Druhá kapitola

Otec a jeho spurní synovia

Izaiáš 1:2–9

1, 2. Vysvetli, ako došlo k tomu, že Jehova mal spurných synov.

DOBRE sa staral o svoje deti ako každý milujúci rodič. Mnoho rokov zabezpečoval, aby boli sýte, aby si mali čo obliecť i kde bývať. Keď to bolo nevyhnutné, viedol ich k disciplíne. No nikdy ich netrestal neprimerane; vždy to robil „v správnej miere“. (Jeremiáš 30:11) Môžeme si teda predstaviť, akú bolesť tento milujúci otec pociťuje, keď musí vyhlásiť: „Synov som vychoval a odchoval, ale oni sa vzbúrili proti mne.“ — Izaiáš 1:2b.

² Spurnými synmi, o ktorých sa tu hovorí, je judský ľud a zarmúteným otcom je Jehova Boh. Aké tragické! Jehova sa o Judejčanov staral a vyvýšil ich do nadradeného postavenia medzi národmi. „Ďalej som ťa obliekol do vyšívaného odevu a obul som ťa do tulenej kože a zahalil ťa do jemného plátna a prikryl ťa drahou látkou,“ pripomína im neskôr prostredníctvom proroka Ezechiela. (Ezechiel 16:10) No Judejčania si zväčša necenia to, čo pre nich Jehova robí. Namiesto toho sú spurní, čiže sa búria.

 3. Prečo Jehova vyzýva nebesia a zem, aby svedčili o vzbure Judska?

³ Jehova oprávnene pred týmito slovami o spurných synoch hovorí: „Počujte, nebesia, a nakloň ucho, zem, lebo sám Jehova prehovoril.“ ​(Izaiáš 1:2a) Pred stáročiami nebesia a zem obrazne počuli, ako boli Izraeliti výslovne varovaní pred následkami neposlušnosti. Mojžiš povedal: „Ja beriem dnes proti vám za svedkov nebesia a zem, že rýchlo vyhyniete z krajiny, do ktorej prechádzate cez Jordán, aby ste ju vzali do vlastníctva.“ ​(5. Mojžišova 4:26) Teraz, v Izaiášových dňoch, Jehova vyzýva neviditeľné nebesia a viditeľnú zem, aby svedčili o vzbure Judska.

 4. Ako sa Jehova rozhodol predstaviť Judsku?

⁴ Závažnosť situácie si vyžaduje, aby Jehova pristúpil priamo k veci. Je však pozoruhodné — a zároveň povzbudzujúce —, že aj v takejto zúfalej situácii sa Jehova predstavuje Judsku skôr ako milujúci rodič než ako vlastník, ktorý ich kúpil. V podstate Jehova svoj ľud prosí, aby sa na to pozrel z hľadiska otca, ktorý sa trápi pre svojich vzdorovitých synov. Niektorí rodičia v Judsku možno zažili takúto tiesnivú situáciu aj osobne, a tak na nich môže táto analógia zapôsobiť. V každom prípade Jehova sa chystá predložiť svoj právny spor s Judskom.

Obyčajné zvieratá poznajú lepšie

 5. Akým spôsobom prejavuje býk a osol na rozdiel od Izraela vernosť?

⁵ Jehova prostredníctvom Izaiáša hovorí: „Býk dobre pozná toho, kto si ho kúpil, a osol pozná [jasle] svojho majiteľa; Izrael však nepozná, môj ľud sa nespráva s porozumením.“ ​(Izaiáš 1:3)a Býk a osol sú ťažné zvieratá, ktoré ľudia žijúci na Blízkom východe dobre poznajú. Judejčania by rozhodne nepopierali, že aj tieto prosté zvieratá prejavujú vernosť — veľmi dobre si uvedomujú, že patria nejakému pánovi. V tejto súvislosti uvažuj, čoho svedkom bol na konci dňa v jednom meste na Blízkom východe istý biblický učenec: „Len čo sa stádo dostalo za hradby, začalo sa rozchádzať. Každý vôl dokonale poznal svojho majiteľa i cestu k jeho domu, ani na chvíľu nebol zmätený v labyrinte úzkych a kľukatých uličiek. Pokiaľ ide o osla, kráčal priamo k dverám a až k ‚jasliam svojho pána‘.“

