Prírodné katastrofy — je za ne zodpovedný Boh?
„BOŽE, čo si nám to urobil?“
To bola údajne reakcia istého človeka, ktorý prežil skazu spôsobenú výbuchom sopky Nevado del Ruiz pokrytej snehom, ku ktorému došlo 13. novembra 1985 v Kolumbii. Následná lavína bahna pochovala celé mesto Armero a usmrtila za jednu noc vyše 20 000 ľudí.
Je pochopiteľné, že nejaký prežijúci mohol takto zareagovať. Ľudia — bezmocní proti strašným prírodným silám — už od najranejších čias pripisovali takéto katastrofálne udalosti Bohu. Primitívne národy prinášali obete, dokonca aj ľudské, aby uzmierili svojich bohov mora, neba, zeme, vrchov, sopiek a ďalších zdrojov nebezpečenstva. Aj dnes niektorí ľudia prijímajú katastrofálne prírodné javy jednoducho ako osud alebo ako trest Boží.
Je Boh naozaj zodpovedný za katastrofy, ktoré na celom svete prinášajú ľuďom toľko utrpenia a toľké straty? Je na vine Boh? Aby sme našli odpoveď, musíme sa bližšie pozrieť na to, čo všetko súvisí s takýmito katastrofami. Musíme znovu preskúmať niektoré známe fakty.
Čo je „prírodná katastrofa“?
Keď Tchang-šan (Čína) postihlo zemetrasenie a podľa oficiálnych čínskych správ usmrtilo 242 000 ľudí, a keď hurikán Andrew udrel na južnú Floridu a Louisianu v Spojených štátoch a spôsobil škody za miliardy dolárov, spravodajské médiá na celom svete venovali týmto prírodným katastrofám veľkú pozornosť. Ale čo keby toto zemetrasenie zasiahlo neobývanú púšť Gobi, 1100 kilometrov severozápadne od Tchang-šanu, alebo keby hurikán Andrew nabral iný smer, vybúril sa na mori a vôbec by nezasiahol pevninu? Sotva by sa to ešte teraz spomínalo.
Je teda jasné, že keď hovoríme o prírodných katastrofách, nehovoríme iba o dramatických prejavoch prírodných síl. Každoročne sú tisíce zemetrasení, veľkých i malých, desiatky víchric, cyklónov, hurikánov, tajfúnov, sopečných výbuchov a ďalších búrlivých javov, ktoré sa stávajú iba údajmi v štatistikách. Keď však takéto javy spôsobia veľké straty na životoch a majetku a narušenie normálneho spôsobu života, stávajú sa katastrofami.
Treba poznamenať, že poškodenie a následné straty nie sú vždy úmerné pôsobiacim prírodným silám. Najväčšia katastrofa nemusí byť spôsobená najsilnejším prejavom prírodných síl. Napríklad v roku 1971 zemetrasenie s intenzitou 6,6 stupňa Richterovej stupnice zasiahlo San Fernando (Kalifornia, Spojené štáty) a usmrtilo 65 ľudí. O rok neskôr zemetrasenie s intenzitou 6,2 stupňa usmrtilo v Manague (Nikaragua) 5000 ľudí!
V súvislosti s rastúcou ničivosťou prírodných katastrof si teda musíme položiť otázku: Stali sa prírodné živly prudšími? Alebo k tomuto problému prispeli ľudské činitele?
Kto je zodpovedný?
Biblia označuje Jehovu Boha za Vznešeného Stvoriteľa všetkého, vrátane prírodných síl zeme. (1. Mojžišova 1:1; Nehemiáš 9:6; Hebrejom 3:4; Zjavenie 4:11) To neznamená, že spôsobuje každý pohyb vetra či každú dažďovú prehánku. Je to skôr tak, že uviedol do chodu určité zákony, ktorými sa riadi zem a podmienky na nej. Napríklad v Kazateľovi 1:5–7 čítame o troch základných činnostiach, ktoré umožňujú život na zemi — o každodennom východe a západe slnka, o nemennom vzore pohybu vetrov a o kolobehu vody. Či si to ľudstvo uvedomuje alebo nie, tieto prírodné systémy, i ďalšie im podobné, zahŕňajúce podnebie, geológiu a ekológiu zeme, sú po tisícročia v činnosti. Pisateľ knihy Kazateľ v skutočnosti poukazuje na veľký kontrast medzi nemennou a nekonečnou činnosťou stvorenia a pomíňajúcou sa, dočasnou podstatou ľudského života.
