Verná oddanosť — za akú cenu?
„Voči niekomu verne oddanému si budeš počínať vo vernej oddanosti.“ — ŽALM 18:25, 18:26, RP.
1, 2. a) Čo je verná oddanosť a ako jej rôzne stránky ovplyvňujú náš život? b) Prečo je dobré obracať sa na Jehovu ako na náš vynikajúci príklad?
VERNOSŤ, úcta, láska, povinosť, oddanosť. Čo spoločné majú tieto slová? Sú to rôzne stránky vernej oddanosti. Verná oddanosť je zbožná vlastnosť, vyplývajúca z vrúcnej nesebeckej lásky. Pre mnohých ľudí však verná oddanosť nemá veľký význam. Vernosť manželskému druhovi, povinnosť voči starším členom rodiny, oddanosť zamestnanca zamestnávateľovi — v tom všetkom sa bežne a často robia ústupky. A čo sa stane, ak vzniknú v otázke vernej oddanosti konflikty? V Anglicku sa nedávno stalo, že keď jeden účtovník pri kontrole daní povedal pravdu o finančnom stave firmy, stratil prácu.
2 Iba hovoriť o vernej oddanosti je ľahké, ale skutočná verná oddanosť musí byť podložená konaním, pri ktorom človek nerobí zo strachu kompromisy. Ako nedokonalí ľudia v tom často zlyhávame. Je teda pre nás dobré, ak budeme uvažovať o príklade samého Boha Jehovu, o ktorého vernej oddanosti nemožno oprávnene pochybovať.
Príklad vernej oddanosti
3. Ako Jehova dokázal vernú oddanosť svojmu predsavzatiu vyslovenému v 1. Mojžišovej 3:15?
3 Keď Adam zhrešil, Jehova jasne vyslovil svoje predsavzatie vykúpiť doteraz nenarodenú ľudskú rodinu. Prial si urobiť to z lásky k ľudskému tvorstvu. (Ján 3:16) V pravý čas sa ukázalo, že výkupnou obeťou je Ježiš Kristus, semeno sľúbené v 1. Mojžišovej 3:15, a bolo by nemysliteľné, aby sa Jehova zriekol svojho vysloveného predsavzatia. Ak prijmeme Ježišovu obeť, naša viera nezažije sklamanie. — Rimanom 9:33.
4. Ako Jehova dokázal svoju vernú oddanosť Ježišovi a k čomu to viedlo?
4 Jehova prejavoval Ježišovi vernú oddanosť, a to Syna veľmi posilňovalo, keď bol na zemi. Ježiš vedel, že bude musieť podstúpiť smrť a bol pevne rozhodnutý zostať verne oddaný svojmu Bohu až do konca. Keď mu bolo pri krste a pomazaní svätým duchom zjavené plnšie poznanie o jeho predľudskej existencii, túžil po tom, aby bol zas u svojho nebeského Otca, v ‚sláve‘, ktorú mal vedľa neho ‚skôr, ako bol svet‘. (Ján 17:5) Ako sa to malo stať? Jedine tak, že Jehova nenechá svojho verne oddaného Syna v hrobe, a nepripustí, aby videl porušenie. Jehova ho vzkriesil zo smrti do nesmrteľnosti, a tak verne splnil prorocký sľub v Žalme 16:10: „Nezanecháš moju dušu v šeole.“ — Skutky 2:24–31; 13:35; Zjavenie 1:18.
5. Aké ďalšie skutky vernej oddanosti súvisia so sľubmi, ktoré dal Jehova Ježišovi?
5 Aj po svojom vzkriesení Ježiš vedel, že sa môže spoľahnúť na Jehovove slová, že ‚mu dá jeho nepriateľov ako podnožku pod nohy‘. (Žalm 110:1) Stalo sa to v roku 1914, na konci ‚ustanovených časov národov‘, keď bolo v nebesiach zriadené kráľovstvo. Sľúbená nadvláda Ježiša nad jeho nepriateľmi začala vyhnaním satana a jeho démonov z neba. Vyvrcholí, keď budú hodení na tisíc rokov do priepasti a keď budú ‚zemskí králi a ich vojská‘ zničené. — Lukáš 21:24; Zjavenie 12:7–12; 19:19; 20:1–3.
