Choďme so zjednoteným srdcom

„Poučuj ma, ó, Jehova... Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ — ŽALM 86:11.

 1. Ako Jehova odmeňuje svojich lojálnych služobníkov?

‚Ó JEHOVA, ty si Boh, iba ty.‘ (Žalm 86:8, 10) Dávid chválil Boha zo srdca prekypujúceho ocenením. Ešte skôr, ako sa stal Dávid kráľom nad celým Izraelom, Jehova ho oslobodil od Saula a od Filištíncov. Preto mohol spievať: „Jehova je môj skalný útes a moja pevnosť, Zaobstarávateľ úniku. Voči niekomu verne oddanému si budeš počínať vo vernej oddanosti.“ (2. Samuelova 22:2, 26) Jehova chránil svojho lojálneho služobníka v mnohých skúškach. Dávid mohol vložiť dôveru vo svojho lojálneho Boha a spoliehať sa na neho, ale naďalej potreboval vedenie. Úpenlivo prosil Boha: „Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste.“ — Žalm 86:11.

 2. Aké opatrenia urobil Jehova na to, aby nás mohol vyučovať?

² Dávid nechcel mať nič spoločné so svetskými názormi alebo filozofiami. Chcel byť ‚vyučený Jehovom‘, ako to neskôr vyjadril Boží prorok. (Izaiáš 54:13) Dávid mohol rozjímať pravdepodobne iba o deviatich knihách Biblie, ktoré boli v jeho dobe k dispozícii. No toto poučovanie od Jehovu bolo pre neho drahocenné. Dnes pri vyučovaní môžeme naozaj hodovať; máme všetkých 66 kníh Biblie, ako aj hojnosť literatúry Kráľovstva, ktorá je poskytovaná prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45) Teda podobne ako Dávid vzývajme Jehovu, aby nám jeho duch pomohol skúmať „to, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú... aj hlboké Božie veci“. — 1. Korinťanom 2:9, 10.

 3. V akých ohľadoch môžeme mať úžitok z poučovania na základe Biblie?

³ V Biblii je odpoveď na všetky otázky a problémy, ktoré môžu v našom živote vzniknúť. „Lebo všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ (Rimanom 15:4) Keď budeme prijímať poučenie od Jehovu, posilní nás to, aby sme zniesli útrapy, uteší nás to v čase skľúčenosti a udrží v našom srdci veľmi živú nádej na Kráľovstvo. Kiež nájdeme potešenie v čítaní Božieho Slova a v rozjímaní o ňom „vo dne i v noci“, lebo múdrosť založená na Biblii sa stáva „stromom života pre tých, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí ju stále pevne držia, sú nazvaní šťastnými“. — Žalm 1:1–3; Príslovia 3:13–18; pozri aj Jána 17:3.

 4. Aký príklad pre naše konanie nám dal Ježiš?

⁴ Boží Syn, Ježiš, nazývaný aj „Syn Dávidov“, vždy očakával poučenie od Jehovu. (Matúš 9:27)a Povedal: „Syn nemôže nič robiť sám od seba, ale iba to, čo vidí robiť Otca. Veď čokoľvek On robí, to isté robí aj Syn.“ „Nerobím nič sám od seba, ale práve tak, ako ma naučil Otec, tak hovorím.“ (Ján 5:19; 8:28) Ježiš nám zanechal vzor, aby sme „verne nasledovali jeho šľapaje“. (1. Petra 2:21) Len si predstav! Ak budeme študovať, ako to určite robil Ježiš, budeme schopní v akejkoľvek situácii konať spôsobom, akým by chcel Jehova, aby sme konali. Jehovov spôsob konania je vždy správny.

 5. Čo je „pravda“?

