Zabezpeč svojej rodine trvalú budúcnosť

 1. Aké bolo Jehovovo predsavzatie s rodinným usporiadaním?

KEĎ Jehova spojil Adama a Evu v manželstve, Adam vyjadril svoju radosť prvou zaznamenanou hebrejskou poéziou. (1. Mojžišova 2:22, 23) Avšak Stvoriteľ mal v úmysle niečo viac než len priniesť svojim ľudským deťom potešenie. Chcel, aby manželské dvojice a rodiny konali jeho vôľu. Prvému páru povedal: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ ​(1. Mojžišova 1:28) Aká úžasne odmeňujúca úloha to bola! Akí šťastní by boli Adam, Eva a ich budúce deti, keby boli konali Jehovovu vôľu v úplnej poslušnosti!

2, 3. Ako dnes môžu rodiny nájsť najväčšie šťastie?

² Aj dnes sú rodiny najšťastnejšie vtedy, keď sa spoločne usilujú konať Božiu vôľu. Apoštol Pavol napísal: „Zbožná oddanosť je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť.“ ​(1. Timotejovi 4:8) Rodina, ktorá žije so zbožnou oddanosťou a ktorá sa drží Jehovovho vedenia obsiahnutého v Biblii, nájde šťastie už v ,terajšom živote‘. (Žalm 1:1–3; 119:105; 2. Timotejovi 3:16) Aj keď len jeden člen rodiny uplatňuje biblické zásady, je to lepšie, ako keby ich neuplatňoval nikto.

³ Táto kniha rozoberala mnohé biblické zásady, ktoré prispievajú k rodinnému šťastiu. Pravdepodobne si si všimol, že o niektorých z nich sa v tejto knihe hovorí opakovane. Prečo? Lebo predstavujú mocné pravdy, ktoré pôsobia na dobro všetkých, a to v rôznych ohľadoch rodinného života. Rodina, ktorá sa snaží uplatňovať tieto biblické zásady, zisťuje, že zbožná oddanosť má skutočne „sľub terajšieho života“. Pozrime sa opäť na štyri z týchto dôležitých zásad.

 4. Prečo je v manželstve životne dôležité sebaovládanie?

⁴ Kráľ Šalamún povedal: „Ako prelomené mesto bez hradieb, taký je muž, ktorý neovláda svojho ducha.“ ​(Príslovia 25:28; 29:11) ,Ovládať svojho ducha‘, prejavovať sebaovládanie, je životne dôležité pre tých, ktorí chcú mať šťastné manželstvo. Podľahnutie deštruktívnym emóciám, ako je zúrivý hnev alebo nemravná žiadosť, by spôsobilo škodu, ktorá si vyžaduje roky nápravy — ak sa vôbec dá napraviť.

 5. Ako môže nedokonalý človek pestovať sebaovládanie a aký úžitok to prináša?

⁵ Samozrejme, nijaký potomok Adama nemôže úplne ovládať svoje nedokonalé telo. (Rimanom 7:21, 22) No sebaovládanie je ovocím ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Takže Boží duch v nás bude vytvárať sebaovládanie, ak sa o túto vlastnosť budeme modliť, ak budeme uplatňovať patričné rady, ktoré sa nachádzajú v Písmach, a ak budeme pestovať spoločenstvo s tými, ktorí túto vlastnosť prejavujú, a vyhýbať sa tým, ktorí ju neprejavujú. (Žalm 119:100, 101, 130; Príslovia 13:20; 1. Petra 4:7) To nám pomôže ,utekať od smilstva‘, aj keď sme pokúšaní. (1. Korinťanom 6:18) Odmietneme násilie a vyhneme sa alkoholizmu alebo ho ovládneme. A budeme sa pokojnejšie vyrovnávať s provokáciami a ťažkými situáciami. Kiež sa všetci — teda aj deti — učia pestovať toto životne dôležité ovocie ducha. — Žalm 119:1, 2.

 6. a) Aké je božsky stanovené poradie vedenia hlavou? b) Na čo musí muž pamätať, ak má jeho vedenie prinášať rodine šťastie?

