127. KAPITOLA
Najprv pred Sanhedrinom, potom pred Pilátom
MATÚŠ 27:1–11 MAREK 15:1 LUKÁŠ 22:66–23:3 JÁN 18:28–35
RANNÝ VÝSLUCH PRED SANHEDRINOM
JUDÁŠ IŠKARIOTSKÝ SA POKÚSI OBESIŤ
JEŽIŠ POSLANÝ K PILÁTOVI
Noc sa pomaly končí, keď Peter po tretíkrát zapiera Ježiša. Členovia Sanhedrinu ukončili zinscenovaný proces a rozišli sa. V piatok skoro ráno sa znova schádzajú, zrejme aby vytvorili dojem, že nezákonný nočný proces vlastne prebehol podľa zákona. Dávajú predviesť Ježiša.
Sudcovia sa ho znovu pýtajú: „Ak si Kristus, povedz nám to.“ Ježiš odpovedá: „Aj keby som vám to povedal, neverili by ste tomu. A keby som sa vás pýtal, neodpovedali by ste.“ Odvážne im však naznačí, že on je tým, o kom sa píše v proroctve v Danielovi 7:13. Hovorí: „Odteraz bude Syn človeka sedieť po mocnej Božej pravici.“ (Lukáš 22:67–69; Matúš 26:63)
Znova sa ho pýtajú: „Si teda Boží Syn?“ Ježiš odpovedá: „Sami hovoríte, že som.“ To im zjavne stačí na to, aby ho obvinili z rúhania a odsúdili na smrť. Vyhlasujú: „Načo ešte potrebujeme svedectvo?“ (Lukáš 22:70, 71; Marek 14:64) Spútajú ho a vedú k rímskemu miestodržiteľovi Pontskému Pilátovi.
Judáš Iškariotský zrejme sleduje, ako Ježiša odvádzajú. Keď si uvedomí, že Ježiša odsúdili, začne ho trápiť svedomie a je zúfalý. No namiesto toho, aby úprimne prosil Boha o odpustenie, ide za hlavnými kňazmi a chce im vrátiť 30 kúskov striebra. Hovorí im: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Dočká sa však len bezcitnej odpovede: „Čo je nás do toho? To je tvoja vec!“ (Matúš 27:4)
Judáš teda odhodí peniaze v chráme a potom sa pokúsi o samovraždu, čím ešte zväčší svoj hriech. Konár, na ktorý si uviazal povraz, aby sa obesil, sa však pravdepodobne zlomí a on sa zrúti na skaly pod ním. (Skutky 1:17, 18)
Ešte stále je skoré ráno, keď Ježiša privádzajú do paláca Pontského Piláta. Ale Židia, ktorí ho sem priviedli, sami odmietajú vojsť. Podľa nich by sa takýmto kontaktom s Nežidmi poškvrnili. To by viedlo k tomu, že 15. nisana, prvý deň Sviatku nekvasených chlebov, ktorý sa považoval za súčasť obdobia Pesachu, by nemohli jesť sviatočné jedlo.
Pilát vychádza von a pýta sa ich: „Z čoho obviňujete tohto človeka?“ Odpovedajú mu: „Je to zločinec. Keby nebol, nevydali by sme ti ho.“ Pilát zrejme cíti z ich strany nátlak, a tak hovorí: „Odveďte si ho a súďte ho podľa svojich zákonov.“ Teraz vyjde najavo ich vražedný plán, lebo hovoria: „My nemáme právomoc niekoho popraviť.“ (Ján 18:29–31)
Keby dali Ježiša popraviť počas sviatku Pesach, asi by to vyvolalo verejné pobúrenie. Ale keby sa im podarilo presvedčiť Rimanov, aby Ježiša popravili na základe nejakého politického obvinenia – čo bolo v právomoci Rimanov –, zbavili by sa pred ľudom zodpovednosti.
Náboženskí vodcovia zamlčia Pilátovi, že Ježiša už odsúdili za rúhanie. Prichádzajú s inými krivými obvineniami: „Zistili sme, že tento muž [1] rozvracia náš národ, [2] zakazuje platiť dane cisárovi a [3] hovorí o sebe, že je Kristus, kráľ.“ (Lukáš 23:2)
Pilát ako zástupca Ríma má dôvod na znepokojenie, keď počuje, ako Ježiša obviňujú z toho, že sa vyhlasuje za kráľa. Preto opäť vchádza do paláca, predvolá si Ježiša a pýta sa ho: „Si kráľom Židov?“ Inými slovami: Vyhlásil si sa za kráľa, a tým si sa vzbúril proti cisárovi a porušil zákon Rímskej ríše? Ježiš chce možno zistiť, čo všetko o ňom Pilát počul, a tak mu odpovedá: „Hovoríš to, lebo si to myslíš ty sám, alebo ti to o mne povedali iní?“ (Ján 18:33, 34)
Pilát sa o Ježišovi túži dozvedieť viac, ale predstiera, že ho to nezaujíma, preto odsekne: „Som azda Žid?“ A dodá: „Tvoj národ a hlavní kňazi mi ťa vydali. Čo si urobil?“ (Ján 18:35)
Ježiš sa nesnaží vyhnúť hlavnej téme, ktorá sa týka kraľovania. Odpovie Pilátovi spôsobom, ktorý ho určite zaskočí.