⁵ Dávid ďalej vyhlasuje: „Budem chodiť v tvojej pravde.“ (Žalm 86:11) O tisíc rokov neskôr sa Pilát spýtal Dávidovho Syna, Ježiša: „Čo je pravda?“ Ale Ježiš už skôr zodpovedal Pilátovi túto otázku slovami: „Moje kráľovstvo nie je časťou sveta,“ a dodal: „Ty sám hovoríš, že som kráľ. Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde.“ (Ján 18:33–38) Ježiš takto vysvetlil, že táto pravda sa sústreďuje na mesiášske Kráľovstvo. Áno, témou celej Biblie je posvätenie Jehovovho mena prostredníctvom tohto Kráľovstva. — Ezechiel 38:23; Matúš 6:9, 10; Zjavenie 11:15.

 6. Na čo by sme si mali dávať pozor, keď chodíme v pravde?

⁶ Čo to znamená chodiť v pravde? Znamená to urobiť nádej na Kráľovstvo najdôležitejšou vecou v našom živote. Musíme pravdou Kráľovstva žiť. Musíme byť nerozdelení, keď kladieme záujmy Kráľovstva na prvé miesto, a podľa svojich možností musíme byť horliví vo vydávaní svedectva o pravde Kráľovstva, ako nám v tom dal príklad Ježiš. (Matúš 6:33; Ján 18:37) V pravde nemôžeme chodiť len polovičato, slúžiac iba symbolicky a pritom odbočovať za vlastným uspokojením a nadmerne sa oddávať rekreácii alebo sa venovať časovo náročnej kariére či byť „otrokmi... bohatstva“. (Matúš 6:24) Na jednej z týchto bočných ciest by sa nám mohlo stať, že by sme sa stratili a nikdy už nenašli cestu späť na ‚úzku cestu vedúcu do života‘. Neodbočujme z tejto cesty! (Matúš 7:13, 14) Náš Vznešený Učiteľ, Jehova, osvetľuje túto cestu pomocou svojho Slova a svojej organizácie a hovorí: „‚Toto je tá cesta. Choďte po nej,‘ keby ste šli doprava alebo keby ste šli doľava.“ — Izaiáš 30:21.

Správna bázeň

 7. Ako môžeme ‚zjednotiť‘ svoje srdce?

7 V 11. verši Dávidova modlitba pokračuje: „Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ Mali by sme chcieť, takisto ako Dávid, aby naše srdce bolo nerozdelené a úplné v konaní Božej vôle. To je v súlade s Mojžišovou radou: „A teraz, ó, Izrael, čo od teba žiada Jehova, tvoj Boh, iba aby si sa tak bál Jehovu, svojho Boha, že by si chodil po všetkých jeho cestách a miloval ho a slúžil Jehovovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si dodržiaval Jehovove prikázania a jeho ustanovenia, ktoré ti dnes prikazujem, pre tvoje dobro?“ (5. Mojžišova 10:12, 13) Je to naozaj na naše dobro, keď vkladáme srdce a dušu do služby Jehovovi. Ukazujeme tým, že máme správnu bázeň pred jeho slávnym menom. Jehovovo meno znamená doslova: „Spôsobuje, aby sa stalo“, čo sa vzťahuje najmä na to, že úplne uskutoční svoje veľkolepé zámery. Znamená tiež to, že má najvyššiu autoritu nad celým vesmírom. Keď budeme slúžiť v bázni pred Božím majestátom, nebudeme odvedení strachom zo smrteľného človeka. Naše srdce nebude rozdelené. Naopak, budeme sa báť urobiť niečo, čím by sme sa znepáčili Najvyššiemu Sudcovi a Zvrchovanému Pánovi, ktorý má náš život vo svojej ruke. — Izaiáš 12:2; 33:22.

 8, 9. a) Čo to znamená nebyť „časťou sveta“? b) Aké kroky by sme mali podniknúť, keďže sme „divadelným predstavením“?

