Tvoj názor na dušu ovplyvňuje tvoj život
„Človek sa stal živou dušou.“ — 1. MOJŽIŠOVA 2:7.
1, 2. Čomu verí väčšina náboženstiev o človeku a duši?
TAKMER všetky náboženstvá učia, že človek má nesmrteľnú dušu. Nová katolícka encyklopédia (angl.) hovorí, že dušu „stvoril Boh a vložil ju do tela pri počatí“. Tiež hovorí, že náuka o nesmrteľnej duši „je jedným zo základných kameňov“ cirkví kresťanstva. Aj „moslimské poňatie“ podľa Novej encyklopédie Britanniky (angl.) „tvrdí, že duša vzniká súčasne s telom; odvtedy má svoj vlastný život. Jej spojenie s telom je len dočasný stav“.
2 Takéto náboženstvá veria, že duša opúšťa telo v okamihu smrti a žije večne buď v nebeskej blaženosti, buď dočasne v očistci, alebo prežíva večné muky v pekle. Na smrť sa nazerá ako na bránu do večného života v duchovnej ríši. Jeden spisovateľ napísal v knihe Verím v nesmrteľnosť (angl.): „Pozerám sa na smrť ako na veľké a skvelé dobrodružstvo. Pozerám sa na smrť ako na božské povýšenie.“
3. Čomu veria rôzne východné náboženstvá?
3 Hindovia, budhisti a iní veria v sťahovanie duší. Zahŕňa to vieru, že sa duša pri smrti prevteľuje, rodí sa znova v podobe iného človeka alebo iného živého tvora. Ak bol niekto dobrý, hovorí sa, že sa znova narodí ako človek vo vyššom postavení. Ale ak bol zlý, narodí sa ako človek v nižšom postavení, alebo dokonca ako zviera alebo hmyz.
4, 5. Prečo je dôležité vedieť pravdu o duši?
4 Ale čo ak ľudia nemajú nesmrteľnú dušu? Čo ak smrť nie je pre všetkých, ktorí zomierajú, „božské povýšenie“, nie je priamou bránou do večného duchovného života ani do prevtelenia? Potom by viera v nesmrteľnú dušu viedla človeka nesprávnym smerom. Kniha Oficiálne katolícke učenie (angl.) hovorí, že cirkev trvá na viere v nesmrteľnú dušu, lebo neveriť „by zbavilo zmyslu i zrozumiteľnosti modlitby, pohrebné obrady a náboženské akty, ktoré sa predkladajú za mŕtvych“. Ide teda o spôsob života, uctievanie a večnú budúcnosť. — Príslovia 14:12; Matúš 15:9.
5 Je dôležité vedieť pravdu o tejto viere. Ježiš povedal: „Tí, ktorí [Boha] uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ (Ján 4:24) Pravda o ľudskej duši sa nachádza v Božom slove, Biblii. Inšpirované Písma obsahujú zjavenie božských predsavzatí, takže sa môžeme spoľahnúť, že nám hovoria pravdu. (1. Tesaloničanom 2:13; 2. Timotejovi 3:16, 17) Ježiš povedal v modlitbe Bohu: „Tvoje slovo je pravda.“ — Ján 17:17.
Stvorení s nesmrteľnou dušou?
6. Čo nám jasne hovorí správa o stvorení v 1. Mojžišovej?
6 Prvá Mojžišova 2:7 nám hovorí: „A Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu pôdy a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ Správa nehovorí, že Boh do človeka vložil nesmrteľnú dušu. Hovorí, že keď Božia sila naplnila Adamovo telo energiou, „stal [sa] živou dušou“. Človek teda je duša. Nie má dušu.
