrazu a podobných vyjadrení je v zázname použitých niekoľko, ale nikdy nie je uvedené meno apoštola Jána. Je tu citovaný Ježiš, ako o ňom hovorí: „Ak je to moja vôľa, aby zostal, kým neprídem, prečo sa o to staráš?“ ​(Ján 21:20, 22) To naznačuje, že zmienený učeník dlho prežije Petra a ostatných apoštolov. Všetko spomenuté sa hodí na apoštola Jána. Je zaujímavé, že Ján, keď mu bolo v Zjavení dané videnie o Ježišovom príchode, uzaviera toto podivuhodné proroctvo slovami: „Amen! Príď, Pán Ježiš!“ — Zjav. 22:20.

 5. Podľa všeobecného názoru, kedy Ján napísal svoje evanjelium?

⁵ Samotné Jánove spisy síce o tom nedávajú nijakú určitú informáciu, ale všeobecne sa usudzuje, že Ján napísal evanjelium po návrate z vyhnanstva na ostrove Patmos. (Zjav. 1:9) Rímsky cisár Nerva (96–98 n. l.) povolal späť mnohých, ktorí boli vypovedaní na sklonku vlády jeho predchodcu Domiciána. Usudzuje sa, že po napísaní evanjelia, asi v roku 98 n. l., Ján pokojne zomrel v Efeze v treťom roku vlády cisára Trajana, roku 100 n. l.

 6. Ktoré svedectvá nasvedčujú, že evanjelium nebolo napísané v Palestíne, ale v Efeze alebo v jeho blízkom okolí?

⁶ Pokiaľ ide o Efez alebo o jeho okolie ako mieste písania, dejepisec Eusébius (asi 260–342 n. l.) cituje Irenea: „Ján, Pánov učeník, ktorý mu dokonca odpočíval na prsiach, tiež sám uverejnil evanjelium, keď žil v Efeze, v Ázii.“a Na mnohých miestach sú označení Ježišovi protivníci všeobecným výrazom „Židia“, namiesto „farizeji“ „hlavní kňazi“, a podobne, čo tiež podporuje myšlienku, že kniha nebola napísaná v Palestíne. (Ján 1:19; 12:9) Tiež Galilejské more je označené svojim rímskym menom Tiberiaské more. (6:1; 21:1) Pre ľudí nežidovského pôvodu podáva Ján pomocné vysvetlivky o židovských sviatkoch. (6:4; 7:2; 11:55) Miesto jeho vyhnanstva, Patmos, bolo blízko Efezu, a Jánova znalosť Efezu a iných zborov v Malej Ázii je zrejmá zo Zjavenia, kapitol 2. a 3.

 7. Ako je dôležitý papyrus Rylands 457?

⁷ O vierohodnosti Jánovho evanjelia svedčia dôležité rukopisné nálezy z 20. storočia. Jedným z nich je zlomok z Jánovho evanjelia, nájdený v Egypte, teraz známy ako papyrus Rylands 457 (P⁵²). Obsahuje Jána 18:31–33, 37, 38 a je uchovaný v knižnici Johna Rylandsa v Manchesteri v Anglicku.b O tom, ako podporuje tradíciu, že Ján napísal toto evanjelium na konci 1. storočia, povedal zosnulý sir Frederic Kenyon v svojej knihe The Bible and Modern Scholarship (Biblia a moderná veda), 1949, strana 21: „Hoci je malý, stačí, aby dokázal, že rukopis tohto evanjelia obiehal pravdepodobne v provinciálnom Egypte, kde bol nájdený, asi v období rokov 130–150 n. l. Aj keď pripustíme iba minimálnu dobu pre obeh diela z miesta jeho vzniku, posunie to dátum napísania tak blízko k tradičnému dátumu v poslednom desaťročí 1. storočia, že už nie je viac dôvodov pre pochybnosti o platnosti tejto tradície.“

 8. a) Čo je pozoruhodné na úvode Jánovho evanjelia? b) Aký dôkaz podáva, že Ježišova služba trvala tri a pol roka?