⁸ Aj zoči-voči pohane a prenasledovaniu sa chceme riadiť Ježišovým príkladom odvahy, aby sme neboli časťou skazeného sveta okolo nás. (Ján 15:17–21) To neznamená, že Ježišovi učeníci by mali žiť ako pustovníci alebo že by sa mali utiahnuť do kláštora. Ježiš povedal v modlitbe svojmu Otcovi: „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Tak ako si ma ty vyslal do sveta, aj ja som ich vyslal do sveta.“ (Ján 17:15–18) Tak ako Ježiš, aj my sme vyslaní oznamovať pravdu o Kráľovstve. Ježiš bol prístupný. Ľudia sa cítili osviežení jeho spôsobom vyučovania. (Porovnaj Matúša 7:28, 29; 11:28, 29; Jána 7:46.) Aj my by sme mali byť takí.

⁹ Náš úprimný, priateľský postoj, vkusná úprava zovňajšku a celkový vzhľad, láskavý a čistý spôsob reči by mali pôsobiť tak, aby nás a naše posolstvo mohli ľudia so správne nakloneným srdcom prijať. Musíme sa vyhýbať nedbanlivosti, neskromnému obliekaniu, spoločenským stykom, ktoré nás môžu zatiahnuť do svetských záležitostí, a voľnému, bezzásadovému spôsobu života, ktorý vidíme vo svete okolo nás. Keďže „sme sa stali divadelným predstavením svetu, anjelom a ľuďom“, musíme 24 hodín denne slúžiť a žiť ako príkladní kresťania. (1. Korinťanom 4:9; Efezanom 5:1–4; Filipanom 4:8, 9; Kolosanom 4:5, 6) Na to musíme mať zjednotené srdce.

10. Ako Jehova pamätá na tých, ktorí zjednocujú svoje srdce vo svätej službe?

¹⁰ Na nás, ktorí zjednocujeme svoje srdce v bázni pred Jehovovým menom, rozjímame o jeho veľkolepých zámeroch a napĺňame svoj život svätou službou, bude Jehova pamätať. „Lebo Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu.“ (2. Paralipomenon 16:9) V Malachiášovi 3:16 sa prorocky hovorí o našich dňoch: „V tom čase tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, spolu hovorili, každý so svojím druhom, a Jehova stále pozoroval a počúval. A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ Kiež je naše srdce zjednotené v tejto zdravej bázni pred Jehovom!

Jehovova milujúca láskavosť

11. Ako sa prejaví Jehovova milujúca láskavosť voči lojálnym služobníkom?

¹¹ Aká vrúcna je Dávidova modlitba! Pokračuje: „Chválim ťa, ó, Jehova, môj Bože, celým svojím srdcom, a ja budem oslavovať tvoje meno na neurčitý čas, lebo je veľká tvoja milujúca láskavosť ku mne a oslobodil si moju dušu zo šeolu, jeho najnižšieho miesta.“ (Žalm 86:12, 13) Po druhý raz v tomto žalme chváli Dávid Jehovu za jeho milujúcu láskavosť — za jeho lojálnu lásku. Táto láska je taká veľká, že môže zachrániť v zdanlivo bezvýchodiskových situáciách. Keď Saul prenasledoval Dávida v pustatine, Dávid mal možno pocit, že by sa najradšej utiahol niekde do tmavého kúta a zomrel. Bolo to, akoby sa stretol tvárou v tvár s najhlbším šeolom — s hlbinami hrobu. Ale Jehova ho oslobodil! Podobne Jehova často prináša úľavu podivuhodnými spôsobmi svojim dnešným služobníkom a podopiera tých, čo zachovávajú rýdzosť a verne vytrvávajú až po smrť. Všetci lojálni jednotlivci dostanú svoju odmenu, i keby ich bolo potrebné vzkriesiť. — Porovnaj Jóba 1:6–12; 2:1–6, 9, 10; 27:5; 42:10; Príslovia 27:11; Matúša 24:9, 13; Zjavenie 2:10.b