7. Prečo boli ľudia umiestnení na zem?
7 Boh stvoril Adama, aby žil na zemi, nie v nebi. Zem nemala byť len skúšobným priestorom, aby sa ukázalo, či sa Adam hodí do neba. Boh vytvoril zem, „aby bola obývaná“, a Adam bol jej prvý ľudský obyvateľ. (Izaiáš 45:18; 1. Korinťanom 15:45) Neskôr, keď Boh stvoril Evu, manželku pre Adama, Božím predsavzatím bolo, aby naplnili zem a premenili ju na raj, večný domov ľudstva. — 1. Mojžišova 1:26–31; Žalm 37:29.
8. a) Čo podmieňovalo Adamovo bytie? b) Kde by Adam zostal žiť, keby nezhrešil?
8 Biblia nikde nehovorí, že nejaká časť Adama bola nesmrteľná. Naopak, jeho bytie bolo podmienené poslušnosťou Božiemu zákonu. Keby tento zákon porušil, čo potom? Večný život v duchovnej ríši? Vôbec nie. ‚Určite by zomrel‘. (1. Mojžišova 2:17) Vrátil by sa tam, odkiaľ prišiel: „Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ (1. Mojžišova 2:7; 3:19) Adam nebol pred svojím stvorením a nemal byť ani po svojej smrti. Mal teda len dve možnosti: 1) poslušnosť a život, alebo 2) neposlušnosť a smrť. Keby Adam nezhrešil, žil by navždy na zemi. Nikdy by nešiel do neba.
9. Ako nazýva Biblia smrť a prečo?
9 Adam neposlúchol a zomrel. (1. Mojžišova 5:5) Smrť bola trestom. Nebola to brána do „skvelého dobrodružstva“, ale brána do nebytia. Smrť teda nie je priateľom, ale „nepriateľom“, ako hovorí Biblia. (1. Korinťanom 15:26) Keby mal Adam nesmrteľnú dušu, ktorá by išla do neba, ak by bol poslušný, smrť by bola požehnaním. Ale nebola. Bola prekliatím. A kvôli Adamovmu hriechu sa kliatba smrti rozšírila na všetkých ľudí, lebo sú jeho potomstvom. — Rimanom 5:12.
10. Aký vážny problém vzniká, keď sa verí, že Adam mal nesmrteľnú dušu?
10 Ak by bol Adam stvorený s nesmrteľnou dušou, ktorá by mala byť mučená v ohnivom pekle, ak by zhrešil, prečo pred tým nebol varovaný? Prečo mu bolo povedané iba to, že zomrie a vráti sa do prachu? Aké by bolo nespravodlivé odsúdiť Adama na večné muky za neposlušnosť a nevarovať ho pred tým! Ale u Boha „nieto neprávosti“. (5. Mojžišova 32:4, RP) Nebolo treba varovať Adama pred ohnivým peklom pre nesmrteľné duše zlých. Takéto peklo neexistovalo takisto ako nesmrteľné duše. (Jeremiáš 19:5; 32:35) V prachu zemskej pôdy nie sú žiadne muky.
Biblické použitie „duše“
11. a) Z akého hebrejského a gréckeho slova pochádza v Biblii slovenské slovo „duša“? b) Ako prekladá Biblia kráľa Jakuba hebrejské a grécke slovo pre „dušu“?
11 V Hebrejských písmach je slovenské slovo „duša“ prekladom hebrejského slova nefeš, ktoré sa vyskytuje vyše 750–krát. V Gréckych písmach mu zodpovedá psyché, ktoré sa vyskytuje vyše stokrát. Preklad nového sveta Svätých písiem tieto slová dôsledne prekladá ako „duša“. Iné Biblie používajú rôzne slová. Preklad kráľa Jakuba prekladá nefeš napríklad: chuť, zviera, telo, dych, stvorenie, mŕtve [telo], túžba, srdce, živý človek, myseľ, osoba, ja, duša, vec. A psyché prekladá ako srdce, život, myseľ, duša.