6. Akú spoľahlivú nádej nám dáva Jehova a ako môžeme prejaviť, že si ju vážime?
6 Žalmista nabádal: „Dúfaj v Jehovu a zachovávaj jeho cestu, a on ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem.“ (Žalm 37:34) Môžeme sa spoľahnúť, že Jehova bude stále dodržiavať svoje slovo a že zachráni v čase konca tohto zlého sveta mužov, ženy a deti ‚zachovávajúce jeho cestu‘. Tieto slová v pôvodnej hebrejčine obsahujú myšlienku o usilovnej a vernej službe Jehovovi. Teraz teda nie je čas podliehať únave alebo vzdávať sa predností služby, ktoré dostávame. Dnes je čas, keď máme vynakladať úsilie vo vernej a oddanej službe nášmu Bohu a jeho kráľovstvu. (Izaiáš 35:3, 4) Môžeme čerpať povzbudenie zo znamenitých príkladov. Všimnime si niektoré.
Patriarchovia prejavujú vernú oddanosť
7, 8. a) Aké pracovné úlohy dal Jehova Noachovi a jeho rodine? b) Ako dokázala Noachova rodina, že si zaslúži Božiu ochranu v celosvetovej potope?
7 Keď sa Jehova rozhodol zničiť zlú ľudskú spoločnosť mohutnou záplavou vôd, uzavrel s Noachom, patriarchálnou hlavou rodiny, zmluvu o zachovaní jeho rodiny a o pokračovaní života na tejto Zemi. (1. Mojžišova 6:18) Noach bol vďačný za vyhliadku na Božiu ochranu, ale mal so svojou rodinou dokázať, že si to zaslúžia. Ako? Tak, že budú robiť to, čo im Jehova prikáže. Najprv dostali veľkú úlohu postaviť koráb. Keď bol hotový, mal ho Noach naplniť zástupcami živočíšnej ríše a dostatočným množstvom potravy, ktorou sa mali živiť dlhý čas. To ale nebolo všetko. Dlhý čas, čo robili prípravy, Noach sa tiež zo všetkých síl zúčastnil na zvestovateľskom diele, aké nemalo obdobu, a pritom vystríhal ľudí pred nastávajúcim Božím súdom. — 1. Mojžišova 6. a 7. kapitola; 2. Petra 2:5.
8 Biblia nám hovorí, že „Noach... urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ (1. Mojžišova 6:22; 7:5) Noach a jeho rodina prejavili v spĺňaní svojich úloh vernú oddanosť. Mali obetavého ducha, takže svoj čas strávili užitočne. Úloha bola namáhavá a zvestovanie ťažké. Noachovi synovia a ich manželky nemali pred potopou deti, a mohli sa preto sústrediť na pridelenú prácu, ktorú mali vykonať a mohli zladiť svoju činnosť. Katastrofálna potopa právom zmietla zlý svet. Prežil iba Noach, jeho manželka, ich traja synovia a tri nevesty. Môžeme byť šťastní, že boli verne oddaní Bohu a poslúchli jeho pokyny, pretože každý z nás je priamym potomkom Noacha či už cez Sema, Chama alebo Jafeta. — 1. Mojžišova 5:32; 1. Petra 3:20.
9. a) Ako Jehova vyskúšal Abrahámovu vernú oddanosť? b) Ako v tejto skúške prejavil vernú oddanosť Izák?