Jehova je nielen Stvoriteľom prírodných síl, ale má aj moc ovládať ich. V celej Biblii nachádzame správy o tom, ako Jehova ovládal alebo ovplyvňoval takéto sily, aby uskutočnil svoj zámer. Patrilo k tomu rozdelenie Červeného mora za dní Mojžiša a zastavenie slnka a mesiaca na ich dráhach po oblohe za čias Jozuu. (2. Mojžišova 14:21–28; Jozua 10:12, 13) Aj Ježiš Kristus, Boží Syn a sľúbený Mesiáš, ukázal svoju moc nad prírodnými silami, napríklad keď utíšil búrku na Galilejskom mori. (Marek 4:37–39) Takéto správy presvedčivo ukazujú, že Jehova Boh a jeho Syn, Ježiš Kristus, dokážu úplne ovládať všetko, čo ovplyvňuje život tu na zemi. — 2. Paralipomenon 20:6; Jeremiáš 32:17; Matúš 19:26.
Keďže je to tak, môžeme robiť Boha zodpovedným za nárast škôd a skazy v dôsledku prírodných katastrof v nedávnom období? Aby sme zodpovedali túto otázku, musíme najprv pouvažovať, či jestvujú doklady toho, že prírodné sily sa v nedávnom období stali výrazne prudšími, alebo azda až neovládateľnými.
Všimnite si, čo o tom hovorí kniha Natural Disasters—Acts of God or Acts of Man? (Prírodné katastrofy — Božie skutky, alebo skutky človeka?): „Nejestvujú nijaké doklady toho, že sa menia klimatologické mechanizmy súvisiace s obdobiami sucha, povodňami a cyklónmi. A žiaden geológ netvrdí, že pohyby zeme súvisiace so zemetraseniami, sopkami a tsunami (vlnami pri zemetrasení) sa stávajú prudšími.“ Podobne kniha Earthshock poznamenáva: „Horniny na všetkých kontinentoch obsahujú záznam o nespočetných veľkých i malých geologických dejoch, z ktorých každý by mohol byť pre ľudstvo katastrofálnou pohromou, keby sa vyskytol dnes — a z vedeckého hľadiska je isté, že takéto deje sa budú vyskytovať v budúcnosti znova a znova.“ Inými slovami, zem a jej dynamické sily sa počas vekov viac-menej nemenili. Teda či už niektoré štatistiky poukazujú na zvýšenie určitých foriem geologickej či inej aktivity alebo nie, zem sa v poslednom období nestala neovládateľne prudkou.
Čomu teda možno pripísať nárast frekvencie a ničivosti prírodných katastrof, o ktorých čítame? Ak nie sú na vine prírodné sily, javí sa to tak, že vinu možno pripísať ľudskému činiteľu. A rôzni odborníci skutočne uznávajú, že ľudskou činnosťou sa naše prostredie stalo náchylnejším na prírodné katastrofy, ako aj zraniteľnejším ich pôsobením. Rastúca potreba potravín v rozvojových krajinách núti poľnohospodárov, aby nadmerne využívali tú pôdu, ktorú majú, alebo aby odstraňovali životne dôležité lesné porasty. To vedie k závažnej erózii pôdy. Rast populácie urýchľuje tiež rast štvrtí chudoby, nepremyslene postavených v oblastiach, ktoré nie sú bezpečné. Aj v rozvinutejších krajinách sa ľudia vystavili nebezpečenstvu napriek jasným varovaniam, ako je to napríklad v prípade miliónov ľudí žijúcich pozdĺž zlomu San Andreas Fault v Kalifornii. Keď za takýchto okolností dôjde k neobvyklej udalosti — k víchrici, povodni alebo k zemetraseniu, možno následnú katastrofu naozaj nazvať „prírodnou“?