⁶ Druhou dôležitou zásadou je uznať vedenie hlavou. Pavol opísal správne usporiadanie, keď povedal: „Chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus; hlavou ženy je zase muž; hlavou Krista je zase Boh.“ ​(1. Korinťanom 11:3) To znamená, že muž sa ujíma vedenia v rodine, jeho manželka ho lojálne podporuje a deti sú poslušné rodičom. (Efezanom 5:22–25, 28–33; 6:1–4) Všimnime si však, že vedenie hlavou prináša šťastie len vtedy, keď je uplatňované správnym spôsobom. Manželia, ktorí v živote prejavujú zbožnú oddanosť, vedia, že vedenie hlavou neznamená diktátorstvo. Napodobňujú Ježiša, svoju Hlavu. Hoci Ježiš mal byť „hlavou nad všetkým“, „neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil“. (Efezanom 1:22; Matúš 20:28) Podobne aj kresťanský muž uplatňuje vedenie hlavou nie na svoj úžitok, ale v prospech záujmov svojej manželky a detí. — 1. Korinťanom 13:4, 5.

 7. Aké biblické zásady pomôžu manželke spĺňať si v rodine úlohu, ktorú jej určil Boh?

⁷ Manželka, ktorá žije so zbožnou oddanosťou, nesúťaží s manželom ani sa ho nesnaží ovládnuť. Je šťastná, že mu môže byť oporou a spolupracovať s ním. Biblia niekedy hovorí, že manžel „vlastní“ manželku, čím jasne ukazuje, že on je jej hlavou. (1. Mojžišova 20:3) Prostredníctvom manželstva sa manželka dostáva pod ,zákon svojho manžela‘. (Rimanom 7:2) Biblia ju zároveň nazýva „pomocníčkou“ a „doplnkom“. (1. Mojžišova 2:20) Má vlastnosti a schopnosti, ktoré jej manželovi chýbajú, a poskytuje mu potrebnú podporu. (Príslovia 31:10–31) Biblia tiež hovorí, že manželka je „partnerkou“, ktorá pracuje po boku svojho druha. (Malachiáš 2:14) Tieto biblické zásady pomáhajú manželovi i manželke, aby chápali postavenie jeden druhého a správali sa k sebe s náležitou úctou a dôstojnosťou.

8, 9. Vysvetli niektoré zásady, ktoré všetkým v rodine pomôžu zlepšiť si komunikačné schopnosti.

⁸ V tejto knihe je často vyzdvihovaná potreba komunikácie. Prečo? Lebo všetko ide lepšie vtedy, keď sa ľudia rozprávajú a skutočne počúvajú jeden druhého. Opakovane bolo zdôrazňované, že komunikácia je obojsmerná cesta. Učeník Jakub to vyjadril takto: „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči.“ — Jakub 1:19.

⁹ Je tiež dôležité, aby sme si dávali pozor na to, ako hovoríme. Drsné, hašterivé alebo príliš kritické slová neprispievajú k úspešnej komunikácii. (Príslovia 15:1; 21:9; 29:11, 20) Aj keď to, čo hovoríme, je správne, ak je to vyjadrené surovým, pyšným alebo necitlivým spôsobom, pravdepodobne to narobí viac škody ako dobra. Naša reč by mala byť taktná, „okorenená soľou“. (Kolosanom 4:6) Naše slová by mali byť ako „zlaté jablká v strieborných ozdobách“. (Príslovia 25:11) Rodiny, ktoré sa učia dobre komunikovať, urobili veľký krok k dosiahnutiu šťastia.

10. Aká láska je v manželstve životne dôležitá?

¹⁰ V celej tejto knihe sa opakovane vyskytuje slovo „láska“. Spomínaš si, o akej láske sa tu predovšetkým hovorilo? Je pravda, že romantická láska (po grécky erós) hrá v manželstve dôležitú úlohu a že v úspešných manželstvách rastie medzi manželom a manželkou hlboká náklonnosť a priateľstvo (po grécky filia). Ale ešte dôležitejšia je láska, ktorú vyjadruje grécke slovo agapé. Je to láska, ktorú si rozvíjame k Jehovovi, k Ježišovi a k našim blížnym. (Matúš 22:37–39) To je láska, ktorú Jehova prejavuje voči ľudstvu. (Ján 3:16) Aké je nádherné, že rovnaký druh lásky môžeme prejavovať svojmu manželskému partnerovi a deťom! — 1. Jána 4:19.