12. Ako používa Biblia hebrejské a grécke slovo pre „dušu“?
12 Biblia označuje morské tvory za nefeš: „Jakákoľvek duša živá, ktorá žije vo vodách.“ (3. Mojžišova 11:10, RP) Slovo môže označovať aj suchozemské živočíchy: „Nech vydá zem živú dušu podľa jej druhu: hovädá a plazy a zemskú zver.“ (1. Mojžišova 1:24, RP) V stovkách prípadov znamená nefeš ľudí. „A bolo všetkých duší, ktoré pošli z bedra Jakobovho, sedemdesiat duší.“ (2. Mojžišova 1:5, RP) V 1. Petra 3:20 je príklad použitia slova psyché. Hovorí sa tam o Noachovom korábe, v ktorom „Noacha zachoval v bezpečí so siedmimi inými“.
13. Akými spôsobmi používa Biblia slovo „duša“?
13 Biblia používa slovo „duša“ aj v iných prípadoch. Prvá Mojžišova 9:5, RP hovorí: „Vašu krv po vašich dušiach budem vyhľadávať.“ Tu sa hovorí, že duša má krv. Druhá Mojžišova 12:16, RP hovorí: „Nijaká práca nebude sa... robiť iba to, čo je každej duši potrebné na jedenie.“ Tu sa hovorí, že duša môže jesť. Piata Mojžišova 24:7 hovorí o človeku, ktorý „unáša dušu svojich bratov“. Unesená duša určite nebola nesmrteľná. Žalm 119:28 hovorí: „Moja duša nespala kvôli zármutku.“ Duša teda môže trpieť nespavosťou. Z Biblie vyplýva, že duša je smrteľná. „Tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.“ (3. Mojžišova 7:20, RP) „Nesmie prísť k akejkoľvek mŕtvej duši.“ (4. Mojžišova 6:6) „Naše duše majú zomrieť.“ (Jozua 2:14) „A každá duša, ktorá nepočúva tohto proroka, bude úplne vyhladená spomedzi ľudu.“ (Skutky 3:23) „Každá živá duša zomrela.“ — Zjavenie 16:3.
14. Čo je podľa Biblie duša?
14 Biblické použitie slova nefeš a psyché jasne dokazuje, že duša je osoba, v prípade zvierat tvor. Nie je to nejaká nesmrteľná časť jedinca. Áno, nefeš sa dokonca používa v prípade samého Boha: „Každého, kto miluje násilie, jeho duša istotne nenávidí.“ — Žalm 11:5.
Veľa učencov s tým súhlasí
15. Ako sa o náuke o nesmrteľnej duši vyjadruje niekoľko učených spisov?
15 Veľa učencov súhlasí s tým, že Biblia nehovorí o nesmrteľnej duši. Stručná židovská encyklopédia (angl.) hovorí: „Biblia neuvádza náuku o nesmrteľnosti duše. Táto náuka nie je zrejmá v ranej rabínskej literatúre.“ Židovská encyklopédia hovorí: „Viera, že duša ďalej existuje po rozpade tela, je skôr vec filozofickej alebo teologickej špekulácie ako prostej viery a vo Svätom písme sa nikde výslovne nevyučuje.“ Vykladačov biblický slovník (angl.) poznamenáva: „Nefeš... neexistuje nezávisle od tela, ale zomiera s ním... Žiadny biblický text neoprávňuje vyhlasovať, že ‚duša‘ sa v okamihu smrti oddeľuje od tela.“
16. Ako sa vyjadrujú o duši niektoré autority?
16 Aj Výkladový slovník biblických slov (angl.) hovorí: „‚Duša‘ v S[tarom] z[ákone] teda neoznačuje nejakú nehmotnú časť ľudských bytostí, ktorá pokračuje po smrti. [Nefeš] v podstate znamená život bytostí... Základný význam [psyché] určuje s[taro] z[ákonný] vzor a nie jej význam v gréckej kultúre.“ A Eerdmanov biblický slovník (angl.) konštatuje, že v Biblii slovo duša „neoznačuje časť ľudskej bytosti, ale celú osobu... V tomto zmysle ľudské bytosti nemajú duše — sú duše.“ — Kurzíva od nás.