9 Keď mal Abrahám obetovať Izáka, verne poslúchal Jehovov príkaz. Bola to naozaj skúška jeho vernej oddanosti. Ale Jehova zadržal Abrahámovi ruku a povedal: „Teraz naozaj viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel svojho syna, svojho jediného.“ Urobíme dobre, ak sa zamyslíme nad udalosťami, ktoré tomu predchádzali. Počas trojdennej cesty na vrch Mória Abrahám mal iste dosť času všetko zvážiť a rozmyslieť si to. A čo Izák, ktorý niesol drevo na obeť a dal si poviazať ruky aj nohy? Nezaváhal vo svojej oddanosti voči svojmu otcovi Abrahámovi a nevyslovil žiadne pochybnosti o úlohe, ktorú mal zohrať, i keď sa zdalo, že verná oddanosť ho bude stáť život. — 1. Mojžišova 22:1–18; Hebrejom 11:17.
Verná oddanosť kresťanov
10, 11. Aké príklady vernej oddanosti nám dali prví kresťania?
10 Jehova vždy konal v pravej vernej oddanosti. ‚Staňte sa napodobňovateľmi Boha,‘ nabáda apoštol Pavol. (Efezanom 5:1, 2) Kresťania mali reagovať rovnako ako patriarchovia. Prví kresťania dali nádherný príklad uctievania vo vernej oddanosti, ako to vidno z nasledujúcej skúsenosti.
11 Rímsky cisár Konštantín I., otec cisára Konštantína, si zrejme hlboko vážil nasledovníkov Ježiša Krista. Chcel vyskúšať vernú oddanosť kresťanov, ktorí slúžili v jeho paláci, a preto im povedal, že môžu zostasť u neho v službe len vtedy, ak budú súhlasiť s obetovaním modlám. Povedal im, že keď odmietnu, prepustí ich a pomstí sa im. Týmto jednoduchým trikom chcel Konštantín zistiť, kto nikdy neurobí kompromis vo vernej oddanosti. Tí, ktorí dokázali, že sú verní Bohu a jeho zásadám, smeli zostať v službe cisárovi a niektorí sa dokonca stali jeho radcami a on im dôveroval. Tí, ktorí neprejavili vernú oddanosť Božiemu príkazu, boli s hanbou prepustení.
12. Ako by mali prejavovať vernú oddanosť kresťanskí dozorcovia a prečo je to dôležité pre blaho zboru?
12 Hoci verná oddanosť musí byť charakteristickým znakom všetkých kresťanov, v Títovi 1:8 sa o nej výslovne hovorí vo výpočte vlastností, ktoré musí prejavovať muž, aby sa mohol stať kresťanským dozorcom. William Barclay hovorí, že hosios, grécke slovo tu preložené výrazom „verne oddaný“, označuje „muža, ktorý poslúcha večné zákony, ktoré boli a sú nad všetky ľudské zákony“. Tento správny príklad pomôže zboru, aby rástol a bol natoľko silný, aby obstál vo všetkých skúškach a pod akýmkoľvek nátlakom, ktorému by mohol byť vystavený tak celok ako aj jednotlivci. (1. Petra 5:3) Pomazaní starší majú veľkú zodpovednosť pred stádom, aby sa nikdy nedopustili kompromisu vo svojej vernej oddanosti Jehovovi, pretože zbor je nabádaný, aby ‚napodobňoval ich vieru‘. — Hebrejom 13:7.
Verná oddanosť — za akú cenu?
13. Čo sa myslí výrokom, že „všetkých ľudí možno kúpiť“, a ktoré príklady to zdanlivo potvrdzujú?
13 Tvrdenie, že „všetkých ľudí možno kúpiť“, vraj povedal Sir Robert Walpole, britský ministerský predseda v 18. storočí. Výstižne vyjadruje skutočnosť, že v dejinách mnohí zapredali vernú oddanosť za sebecký zisk. Spomeň si na prekladateľa Biblie Williama Tyndala, ktorý si myslel, že Henry Phillips je jeho verný a oddaný priateľ. V roku 1535 Phillips chladnokrvne zradil Tyndala jeho nepriateľom. Tyndala hneď uväznili a musel predčasne zomrieť. Istý historik hovorí, že Phillips, pravdepodobne agent anglického kráľa alebo anglických katolíkov, „dostal za svoj judášsky skutok dobre zaplatené“. Historik nepriamo poukazuje na Judáša Iškariotského, ktorý prijal tridsať kúskov striebra ako cenu za zradu Ježiša Krista. Ale z týchto príkladov by sme nemali vyvodzovať, že „cena“ za vernú oddanosť, sú vždy peniaze. Nie je to pravda.