⁸ Jánovo evanjelium je pozoruhodné svojím úvodom, ktorý zjavuje, že Slovo, ktoré bolo „na počiatku u Boha“, je Ten, ktorého prostredníctvom vznikli všetky veci. (1:2) Po oznámení drahocenného vzťahu medzi Otcom a Synom púšťa sa Ján do majstrovského vykreslenia Ježišových skutkov, a to najmä z hľadiska dôvernej lásky, ktorá všetko v Božom veľkom usporiadaní zjednocuje. Táto správa o Ježišovom živote zahrnuje obdobie rokov 29–33 n. l. a starostlivo sa zmieňuje o štyroch sviatkoch pesach, na ktorých sa Ježiš zúčastnil počas svojej služby. Tak podáva jeden z množstva dôkazov, že jeho služba trvala tri a pol roka. O troch sviatkoch pesach je výslovná zmienka. (2:13; 6:4; 12:1; 13:1) O jednom z nich sa hovorí ako o „sviatku Židov“, ale zo súvislosti je vidieť, že sa mal konať krátko po Ježišových slovách, že sú „ešte štyri mesiace, pokiaľ príde žatva“. To ukazuje, že tým sviatkom bol pesach, ktorý sa konal na začiatku žatvy. — 4:35; 5:1.c

 9. Čo ukazuje, že Jánovo evanjelium je doplňujúce? Zahŕňa ale všetky podrobnosti o Ježišovej službe?

⁹ Dobré posolstvo „podľa Jána“ je prevažne doplňujúce; 92 percent tvorí nová látka, ktorú nezahrňujú ostatné tri evanjeliá. Aj tak Ján končí slovami: „A je ešte mnoho iných vecí, ktoré robil Ježiš, ktoré keby sa mali niekedy dopodrobna napísať, myslím si, že by sám svet nemohol obsiahnuť napísané zvitky.“ — 21:25.

OBSAH JÁNA

10. Čo hovorí Ján o „Slove“?

¹⁰ Prológ: Predstavenie „Slova“ ​(1:1–18). S nádhernou jednoduchosťou Ján uvádza, že na počiatku „Slovo bolo u Boha“, že život bol prostredníctvom neho, stalo sa „svetlom ľudí“ a Ján (Krstiteľ) o ňom vydal svedectvo. (1:1, 4) Svetlo bolo vo svete, ale svet ho nepoznal. Tí, ktorí ho skutočne prijali, stali sa Božími deťmi, boli zrodení Bohom. Ako bol daný Zákon prostredníctvom Mojžiša, tak „nezaslúžená láskavosť a pravda prišli prostredníctvom Ježiša Krista“. — 1:17.

11. Ako označuje Ján Krstiteľ Ježiša, a za koho ho prijímajú Jánovi učeníci?

¹¹ „Boží Baránok“ predstavený ľuďom (1:19 až 51). Ján Krstiteľ vyznáva, že on nie je Kristus, ale hovorí, že za ním prichádza ten, komu nie je hodný rozviazať remienok na sandáloch. Nasledujúceho dňa, keď k nemu Ježiš príde, Ján ho označí ako ‚Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta‘. (1:27, 29) Potom predstavuje Ježišovi dvoch svojich učeníkov, a jeden z nich, Andrej, privádza k Ježišovi svojho brata Petra. Filip a Natanael tiež prijímajú Ježiša ako ‚Božieho Syna, Kráľa Izraela‘. — 1:49.

12. a) Aký je Ježišov prvý zázrak? b) Čo robí, keď je v Jeruzaleme na prvom pesachu počas svojej služby?

¹² Ježišove zázraky dokazujú, že je „Boží Svätý“ ​(2:1–6:71). Ježiš urobí svoj prvý zázrak v Káne Galilejskej. Pri svadobnej hostine premení vodu na najlepšie víno. To je ‚začiatok jeho znamení... a jeho učeníci v neho uverili‘. (2:11) Ježiš ide do Jeruzalema na pesach. V chráme nachádza obchodníkov a zmenárnikov. Vezme bič a vyženie ich s takou ráznosťou, že jeho učeníci spoznávajú splnenie proroctva: „Horlivosť za tvoj dom ma strávi.“ ​(Ján 2:17; Žalm 69:9) Predpovedá, že chrám jeho tela bude zborený a znovu postavený za tri dni.

