„Ženy, ktoré tvrdo pracujú v Pánovi“
„Pozdravujte Tryfajnu a Tryfósu, ženy, ktoré tvrdo pracujú v Pánovi.“ — RIMANOM 16:12.
1. V čom bola Ježišova pozemská služba požehnaním pre ženy?
JEŽIŠOVA pozemská služba bola skutočným požehnaním pre ženy. Dielo, ktoré začal, malo priniesť útechu, nádej a novú dôstojnosť ženám všetkých rás. Nevenoval pozornosť tradíciám judaizmu, ktoré „spravili Božie slovo neplatné“. (Matúš 15:6) Mnohé z týchto tradícií opovrhovali základnými, Bohom danými právami žien.
Ježišov postoj k ženám
2. Prečo možno povedať, že Ježišov prístup k ženám bol na tú dobu prevratný?
2 Aký nápadný protiklad bol medzi Ježišovým postojom k ženám a postojom židovských náboženských vodcov! Títo podľa citátu z diela Encyclopaedia Judaica považovali ženy za „chamtivé, všetečné, lenivé a žiarlivé“. Na rozhovor so ženou sa pozeralo zvrchu a „pre učenca bolo potupné rozprávať sa so ženou na ulici“. (Jerusalem in the Time of Jesus od Joachima Jeremiasa; porovnaj Jána 4:27.) O pohrdlivom postoji vodcov judaizmu k ženám by sa toho dalo povedať ešte omnoho viac. Ale už to, čo bolo povedané, postačí, aby sme videli, aký skutočne na tú dobu prevratný bol Ježišov prístup k ženám.
3. Aké udalosti počas Ježišovej služby ukazujú, že bol ochotný učiť ženy hlboké duchovné pravdy?
3 Ježiš poskytuje dokonalý príklad toho, ako môžu mať muži vrúcny, pritom však cudný vzťah k ženám. Nielenže sa so ženami rozprával, ale ich aj učil hlboké duchovné pravdy. V skutočnosti prvým človekom, ktorému otvorene zjavil svoje Mesiášstvo, bola žena, a to ešte Samaritánka. (Ján 4:7, 25, 26) Okrem toho z udalosti, ktorá sa dotýkala Marty a Márie, je zrejmé, že na rozdiel od židovských náboženských vodcov si Ježiš nemyslel, že žena nemá právo načas odísť od svojich hrncov a panvíc, aby si rozšírila svoje duchovné poznanie. Pri tejto príležitosti si Mária „vyvolila dobrý diel“ a dala duchovné veci na prvé miesto. (Lukáš 10:38–42) Ale niekoľko mesiacov po smrti ich brata to bola Marta, nie Mária, ktorá prejavila väčšiu dychtivosť stretnúť sa s Majstrom. Aké vzrušujúce je to ešte i dnes, keď čítame tento hlboko duchovný rozhovor medzi Ježišom a Martou o nádeji na vzkriesenie! (Ján 11:20–27) Aká prednosť to bola pre Martu!
Ženy, ktoré posluhovali Ježišovi
4, 5. Kto ešte okrem apoštolov nasledoval Ježiša počas jeho služby v Galilei a ako mu slúžili?
4 Ježiš prijímal tiež službu od žien, keď cestoval po krajine. Marek sa vo svojom evanjeliu zmieňuje o „ženách... ktoré ho [Ježiša] sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei“. (Marek 15:40, 41) Kto boli tieto ženy a ako slúžili Ježišovi? Nepoznáme mená všetkých, ale Lukáš spomína niektoré z nich a vysvetľuje, akým spôsobom slúžili Ježišovi.
5 Lukáš píše: „Čoskoro potom išiel a chodil z mesta do mesta a z dediny do dediny, hlásal a zvestoval dobré posolstvo o Božom kráľovstve. A dvanásti boli s ním a nejaké ženy, ktoré boli uzdravené od zlých duchov a chorôb, Mária nazývaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, a Joana, žena Chuzu, Herodesovho poverenca, a Zuzana a mnoho iných žien, ktoré im slúžili zo svojho majetku.“ (Lukáš 8:1–3) Ježiš ochotne dovolil týmto ženám, aby ho nasledovali a používali svoj majetok na zaobstarávanie materiálnych potrieb preňho i pre jeho apoštolov.