Typickým príkladom je obdobie sucha v africkom Saheli. Obyčajne považujeme za obdobie sucha nedostatok dažďa alebo vody vedúci k hladomoru, vyhladovaniu a smrti. Je však veľký hladomor v tejto oblasti iba dôsledkom nedostatku vody? Kniha Nature on the Rampage (Rozbúrená príroda) hovorí: „Doklady nazhromaždené vedeckými a humanitnými organizáciami ukazujú, že súčasný hladomor pretrváva ani nie tak pre dlhotrvajúce sucho, ako pre dlhotrvajúce zneužívanie krajiny a vodných zdrojov... Pokračujúci proces premeny Sahelu na púšť je z väčšej časti javom spôsobeným človekom.“ Juhoafrické noviny The Natal Witness poznamenávajú: „Pri hladomore nejde o nedostatok potravín; ide o to, že potraviny nie sú dostupné. Inými slovami, ide o chudobu.“
To isté možno povedať o veľkej časti spustošenia spôsobeného ďalšími katastrofami. Štúdie ukázali, že chudobnejšie krajiny majú oproti bohatším krajinám sveta neúmerne vyšší podiel mŕtvych pri prírodných katastrofách. Napríklad podľa jednej štúdie bolo v Japonsku od roku 1960 do roku 1981 43 zemetrasení a ďalších katastrof, ktoré si vyžiadali 2700 životov, čo je priemerne 63 mŕtvych na jednu katastrofu. V tom istom období bolo v Peru 31 katastrof a 91 000 mŕtvych čiže 2900 na jednu katastrofu. Prečo je v tom taký rozdiel? Prírodné sily mohli byť spúšťacím mechanizmom, ale zodpovednosť za ten veľký rozdiel v následných stratách na životoch a majetku určite nesie ľudská aktivita — sociálna, ekonomická a politická.
Aké sú riešenia?
Vedci a odborníci sa už mnoho rokov snažia navrhnúť spôsoby, ako sa vyrovnať s prírodnými katastrofami. Prenikajú hlboko do zeme v snahe pochopiť mechanizmus zemetrasení a výbuchov sopiek. Vesmírnymi družicami pozorujú charakter počasia, aby zachytili cesty cyklónov a hurikánov alebo predpovedali povodne a obdobia sucha. Celý tento výskum im dáva informácie, na základe ktorých, ako dúfajú, budú schopní zmenšiť účinok týchto prírodných síl.
Vyplatili sa takéto snahy? Jedna organizácia zaoberajúca sa sledovaním prírodného prostredia poznamenáva o tomto druhu nákladných opatrení s využitím špičkovej techniky: „Majú svoje miesto. Ale ak spotrebúvajú neúmerné množstvo peňazí a úsilia — ak slúžia ako ospravedlnenie pre ignorovanie rizík, ktoré sú priamo zabudované do ohrozených spoločenstiev, a v dôsledku ktorých sú katastrofy ešte horšie — potom môžu narobiť viac škody ako úžitku.“ Napríklad, hoci je užitočné vedieť, že pobrežná delta v Bangladéši je neustále ohrozovaná povodňami a prílivovými vlnami, tento poznatok nezmení nič na tom, že milióny Bangladéšanov tam musia bývať. A dôsledkom sú opakované katastrofy s počtom usmrtených dosahujúcim státisíce.
Je jasné, že technické informácie môžu byť užitočné iba do istej miery. Ďalšou potrebnou vecou je schopnosť zmierniť tlaky, ktoré spôsobujú, že ľudia nemajú veľmi na výber, a preto žijú v oblastiach, ktoré sú zvlášť vystavené nebezpečenstvám, alebo žijú takým spôsobom, ktorý ničí životné prostredie. Inak povedané, zmiernenie škôd spôsobovaných prírodnými živlami by si vyžadovalo úplné prebudovanie spoločenského, ekonomického a politického systému, v ktorom žijeme. Kto môže zvládnuť takúto úlohu? Iba Ten, kto dokáže ovládať aj sily, ktoré spúšťajú prírodné katastrofy.
