Spoveď — je na tom niečo nesprávne?

„SPOVEĎ je duchovné očistenie, spôsob, ako všetko vymazať a začať odznova. Rád chodím na spoveď, rád vyznávam kňazovi svoje hriechy, aby mi odpustil; a mám rád tú eufóriu, ktorá potom nasleduje.“ To hovorí istý zbožný katolík. — Dajte mi požehnanie, Otče, lebo som hrešil. (angl.)

Podľa Novej katolíckej encyklopédie (angl.) „jedine kňazovi dal Kristus moc — poveril ho mocou zviazať a rozviazať, odpúšťať a zadržať“ hriechy. Tá istá encyklopédia hovorí, že pravidelná spoveď je určená na „obnovenie svätosti života stratenej bolestným hriechom a... očistenie svedomia“. Ale morálne ovzdušie v mnohých krajinách ukazuje, že pravidelná spoveď nespôsobuje u mnohých, ktorí ju praktizujú, že ‚odstúpia od zlého a činia dobré‘. (Žalm 34:14; 34:15, RP) Je na nej teda niečo nesprávne?

Len obrad?

So spovedaním sa môže začať ako s čisto obradnou záležitosťou. V Írsku sa na prvú spoveď chodí tesne pred prvým prijímaním. A je vari prekvapujúce, že sedemročné dievča myslí viac na pekné čipkované šaty, ktoré si oblečie, než na ‚obnovenie svätosti života stratenej bolestným hriechom‘?

„Čo ma najviac vzrušovalo, boli šaty a peniaze, ktoré som dostala od príbuzných,“ pripúšťa Ramona, ktorá bola na prvej spovedi, keď mala sedem rokov. „Medzi dievčatami, ktoré som poznala,“ pokračuje „neboli žiadne duchovné pocity. V tom čase sme ani len neuvažovali o Bohu.“

Nútenie detí, aby pravidelne vyznávali svoje hriechy, môže v skutočnosti viesť k mechanickému recitovaniu. „Používal som rovnaké slová znova a znova,“ hovorí Michal, ktorý tiež začal chodiť na spoveď ako sedemročný.

Výroky niektorých katolíkov citované v knihe Dajte mi požehnanie, Otče, lebo som hrešil ukazujú, že spoveď mala pre nich malý duchovný význam, aj keď už boli starší. „Spoveď vás učí klamať, pretože sú určité veci, pri ktorých sa nedokážete prinútiť, aby ste ich povedali kňazovi,“ pripustil jeden. Nedôslednosť kňazov môže byť využitá na to, aby uložené pokánie bolo čo najmenšie. Niektorí hľadali „dobrého“ spovedníka, aby dostali také rady, aké chceli počuť. „Po trojmesačnom hľadaní som si našla svojho spovedníka. Navštevujem ho každý mesiac tvárou v tvár v spovednici a je báječný,“ povedala istá mladá žena. „Ak ste boli šikovní, našli ste si kňaza, ktorý bol hluchý a nevedel po anglicky nič okrem slov, ‚trikrát Zdravas Mária‘,“ povedal ďalší katolík.

Je teda zjavné, že so spoveďou, tak ako ju praktizujú určití ľudia, nie je niečo v poriadku. Ale Biblia ukazuje, že je potrebné vyznávať hriechy, pretože hovorí: „Ten, kto zakrýva svoje previnenia, nebude mať úspech, kto však ich vyzná a opustí, dôjde milosrdenstva. — Príslovia 28:13, EvP.

Znamená to, že by mal kresťan vyznávať všetky svoje hriechy? A ak áno, tak komu? Nasledujúci článok bude skúmať tieto otázky.