13. a) Čo je nevyhnutné na získanie života, ako ukazuje Ježiš? b) Ako o sebe hovorí Ján Krstiteľ v súvislosti s Ježišom?

¹³ V noci príde za Ježišom bojazlivý Nikodém a priznáva, že Ježiš je poslaný Bohom. Ježiš mu hovorí, že človek sa musí narodiť z vody a ducha, aby vstúpil do Božieho kráľovstva. Uveriť v nebeského Syna človeka je nevyhnutné pre život. „Lebo tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ ​(Ján 3:16) Svetlo, ktoré prišlo do sveta, je v rozpore s tmou, „ale kto robí podľa pravdy, prichádza k svetlu,“ končí Ježiš. Ján Krstiteľ sa potom dozvedá o Ježišovej činnosti v Judei a vyhlasuje, že on sám nie je Kristus, ale že „priateľ ženícha... má veľkú radosť z hlasu ženícha“. (3:21, 29) Teraz Ježiš musí rásť a Ján sa musí zmenšovať.

14. Čo vysvetľuje Ježiš Samaritánke pri Sychare a k čomu vedie jeho zvestovanie na tomto území?

¹⁴ Ježiš sa opäť vydáva do Galiley. Zaprášený a „ustatý z cesty“ si sadá, aby si odpočinul pri Jakobovom prameni v Sychare, zatiaľ čo jeho učeníci odchádzajú do mesta nakúpiť potraviny. (4:6) Je popoludní, šiesta hodina. Prichádza Samaritánka načerpať vodu, a Ježiš ju žiada, aby mu dala napiť. A potom aj napriek únave začína s ňou hovoriť o ozajstnej „vode“, ktorá skutočne dáva večný život tým, ktorí uctievajú Boha „duchom a pravdou“. Učeníci sa vracajú, naliehajú, aby sa najedol, a on vyhlasuje: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal a dokončiť jeho dielo.“ Strávi na tomto území ešte dva dni, takže mnohí Samaritáni uveria, že „tento je určite záchrancom sveta“. (4:24, 34, 42) Keď prídu do Kány Galilejskej, uzdraví syna vznešeného muža, aj keď sa vôbec nepriblíži k jeho lôžku.

15. Aké obvinenie vznášajú proti Ježišovi v Jeruzaleme a ako odpovedá svojim kritikom?

¹⁵ Ježiš ide opäť do Jeruzalema na židovský sviatok. Uzdraví chorého v deň sabatu, a tým vyvolá veľkú búrku kritiky. Čelí jej slovami: „Môj Otec stále pracuje až dosiaľ, i ja stále pracujem.“ ​(5:17) Židovskí vodcovia teraz tvrdia, že Ježiš pripojil k svojmu zločinu porušenia sabatu ešte rúhanie, lebo sa robil rovným Bohu. Ježiš odpovedá, že Syn nemôže urobiť žiadnu vec sám od seba, ale je úplne závislý na Otcovi. Hovorí podivuhodný výrok, že „všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú“ na vzkriesenie. Ale neveriacim poslucháčom Ježiš hovorí: „Ako môžete veriť, keď prijímate slávu jeden od druhého a nehľadáte slávu, ktorá pochádza od jediného Boha?“ — 5:28, 29, 44.

16. a) Čo učí Ježiš o pokrme a živote? b) Ako vyjadruje Peter presvedčenie apoštolov?

¹⁶ Keď Ježiš zázračne nasýti 5 000 mužov piatimi chlebmi a dvoma malými rybami, zástup sa ho chce zmocniť a urobiť ho kráľom, ale on odchádza na vrch. Neskôr ich kára, že idú pre „pominuteľný pokrm“. Radšej by mali pracovať „pre pokrm zostávajúci pre večný život“. Podotýka, že prejavovať vieru v neho ako Syna znamená jesť chlieb života, a pripája: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte v sebe život.“ Mnohí z jeho učeníkov sa na tom pohoršia a opustia ho. Ježiš sa pýta dvanástich: „Nechcete aj vy odísť?“, a Peter odpovedá: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života; a my sme uverili a spoznali, že si Boží Svätý.“ ​(6:27, 53, 67–69) Ale Ježiš vie, že Judáš ho zradí, a preto hovorí, že jeden z nich je ohovárač.