12. Ako duchovní konajú opovážlivo a tyransky a čo bude ich odmenou?

¹² V súvislosti s prenasledovateľmi Dávid volá: „Ó, Bože, povstali proti mne opovážlivci; a zhromaždenie tyranov hľadalo moju dušu, a nepostavili si ťa pred seba.“ (Žalm 86:14) Dnes patria k prenasledovateľom duchovní kresťanstva. Domnievajú sa, že uctievajú Boha, ale pritom nahrádzajú jeho sväté meno titulom „Pán“ a predstavujú Boha ako tajomnú trojicu, o ktorej nie je v Biblii žiadna zmienka. Aká opovážlivosť! Okrem toho sa snažia presvedčiť politické autority, aby Jehovových svedkov postavili mimo zákona a aby ich uväznili, čo sa stále deje v prekvapujúco veľkom počte krajín na celej zemi. Títo v sutanách odiati rúhači voči Božiemu menu zožnú svoju odmenu spolu so všetkými časťami Veľkého Babylona, podobnými prostitútke. — Zjavenie 17:1, 2, 15–18; 19:1–3.

13. Aké vlastnosti prejavuje Jehova, keď dáva najavo svoju dobrotu?

¹³ Dávidova modlitba pokračuje potešujúcim protikladom: „Ale ty, ó, Jehova, si Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravosti.“ (Žalm 86:15) Vlastnosti nášho Boha sú vskutku jedinečné. Uvedené slová nás privádzajú späť k vrchu Sinaj, kde si Mojžiš žiadal vidieť Jehovovu slávu. Jehova odpovedal: „Sám nechám, aby pred tvojou tvárou prešla všetka moja dobrota, a ja oznámim Jehovovo meno pred tebou.“ Ale Boh Mojžiša varoval: „Nie si schopný vidieť moju tvár, lebo žiaden človek ma nemôže vidieť a zostať žiť.“ Potom Jehova zostúpil v oblaku a vyhlásil: „Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde.“ (2. Mojžišova 33:18–20; 34:5, 6) Tieto slová citoval Dávid vo svojej modlitbe. Takéto Jehovove vlastnosti znamenajú pre nás oveľa viac ako akýkoľvek fyzický zjav. Neceníme si vari z vlastnej skúsenosti Jehovovu dobrotu, ako ju dokladajú tieto vynikajúce prívlastky?

„Znamenie znamenajúce dobrotu“

14, 15. Ako Jehova vykonáva pre svojich služobníkov „znamenie znamenajúce dobrotu“?

¹⁴ Dávid opäť naliehavo prosí o Jehovovo požehnanie: „Obráť sa ku mne a prejav mi priazeň. Daj svoju silu svojmu sluhovi a zachráň syna svojej otrokyne. Vykonaj na mne znamenie znamenajúce dobrotu, aby to videli tí, ktorí ma nenávidia, a boli zahanbení. Veď ty sám, ó, Jehova, si mi pomohol a potešil si ma.“ (Žalm 86:16, 17) Dávid uznáva, že ako ‚syn Jehovovej otrokyne‘ musí aj on patriť Jehovovi. To isté platí dnes o každom z nás, čo sme oddali svoj život Jehovovi a sme otrokmi v jeho službe. Potrebujeme Jehovovu zachraňujúcu silu prostredníctvom jeho svätého ducha. Preto prosíme nášho Boha, aby na nás vykonal „znamenie znamenajúce dobrotu“. Jehovova dobrota zahŕňa vynikajúce vlastnosti, o ktorých sme práve hovorili. Teda aké znamenie čiže znak môžeme na základe toho od Jehovu očakávať?

¹⁵ Jehova je Darca ‚všetkého dobrého a každého dokonalého daru‘ a je štedrý v poskytovaní „svätého ducha tým, čo ho prosia“, ako nás o tom uisťuje Ježiš. (Jakub 1:17; Lukáš 11:13) Svätý duch — aký neoceniteľný dar od Jehovu! Prostredníctvom svätého ducha Jehova rozradostňuje srdce i v čase prenasledovania. Keď teda Ježišovi apoštoli stáli pred súdom a išlo im o život, mohli s radosťou vyhlásiť, že Boh dáva svätého ducha tým, ktorí ho poslúchajú ako vládcu. (Skutky 5:27–32) Radosť svätého ducha na nich neprestajne vykonávala „znamenie znamenajúce dobrotu“. — Rimanom 14:17, 18.

