60. KAPITOLA
Ježišovo premenenie
MATÚŠ 16:28–17:13 MAREK 9:1–13 LUKÁŠ 9:27–36
VIDENIE OSLÁVENÉHO KRISTA
APOŠTOLI POČUJÚ BOŽÍ HLAS
Ježiš vyučuje ľudí v oblasti Filipovej Cézarey, ktorá sa nachádza asi 25 kilometrov od vrchu Hermon. Teraz povie niečo, čo apoštolov prekvapí: „Niektorí z tých, čo tu stoja, nezomrú, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom Kráľovstve.“ (Matúš 16:28)
Učeníci určite premýšľajú, čo tým Ježiš myslí. Asi o týždeň spolu s tromi apoštolmi, Petrom, Jakubom a Jánom, vystupuje na vysoký vrch. Prichádzajú tam zrejme neskoro v noci, lebo tí traja sú už ospalí. Ježiš sa modlí a vtom sa začne pred nimi premieňať. Apoštoli vidia, že tvár mu žiari ako slnko a jeho odev je oslnivo biely.
Zrazu sa pri Ježišovi objavujú ďalšie dve postavy, ktoré vyzerajú ako „Mojžiš a Eliáš“. Rozprávajú sa s ním „o jeho odchode, ku ktorému má dôjsť v Jeruzaleme“. (Lukáš 9:30, 31) Jeho odchodom zjavne myslia Ježišovu smrť a následné vzkriesenie, o ktorom nedávno hovoril. (Matúš 16:21) Tento rozhovor potvrdzuje, že Ježiš sa pokorujúcej smrti nemôže vyhnúť, ako si to predstavoval Peter.
Traja apoštoli, ktorých ospalosť už určite prešla, teraz s úžasom počúvajú a sledujú, čo sa deje. Toto videnie pôsobí tak realisticky, že Peter sa zapája do deja slovami: „Rabbi, je výborné, že sme tu. Postavme tri stany, jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša.“ (Marek 9:5) Chce azda Peter postaviť stany preto, aby videnie trvalo dlhšie?
Kým Peter hovorí, zahalí ich jasný oblak, z ktorého sa ozve hlas: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť. Počúvajte ho.“ Keď apoštoli počujú Boží hlas, vystrašení padajú tvárou k zemi, ale Ježiš ich upokojuje: „Vstaňte, nebojte sa.“ (Matúš 17:5–7) Apoštoli vstávajú a vidia už len Ježiša. Videnie sa skončilo. Keď sa rozvidnie a oni zostupujú z vrchu, Ježiš im prikazuje: „Nikomu o tom videní nehovorte, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Matúš 17:9)
Postava Eliáša vo videní vedie apoštolov k otázke: „Prečo znalci Zákona hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ Ježiš odpovedá: „Eliáš už prišiel, no nespoznali ho.“ (Matúš 17:10–12) Hovorí tu o Jánovi Krstiteľovi, ktorý plnil podobnú úlohu ako Eliáš. Kým Eliáš pripravil cestu Elizeovi, Ján ju pripravil Kristovi.
Toto videnie určite veľmi posilnilo Ježiša i apoštolov. Bol to predobraz Kristovej slávy v jeho Kráľovstve. Tak učeníci videli „Syna človeka, ako prichádza vo svojom Kráľovstve“, čím sa splnil Ježišov sľub. (Matúš 16:28) Na vlastné oči videli „jeho veľkolepú slávu“. Hoci farizeji chceli od Ježiša nejaké znamenie na dôkaz toho, že je Božím vyvoleným Kráľom, žiadne im nedal. No Ježišovi blízki učeníci mali výsadu byť svedkami Ježišovho premenenia, ktoré potvrdzuje splnenie proroctiev o Kráľovstve. Tak mohol Peter neskôr napísať: „Preto sme si prorockým slovom ešte istejší.“ (2. Petra 1:16–19)