17. Ako zapôsobí Ježišovo učenie na sviatok prístreškov v chráme?

¹⁷ „Svetlo“ sa stretáva s tmou (7:1–12:50). Ježiš ide tajne do Jeruzalema a vystupuje v polovici sviatku prístreškov a verejne vyučuje v chráme. Ľudia sa dohadujú, či je skutočne tým Kristom. Ježiš im hovorí: „Neprišiel som sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, skutočne jestvuje... a On ma vyslal.“ Pri inej príležitosti zvolá k zástupu: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije.“ Úradníci, ktorých poslali, aby Ježiša zatkli, sa vracajú s prázdnymi rukami a oznamujú kňazom: „Žiadny človek nikdy nehovoril ako tento.“ Farizeji sú rozzúrení a odpovedajú, že nikto z vládcov neuveril, a že z Galiley nemá byť vzbudený žiaden prorok. — 7:28, 29, 37, 46.

18. Ako Židia odporujú Ježišovi a ako im odpovedá?

¹⁸ V ďalšej reči Ježiš hovorí: „Ja som svetlo“. Na zlomyseľné obvinenia, že je falošným svedkom, že sa narodil z nemanželskej lože a že je Samaritán a posadnutý démonmi, Ježiš energicky odpovedá: „Ak oslavujem sám seba, moja sláva nie je ničím. Je to môj Otec, ktorý ma oslavuje.“ Keď vyhlási: „Skôr, ako bol Abrahám, bol som ja“, Židia podnikajú ďalší nevydarený útok na jeho život. (8:12, 54, 58) Sú sklamaní a neskôr vypočúvajú muža, ktorému Ježiš zázračne obnovil zrak, a vyženú ho.

19. a) Ako hovorí Ježiš o svojom vzťahu k Otcovi a o svojej starostlivosti o ovce? b) Ako odpovedá Židom, keď sa mu vyhrážajú?

¹⁹ Ježiš opäť hovorí k Židom. Teraz o znamenitom pastierovi, ktorý volá svoje ovce menom, a vzdáva sa svojej duše v prospech oviec, ‚aby mali život... v hojnosti‘. „A mám iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca; aj tie privediem, a budú počúvať môj hlas, a stanú sa jedným stádom jedného pastiera.“ ​(10:10, 16) Hovorí Židom, že nikto nemôže uchvátiť ovce z ruky jeho Otca a že on a Otec sú jedno. Zase sa ho snažia ukameňovať. V odpovedi na ich obvinenie z rúhania im pripomína, že v knihe Žalmov sa o istých mocných ľuďoch krajiny hovorí ako o ‚bohoch‘, kým o sebe povedal, že je Božím Synom. (Žalm 82:6) Vyzýva ich, aby aspoň verili jeho skutkom. — Ján 10:34.

20. a) Aký úžasný zázrak potom Ježiš urobí? b) K čomu to vedie?

²⁰ Z Betánie, blízko Jeruzalema prichádza správa, že Lazar, brat Márie a Marty, je chorý. V čase, keď tam Ježiš príde, je Lazar už mŕtvy a štyri dni v hrobe. Ježiš urobí úžasný zázrak: privedie Lazara späť k životu. To spôsobí, že v neho mnohí uveria. Tým sa urýchli zvláštna schôdzka Sanhedrinu, kde veľkňaz Kaifáš je nútený prorokovať, že Ježiš je určený, aby zomrel za národ. Poprední kňazi a farizeji sa dohodnú zabiť ho, a tak Ježiš na čas odchádza z verejnej scény.

21. a) Ako reaguje ľud a farizeji na Ježišov príchod do Jeruzalema? b) Ako Ježiš znázornil svoju smrť a jej účel, a k čomu nabáda svojich poslucháčov?

