Čo sa s nami stane, keď zomrieme?

1. – 3. Aké otázky o smrti si ľudia často kladú? Aké odpovede im ponúkajú rôzne náboženstvá?

V BIBLII je zapísaný sľub, že raz príde deň, keď „smrť už nebude“. (Zjavenie 21:4) V piatej kapitole sme sa dozvedeli, že vďaka výkupnému máme možnosť žiť navždy. No zatiaľ ľudia ešte stále zomierajú. (Kazateľ 9:5) Preto je namieste otázka: Čo sa s nami stane, keď zomrieme?

² Táto otázka nás trápi zvlášť vtedy, keď nám zomrie niekto, kto nám bol veľmi blízky. Človek sa v takej chvíli možno pýta: „Kde je teraz? Netrpí? Pozerá sa na nás z neba? Môže nám pomôcť? Uvidíme sa s ním ešte niekedy?“

³ Náboženstvá dávajú na tieto otázky rôzne odpovede. Niektoré učia, že dobrí ľudia idú do neba a zlí do ohnivého pekla. Iné hovoria, že mŕtvi ľudia sa stávajú duchmi a žijú ďalej spolu s členmi rodiny, ktorí už zomreli. A ďalšie tvrdia, že človek sa po smrti znova narodí v inom tele.

 4. Čo o smrti učí väčšina náboženstiev?

⁴ Aj keď sa náboženstvá líšia v tom, čo učia o smrti, v jednej veci sa prekvapujúco zhodujú. Takmer všetky hovoria, že keď zomrieme, duša alebo niečo z nás žije ďalej. Je to pravda?

5., 6. Čo sa s nami stane, keď zomrieme?

⁵ Jehova ľudí vytvoril, takže vie, čo sa stane, keď človek zomrie. Jasne povedal, že život človeka sa smrťou končí. Človek prestáva existovať a žiadna jeho časť nežije ďalej. Smrť je opak života. Mŕtvy človek nič necíti ani si nič nepamätá. Nič nevidí, nič nepočuje ani nepremýšľa.a

⁶ Kráľ Šalamún napísal, že „mŕtvi nevedia vôbec nič“. Nemôžu ani milovať, ani nenávidieť. „V hrobe... už nie je žiadna práca ani plánovanie, ani poznanie, ani múdrosť.“ (Prečítajte Kazateľa 9:5, 6, 10.) A v Žalme 146:4 sa píše, že keď niekto zomrie, zomierajú s ním aj jeho „plány“, čiže myšlienky.

 7. Čo o smrti povedal Ježiš?

⁷ Keď zomrel Ježišov dobrý priateľ Lazar, Ježiš svojim učeníkom povedal: „Náš priateľ Lazar zaspal.“ Ježiš tým nemyslel, že jeho priateľ len oddychuje, lebo o niečo neskôr učeníkom otvorene povedal: „Lazar zomrel.“ (Ján 11:11–14) Teda Ježiš prirovnal smrť k spánku. Nepovedal, že Lazar je v nebi ani že je so svojimi blízkymi, ktorí zomreli. Nepovedal, že trpí v pekle ani že sa znova narodil v inom tele. Nie, Lazar podľa Ježiša akoby hlboko spal. Aj pri iných príležitostiach Ježiš prirovnal smrť k spánku. Napríklad keď vzkriesil Jairovu dcéru, povedal, že „nezomrela, iba spí“. (Lukáš 8:52, 53) V iných biblických veršoch je smrť takisto prirovnaná k spánku. (Skutky 7:60, pozn. pod čiarou; 1. Korinťanom 15:6, pozn. pod čiarou)

 8. Prečo si môžeme byť istí, že Boh nechcel, aby ľudia zomierali?

⁸ Vytvoril Boh Adama a Evu tak, aby starli a zomierali? Nie. Vytvoril ich tak, aby mohli žiť večne v dokonalom zdraví. Každému z nás dal túžbu po večnom živote. (Kazateľ 3:11) Žiadny rodič si nepraje, aby jeho deti starli a nakoniec zomreli. Ani Jehova si to nepraje a nikdy to tak nechcel. Ale ak nás Boh vytvoril, aby sme žili večne, prečo zomierame?

 9. Bol zákaz, ktorý dal Jehova Adamovi a Eve, príliš obmedzujúci? Vysvetli to.

⁹ Jehova povedal Adamovi v záhrade Eden toto: „Zo všetkých stromov v záhrade smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ (1. Mojžišova 2:9, 16, 17) Tento zákaz nebolo ťažké rešpektovať. Jehova mal právo určovať, čo je dobré a čo nie. Ak by Adam s Evou Jehovu poslúchli, ukázali by, že uznávajú jeho autoritu a sú mu vďační za všetko, čo im dal.

10., 11. a) Ako Satan zviedol Adama a Evu? b) Prečo sa ich správanie nedá nijako ospravedlniť?

¹⁰ Žiaľ, Adam a Eva Jehovu neposlúchli. Ako k tomu došlo? Satan sa Evy spýtal: „Naozaj vám Boh nedovolil jesť zo všetkých stromov v záhrade?“ Eva odpovedala: „Ovocie zo stromov v záhrade smieme jesť. Ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: ‚Nebudete z neho jesť ani sa ho nedotknete, inak zomriete.‘“ (1. Mojžišova 3:1–3)

¹¹ Na to Satan povedal: „Určite nezomriete. Boh vie, že v deň, keď z neho zjete, otvoria sa vám oči a budete ako Boh: budete vedieť, čo je dobré a čo zlé.“ (1. Mojžišova 3:4–6) Satan tak chcel Evu presvedčiť, že môže sama rozhodovať, čo je dobré a čo zlé. Tvrdil jej, že aj keď nebude poslúchať Boha, nezomrie. Bolo to, samozrejme, klamstvo. Eva zjedla niečo z ovocia stromu a neskôr z neho dala aj svojmu manželovi. Adam a Eva vedeli, že Jehova im zakázal jesť toto ovocie. Vedome porušili jeho jasný a oprávnený zákaz. Ukázali, že nemajú úctu k svojmu nebeskému Otcovi, ktorý ich tak veľmi miloval. To, čo urobili, sa nedalo nijako ospravedlniť!