11. Ako láska pôsobí na dobro manželstva?

¹¹ V manželstve je táto vznešená láska naozaj „dokonalým putom jednoty“. (Kolosanom 3:14) Spája dvoch ľudí dohromady a podnecuje ich, aby chceli robiť jeden pre druhého i pre svoje deti to najlepšie. Keď sa rodiny ocitnú v ťažkých situáciách, láska im pomáha riešiť záležitosti jednotne. V neskorších rokoch láska pomáha dvojici vzájomne sa podporovať a ďalej si vážiť jeden druhého. „Láska... nevyhľadáva svoje vlastné záujmy... Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva. Láska nikdy nezlyháva.“ — 1. Korinťanom 13:4–8.

12. Prečo láska, ktorú má manželská dvojica k Bohu, posilňuje ich manželstvo?

¹² Manželský zväzok je silný najmä vtedy, keď je spečatený nielen láskou medzi manželskými partnermi, ale hlavne láskou k Jehovovi. (Kazateľ 4:9–12) Prečo? Nuž, apoštol Ján napísal: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania.“ ​(1. Jána 5:3) Manželia by teda mali vychovávať svoje deti v zbožnej oddanosti nielen preto, že hlboko milujú svoje deti, ale aj preto, lebo je to Jehovov príkaz. (5. Mojžišova 6:6, 7) Mali by sa vyhýbať nemravnosti nielen preto, že sa navzájom milujú, ale hlavne preto, že milujú Jehovu, ktorý „bude súdiť smilníkov a cudzoložníkov“. (Hebrejom 13:4) Aj keď jeden partner spôsobuje v manželstve vážne problémy, láska k Jehovovi podnieti toho druhého, aby sa ďalej držal biblických zásad. Áno, šťastné sú tie rodiny, v ktorých je vzájomná láska stmelená láskou k Jehovovi!

13. Ako odhodlanie konať Božiu vôľu pomôže jednotlivcom, aby boli zameraní na to, čo je naozaj dôležité?

¹³ Celý život kresťana je sústredený na konanie Božej vôle. (Žalm 143:10) A práve to znamená zbožná oddanosť. Konanie Božej vôle pomáha rodinám upierať zrak na to, čo je naozaj dôležité. (Filipanom 1:9, 10) Ježiš napríklad upozorňoval: „Prišiel [som] rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej matke a nevestu proti jej svokre. Skutočne, nepriateľmi človeka sa stanú členovia jeho vlastnej domácnosti.“ ​(Matúš 10:35, 36) Presne podľa tohto Ježišovho upozornenia boli mnohí jeho nasledovníci prenasledovaní členmi rodiny. Aká smutná, ťažká situácia! No rodinné putá by nemali prevážiť našu lásku k Jehovovi Bohu a k Ježišovi Kristovi. (Matúš 10:37–39) Ak niekto vytrváva napriek odporu v rodine, odporcovia sa môžu zmeniť, keď uvidia dobré účinky zbožnej oddanosti. (1. Korinťanom 7:12–16; 1. Petra 3:1, 2) Ak by sa to aj nestalo, prestať slúžiť Bohu pre odpor by neviedlo k nijakému trvalému dobru.

14. Ako túžba konať Božiu vôľu pomôže rodičom, aby si počínali v najlepšom záujme svojich detí?

¹⁴ Konanie Božej vôle pomáha rodičom správne sa rozhodovať. Napríklad v niektorých komunitách majú rodičia sklon pozerať sa na deti ako na investíciu a počítajú s tým, že v starobe sa o nich budú deti starať. Hoci je správne a vhodné, aby sa dospelé deti starali o svojich starnúcich rodičov, takáto úvaha by nemala viesť rodičov k tomu, aby svoje deti viedli k hmotárskemu spôsobu života. Rodičia nerobia pre svoje deti nič užitočné, ak ich vychovávajú tak, aby si cenili hmotný majetok viac než duchovné veci. — 1. Timotejovi 6:9.