6. a) Kto sprevádzal Ježiša počas jeho poslednej cesty do Jeruzalema? b) Kto stál pri Ježišovi až do jeho smrti a ako boli niektoré z nich odmenené? c) Čo je pozoruhodné na správe v Jánovi 20:11–18 z pohľadu tradícií judaizmu?
6 Keď bol Ježiš popravovaný, „zobďaleč sa pozeralo aj mnoho žien, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley, aby mu slúžili; medzi nimi bola Mária Magdaléna, aj Mária, Jakubova a Jozesova matka.“ (Matúš 27:55, 56) Preto mnoho verných žien stálo pri Ježišovi v čase jeho smrti. Pozoruhodná je aj skutočnosť, že ženy boli prvými svedkami jeho vzkriesenia. (Matúš 28:1–10) Toto bolo samo osebe ranou židovskej tradícii, pretože v judaizme boli ženy z právneho hľadiska považované za nehodné byť svedkami. Čítaj Jána 20:11–18 s týmto na pamäti a pokús sa predstaviť si, aké silné vzrušenie musela cítiť Mária Magdaléna, keď sa jej zjavil vzkriesený Majster, oslovil ju menom a použil ju ako svoju svedkyňu, aby oznámila jeho učeníkom, že skutočne žije!
Verné kresťanky po Letniciach
7, 8. a) Ako vieme, že pri vyliatí ducha na Letnice boli prítomné aj ženy? b) Ako sa kresťanské ženy podieľali na šírení kresťanstva v ranej dobe?
7 Po Ježišovom vystúpení do neba boli zbožné ženy spolu s vernými apoštolmi v hornej miestnosti v Jeruzaleme. (Skutky 1:12–14) Je zrejmé, že medzi tými, na ktorých bol na Letnice vyliaty svätý duch, boli aj ženy. Prečo? Pretože keď Peter vysvetlil, čo sa stalo, citoval Joela 2:28–30, ktorý sa osobitne zmieňuje o „dcérach“ a „slúžkach“ alebo „otrokyniach“. (Skutky 2:1, 4, 14–18) Teda duchom splodené, pomazané kresťanky boli časťou kresťanského zboru hneď pri jeho založení.
8 Ženy hrali dôležitú, aj keď nie hlavnú úlohu i pri šírení kresťanstva. Mária, Markova matka a Barnabášova teta, dala svoj zrejme veľký dom k dispozícii jeruzalemskému zboru. (Skutky 12:12) A bola tak ochotná urobiť v čase, keď vypuklo prenasledovanie kresťanov. (Skutky 12:1–5) Štyri dcéry evanjelistu Filipa mali prednosť byť kresťanskými prorokyňami. — Skutky 21:9; 1. Korinťanom 12:4, 10.
Pavlov postoj k ženám
9. Akú radu vzhľadom na kresťanské ženy dal Pavol vo svojom prvom liste Korinťanom a k rešpektovaniu akej Božej zásady povzbudzoval ženy?
9 Niekedy je Pavol obviňovaný z mizogýnie, teda nenávisti a nedôvery k ženám. Pravda, bol to Pavol, kto trval na tom, aby sa ženy držali svojho správneho postavenia v kresťanskom zbore. Za normálnych okolností nemali vyučovať na zborových zhromaždeniach. (1. Korinťanom 14:33–35) Ak kresťanská žena hovorila na zhromaždení, pretože tam nebol prítomný kresťanský muž, alebo tam prorokovala z podnetu svätého ducha, vyžadovalo sa, aby nosila prikrývku hlavy. Táto prikrývka bola „znamením moci“, viditeľným dôkazom, že žena uznáva Božie usporiadanie vedenia hlavou. — 1. Korinťanom 11:3–6, 10.
