Pokusy prichytiť Ježiša v reči

Náboženskí nepriatelia Ježiša sú nahnevaní. Práve vyrozprával podobenstvá, v ktorých odhalil ich skazenosť. Farizeji sa teraz radia, ako mu nastražiť pascu. Podplatia niektorých svojich stúpencov, aby sa pokúsili prichytiť ho v reči. Potom ho budú môcť odovzdať rímskemu miestodržiteľovi. (Lukáš 6:7)

Títo muži hovoria: „Učiteľ, vieme, že hovoríš a vyučuješ správne a že si nestranný a učíš o Bohu pravdu. Povedz: Je správne platiť cisárovi daň alebo nie?“ (Lukáš 20:21, 22) Ježiš sa nedá oklamať ich lichôtkami, lebo vie, že sa za nimi skrýva pokrytectvo a prefíkanosť. Ak povie, že nie je správne platiť túto daň, môžu ho obviniť z poburovania proti Rímu. No ak povie, aby túto daň platili, ľudia, ktorých hnevá nadvláda Ríma, to môžu zle pochopiť a zaútočiť naňho. Ako teda odpovie?

Ježiš hovorí: „Prečo ma skúšate, pokrytci? Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň.“ Podajú mu denár a on sa ich pýta: „Čí je to obraz a nápis?“ Odpovedajú: „Cisárov.“ Nato Ježiš dôvtipne reaguje slovami: „Splácajte teda cisárove veci cisárovi, ale Božie veci Bohu.“ (Matúš 22:18–21)

Mužov táto brilantná odpoveď zaskočí. Nevedia, čo povedať, a tak odchádzajú. No deň sa ešte neskončil. Keď farizejom tento pokus nevyšiel, za Ježišom prichádzajú vodcovia inej náboženskej skupiny, ktorí ho chcú nachytať.

Saduceji, ktorí tvrdia, že neexistuje vzkriesenie, prichádzajú s otázkou o vzkriesení a švagrovskom manželstve. Pýtajú sa: „Učiteľ, Mojžiš povedal: ‚Ak nejaký muž zomrie bezdetný, s jeho manželkou sa má oženiť jeho brat a má mu splodiť potomka.‘ U nás bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel, a keďže nemal potomka, zanechal manželku svojmu bratovi. To isté sa stalo i s druhým a tretím až po siedmeho. Ako posledná zomrela tá žena. Manželkou ktorého z tých siedmich bude pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“ (Matúš 22:24–28)

Ježiš sa v odpovedi opiera o Mojžišove spisy, ktoré saduceji uznávajú, a hovorí: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc. Lebo keď budú mŕtvi vzkriesení, nebudú sa ženiť ani vydávať, ale budú ako anjeli v nebesiach. Ale pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, nečítali ste v Mojžišovej knihe v správe o horiacom kre, že Boh povedal Mojžišovi: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakoba‘? On nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“ (Marek 12:24–27; 2. Mojžišova 3:1–6) Zástupy poslucháčov žasnú nad touto odpoveďou.

Ježiš umlčal farizejov i saducejov, a tak teraz za ním prichádzajú spoločne, aby ho ďalej skúšali. Jeden znalec Zákona sa pýta: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najdôležitejšie?“ (Matúš 22:36)

Ježiš mu odpovedá: „Prvé je: ‚Počuj, Izrael, Jehova, náš Boh, je jeden Jehova a budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.‘ A druhé je: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.‘ Žiadne prikázanie nie je väčšie ako tieto dve.“ (Marek 12:29–31)

Keď to znalec Zákona počuje, odpovedá: „Dobre, Učiteľ, povedal si pravdu: ‚On je jeden a okrem neho nie je žiadny iný.‘ Milovať ho celým srdcom, celým porozumením a celou silou a milovať svojho blížneho ako seba samého má oveľa väčšiu cenu ako všetky úplné zápalné a iné obete.“ Keď Ježiš vidí, že odpovedá rozumne, hovorí mu: „Nie si ďaleko od Božieho Kráľovstva.“ (Marek 12:32–34)

Už sú to tri dni (9., 10. a 11. nisana), čo Ježiš vyučuje v chráme. Niektorí ľudia, ako tento znalec Zákona, ho počúvajú radi. No to sa nedá povedať o náboženských vodcoch, ktorí sa ho už neodvážia nič vypytovať.