Súcitne pasú ovečky
ANI jedno z domácich zvierat nie je také ako ovca domáca. Väčšina zvierat má silu a inštinkt potrebný na to, aby si mohla vyhľadať potravu a uniknúť dravcom, ktoré na ne číhajú, ale ovca je iná. Je bezbranná proti dravcom a nie je ani schopná nejako sa brániť. Bez pastiera má ovca strach a je bezmocná. Oddelená od stáda sa ľahko stratí. Poddajné ovce majú preto silný dôvod, aby cítili príchylnosť k svojmu pastierovi. Bez neho by mali slabú nádej na prežitie. Pre túto charakteristiku Biblia používa ovce v obraznom zmysle na vykreslenie nevinných, bezbranných ľudí alebo tých, s ktorými sa zle zaobchádza.
Pastierova odmena je určite zaslúžená. Jeho život nie je ľahký. Pastier je vystavený tak horúčave, ako aj chladu a zakúša bezsenné noci. Musí chrániť stádo pred dravcami, často na vlastné riziko. Keďže pastier musí držať stádo pohromade, veľa času strávi hľadaním oviec, ktoré sa zatúlali alebo stratili. Musí liečiť choré a poranené ovce. Musí nosiť slabé a unavené jahňatá. Stále sa stará o to, aby im zabezpečil dostatočné množstvo potravy a vody. Pre pastiera nie je nič neobvyklé spať celú noc vonku, aby zaistil stádu bezpečnosť. Pasenie oviec je teda tvrdý život, vyžaduje službu človeka, ktorý je odvážny, usilovný a pohotový. Predovšetkým musí byť schopný prejavovať skutočný záujem o stádo, ktoré mu bolo zverené do opatery.
Pásť Božie stádo
Biblia vykresľuje Boží ľud ako poddajné ovce, a tých, ktorí nad ním majú dohľad, ako pastierov. Jehova sám je ‚pastier a dozorca našich duší‘. (1. Petra 2:25) Ježiš Kristus, „znamenitý pastier“, vyjadril svoje želanie, aby sa ovciam dostávalo súcitnej opatery, keď povedal apoštolovi Petrovi: ‚Sýť moje jahniatka, pas moje ovečky, sýť moje ovečky.‘ (Ján 10:11; 21:15–17) Kresťanskí dozorcovia boli poverení vážnou zodpovednosťou ‚pásť Boží zbor‘. (Skutky 20:28) A ich práca duchovných pastierov vyžaduje vlastnosti dobrého doslovného pastiera — odvahu, usilovnosť, pohotovosť a hlavne úprimný záujem o blaho stáda.
Za dní Božieho proroka Ezechiela väčšina pastierov, ktorí boli ustanovení, aby sa starali o potreby Jehovovho ľudu v Izraeli, zlyhala v spĺňaní svojich povinností. Božie stádo veľmi trpelo a väčšina stáda zanechala pravé uctievanie. (Ezechiel 34:1–10) Duchovní takzvaného kresťanstva dnes opisujú sami seba ako pastierov kresťanského zboru. No jeho duchovne chorý stav dokazuje, že duchovní sú ako skazení podvodníci, ktorí v čase, keď bol Ježiš na zemi, zanedbávali ľudí a zle s nimi zaobchádzali. Takzvaní kresťanskí náboženskí vodcovia sú ako „nádenník“, ktorý „sa nestará o ovce“. (Ján 10:12, 13) Vôbec nie sú ochotní, schopní ani spôsobilí pásť Božie stádo.
Pastieri, ktorí sa naozaj starajú o stádo
Ježiš dal dokonalý príklad pre všetkých, ktorí pasú Jehovovo stádo. V každom ohľade bol milujúci, láskavý, súcitný a ochotný pomáhať svojim učeníkom. Ujímal sa iniciatívy pri vyhľadávaní tých, ktorí boli v núdzi. Hoci bol Ježiš zaneprázdnený a často unavený, vždy si našiel čas na to, aby si vypočul ich problémy a povzbudil ich. Jeho ochota vzdať sa svojej duše v ich prospech bola najväčším vyjadrením lásky. — Ján 15:13.