16, 17. a) Aké znamenie svojej dobroty dal Jehova Pavlovi a Barnabášovi? b) Aké znamenie dostali prenasledovaní Tesaloničania?

¹⁶ Pavol a Barnabáš sa počas svojej misionárskej cesty po Malej Ázii stretávali s útrapami, dokonca aj s krutým prenasledovaním. Keď kázali v pisídskej Antiochii, Židia ich posolstvo odmietli. Preto sa obrátili k ľuďom z národov. K akému výsledku to viedlo? „Keď to počuli tí z národov, radovali sa a oslavovali Jehovovo slovo a všetci, ktorí boli správne naklonení k večnému životu, uverili.“ Židia však vyvolali pobúrenie, takže títo misionári boli z krajiny vyhnaní. Boli z toho oni a noví veriaci skľúčení? Vôbec nie. Naopak, „učeníci boli naplňovaní radosťou a svätým duchom“. (Skutky 13:48, 52) Jehova im dal takéto znamenie svojej dobroty.

¹⁷ Neskôr bol vystavený prenasledovaniu nový zbor v Tesalonike. To viedlo apoštola Pavla k tomu, aby Tesaloničanom napísal list útechy a pochválil ich za vytrvalosť v súžení. „Prijali slovo v mnohom súžení s radosťou svätého ducha.“ (1. Tesaloničanom 1:6) „Radosť svätého ducha“ ich naďalej posilňovala ako zjavné znamenie od Boha, ktorý je milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravosti.

18. Ako prejavujú naši bratia vo Východnej Európe ocenenie pre Jehovovu dobrotu?

¹⁸ Nedávno Jehova prejavil svoju dobrotu našim verným bratom vo Východnej Európe a zahanbil tých, ktorí ich nenávideli — ich bývalých prenasledovateľov. Hoci títo drahí bratia boli len nedávno oslobodení od útlaku, ktorý trval celé desaťročia, musia naďalej vytrvávať, lebo mnohí čelia veľkým ekonomickým ťažkostiam. Utešuje ich však „radosť svätého ducha“. Mohli by mať väčšiu radosť než je to, že môžu využívať svoju novonadobudnutú slobodu na ďalšie rozširovanie svedectva? Mnohí ľudia ich počúvajú, ako to môžeme vidieť zo správ o zjazdoch a počtoch pokrstených. — Porovnaj Skutky 9:31.

19. Ako môžeme slová Žalmu 86:11 prijať úplne za svoje?

¹⁹ Všetko to, o čom sme hovorili v tomto i v predchádzajúcom článku, nám pripomína Dávidovu vrúcnu modlitbu k Jehovovi: „Poučuj ma, ó, Jehova... Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ (Žalm 86:11) Prijmime tieto slová nášho textu na rok 1993 úplne za svoje a z celého srdca pracujme na podpore záujmov Kráľovstva, s ocenením pre nevyčerpateľnú dobrotu nášho jediného Boha, Zvrchovaného Pána Jehovu.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Čo dávame najavo, keď sa modlíme: „Poučuj ma, ó, Jehova“?

◻ Čo sa mieni tým, že naše srdce je zjednotené, aby sa bálo Jehovovho mena?

◻ Ako Jehova prejaví svoju milujúcu láskavosť tým, ktorí sú voči nemu lojálni?

◻ Ako na nás Jehova vykonáva „znamenie znamenajúce dobrotu“?

[Rámček na strane 16]

Text na rok 1993: „Poučuj ma, ó, Jehova... Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ — Žalm 86:11.

[Obrázok na strane 15]

Jehova je skalným útesom a pevnosťou pre tých, ktorí chodia v pravde priamo

[Obrázok na strane 18]

Na medzinárodnom zjazde Jehovových svedkov „Nositelia svetla“, ktorý sa konal v júni v Petrohrade, bolo 46 214 účastníkov a 3 256 bolo pokrstených. Ako obdivuhodne, s „radosťou svätého ducha“, využívajú Jehovovu dobrotu!