10. Z čoho niektorí obviňovali apoštola Pavla, ale čo dokazuje, že toto obvinenie je falošné?
10 Pavol zrejme považoval za nutné pripomínať raným kresťanom tieto teokratické zásady, aby sa na zhromaždeniach zboru ‚všetko dialo slušne‘. (1. Korinťanom 14:40) Ale znamená to, že Pavol bol proti ženám, ako tvrdia niektorí? Nie, neznamená. Či to nebol Pavol, kto v záverečnej kapitole svojho listu Rimanom posielal vrúcne pozdravy deviatim kresťankám? Či neprejavil hlboké ocenenie pre Foibu, Prisku (Priscillu), Tryfajnu a Tryfósu, pričom tie dve posledné nazýva „ženami, ktoré tvrdo pracujú v Pánovi“? (Rimanom 16:1–4, 6, 12, 13, 15) A bol to Pavol, kto pod inšpiráciou napísal: „Všetci, ktorí ste boli pokrstení v Krista, ste si obliekli Krista. Niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy; lebo všetci ste jedným človekom v spojení s Kristom Ježišom.“ (Galaťanom 3:27, 28) Pavol zjavne miloval a oceňoval si svoje kresťanské sestry vrátane Lýdie, ktorá prejavila príkladnú pohostinnosť v čase skúšky. — Skutky 16:12–15, 40; Filipanom 4:2, 3.
Tvrdo pracujúce ženy dnes
11, 12. a) Ako sa dnes doslovne spĺňa Žalm 68:11; 68:12, RP? b) V akej situácii sa dnes nachádzajú mnohé naše sestry a prečo potrebujú našu náklonnosť a modlitby?
11 V kresťanskom zbore je dnes mnoho kresťaniek, ktoré „tvrdo pracujú v Pánovi“. Skutočne, štatistiky ukazujú, že „žien rozprávajúcich dobré posolstvo je veľké vojsko“, tvoriace prevažnú časť vojska svedkov, ktoré Jehova používa v tomto čase konca. (Žalm 68:11; 68:12, RP) Tieto tvrdo pracujúce kresťanky si nadobudli znamenité meno, pretože sa namáhajú, aby splnili svoje úlohy manželiek, matiek, gazdín, živiteliek, ako aj kresťanských služobníčok.
12 Mnohé z týchto znamenitých sestier majú neveriacich manželov. S touto situáciou sa musia vyrovnávať 24 hodín denne. Niektoré sa už roky namáhajú, aby boli dobrými manželkami, zatiaľ čo spĺňajú požiadavky na verne oddaných Jehovových služobníkov. Nie je to ľahké, ale vytrvávajú, stále dúfajúc, že ich manželia ‚budú získaní bez slova‘, pomocou ich znamenitého kresťanského správania. A akú veľkú radosť má celá rodina, keď takýto manžel zareaguje! (1. Petra 3:1, 2) Medzitým však tieto verné sestry určite potrebujú bratskú náklonnosť a modlitby ostatných členov zboru. Tak ako ‚tichý a mierny duch‘, ktorého sa snažia prejavovať, má „veľkú hodnotu v Božích očiach“, aj ich neochvejná rýdzosť je drahocenná v našich očiach. — 1. Petra 3:3–6.
13. Prečo možno povedať o našich priekopníčkach, že sú to „ženy, ktoré tvrdo pracujú v Pánovi“, a ako by sa malo na ne pozerať v ich zboroch?
13 O sestrách, ktoré slúžia ako priekopníčky, možno s najväčšou istotou povedať, že „tvrdo pracujú v Pánovi“. Mnohé z nich majú okrem svojej zvestovateľskej služby aj domov, manžela a deti, o ktorých sa starajú. Niektoré pracujú na čiastočný úväzok, aby sa postarali o svoje hmotné potreby. To všetko si vyžaduje dobrú organizáciu, odhodlanie, vytrvalosť a mnoho tvrdej práce. Tieto kresťanky by mali pociťovať lásku a podporu tých, ktorým okolnosti neumožňujú zvestovať v rozsahu priekopníckej služby.