12. Prečo musel byť Jehova veľmi sklamaný, keď ho Adam a Eva neposlúchli?

¹² To, čoho sa Adam a Eva dopustili, bolo prejavom veľkej neúcty voči Stvoriteľovi. Muselo ho to veľmi sklamať! Ako by ste sa cítili vy, keby ste sa snažili čo najlepšie vychovať svoje deti, ale ony by napriek vášmu varovaniu urobili niečo, čím by si úplne zničili život? Asi by vás to veľmi bolelo.

13. Čo mal Jehova na mysli, keď Adamovi povedal, že sa „vráti do prachu“?

¹³ Keďže Adam a Eva neposlúchli Boha, stratili možnosť žiť navždy. Jehova Adamovi povedal: „Si prach a do prachu sa vrátiš.“ (Prečítajte 1. Mojžišovu 3:19.) Adam sa mal opäť stať prachom, akoby ho Jehova ani nikdy nestvoril. (1. Mojžišova 2:7) Jednoducho mal prestať existovať.

14. Prečo ľudia zomierajú?

¹⁴ Ak by Adam a Eva poslúchli Boha, žili by doteraz. Lenže oni ho neposlúchli, zhrešili a nakoniec zomreli. Hriech je ako vážna choroba, ktorú sme zdedili po Adamovi a Eve. Narodili sme sa hriešni, a preto všetci zomierame. (Rimanom 5:12) Ale Boh to takto nechcel. Nikdy si neprial, aby ľudia zomierali. Biblia označuje smrť za „nepriateľa“. (1. Korinťanom 15:26)

15. Ako nás pravda o smrti oslobodzuje?

¹⁵ Keď poznáme pravdu o smrti, oslobodzuje nás to od mnohých nesprávnych predstáv. Z Biblie sa dozvedáme, že mŕtvi necítia bolesť ani smútok. Nemôžeme s nimi hovoriť ani oni nemôžu hovoriť s nami. Nemôžeme im pomáhať ani oni nemôžu pomáhať nám. A nemôžu nám ani nijako škodiť, preto sa ich nemusíme báť. Veľa náboženstiev učí, že aj keď niekto zomrie, v skutočnosti žije ďalej a my mu môžeme nejako pomôcť, napríklad tak, že dáme peniaze kňazom, aby za mŕtveho odslúžili omšu. Ale keď poznáme pravdu o smrti, nedáme sa tým oklamať.

16. Aké klamstvá učia mnohé náboženstvá o stave mŕtvych?

¹⁶ Satan používa falošné náboženstvá, aby nás oklamal. Snaží sa nám nahovoriť, že ľudia po smrti žijú ďalej v nejakej inej forme života. Mnohé náboženstvá napríklad učia, že máme dušu, ktorá je nesmrteľná. Čo učí vaše náboženstvo? To, čo sa píše v Biblii, alebo niečo iné? Satan ľudí klame, lebo chce, aby sa odvrátili od Jehovu.

17. Prečo učenie o ohnivom pekle Jehovu uráža?

¹⁷ To, čo učia mnohé náboženstvá, je niekedy doslova šokujúce. Niektoré napríklad učia, že zlí ľudia budú večne horieť v pekle. To je hrozné klamstvo, ktoré Jehovu uráža. Jehova by ľudí takto nikdy netrápil! (Prečítajte 1. Jána 4:8.) Ako by ste sa pozerali na niekoho, kto by trestal svoje neposlušné dieťa tak, že by mu držal ruku v ohni? Asi by ste ho považovali za veľmi krutého. S takým človekom by ste určite nechceli mať nič spoločné. A Satan si praje, aby sme sa presne tak pozerali na Jehovu.

18. Prečo sa mŕtvych nemusíme báť?

¹⁸ Niektoré náboženstvá zasa učia, že keď ľudia zomrú, stanú sa z nich duchovia. Tvrdia, že by sme týmto duchom mali prejavovať veľkú úctu, lebo môžu byť našimi mocnými priateľmi alebo hroznými nepriateľmi. Veľa ľudí týmto lžiam verí. Boja sa mŕtvych, a preto ich uctievajú. Pripomeňme si však, že mŕtvi nič nevnímajú, takže sa ich nemusíme báť. Uctievať by sme mali len pravého Boha Jehovu, ktorý je naším Stvoriteľom. (Zjavenie 4:11)

19. Prečo je dobré poznať pravdu o smrti?

¹⁹ Keď poznáme pravdu o smrti, oslobodzuje nás to od klamstiev, ktoré vyučujú mnohé náboženstvá. A pomáha nám to, aby sme porozumeli Jehovovým nádherným sľubom do budúcnosti, napríklad sľubu o vzkriesení.

20. Čo sa dozvieme v ďalšej kapitole?

²⁰ Jehovov služobník Jób sa už pred dávnymi časmi pýtal: „Keď človek zomrie, môže znovu žiť?“ (Jób 14:14) Možno sa aj vy pýtate, či je možné, aby bol mŕtvy človek vzkriesený. Boh dáva v Biblii odpoveď, ktorá vás určite poteší. Viac sa o tom dozviete v ďalšej kapitole.