Dnes sa všetci vymenovaní zboroví starší, ako aj služobní pomocníci podieľajú na tejto zodpovednosti voči stádu. Preto ani možné materiálne výhody v inej krajine nespôsobia, že by sa veľká väčšina týchto zodpovedných mužov presťahovala a opustila tak zbory bez primeranej pomoci a správneho dozoru. Keďže žijeme ‚v kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, stádo potrebuje povzbudenie a vedenie. (2. Timotejovi 3:1–5) Stále tu existuje nebezpečenstvo, že niektorí sa nechajú chytiť Satanom, ktorý je „ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil“. (1. Petra 5:8) Teraz je viac ako kedykoľvek predtým životne dôležité, aby kresťanskí pastieri ‚napomínali neporiadnych, hovorili utešujúco so skľúčenými dušami, podopierali slabých‘. (1. Tesaloničanom 5:14) Je nevyhnutná stála bdelosť, ak majú zabrániť, aby tí, ktorí nestoja pevne, neodpadli od stáda. — 1. Timotejovi 4:1.
Ako môžu pastieri zistiť, kedy ovca potrebuje pomoc? K niektorým zo zjavnejších znakov patrí vynechávanie kresťanských zhromaždení, nepravidelná účasť na zvestovateľskej službe a sklon vyhýbať sa blízkemu spoločenstvu s ostatnými. Zoslabnutosť možno zistiť tiež pozorným všímaním si postoja oviec a témy ich rozhovorov. Môžu mať sklon byť kritickí voči ostatným, azda tým, že dávajú najavo pocity rozmrzenosti. V rozhovoroch sa môžu nadmerne zameriavať na materiálne veci namiesto na duchovné ciele. Všeobecný nedostatok nadšenia, optimizmu a radosti môže naznačovať, že zoslabla ich viera. Skleslý výraz tváre môže byť znamením, že sú pod tlakom pre odpor zo strany príbuzných alebo svetských priateľov. Ak si pastier všimne tieto znaky, môže sa snažiť zistiť, aký druh pomoci je potrebný.
Keď kresťanskí pastieri navštívia spoluveriaceho, aby mu pomohli, musia mať na mysli svoj prvoradý cieľ. Nie je to len spoločenská návšteva, kde by sa rozprávalo o všedných záležitostiach. Keď apoštol Pavol navštevoval bratov, jeho cieľom bolo ‚odovzdať im nejaký duchovný dar, aby boli upevnení a aby sa vzájomne povzbudili‘. (Rimanom 1:11, 12) Ak sa má dosiahnuť tento cieľ, je potrebné vopred sa pripraviť.
Najprv pouvažuj, o akého človeka ide, a pokús sa určiť, aký je jeho duchovný stav. Na tomto základe premýšľaj, aký druh usmernenia, povzbudenia alebo rady bude najužitočnejší. Božie Slovo, Biblia, by malo byť prvoradým zdrojom informácií, pretože „vykonáva moc“. (Hebrejom 4:12) V časopisoch Strážna veža a Prebuďte sa! môžeš vyhľadať články, ktoré sa zaoberajú osobitnými potrebami tej ovce, ktorá čelí určitým problémom. Radostné a osviežujúce skúsenosti možno nájsť v Ročenke Jehovových svedkov. Cieľom je odovzdať niečo duchovné, čo bude ‚dobré na budovanie osoby‘. — Rimanom 15:2.
Pasenie, ktoré je budujúce
Pastier, ktorý dozerá na stádo doslovných oviec, vie, že ovce sú od neho závislé, pokiaľ ide o ochranu a starostlivosť. Najbežnejšie nebezpečenstvá spočívajú v zatúlaní, chorobe, únave, zranení a v ohrození dravcami. Rovnako musí duchovný pastier rozoznať a zvládnuť podobné nebezpečenstvá, ktoré by mohli ohroziť blaho stáda. Nasledujú niektoré typické problémy a niekoľko návrhov, čo povedať, aby bolo možné odovzdať duchovne budujúce informácie.
1. Podobne ako neopatrné ovce, niektorí kresťania sa zatúlajú od Božieho stáda, pretože sú zlákaní niečím, čo vyzerá nevinne a príjemne. Môžu byť odvedení, a možno sa dokonca odlúčia, pretože sledujú ciele spojené s hmotárstvom, s rekreáciou alebo so zábavou. (Hebrejom 2:1) Takýmto jednotlivcom by mohla byť pripomenutá naliehavosť doby, potreba držať sa blízko Jehovovej organizácie a dôležitosť klásť záujmy Kráľovstva na prvé miesto v živote. (Matúš 6:25–33; Lukáš 21:34–36; 1. Timotejovi 6:8–10) Užitočné rady možno nájsť v článku „Zachovaj si rovnováhu — Ako?“ v Strážnej veži č. 21, 1984, strany 4–7.