14. a) O akom znamenitom príklade vytrvalosti je tu zmienka? b) Aké iné kresťanské ženy si zasluhujú pochvalu a prečo? Zmieň sa o niektorých miestnych príkladoch.
14 Niektoré kresťanky prejavili v priekopníckej službe mimoriadnu húževnatosť. Grace Lounsburyová z Kanady okúsila priekopnícku službu po prvýkrát v roku 1914. V roku 1918 sa jej musela pre chorobu vzdať, ale v roku 1924 bola opäť v službe celým časom. V čase, keď sa píše tento článok, je ešte stále na zozname priekopníkov, hoci má 104 rokov! Mnohé misionárky, ktoré sa v štyridsiatych rokoch školili v prvých triedach Biblickej školy Strážnej veže Gileád, ešte stále verne slúžia, či už ako misionárky, alebo členky rodiny bétel v Brooklyne či v niektorej odbočke Spoločnosti Strážna veža. Všetky tieto kresťanky a skutočne všetky sestry, ktoré vynakladajú svoje sily v službe v bételi, prejavujú ducha obetavosti a sú znamenitými príkladmi. Dávame im vôbec niekedy najavo, ako si ich ceníme?
Manželky cestujúcich dozorcov
15, 16. Aká skupina kresťaniek si zvlášť zasluhuje našu vrúcnu pochvalu a prečo?
15 Manželky cestujúcich dozorcov tvoria ďalšiu skupinu kresťaniek, ktorá si zasluhuje vrúcnu pochvalu a povzbudenie. Tieto milé sestry sú pripravené nasledovať svojich manželov, keď prechádzajú zo zboru do zboru alebo z kraja do kraja, aby duchovne budovali svojich bratov. Väčšina z nich sa zriekla pohodlia domova; každý týždeň spávajú v inej posteli, a nie vždy v najlepšej. Ale sú šťastné, keď prijímajú to, čo im bratia môžu poskytnúť. Sú znamenitým príkladom pre svoje duchovné sestry.
16 Tieto kresťanky poskytujú aj neoceniteľnú podporu svojim manželom, podobne ako zbožné ženy, ktoré nasledovali Ježiša, aby „ho sprevádzali a posluhovali mu“. (Marek 15:41) Nemôžu stráviť veľa času v súkromí so svojimi manželmi, ktorí majú vždy „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Korinťanom 15:58) Niektoré z nich, ako napríklad Rosa Szumigová vo Francúzsku, ktorá vstúpila do služby celým časom v roku 1948, balia kufre svojim manželom a cestujú s nimi už 30 alebo 40 rokov. Sú ochotné prinášať obete pre Jehovu a pre svojich bratov a sestry. Zasluhujú si naše ocenenie, lásku a modlitby.
Manželky starších
17, 18. a) Aké vlastnosti sa vyžadujú od manželiek bratov menovaných do služobných postavení? b) S akými obeťami pre Jehovu a svojich bratov súhlasia manželky starších a ako môžu ostatné manželky pomáhať svojim manželom?
17 Keď apoštol Pavol vymenúval požiadavky spôsobilosti pre bratov, ktorí môžu byť menovaní ako starší a služobní pomocníci, zmienil sa aj o ženách a napísal: „Takisto ženy majú byť vážne, nie ohováračné, umiernené vo zvykoch, verné vo všetkom.“ (1. Timotejovi 3:11) Pravdaže, táto všeobecná rada platí pre všetky kresťanské ženy. Ale vzhľadom na kontext by sa ním mali riadiť, a to príkladným spôsobom, najmä manželky bratov, ktorí sú menovaní do služobných postavení.
18 Našťastie, také sú mnohé tisícky manželiek kresťanských dozorcov. Sú umiernené vo zvykoch a obliekaní, vážne, pokiaľ ide o kresťanský život, dávajú pozor na to, čo hovoria, a úprimne sa usilujú byť verné vo všetkom. Sú ochotné prinášať obete, prijímajú skutočnosť, že ich manželia venujú zborovým záležitostiam čas, ktorý by inak mohli stráviť s nimi. Tieto verné kresťanky si zasluhujú našu vrúcnu lásku a povzbudenie. Možno ešte viac bratov by sa mohlo usilovať o prednosti v mnohých našich zboroch, keby ich manželky pokorne súhlasili s takými obeťami pre dobro všetkých.