²¹ Šesť dní pred pesachom, na ceste do Jeruzalema, prichádza Ježiš zase do Betánie a je pohostený v Lazarovej domácnosti. Potom, deň po sabate, 9. nisana sa posadí na mladého osla a vojde do Jeruzalema za pozdravného volania veľkého zástupu, a farizeji si medzi sebou hovoria: ‚Vôbec nič nezmôžete. Hľa, svet ide za ním.‘ Ježiš naznačuje znázornením o pšeničnom zrne, že musí byť zasiaty v smrti, aby vyrástlo ovocie pre večný život. Vyzýva svojho Otca, aby oslávil svoje meno, a z neba je počuť hlas: „Oslávil som a opäť oslávim.“ Ježiš vyzýva svojich poslucháčov, aby sa vystríhali tmy, a chodili vo svetle, áno, aby sa stali „synmi svetla“. Obklopujú ho sily tmy, a preto sa obracia k ľuďom s naliehavou verejnou výzvou, aby v neho uverili ‚ako vo svetlo, ktoré prišlo do sveta‘. — 12:19, 28, 36, 46.

22. Aký vzor Ježiš zaobstaráva pri večeri pesach a aké nové prikázanie dáva?

²² Ježišove rady na rozlúčku verným apoštolom (13:1–16:33). V priebehu večere pesach s dvanástimi apoštolmi Ježiš vstane, odloží svoj vrchný odev, berie uterák a umývadlo, a začne umývať učeníkom nohy. Peter protestuje, ale Ježiš mu hovorí, že aj on si musí dať umyť nohy a napomína učeníkov, aby napodobňovali jeho vzor pokory, pretože „otrok nie je väčší ako jeho pán“. Hovorí o zradcovi, a potom prepúšťa Judáša. Po Judášovom odchode Ježiš začína s ostatnými dôverne hovoriť. „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — 13:16, 34, 35.

23. O akej nádeji a o akom sľúbenom pomocníkovi pre útechu Ježiš hovorí?

²³ Ježiš v tejto kritickej hodine hovorí svojim nasledovníkom podivuhodné slová útechy. Majú prejavovať vieru v Boha, a tiež v neho. V dome jeho Otca je veľa príbytkov, a on zase príde, aby ich prijal k sebe domov. „Ja som cesta a pravda a život,“ hovorí Ježiš. „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ Utešuje svojich nasledovníkov slovami, že pokiaľ budú prejavovať vieru, budú robiť väčšie skutky ako on, a dá im všetko o čo prosia v jeho mene, aby bol oslávený jeho Otec. Sľubuje im iného pomocníka, „ducha pravdy“, ktorý ich naučí všetkým veciam a pripomenie im všetko, čo im on hovoril. Majú sa tešiť, že odchádza k svojmu Otcovi, pretože — ako pripomína — „Otec je väčší ako ja“. — 14:6, 17, 28.

24. Ako Ježiš rozpráva o vzťahu apoštolov k sebe a k Otcovi? Aké požehnanie im to prináša?

²⁴ Ježiš o sebe hovorí ako o pravom viniči a o svojom Otcovi ako o pestovateľovi. Nabáda ich, aby zostali v spojení s ním a hovorí: „Môj Otec je oslávený tým, že stále prinášate mnoho ovocia a dokazujete, že ste mojimi učeníkmi.“ ​(15:8) Ako sa môže ich radosť stať úplnou? Keď budú milovať jeden druhého, ako miloval on ich. Nazýva ich priateľmi. Aký je to vzácny vzťah! Svet ich bude nenávidieť, ako nenávidel jeho, a bude ich prenasledovať, ale Ježiš pošle pomocníka, aby o ňom vydával svedectvo, a aby voviedol jeho učeníkov do celej pravdy. Ich terajší zármutok sa premení na radosť, až ho opäť uvidia, a nikto im ich radosť neodníme. Jeho slová sú utešujúce. „Sám Otec má k vám náklonnosť, lebo ste mali náklonnosť ku mne a uverili ste, že som vyšiel ako Otcov zástupca.“ Áno, budú rozptýlení, ale Ježiš hovorí: „Povedal som vám to, aby ste mali prostredníctvom mňa pokoj. Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ — 16:27, 33.