15. Ako bola Timotejova matka Eunika vynikajúcim príkladom rodiča, ktorý konal Božiu vôľu?

¹⁵ Vynikajúcim príkladom v tomto ohľade je Eunika, matka Pavlovho mladého priateľa Timoteja. (2. Timotejovi 1:5) Hoci Eunika bola vydatá za neveriaceho, spolu s Timotejovou starou matkou Loidou úspešne vychovali Timoteja tak, aby sa usiloval o zbožnú oddanosť. (2. Timotejovi 3:14, 15) Keď mal Timotej dosť rokov, Eunika mu dovolila odísť z domu, aby sa ujal diela kázania o Kráľovstve po boku Pavla ako jeho misionársky spoločník. (Skutky 16:1–5) Aká šťastná musela byť, keď sa jej syn stal vynikajúcim misionárom! Jeho zbožná oddanosť ako dospelého dobre odzrkadľovala výchovu, ktorú dostal v detstve. Eunika určite pociťovala uspokojenie a radosť, keď počula správy o Timotejovej vernej službe, hoci jej pravdepodobne doma chýbal. — Filipanom 2:19, 20.

16. Aký správny záujem prejavoval Ježiš ako syn, ale čo bolo jeho hlavným cieľom?

¹⁶ Ježiš bol vychovávaný v zbožnej rodine a ako dospelý prejavoval správny synovský záujem o svoju matku. (Lukáš 2:51, 52; Ján 19:26) Avšak Ježišovým hlavným cieľom bolo naplniť Božiu vôľu a to preňho znamenalo aj otvoriť cestu ľuďom, aby sa mohli tešiť z večného života. To urobil, keď predložil svoj dokonalý ľudský život ako výkupné za hriešne ľudstvo. — Marek 10:45; Ján 5:28, 29.

17. Aké úžasné vyhliadky otvoril Ježišov verný spôsob života tým, ktorí konajú Božiu vôľu?

¹⁷ Keď Ježiš zomrel, Jehova ho vzkriesil k nebeskému životu a dal mu veľkú autoritu a napokon ho ustanovil za Kráľa v nebeskom Kráľovstve. (Matúš 28:18; Rimanom 14:9; Zjavenie 11:15) Ježišova obeť umožnila niektorým ľuďom, aby boli vybraní ako tí, čo s ním budú vládnuť v tomto Kráľovstve. A ostatným ľuďom so správnym sklonom srdca to otvorilo cestu, aby sa mohli tešiť z dokonalého života na zemi v obnovených rajských podmienkach. (Zjavenie 5:9, 10; 14:1, 4; 21:3–5; 22:1–4) Jednou z najväčších výsad, ktoré dnes máme, je oznamovať toto slávne dobré posolstvo našim blížnym. — Matúš 24:14.

18. Akú pripomienku a aké povzbudenie dostávajú rodiny i jednotlivci?

¹⁸ Ako ukázal apoštol Pavol, život v zbožnej oddanosti prináša ľuďom sľub, že zdedia tieto požehnania v živote, „ktorý má prísť“. To je istotne ten najlepší spôsob, ako nájsť šťastie! Pamätaj, že „svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. (1. Jána 2:17) Preto či už si dieťa alebo rodič, manžel alebo manželka, slobodný dospelý s deťmi alebo bez detí, snaž sa konať Božiu vôľu. Aj keď si pod tlakom alebo sa stretávaš s mimoriadnymi ťažkosťami, nikdy nezabudni, že si služobníkom živého Boha. Nech tvoje konanie prináša Jehovovi radosť. (Príslovia 27:11) A kiež ti tvoje správanie prinesie šťastie už dnes a večný život v novom svete, ktorý má prísť!