 6. Ako judský národ nekoná s porozumením?

⁶ Keďže takýto pohľad je v Izaiášových dňoch nepochybne bežný, hlavná myšlienka Jehovovho posolstva je jasná: Ak aj obyčajné zviera pozná svojho pána a svoje jasle, ako môže judský ľud ospravedlniť skutočnosť, že opustil Jehovu? Naozaj „sa nespráva s porozumením“. Akoby si neuvedomoval, že jeho prosperita i samotná existencia závisia od Jehovu. To, že Jehova stále nazýva Judejčanov „môj ľud“, je naozaj dôkazom jeho milosrdenstva!

 7. Ako môžeme dokázať, že si ceníme Jehovove opatrenia?

⁷ Nikdy by sme sa nechceli správať bez porozumenia tým, že by sme neprejavovali ocenenie pre všetko, čo Jehova pre nás robí! Skôr by sme mali napodobňovať žalmistu Dávida, ktorý povedal: „Ja ťa budem chváliť, ó, Jehova, celým svojím srdcom; ja budem oznamovať všetky tvoje obdivuhodné diela.“ ​(Žalm 9:1) K tomu nás môže podnietiť neustále prijímanie poznania o Jehovovi, lebo Biblia hovorí, že „poznanie Najsvätejšieho je porozumenie“. (Príslovia 9:10) Každodenné rozjímanie o Jehovových požehnaniach nám pomôže prejavovať vďačnosť a nepovažovať za samozrejmosť to, čo pre nás robí náš nebeský Otec. (Kolosanom 3:15) „Ten, kto ako svoju obeť predkladá vďakyvzdanie, ten ma oslavuje,“ hovorí Jehova, „a tomu, kto sa drží ustanovenej cesty, ja dám vidieť záchranu od Boha.“ — Žalm 50:23.

Hrubá urážka „Svätého Izraela“

 8. Prečo možno nazvať judský ľud ‚hriešnym národom‘?

⁸ Izaiáš pokračuje vo svojom posolstve pre judský národ silnými slovami: „Beda hriešnemu národu, ľudu obťaženému previnením, zločinnému semenu, skazeným synom! Opustili Jehovu, zaobchádzali neúctivo so Svätým Izraela, obrátili sa naspäť.“ ​(Izaiáš 1:4) Skazené skutky sa môžu nahromadiť do takej miery, že sa stanú zaťažujúcim bremenom. V Abrahámových dňoch Jehova opísal hriech Sodomy a Gomory ako „veľmi ťažký“. (1. Mojžišova 18:20) Judský ľud je teraz zrejme v podobnej situácii, lebo Izaiáš hovorí, že tento ľud je ‚obťažený previnením‘. Okrem toho ich nazýva ‚zločinným semenom, skazenými synmi‘. Áno, Judejčania sú ako delikventné deti. „Obrátili sa naspäť“, čiže ako to podáva New Revised Standard Version, „úplne sa odcudzili“ svojmu Otcovi.

 9. Aký je význam slovného spojenia „Svätý Izraela“?

⁹ Judský ľud prejavuje svojím vzdorovitým konaním hrubú neúctu voči „Svätému Izraela“. Aký je význam tohto slovného spojenia, ktoré sa v knihe Izaiáš nachádza 25 ráz? Byť svätý znamená byť čistý. Jehova je svätý v najvyššej miere. (Zjavenie 4:8) Izraeliti si to pripomínajú vždy pri pohľade na slová vyryté na žiariacom zlatom plátku na turbane veľkňaza: „Svätosť patrí Jehovovi.“ ​(2. Mojžišova 39:30) Preto keď Izaiáš nazýva Jehovu „Svätým Izraela“, podčiarkuje tým závažnosť hriechu Judska. Veď títo rebeli priamo porušujú príkaz daný ich predkom: „Posvätíte sa a dokážete, že ste svätí, lebo ja som svätý.“ — 3. Mojžišova 11:44.

10. Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme prejavovali neúctu voči „Svätému Izraela“?