25. a) Čo Ježiš uznáva v modlitbe k svojmu Otcovi? b) O čo prosí pre seba, pre svojich učeníkov a pre prejavujúcich vieru prostredníctvom ich slova?

²⁵ Ježišova modlitba za jeho učeníkov (17:1 až 26). Ježiš uznáva v modlitbe k svojmu Otcovi: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ Ježiš skončil svoje určené dielo na zemi a teraz prosí, aby bol oslávený vedľa svojho Otca slávou, ktorú mal, kým bol svet. Urobil Otcove meno zjavné svojim učeníkom a prosí Otca, aby nad nimi bdel „pre svoje meno“. Neprosí Otca, aby ich vzal zo sveta, ale aby ich opatroval pred tým zlým, a aby ich posvätil svojim Slovom pravdy. Ježiš rozširuje svoju modlitbu, aby pojala všetkých, ktorí ešte prejavia vieru, až počujú slovo týchto učeníkov, „aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v spojení so mnou a ja v spojení s tebou, aby boli aj oni spojení s nami, aby svet uveril, že si ma ty vyslal“. Prosí, aby sa tiež s ním mohli podieľať na jeho nebeskej sláve, pretože im oznámil Otcovo meno, aby v nich zotrvávala Božia láska. — 17:3, 11, 21.

26. Čo hovorí správa o Ježišovom zatknutí a výsluchu?

²⁶ Kristus je vypočúvaný a pribitý na kôl (18:1–19:42). Ježiš a jeho učeníci teraz idú do záhrady cez údolie Kidronu. Tu sa objaví Judáš s oddielmi vojakov a zrádza Ježiša, ktorý sa s miernosťou podrobuje. Ale Peter ho bráni mečom a je pokarhaný: „Či vari nemám piť pohár, ktorý mi dal Otec?“ ​(18:11) Ježiša potom spútajú a odvedú k Annášovi, svokrovi veľkňaza Kaifáša. Ján a Peter ho tesne nasledujú a Ján im dohovára prístup na nádvorie veľkňaza, kde Peter trikrát zaprie, že pozná Krista. Ježiš je najprv vypočúvaný Annášom, a potom je predvedený pred Kaifáša. Na ďalší výsluch privedú Ježiša aj pred rímskeho miestodržiteľa Piláta a Židia hlučne žiadajú trest smrti.

27. a) Aké otázky o kráľovstve a moci kladie Pilát a ako na ne Ježiš odpovedá? b) Aký postoj ku kraľovaniu zaujímajú Židia?

²⁷ Na Pilátovu otázku „Si kráľ?“ Ježiš odpovedá: „Ty sám hovoríš, že som kráľ. Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde.“ ​(18:37) Pilát nenachádza nijaký skutočný dôkaz proti Ježišovi a ponúka, že ho prepustí, lebo bolo zvykom, že pri pesachu oslobodili nejakého väzňa. Avšak Židia žiadajú oslobodiť namiesto neho lupiča Barabáša. Pilát nechá Ježiša zbičovať a zase sa ho snaží prepustiť, ale Židia kričia: „Pribiť ho na kôl! Pribiť ho na kôl!... lebo sa robil Božím synom.“ Pilát hovorí Ježišovi, že má moc pribiť ho na kôl, ale Ježiš odpovedá: „Nemal by si nado mnou nijakej moci, keby ti nebola daná zhora.“ Židia zase kričia: „Preč s ním! Preč s ním! Pribi ho na kôl!... Nemáme kráľa, ale cézara.“ Nato ho Pilát vydá, aby ho pribili na kôl. — 19:6, 7, 11, 15.

28. Čo sa deje na Golgote a aké proroctvá sa tam spĺňajú?