14. Ako bola vyskúšaná Jozefova verná oddanosť Jehovovi a s akým výsledkom?
14 Keď Putifarova manželka obťažovala Jozefa prosbami, aby „si s ňou ľahol“, bola jeho verná oddanosť Jehovovi vystavená skúške. Čo urobí? V mysli Jozef vedel, o aké zásady ide. Utiekol preto z domu, lebo bol rozhodnutý, že sa nikdy ‚nedopustí takého veľkého zla a nebude v skutočnosti hrešiť proti Bohu‘. Vyhliadka na sexuálnu rozkoš nepremohla Jozefovu vernú oddanosť jeho Bohu, Jehovovi. — 1. Mojžišova 39:7–9.
15. Ako Abšalóm prejavil nedostatok vernej oddanosti a čo sa s ním stalo?
15 Ale sú aj iné nebezpečenstvá. Vernú oddanosť môže podkopať ctižiadosť. Takúto pohnútku mal Abšalóm, keď sa vzbúril proti svojmu otcovi, kráľovi Dávidovi. Abšalóm pripravoval sprisahanie a snažil sa pritom získať priazeň ľudu. Nakoniec si vytvoril vojsko, s ktorým chcel čeliť verne oddaným podporovateľom svojho otca. Abšalóm zahynul rukou Joába, a tým sa skončila jeho synovská nevera. Ale cena, ktorú musel zaplatiť za to, že chcel zvrhnúť teokratické usporiadanie, bola naozaj veľká. — 2. Samuelova 15:1–12; 18:6–17.
Verná oddanosť sa nedá zaplatiť
16. Čo hovorí 2. Korinťanom 11:3 o satanových pohnútkach?
16 Hoci satan tvrdí, že každého možno kúpiť, a o Abšalómovi to platilo, predsa to neplatilo o Jozefovi a nikdy to neplatilo o verných a oddaných Jehovových ctiteľoch. Lenže satan bude predkladať hocijaké ponuky, len aby nás prinútil porušiť vernú oddanosť nášmu stvoriteľovi. Apoštol Pavol povedal, že sa obáva, aby „ako had zviedol Evu svojou ľsťou“, nebola naša myseľ dajako skazená a nepriviedla nás ku kompromisu v našej vernej oddanosti Jehovovi a v uctievaní, ktoré mu patrí. — 2. Korinťanom 11:3.
17. Za čo niektorí zamenili neoceniteľné prednosti služby?
17 Je vhodné, aby sme si položili otázku: ‚Jestvuje cena, za ktorú by som vymenil prednosť verne a oddane uctievať svojho stvoriteľa‘? Je smutné, že na rozdiel od Jozefa niektorí bývalí oddaní služobníci Jehovu za to žiadali len veľmi malú protihodnotu. Dokonca aj niektorí starší zamenili neoceniteľné prednosti svätej služby za dočasné potešenie z nemravných zmyselných rozkoší. Či už to boli starší alebo nie, mnohí z nich nenávratne stratili súlad v rodine, lásku a úctu zboru a Jehovovo schválenie — a On je jediný, kto môže dať silu, aby sme si zachovali svoju vernú oddanosť a odolali akémukoľvek satanovmu pokušeniu. — Izaiáš 12:2; Filipanom 4:13.
18. Prečo je dôležité dbať na výstrahu v 1. Timotejovi 6:9, 10?
18 Iní sa ctižiadostivo rozhodli, že sa budú usilovať dosiahnuť svetské ciele a „celí sa prebodali mnohými bolesťami“, hoci ich Biblia predtým jasne vystríhala. (1. Timotejovi 6:9, 10) Kresťan Démas, o ktorom hovoril Pavol, za takéto správanie utŕžil stratu, buď dočasnú alebo trvalú. (2. Timotejovi 4:10) Kompromisy vo vernej oddanosti Jehovovi sa nikdy nezaobídu bez katastrofálnych následkov. „Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude tiež žať“. — Galaťanom 6:7.