¹⁰ Kresťania sa dnes musia zo všetkých síl snažiť, aby nenasledovali príklad Judska a neprejavovali neúctu voči „Svätému Izraela“. Musia napodobňovať Jehovovu svätosť. (1. Petra 1:15, 16) Je potrebné, aby ‚nenávideli to, čo je zlé‘. (Žalm 97:10) Nečisté praktiky, ako je sexuálna nemravnosť, modlárstvo, krádeže a opilstvo, môžu skaziť kresťanský zbor. Preto tí, ktorí odmietajú prestať konať takéto veci, sú zo zboru vylúčení. Tí, ktorí nekajúcne konajú to, čo je nečisté, sa napokon nebudú môcť tešiť z požehnaní pod vládou Božieho Kráľovstva. Všetky takéto skazené skutky sú v skutočnosti hrubou urážkou „Svätého Izraela“. — Rimanom 1:26, 27; 1. Korinťanom 5:6–11; 6:9, 10.

Chorí od hlavy až po päty

11, 12. a) Opíš zlý stav Judska. b) Prečo by sme nemali pociťovať nad Judskom ľútosť?

¹¹ Izaiáš sa ďalej snaží priviesť Judejčanov k uvažovaniu, keď im poukazuje na ich chorý stav. Hovorí: „Kde inde budete ešte viac bití, že pridávate ďalšiu vzburu?“ Izaiáš sa ich v podstate pýta: ‚Netrpeli ste už dosť? Prečo si ešte viac škodíte tým, že sa ďalej búrite?‘ Izaiáš pokračuje: „Celá hlava je v chorom stave a celé srdce je ochabnuté. Od podošvy nohy až po hlavu niet na ňom zdravého miesta.“ ​(Izaiáš 1:5, 6a) Judsko je v odpornom, chorom stave — je duchovne choré od hlavy až po päty. Naozaj pochmúrna diagnóza!

¹² Mali by sme pociťovať nad Judskom ľútosť? Sotva! Pred stáročiami bol celý izraelský národ náležite varovaný pred trestom za neposlušnosť. Okrem iného mu bolo povedané: „Jehova ťa postihne zhubnými hrčami na oboch kolenách a na oboch nohách, z ktorých sa nebudeš vedieť uzdraviť, od chodidla tvojej nohy k temenu tvojej hlavy.“ ​(5. Mojžišova 28:35) Judsko teraz v obraznom zmysle trpí takýmito následkami svojho tvrdohlavého konania. A tomu všetkému sa mohol judský ľud vyhnúť, keby bol jednoducho poslúchal Jehovu.

13, 14. a) Akými poraneniami trpí Judsko? b) Podnecuje toto utrpenie Judsko k tomu, aby sa zamyslelo nad svojím spurným konaním?

¹³ Izaiáš ďalej opisuje žalostný stav Judska: „Zranenia a pomliaždeniny a čerstvé podliatiny — neboli vytlačené ani obviazané, ani sa nezmäkčovali olejom.“ ​(Izaiáš 1:6b) Prorok tu spomína tri druhy poranení: zranenia (rezné rany, napríklad od meča či od noža), pomliaždeniny (poranenia spôsobené bitím) a čerstvé podliatiny (respektíve nedávno spôsobené otvorené rany, ktoré sa zjavne nehoja). Je tu teda vykreslený obraz človeka, ktorý bol prísne potrestaný všetkými možnými spôsobmi, aké si len vieme predstaviť, pričom žiadna časť jeho tela nezostala bez zranenia. Judsko je naozaj v zúfalom stave.

¹⁴ Podnecuje táto úbohá situácia Judsko k tomu, aby sa vrátilo k Jehovovi? Nie! Judsko je ako rebel opísaný v Prísloviach 29:1: „Muž, ktorý je opakovane karhaný, ale zatvrdzuje svoju šiju, bude náhle zlomený, a to bez uzdravenia.“ Národ sa zjavne nedá uzdraviť. Ako to vyjadruje Izaiáš, jeho zranenia „neboli vytlačené ani obviazané, ani sa nezmäkčovali olejom“.b V istom zmysle je Judsko ako človek s neobviazanými otvorenými boľavými ranami po celom tele.