²⁸ Ježiš je odvedený „k takzvanému Miestu lebky, ktoré sa hebrejsky volá Golgota“, a je pribitý na kôl medzi dvoma inými. Pilát dá nad neho pripevniť nápis „Ježiš Nazaretský, Kráľ Židov“, napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky, aby ho všetci videli a rozumeli mu. (19:17, 19) Ježiš zveruje svoju matku do Jánovej starostlivosti, a keď prijme trochu kyslého vína, zvolá: „Je dokonané!“ Potom skloní hlavu a naposledy vydýchne. (19:30) Pre splnenie proroctva popravčia čata hádže los o jeho odevy, nezláme mu nohy a prebodne mu kopijou bok. (Ján 19:24, 32–37; Žalm 22:18; 34:20; 22:17; Zech. 12:10) Jozef z Arimatie a Nikodém potom pripravujú telo na pohreb a ukladajú ho do blízkej novej pamätnej hrobky.

29. a) Ako sa zjavuje vzkriesený Ježiš svojim učeníkom? b) Ktoré veci zdôrazňuje Ježiš v svojich záverečných poznámkach Petrovi?

²⁹ Vzkriesený Kristus sa zjavuje (20:1–21:25). Jánov súbor svedectva o Kristovi končí v šťastnom tóne vzkriesenia. Mária Magdaléna nájde hrobku prázdnu. Peter a iný učeník (Ján) tam bežia, ale uvidia iba ovíjadlá a plátno z hlavy, ktoré tam zostali. Mária, ktorá zostala v blízkosti hrobky, hovorí s dvomi anjelmi, a nakoniec, ako sa domnieva, so záhradníkom. Keď jej odpovie „Mária!“, okamžite spozná, že je to Ježiš. Ježiš sa potom zjavuje za zamknutými dvermi svojim učeníkom a hovorí im o sile, ktorú obdržia prostredníctvom svätého ducha. Tomáš, ktorý tam nebol, odmieta uveriť, ale po ôsmich dňoch sa Ježiš opäť objavuje a podáva mu dôkaz, pri ktorom Tomáš zvolá: „Môj Pane a môj Bože!“ ​(20:16, 28) O niekoľko dní neskôr sa Ježiš znova stretne so svojimi učeníkmi pri Tiberiaskom mori, zaobstará im zázračný úlovok rýb, a potom s nimi raňajkuje. Trikrát sa pýta Petra, či ho miluje. Peter trvá na tom, že áno, a Ježiš mu dôrazne hovorí: „Sýť moje jahniatka“, „Pas moje ovečky“, „Sýť moje ovečky.“ Potom predpovedá, akou smrťou Peter oslávi Boha. Peter sa pýta na Jána a Ježiš hovorí: „A ak je to moja vôľa, aby zostal, kým neprídem, prečo sa o to staráš?“ — 21:15–17, 22.

PREČO JE UŽITOČNÁ

30. Ako Ján kladie zvláštny dôraz na vlastnosť lásky?

³⁰ Mocná svojou priamosťou a presvedčivá dôverným, hrejivým vyobrazením Slova, ktoré sa stalo Kristom, poskytuje nám dobré posolstvo „podľa Jána“ pohľad zblízka na tohto, podľa slov aj skutkov, pomazaného Božieho Syna. Aj keď Jánov sloh a slovná zásoba sú jednoduché, takže ho označujú ako ‚nevzdelaného a obyčajného muža‘, je v jeho vyjadrovaní úžasná sila. (Skutky 4:13) Jeho evanjelium dosahuje najvyššie vrcholy, keď vykresľuje dôvernú lásku medzi Otcom a Synom, a požehnaný láskyplný vzťah, ktorý možno nájsť v jednote s nimi. Ján používa slová „láska“ a „milovaný“ častejšie, ako všetky tri ostatné evanjeliá dohromady.

31. Aký vzťah zdôrazňuje celé Jánovo evanjelium a v akom Ježišovom výroku dosahuje svoj vrchol?

³¹ Aký nádherný vzťah existoval na začiatku medzi Slovom a Otcom, Bohom! V Božej prezieravosti „sa stalo Slovo telom a bývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, aká patrí jednosplodenému synovi od otca; a bol plný nezaslúženej láskavosti a pravdy“. (Ján 1:14) Potom, v celom Jánovom rozprávaní Ježiš zdôrazňuje, že jeho vzťah k Otcovi je vzťahom podriadenosti a úplnej poslušnosti Otcovej vôli. (4:34; 5:19, 30; 7:16; 10:29, 30; 11:41, 42; 12:27, 49, 50; 14:10) Tento dôverný vzťah nádherne vyjadruje dojemná modlitba zaznamenaná v Jánovej 17. kapitole, keď Ježiš oznamuje svojmu Otcovi, že dokončil prácu, ktorú mu Otec dal vykonať na zemi, a pripája: „Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ — 17:5.