2. Pastier musí ošetriť ovcu, ktorá ochorela. Podobne duchovný pastier musí pomáhať kresťanom, ktorí ochoreli duchovne následkom negatívnych činiteľov v ich živote. (Jakub 5:14, 15) Možno sú nezamestnaní, majú vážne zdravotné ťažkosti, alebo azda prežívajú problémy v rodinnom živote. Takéto osoby asi nemajú veľkú chuť na duchovný pokrm alebo na spoločenstvo s Božím ľudom. To potom vedie k oddeľovaniu sa a ku skľúčenosti. Títo ľudia potrebujú byť uistení, že Jehova má o nich záujem a podporí ich v ťažkom období. (Žalm 55:22; Matúš 18:12–14; 2. Korinťanom 4:16–18; 1. Petra 1:6, 7; 5:6, 7) Môže byť užitočné vrátiť sa aj k článku „Hľaď priamo vpred ako kresťan“, ktorý vyšiel v Strážnej veži z 1. júna 1980, strany 12–15, angl.
3. Pastier musí dohliadať na ovce, ktoré sa unavili. Niektorí verne vytrvávali v Jehovovej službe veľa rokov. Úspešne prekonávali mnohé skúšky a súženia. Teraz sa u nich prejavujú známky začínajúcej únavy pri konaní toho, čo je dobré, a možno dokonca vyjadrujú pochybnosti o potrebe intenzívnej kazateľskej činnosti. Je nevyhnutné oživiť ich ducha, obnoviť ich ocenenie pre radosť a požehnanie, ktoré prináša služba Bohu celým srdcom podľa príkladu Ježiša Krista. (Galaťanom 6:9, 10; Hebrejom 12:1–3) Azda im možno pomôcť, aby videli, že Jehova si cení ich lojálnu službu a môže ich posilniť pre budúcu činnosť na jeho chválu. (Izaiáš 40:29, 30; Hebrejom 6:10–12) Môže byť užitočné podeliť sa s nimi o myšlienky z článku „Nevzdávajme sa a robme, čo je znamenité“, ktorý vyšiel v Strážnej veži č. 23, 1988, strany 8–17.
4. Podobne ako sa môžu zraniť ovce, niektorí kresťania boli zranení správaním, ktoré považovali za urážajúce. Ale ak my odpúšťame druhým, náš nebeský Otec poskytne potrebné odpustenie nám. (Kolosanom 3:12–14; 1. Petra 4:8) Niektorí bratia alebo sestry možno dostali radu alebo napomenutie, ktoré považovali za nespravodlivé. Každý z nás však môže mať úžitok z duchovnej rady a z napomenutia, a je útechou vedieť, že Jehova vedie k disciplíne tých, ktorých miluje. (Hebrejom 12:4–11) Niektorí dovolili rozmrzenosti, aby vytvorila priehradu medzi nimi a zborom, keďže nedostali výsadu služby, pre ktorú sa cítia spôsobilí. Ale keby sme sa vzdialili od Jehovovej organizácie, nenašli by sme žiadne iné miesto záchrany a pravej radosti. (Porovnaj Jána 6:66–69.) Užitočné informácie tohto druhu možno nájsť v článku „Zachovať našu kresťanskú jednotu“ v Strážnej veži č. 1, 1989, strany 28–32.
5. Ovce musia byť chránené pred dravcami. Podobne sa môžu niektorí stretávať s odporom, alebo môžu byť zastrašovaní neveriacimi príbuznými či spolupracovníkmi. Možno útočia na ich rýdzosť, keď na nich vyvíjajú tlak, aby obmedzili svoju službu Bohu alebo sa prestali zúčastňovať kresťanskej služby. No posilní ich, keď im niekto pomôže uvedomiť si, že odpor treba očakávať a že v skutočnosti je jedným z dôkazov toho, že sme pravými učeníkmi Ježiša Krista. (Matúš 5:11, 12; 10:32–39; 24:9; 2. Timotejovi 3:12) Môže byť užitočné poukázať na to, že keď budú verní, Jehova ich nikdy neopustí a ich vytrvalosť odmení. (2. Korinťanom 4:7–9; Jakub 1:2–4, 12; 1. Petra 5:8–10) Článok s názvom „Radostne vytrvávať napriek prenasledovaniu“ v Strážnej veži č. 19, 1982, na stranách 10–16 poskytuje ďalšie povzbudenie.