15. Akými spôsobmi sa môžeme chrániť pred duchovnou chorobou?

¹⁵ Ak sa chceme poučiť z toho, čo sa stalo Judsku, musíme sa mať na pozore pred duchovnou chorobou. Môže postihnúť kohokoľvek z nás — tak ako telesná choroba. Veď kto z nás nepodlieha telesným túžbam? V našom srdci sa môže zakoreniť chamtivosť a túžba po nadmerných rozkošiach. Preto sa potrebujeme naučiť ‚sprotiviť si to, čo je zlé‘, a ‚lipnúť k tomu, čo je dobré‘. (Rimanom 12:9) Potrebujeme si tiež v našom každodennom živote pestovať ovocie Božieho ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Tak sa budeme môcť vyhnúť stavu, v akom bolo Judsko, ktoré bolo duchovne choré od hlavy až po päty.

Spustošená krajina

16. a) Ako Izaiáš opisuje stav judskej krajiny? b) Prečo niektorí hovoria, že tieto slová boli vyslovené pravdepodobne za vlády Achaza, ale ako ich môžeme tiež chápať?

¹⁶ Izaiáš teraz opúšťa analógiu z lekárskej oblasti a obracia pozornosť na stav judskej krajiny. Akoby hľadel z výšky na planinu poznačenú bojom, hovorí: „Vaša krajina je pustatina, vaše mestá sú spálené ohňom; vaša zem — priamo pred vami ju pohlcujú cudzí ľudia, a tá pustatina je ako rozvrat spôsobený cudzími ľuďmi.“ ​(Izaiáš 1:7) Niektorí učenci hovoria, že aj keď sa tieto slová nachádzajú na začiatku Izaiášovej knihy, boli vyslovené pravdepodobne v neskoršom období prorokovej služby, možno za vlády zlého kráľa Achaza. Tvrdia, že Uzzijahova vláda bola príliš úspešná, než aby si zaslúžila takýto pochmúrny opis. Je pravda, že nemôžeme s istotou povedať, či je Izaiášova kniha zostavená v chronologickom poradí. No Izaiášove slová o spustošení sú zrejme prorocké. Pri vyslovení citovaného výroku Izaiáš veľmi pravdepodobne využíva spôsob, ktorý nachádzame aj na iných miestach v Biblii — opisuje budúce udalosti tak, akoby sa už stali, čím zdôrazňuje, že toto proroctvo sa určite splní. — Porovnaj Zjavenie 11:15.

17. Prečo by prorocký opis spustošenia nemal judský ľud prekvapovať?

¹⁷ Tak či onak, prorocký opis spustošenia Judska by nemal tento tvrdohlavý a neposlušný ľud prekvapovať. Už pred stáročiami ich Jehova varoval, čo sa stane, keď budú spurní. Povedal: „Ja, ja spustoším krajinu, a vaši nepriatelia, ktorí bývajú v nej, budú na to pozerať v ohromení. A vás rozptýlim medzi národy a vytasím na vás meč a vaša krajina sa stane spúšťou a vaše mestá sa stanú spustošenou zrúcaninou.“ — 3. Mojžišova 26:32, 33; 1. Kráľov 9:6–8.

18–20. Kedy sa spĺňajú slová Izaiáša 1:7, 8 a ako Jehova v tom čase ‚zanechá pár prežijúcich‘?

¹⁸ Slová v Izaiášovi 1:7, 8 sa zjavne spĺňajú pri útokoch Asýrie, ktoré vedú k zničeniu Izraela a k značnému spustošeniu a utrpeniu Judska. (2. Kráľov 17:5, 18; 18:11, 13; 2. Paralipomenon 29:8, 9) Judsko však nemá byť úplne vyhladené. Izaiáš hovorí: „Dcéra Siona zostala ako prístrešok na vinici, ako búdka strážnika v uhorkovom poli, ako obľahnuté mesto.“ — Izaiáš 1:8.

¹⁹ Uprostred celého tohto pustošenia „dcéra Siona“, Jeruzalem, zostane stáť. No bude vyzerať veľmi bezbranne — ako búdka vo vinici alebo ako prístrešok strážnika na uhorkovom poli. Jeden učenec v 19. storočí si cestou pozdĺž Nílu spomenul na Izaiášove slová, keď zbadal podobné prístrešky, ktoré podľa jeho opisu vyzerali „len ako úkryt pred severným vetrom“. V Judsku ľudia nechávali po skončení žatvy tieto prístrešky rozpadnúť a zrútiť sa. Napriek tomu, nech Jeruzalem vyzerá v porovnaní s dobyvačnou asýrskou armádou akokoľvek slabý, má odolať.