Božie skutky, ktoré sú pred nami
Jehova Boh sa nebude zaoberať iba príznakmi, ale pôjde až k základnej príčine ľudskej biedy. Skoncuje s chamtivými a utláčajúcimi politickými, obchodnými a náboženskými systémami, ktoré ‚panovali nad človekom na jeho škodu‘. (Kazateľ 8:9) Každý, kto je oboznámený s Bibliou, si všimne, že na jej stránkach je množstvo proroctiev, ktoré poukazujú na čas, keď Boh podnikne kroky, aby zbavil zem zla a utrpenia a obnovil pozemský raj pokoja a spravodlivosti. — Žalm 37:9–11, 29; Izaiáš 13:9; 65:17, 20–25; Jeremiáš 25:31–33; 2. Petra 3:7; Zjavenie 11:18.
Práve o to sa mali modliť všetci nasledovníci Ježiša Krista, ako ich to on sám učil: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ (Matúš 6:10) Mesiášske Kráľovstvo odstráni a nahradí všetky nedokonalé ľudské vlády, ako to predpovedal prorok Daniel: „Za dní tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ — Daniel 2:44.
Aké ciele, ktoré nemôžu dosiahnuť dnešné národy, dosiahne Božie Kráľovstvo? Biblia poskytuje vzrušujúci pohľad na to, čo príde. Namiesto podmienok zobrazených na týchto stránkach, vrátane hladu a biedy, „na zemi bude hojnosť obilia; na vrcholku hôr bude nadbytok“ a „poľný strom dá svoje ovocie a zem vydá svoj výnos a naozaj budú na svojej pôde v bezpečí“. (Žalm 72:16; Ezechiel 34:27) O prírodnom prostredí nám Biblia hovorí: „Pustatina a bezvodné územie budú jasať a púšťová rovina sa bude tešiť a rozkvitne ako šafran... Veď v pustatine vytrysknú vody a v púšťovej rovine bystriny. A žiarom vyprahnutá zem bude ako trstinový rybník a smädná zem ako vodné žriedla.“ (Izaiáš 35:1, 6, 7) A vojny už viac nebudú. — Žalm 46:9.
Ako Jehova Boh toto všetko uskutoční a ako bude narábať s prírodnými silami, aby už nikdy nezapríčinili žiadnu škodu, to Biblia nehovorí. Isté však je, že nikto z tých, ktorí budú žiť pod tou spravodlivou vládou, ‚sa nebude lopotiť nadarmo, ani nebude rodiť pre nepokoj, lebo sú potomstvom vytvoreným z Jehovových požehnaných a ich potomkovia s nimi‘. — Izaiáš 65:23.
Na stránkach tohto časopisu, ako aj v ďalších publikáciách spoločnosti Watch Tower Jehovovi svedkovia opakovane poukazovali na to, že Božie Kráľovstvo bolo zriadené v nebi v roku 1914. Pod vedením tohto Kráľovstva sa už takmer osemdesiat rokov v celosvetovom rozsahu vydáva svedectvo a dnes sme na prahu sľúbených ‚nových nebies a novej zeme‘. Ľudstvo bude oslobodené nielen od ničivých účinkov prírodných katastrof, ale aj od každej bolesti a utrpenia, ktoré sužovali ľudstvo počas uplynulých šesťtisíc rokov. O tom čase možno naozaj povedať: „Predošlé veci sa pominuli.“ — 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:4.
No ako je to dnes? Robí Boh niečo pre tých, ktorí sú v tiesni následkom prírodných pomerov alebo niečoho iného? Rozhodne áno, ale nemusí to byť takým spôsobom, ako to azda väčšina ľudí očakáva.
[Obrázky na stranách 8, 9]
Ľudskou činnosťou sa naše životné prostredie stalo náchylnejším na prírodné katastrofy
[Pramene]
Laif/Sipa Press
Chamussy/Sipa Press
Wesley Bocxe/Sipa Press
Jose Nicolas/Sipa Press