Pastieri, spĺňajte si svoje povinnosti
Potrieb Božieho stáda je veľa, a vhodný starostlivý dohľad je náročná práca. Kresťanskí pastieri preto musia byť súcitní, musia prejavovať skutočný záujem o ovce a snažiť sa im pomáhať. Dôležitá je trpezlivosť a súdnosť. Zatiaľ čo niektorí jednotlivci potrebujú radu a napomenutie, iní majú väčší úžitok zo slov povzbudenia. V niektorých prípadoch môže stačiť niekoľko osobných návštev, kým v iných môže byť potrebné pravidelné biblické štúdium. V každom prípade je prvoradým cieľom poskytnúť duchovne budujúce vedenie alebo láskyplnú radu, ktorá toho človeka podnieti, aby si vypestoval dobré študijné návyky, stal sa pravidelným v navštevovaní zborových zhromaždení, alebo aby v tom pokračoval a tešil sa z aktívnej účasti na kresťanskej službe. To sú základné spôsoby, ako podporovať spolukresťanov a ako im pomôcť otvoriť cestu k voľnému prúdeniu Jehovovho svätého ducha.
Pastieri, ktorí poskytujú tento druh podpory, konajú veľmi cennú službu v prospech Božieho stáda. (Pozri Strážnu vežu č. 8, 1986, strany 22–30.) Stádo si veľmi váži to, čo robia duchovní starší. Istý muž, hlava rodiny, dostal takúto pomoc a povedal o tom: ‚Boli sme v pravde 22 rokov, ale potom nás hmotárstvo vtiahlo do sveta. Často sme aj chceli ísť na zhromaždenie, ale akosi sa nám to nedarilo. Do Satanovho systému sme v skutočnosti nezapadli, a tak sme boli úplne odlúčení, izolovaní. To spôsobilo, že sme boli sklamaní a skľúčení. Potrebovali sme slová povzbudenia. Keď nás navštívil jeden starší, s radosťou sme prijali ponuku biblického štúdia, ktoré sa viedlo u nás doma. Teraz sme všetci späť v Jehovovej bezpečnej organizácii. Nedokážem to ani vyjadriť, aký som šťastný!‘
Je to dôvod na veľkú radosť, keď sú naši bratia a sestry, ktorí sa zatúlali alebo prepadli skľúčenosti, duchovne oživení a znova sa stávajú činnými. (Lukáš 15:4–7) Jehovovo predsavzatie s jeho ľudom sa uskutočňuje vtedy, keď sú zjednotení „ako stádo v ohrade“. (Micheáš 2:12) V tomto bezpečnom prístave ‚nachádzajú občerstvenie pre svoje duše‘ s pomocou Znamenitého Pastiera Ježiša Krista. (Matúš 11:28–30) Celosvetové zjednotené stádo dostáva vedenie, útechu a ochranu spolu s hojnosťou duchovnej potravy.
Jehova dnes prostredníctvom pastierskej činnosti vykonáva láskyplné dielo, ktoré je v súlade s jeho dávnym sľubom: „Budem hľadať svoje ovce a budem sa o ne starať... Oslobodím [ich] zo všetkých miest, kam boli rozptýlené... Budem ich pásť na dobrej pastvine... Stratenú budem hľadať... a polámanú obviažem a chorú posilním.“ (Ezechiel 34:11–16, Reference Bible) Je veľkou útechou vedieť, že Jehova je náš Pastier! — Žalm 23:1–4.
Vďaka božskému opatreniu pasenia Božieho stáda sa ako Jehovovi služobníci môžeme stotožniť s pocitmi Dávida, ktorý povedal: „V pokoji si ľahnem a budem spať, veď len ty sám, ó, Jehova, spôsobíš, aby som býval v bezpečí.“ (Žalm 4:8) Áno, Jehovov ľud sa cíti bezpečný pod jeho láskyplnou starostlivosťou a je vďačný, že kresťanskí starší súcitne pasú ovečky.
[Prameň ilustrácie na stranách 20, 21]
Potter’s Complete Bible Encyclopedia