²⁰ Izaiáš končí tento prorocký výrok slovami: „Keby nám nebol Jehova vojsk zanechal tých pár prežijúcich, stali by sme sa ako Sodoma, boli by sme sa podobali Gomore.“ ​(Izaiáš 1:9)c Jehova nakoniec príde Judsku na pomoc proti mocnej Asýrii. Na rozdiel od Sodomy a Gomory Judsko nebude vyhladené. Bude ďalej existovať.

21. Prečo Jehova ‚zanechal pár prežijúcich‘, keď bol Jeruzalem zničený Babylonom?

²¹ Po viac než 100 rokoch bolo Judsko opäť ohrozené. Ľud sa nepoučil z potrestania, ktoré prišlo prostredníctvom Asýrie. „Stále si robili žarty z poslov pravého Boha a opovrhovali jeho slovami a posmievali sa jeho prorokom.“ To viedlo k tomu, že ‚vystúpil Jehovov zúrivý hnev proti jeho ľudu, až nebolo uzdravenia‘. (2. Paralipomenon 36:16) Babylonský monarcha Nabuchodonozor Judsko dobyl a tentoraz nezostalo „ako prístrešok na vinici“ nič. Aj Jeruzalem bol zničený. (2. Paralipomenon 36:17–21) No Jehova aj tak ‚zanechal pár prežijúcich‘. Hoci Judsko trpelo 70 rokov v zajatí, Jehova zaistil trvanie tohto národa a zvlášť dávidovskej línie, z ktorej mal prísť sľúbený Mesiáš.

22, 23. Prečo Jehova ‚zanechal pár prežijúcich‘ v prvom storočí?

²² V prvom storočí Izrael ako Boží zmluvný národ prechádzal posledným krízovým obdobím. Keď sa mu Ježiš predstavil ako sľúbený Mesiáš, národ ho zavrhol, následkom čoho Jehova zavrhol tento národ. (Matúš 21:43; 23:37–39; Ján 1:11) Znamenalo to, že Jehova prestal mať na zemi zvláštny národ? Nie. Apoštol Pavol ukázal, že Izaiáš 1:9 má ešte ďalšie splnenie. Citoval z prekladu Septuaginty a napísal: „Tak ako Izaiáš vopred povedal: ‚Keby nám Jehova vojsk nebol zanechal semeno, boli by sme ako Sodoma, a Gomore by sme sa podobali.‘“ — Rimanom 9:29.

²³ Prežijúcimi boli tentoraz pomazaní kresťania, ktorí uverili v Ježiša Krista. Najprv to boli len veriaci Židia. Neskôr sa k nim pripojili aj veriaci pohania. Spolu vytvorili nový Izrael, „Boží Izrael“. (Galaťanom 6:16; Rimanom 2:29) Toto „semeno“ prežilo zničenie židovského systému v roku 70 n. l. V skutočnosti aj dnes je „Boží Izrael“ stále s nami. Teraz sa k nemu pripájajú milióny veriacich z národov, ktorí tvoria „veľký zástup, ktorý [nemôže] nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. — Zjavenie 7:9.

24. Čomu by mali venovať pozornosť všetci, ktorí chcú prežiť najväčšiu krízu ľudstva?

²⁴ Tento svet čoskoro zažije armagedonskú bitku. (Zjavenie 16:14, 16) Hoci to bude väčšia kríza než pri vpáde Asýrie či Babylona do Judska, dokonca väčšia než pri zničení Judska Rimanmi v roku 70 n. l., budú tu prežijúci. (Zjavenie 7:14) Aké je preto životne dôležité, aby sme všetci starostlivo uvažovali o Izaiášových slovách adresovaných Judsku! Pre verných v tom čase znamenali prežitie. A môžu znamenať prežitie aj pre veriacich dnes.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 20]

Na rozdiel od Sodomy a Gomory Judsko nezostane navždy neobývané