17. Čo uznávajú o „duši“ dva katolícke zdroje?
17 Aj Nová katolícka encyklopédia uznáva: „Biblické slovo pre dušu zvyčajne znamená celú osobu. V S[tarom] z[ákone] nie je žiadna dichotómia [rozdelenie] tela a duše... Pojem [nefeš], napriek tomu, že sa prekladá slovom duša, nikdy neznamená dušu oddelenú od tela alebo jednotlivej osoby... Pojem [psyché] je n[ovo] z[ákonné] slovo zodpovedajúce [nefeš]... Myšlienka duše prežívajúcej po smrti sa v Biblii nedá ľahko rozlíšiť.“ A francúzsky katolícky profesor Svätého písma Georges Auzou píše vo svojej knihe La Parole de Dieu (Božie slovo): „Pojem ‚duše‘, ktorý znamená celkom duchovnú, nehmotnú skutočnosť, oddelenú od ‚tela‘... v Biblii neexistuje.“
18. a) Ako komentuje jedna encyklopédia biblické použitie slova „duša“? b) Kde vzali teológovia myšlienku, že niečo prežíva smrť tela?
18 Encyclopedia Americana (angl.) poznamenáva: „Starozákonné poňatie človeka je jednota, nie zväzok duše a tela. Hoci sa hebrejské slovo [nefeš] často prekladá ‚duša‘, bolo by nepresné vkladať doňho grécky význam... [Nefeš] sa nikdy nechápe oddelene od tela. V Novom zákone sa grécke slovo [psyché] často prekladá ako ‚duša‘, ale opäť by sa nemalo chápať tak, ako ho chápali grécki filozofi... Biblia nepodáva jasný opis toho, ako osoba žije po smrti.“ Dodáva: „Teológovia sa museli uchýliť k diskusiám filozofov, aby našli vyhovujúci spôsob, ktorým by opísali život jedinca po smrti.“
Nie Biblia, ale filozofia
19. Ako sa s vierou v nesmrteľnosť duše spája grécka filozofia?
19 Je pravda, že teológovia prevzali myšlienky pohanských filozofov, aby sformulovali náuku o nesmrteľnej duši. Francúzsky Dictionnaire encyclopédique de la Bible (Encyklopedický biblický slovník) hovorí: „Pojem nesmrteľnosti je produkt gréckeho myslenia.“ Židovská encyklopédia (angl.) to potvrdzuje: „Židia začali veriť v nesmrteľnosť duše prostredníctvom kontaktov s gréckym myslením a najmä prostredníctvom jej hlavného zástancu Platóna“, ktorý žil v štvrtom storočí pred Kristom. Platón veril: „Duša je nesmrteľná a nezničiteľná a naše duše budú naozaj existovať v inom svete!“ — Platónove dialógy.
20. Kedy a ako prenikla pohanská filozofia do kresťanstva?
20 Kedy prenikla táto pohanská filozofia do kresťanstva? Nová encyklopédia Britannica (angl.) hovorí: „Od polovice 2. storočia n. l. začali kresťania, ktorí boli školení v gréckej filozofii, cítiť potrebu, aby vyjadrili svoju vieru v jej pojmoch, a to pre vlastné intelektuálne uspokojenie i preto, aby obrátili vzdelaných pohanov. Z filozofie im najlepšie vyhovoval platonizmus.“ Ako hovorí Britannica, „raní kresťanskí filozofi prijali grécke poňatie nesmrteľnosti duše“. Aj pápež Ján Pavol II. uznal, že náuka o nesmrteľnej duši obsahuje „teórie istých škôl gréckej filozofie“. Ale prijatie teórií gréckej filozofie znamenalo, že kresťanstvo opustilo čistú pravdu vyjadrenú v 1. Mojžišovej 2:7: „Človek sa stal živou dušou.“
