Kapitola 66

Na sviatku stánkov

ZA NECELÉ tri roky od svojho krstu sa Ježiš stal slávnym. Mnoho tisíc ľudí videlo jeho zázraky, a správy o jeho činnosti sa rozšírili po celej krajine. Teraz, keď sa ľudia zhromažďujú na sviatok stánkov do Jeruzalema, hľadajú ho tam. Chcú vedieť: „Kde je ten človek?“

Ježiš sa stal predmetom sporov. „Je dobrý,“ hovoria niektorí. „Nie je, ale zvádza zástup,“ tvrdia iní. Takéto reči sa rozprávajú medzi ľudom v prvých dňoch sviatku. Ale nikto nemá odvahu verejne sa zastať Ježiša, lebo ľudia sa boja odvety židovských vodcov.

Keď uplynula polovica sviatku, prichádza Ježiš. Ide do chrámu, kde ľudí ohromí úžasnou vyučovacou schopnosťou. Ježiš nikdy nechodil do rabínskych škôl, preto sa Židia čudujú: „Ako to, že tento je učený, keď nechodil do škôl?“

„Čo učím, nie je moje,“ vysvetľuje Ježiš, „ale patrí tomu, kto ma poslal. Ak túži niekto konať Jeho vôľu, pozná, či je to učenie od Boha, alebo či hovorím sám od seba.“ Ježišovo učenie pevne stojí na Božom zákone. Malo by byť teda jasné, že Ježiš hľadá Božiu slávu, a nie svoju vlastnú. „Či vám nedal Mojžiš Zákon?“ pýta sa Ježiš. Potom karhavo hovorí: „Nikto z vás však Zákon neposlúcha.“

„Prečo sa ma snažíte zabiť?“ pýta sa potom.

Ale zástup, pravdepodobne hostia na sviatku, o tom nič nevie. Nevedia si predstaviť, že niekto by chcel zabiť takého obdivuhodného učiteľa. Preto usúdia, že Ježiš asi nie je celkom v poriadku, keď si to myslí. „Máš démona,“ hovoria. „Kto sa ťa snaží zabiť?“

Hoci si to zástup ani neuvedomuje, Ježiša chcú usmrtiť židovskí vodcovia. Keď Ježiš pred jeden a pol rokom uzdravil človeka v sabat, vodcovia ho chceli zabiť. Preto Ježiš teraz poukazuje na ich nerozumnosť tým, že sa ich pýta: „Keď prijme človek v sabat obriezku, aby sa neporušil Mojžišov zákon, čo sa teda na mňa zúrivo hneváte, keď som v sabat celkom uzdravil človeka? Prestaňte súdiť podľa vonkajšieho vzhľadu, ale súďte spravodlivým súdom.“

Obyvatelia Jeruzalema, ktorí si uvedomujú, čo sa deje, teraz hovoria: „Nie je toto ten, ktorého sa usilujú zabiť? A hľa, hovorí verejne, a nič mu nevravia. Nespoznali azda vládcovia s istotou, že toto je Kristus?“ Títo obyvatelia Jeruzalema vysvetľujú, prečo neveria, že Ježiš je Kristus: „Vieme, odkiaľ je tento; ale keď príde Kristus, nikto nebude vedieť, odkiaľ je.“

Ježiš odpovedá: „Vy všetci ma poznáte i viete odkiaľ som. A neprišiel som sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, skutočne jestvuje, a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som jeho zástupcom a On ma vyslal.“ Vtedy ho chcú chytiť a dať do väzenia alebo zabiť. Ale nepodarí sa im to, pretože ešte nenastal čas, keď má Ježiš zomrieť.

Napriek tomu mnohí v Ježiša uveria, ako by aj naozaj mali. Veď kráčal po vode, utíšil vietor, upokojil rozbúrené more, zázračne nasýtil tisíce ľudí niekoľkými chlebmi a rybami, uzdravoval chorých, spôsobil, že chromí chodili, otváral oči slepých, uzdravoval malomocných, ba dokonca vzkriesil mŕtvych. Preto sa pýtajú: „Keď príde Kristus, bude azda konať viac znamení, ako robil tento?“

Keď sa farizeji dozvedia, že zástup o ňom mrmle také veci, posielajú oni a hlavní kňazi úradníkov, aby Ježiša zatkli. Ján 7:11–32.

▪ Kedy prichádza Ježiš na sviatok a čo sa tam o ňom hovorí?

▪ Prečo niektorí hovoria, že Ježiš má démona?

▪ Aký názor na Ježiša majú obyvatelia Jeruzalema?

▪ Prečo mnohí uveria v Ježiša?