Pieseň č. 121
Povzbudzujme sa navzájom
1. Vždy vzájomne sa povzbudzujme,
nech cítiť v službe nadšenie,
tak lásky putá budú pevné,
to súlad, pokoj prinesie.
Nuž, váž si lásku v zbore Božom,
veď len vďaka nej vytrváš;
vždy nájdeš v zbore úkryt pravý,
tam sám Boh ochranu ti dá.
2. Kto slovo vyriekne v čas pravý,
ten útechu dá potrebnú.
Tie slová z úst priateľov pravých
vždy úľavu nám prinesú.
Kde súlad, jednota je cenná,
je spolupráca príjemná.
Nuž, vzájomne si pomáhajme
niesť jedni druhých bremená.
3. Už zrieme jasne vierou pevnou
tú blízkosť Jehovovho dňa.
Ak túžiš držať sa ciest Božích,
na zhromaždeniach nechýbaj.
Sme s ľudom Božím zjednotení
a slúžiť chceme naveky.
Nuž, vzájomne sa povzbudzujme
vždy kráčať verne v rýdzosti.
(Pozri aj Luk. 22:32; Sk. 14:21, 22; Gal. 6:2; 1. Tes. 5:14.)