19, 20. a) Aké nebezpečenstvá sú okrem iného spojené s nadmerným sledovaním televízie? b) Aký príklad dala jedna rodina svedkov?
19 Cena za takýto ‚obchod‘ má dakedy veľmi rafinovanú podobu. Istá správa z USA napríklad uvádza, že mnohé rodiny trávia sledovaním televízie asi polovicu času, keď sú doma a nespia, a tomuto zvyku prepadajú najmä mladí. Keby kresťan sýtil svoju myseľ prevažne televíziou, kde sa predvádza sex a násilie, mohol by si rýchlo podkopať svoje kresťanské zásady. Potom by sa mohol ľahko stať neverným a odcudziť sa Jehovovi. Takáto zlá spoločnosť skutočne kazí užitočné zvyky. (1. Korinťanom 15:33) Nesmieme zabudnúť, že Písmo nás napomína, aby sme venovali čas štúdiu a uvažovaniu o Jehovovom slove. Je množstvo času, stráveného oddychom pred televíznou obrazovkou, zodpovedajúcou protihodnotou za čas, ktorý by sme mohli venovať získavaniu poznania, vedúceho do večného života ako verne oddaného Jehovovho ctiteľa? Mnohí, ktorí dnes spoznávajú pravdu, museli veľmi zmeniť svoj spôsob myslenia. — 1. Timotejovi 4:15, 16; 2. Timotejovi 2:15.
20 Takaši je japonský obchodník žijúci v Anglicku. Kedysi trávil s rodinou väčšinu večerov, tri až štyri hodiny sledovaním televízie. Keď sa dal so svojou manželkou pred tromi rokmi pokrstiť, rozhodol sa, že osobné a rodinné štúdium Biblie musí byť na prvom mieste. Skrátil sledovanie televízie na 15 až 30 minút denne, a tak dáva rodine dobrý príklad. Hoci Takaši musí pri štúdiu používať dve Biblie, anglickú a japonskú, rýchlo duchovne rastie a teraz slúži ako služobný pomocník v anglicky hovoriacom zbore. Jeho manželka je pomocná priekopníčka. „Chcem bdieť nad duchovným zmýšľaním našich dvoch chlapcov,“ hovorí Takaši, „a preto každý deň dávam starostlivo pozor, aké televízne programy im s manželkou dovolíme sledovať.“ Takáto sebadisciplína sa vypláca.
21. Čo vieme o satanovej taktike a ako sa môžeme chrániť?
21 Môžeme si byť istí, že satan pozná naše slabosti možno lepšie ako my sami. Snaží sa prinútiť nás ku kompromisu alebo oslabiť našu vernosť Jehovovi. (Porovnaj Matúš 4:8, 9) Ako teda môžeme na seba dávať pozor? Tým, že máme stále na zreteli svoju oddanosť a s potešením rozvíjame svoje schopnosti, keď pomáhame iným uspokojovať duchovné potreby. My, Jehovovi verne oddaní služobníci, musíme stále mať veľa práce v Božej službe a stále sa musíme riadiť Božím slovom. To nám pomôže v našom pevnom rozhodnutí, že bez ohľadu na cenu, akú nám môže satan ponúknuť, sa nikdy nenecháme odvrátiť od našej vernej oddanosti Bohu. — Žalm 119:14–16.
Ako odpovieš?
◻ Ako prejavili vernú oddanosť Jehova a Ježiš?
◻ Aké ďalšie biblické príklady vernej oddanosti môžeme uviesť?
◻ Čo nám môže ponúknuť satan alebo o čo sa môže pokúsiť?
◻ Ako sa môžeme posilniť, aby sme zachovali vo svojom uctievaní Jehovovu vernú oddanosť?