32. Ako Ježiš vyjadruje svoj vzťah k učeníkom a to, že je jediným sprostredkovateľom, prostredníctvom ktorého ľudstvo dostáva požehnanie života?

³² A čo Ježišov vzťah k učeníkom? Do popredia neprestajne vystupuje úloha Ježiša ako jediného sprostredkovateľa, prostredníctvom ktorého im a celému ľudstvu Boh žehná. (14:13, 14; 15:16; 16:23, 24) Hovorí o ňom ako o ‚Božom Baránkovi‘, ‚chlebe života‘, ‚svetle sveta‘, ‚znamenitom pastierovi‘, ‚vzkriesení a živote‘, ‚ceste a pravde a živote‘ a ‚pravom viniči‘. (1:29; 6:35; 8:12; 10:11; 11:25; 14:6; 15:1) Znázornením o ‚pravom viniči‘ Ježiš vykresľuje podivuhodnú jednotu, ktorá jestvuje nielen medzi jeho pravými nasledovníkmi a ním, ale aj Otcom. Tým, že ponesú veľa ovocia, oslávia jeho Otca. „Ako Otec miloval mňa, tak som ja miloval vás; zostaňte v mojej láske,“ radí Ježiš. — 15:9.

33. Ako sa Ježiš vyjadruje v modlitbe o zmysle svojej služby?

³³ A ako sa potom vrúcne modlí k Jehovovi, aby všetci títo milovaní, a tiež ‚tí, ktorí uveria v neho prostredníctvom ich slova‘, boli v jednote s jeho Otcom a s ním, aby boli posvätení slovom pravdy! Celý zmysel Ježišovej služby obdivuhodne vyjadrujú záverečné slová tejto modlitby k jeho Otcovi: „A oznámil som im tvoje meno a oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v spojení s nimi.“ — 17:20, 26.

34. Akú užitočnú radu dal Ježiš ako premôcť svet?

³⁴ Aj keď Ježiš opustil svojich učeníkov vo svete, nechcel ich zanechať bez pomocníka, „ducha pravdy“. Navyše im dal časovú radu o ich vzťahu k svetu a ukázal im, ako môžu zvíťaziť ‚ako synovia svetla‘. (14:16, 17; 3:19–21; 12:36) „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci,“ povedal Ježiš, „a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ Naopak, synom tmy povedal: „Vy ste zo svojho otca, Diabla, a chcete konať žiadosti svojho otca... nestál pevne v pravde, lebo niet v ňom pravdy.“ Buďme teda rozhodnutí vždy pevne stáť v pravde, áno, „uctievať Otca duchom a pravdou“ a čerpať silu z Ježišových slov: „Buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ — 8:31, 32, 44; 4:23; 16:33.

35. a) Aké svedectvo dáva Ježiš o Božom kráľovstve? b) Prečo poskytuje Jánovo evanjelium dôvod pre šťastie a pre pocit vďačnosti?

³⁵ Toto všetko sa vzťahuje aj na Božie kráľovstvo. Ježiš dosvedčil pri výsluchu: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ Na Pilátovu otázku potom odpovedal: „Ty sám hovoríš, že som kráľ. Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde. Každý, kto je na strane pravdy, počúva môj hlas.“ ​(18:36, 37) Skutočne šťastní sú tí, čo počúvajú a ‚narodia sa znovu‘, aby ‚vstúpili do Božieho kráľovstva‘ v spojení s Kráľom. Šťastné sú „iné ovce“, ktoré počúvajú hlas tohto pastierskeho Kráľa a získajú život. Buďme vďační za opatrenie Jánovho evanjelia, lebo bolo napísané, „aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste vierou mohli mať život prostredníctvom jeho mena“. — 3:3, 5; 10:16; 20:31.

[Poznámky pod čiarou]