Verné „staršie ženy“
19. Prečo sú mnohé verné „staršie ženy“ veľmi oceňované vo svojich zboroch a čo by sme mali voči nim cítiť?
19 Náš prehľad žien, o ktorých sa zmieňuje Biblia, nám umožnil vidieť, že vek nebráni ženám viery, aby slúžili Jehovovi. Táto skutočnosť bola znázornená na príkladoch Sáry, Alžbety a Anny. Dnes máme mnoho kresťaniek pokročilého veku, ktoré sú znamenitými príkladmi viery a vytrvalosti. Okrem toho môžu rozvážne podporovať starších tým, že pomáhajú mladším sestrám. Keď čerpajú zo svojich dlhoročných skúseností, môžu dať múdru radu mladším ženám, k čomu ich oprávňuje aj Písmo. (Títovi 2:3–5) Niekedy možno aj staršia sestra potrebuje radu. V takom prípade by ju mal starší, ktorý radu udeľuje, ‚úpenlivo prosiť ako matku‘. Starší by si mali ‚ctiť vdovy‘ a v prípade potreby organizovať pre ne materiálnu pomoc. (1. Timotejovi 5:1–3, 5, 9, 10) Naše milé staršie sestry by mali s najväčšou samozrejmosťou cítiť, že sú žiadúce a oceňované.
Vládkyne s Kristom
20. Aká najvyššia prednosť bola poskytnutá mnohým kresťankám a prečo to môže iné ovce obšťastniť?
20 Z Písiem jednoznačne vyplýva, že „u Boha niet predpojatosti“, pokiaľ ide o rasu alebo pohlavie. (Rimanom 2:10, 11; Galaťanom 3:28) A to platí aj o spôsobe, akým Jehova vyberá tých, ktorí majú byť spojení s jeho Synom vo vláde Kráľovstva. (Ján 6:44) Aký vďačný môže byť veľký zástup iných oviec, že verné ženy ako Ježišova matka Mária, Mária Magdaléna, Priscilla, Tryfajna, Tryfósa a množstvo iných z prvého kresťanského zboru sa teraz podieľa na vláde Kráľovstva, obohacujúc ju o svoje dôverné porozumenie pocitov a životných skúseností žien! Aká je to od Jehovu milujúca predvídavosť a múdrosť! — Rimanom 11:33–36.
21. Čo dnes cítime k „ženám, ktoré tvrdo pracujú v Pánovi“?
21 Aj my môžeme mať dnes také pocity ako apoštol Pavol, keď hovoril s láskou a ocenením o ‚týchto ženách, ktoré s ním zápasili bok po boku za dobré posolstvo‘. (Filipanom 4:3) Všetci Jehovovi svedkovia, muži a ženy, považujú za radosť a prednosť pracovať bok po boku s ‚veľkým vojskom žien rozprávajúcich dobré posolstvo‘, áno, so „ženami, ktoré tvrdo pracujú v Pánovi“. — Žalm 68:11; 68:12, RP; Rimanom 16:12.
Otázky na opakovanie
◻ Ako Ježiš ukázal, že neprechováva predsudky židovských náboženských vodcov voči ženám?
◻ Ako slúžili bohabojné ženy Ježišovi a akú veľkú prednosť dostali niektoré z nich?
◻ Akú radu dal Pavol vzhľadom na ženy na zborových zhromaždeniach?
◻ Aké skupiny sestier si zvlášť zasluhujú našu náklonnosť a podporu a prečo?
◻ Čo by sme mali dnes cítiť voči všetkým „ženám, ktoré tvrdo pracujú v Pánovi“?
[Obrázok na stranách 16, 17]
Ženy posluhovali Ježišovi a jeho apoštolom
[Obrázky na strane 18]
Obetavé manželky cestujúcich dozorcov a iných starších prinášajú cenný príspevok k Božiemu dielu