21. Kde má pôvodné korene viera v nesmrteľnosť duše?
21 Ale učenie o nesmrteľnej duši je oveľa staršie ako Platónovo učenie. V knihe Náboženstvo Babylona a Asýrie (angl.) od Morrisa Jastrowa čítame: „Problém nesmrteľnosti... vyvolával vážnu pozornosť babylonských teológov... Smrť bola prechodom k inému druhu života.“ Aj kniha Egyptské náboženstvo (angl.) od Siegfrieda Morenza konštatuje: „Raní Egypťania sa pozerali na život po smrti jednoducho ako na pokračovanie života na zemi.“ Židovská encyklopédia si všíma spojitosť s týmito starovekými náboženstvami a Platónom, keď hovorí, že Platóna priviedli na myšlienku nesmrteľnej duše „orfické a eleusínske mystérie, v ktorých splývali babylonské a egyptské názory.“
22. Prečo sa dá povedať, že semeno náuky o nesmrteľnej duši sa zasialo na úsvite ľudských dejín?
22 Myšlienka nesmrteľnej duše je teda prastará. Jej korene v skutočnosti siahajú až k úsvitu ľudských dejín. Keď bolo Adamovi povedané, že zomrie, ak neposlúchne Boha, jeho manželka Eva počula iný názor. Bolo jej povedané: „Istotne nezomriete.“ Tu sa zasialo semeno náuky o nesmrteľnej duši. Odvtedy jedna kultúra za druhou prijímala pohanský názor, že ‚istotne nezomriete, ale budete žiť ďalej‘. Patrí k nim kresťanstvo, ktoré priviedlo svojich prívržencov k odpadnutiu, v odpore k Božím predsavzatiam a vôli. — 1. Mojžišova 3:1–5; Matúš 7:15–23; 13:36–43; Skutky 20:29, 30; 2. Tesaloničanom 2:3, 7.
23. Kto rozvinul náuku o nesmrteľnej duši a prečo?
23 Kto sa postaral o to, aby ľudia uverili tejto lži? Ježiš odhalil jeho totožnosť, keď povedal náboženským vodcom svojej doby: „Vy ste zo svojho otca diabla a chcete konať žiadosti svojho otca... Keď hovorí lož, hovorí podľa vlastného sklonu, lebo je luhár a otec lži.“ (Ján 8:44) Áno, satan rozvinul myšlienku o nesmrteľnej duši, aby odvrátil ľudí od pravého uctievania. Tak sa životný beh a nádej do budúcnosti dostáva na nesprávnu cestu vierou v náuky, ktoré vyrástli z prvej lži zapísanej v Biblii, hoci vtedy Eva hadovi rozumela tak, že vôbec nezomrie v tele.
24. Aké otázky vznikajú o večnom živote a nesmrteľnosti?
24 Biblia neučí, že ľudia majú nesmrteľnú dušu. Prečo teda hovorí o nádeji na večný život? A nehovorí Biblia v 1. Korinťanom 15:53: „Čo je smrteľné, musí obliecť nesmrteľnosť?“ Nešiel Ježiš po svojom vzkriesení do neba a neučil, že tam môžu prísť aj iní? O týchto a iných otázkach budeme uvažovať v nasledujúcom článku.
Otázky na opakovanie
◻ Čomu verí väčšina náboženstiev o duši?
◻ Ako dokazuje Biblia, že človek nebol stvorený s nesmrteľnou dušou?
◻ Čo je jasné z biblického použitia hebrejského a gréckeho slova pre „dušu“?
◻ Čo hovorí veľa učencov o biblickom názore na dušu?
◻ Kde má korene náuka o nesmrteľnej duši?
[Obrázok na strane 20]
Tí všetci sú duše