Prejavovať kresťanskú lásku starším ľuďom
SAMUEL JOHNSON, spisovateľ 18. storočia, rozprával historku o mladom mužovi, ktorý na návšteve u priateľov zabudol, kam si položil klobúk. Nevyvolalo to žiadnu poznámku. „Ak sa však na rovnakú nepozornosť príde u staršieho muža,“ pokračoval Johnson, „ľudia pokrčia plecami a povedia: ‚Opúšťa ho pamäť.‘“
Johnsonov príbeh ukazuje, že starší ľudia, možno tak ako iné menšinové skupiny, sú nespravodlivo, šablónovito posudzovaní. Starať sa o potreby starších ľudí je náročné, no všetci zúčastnení majú z toho úžitok. S akými náročnými úlohami, ale aj odmenami je to spojené a prečo sa táto téma týka stále väčšieho počtu ľudí?
Podľa štatistík má 6 percent svetového obyvateľstva vek 65 rokov alebo viac a v rozvinutých krajinách je toto percento dva razy také veľké. V Európskom spoločenstve, ktoré označilo rok 1993 za „Európsky rok starších ľudí a rok solidarity medzi generáciami“, má každý tretí človek viac než 50 rokov. Tak ako vo väčšine priemyselných krajín, klesajúca pôrodnosť a predlžujúca sa očakávaná dĺžka života tam spôsobujú, že väčšia časť obyvateľstva už prekročila stredný vek. Je zrejmé, že za takých podmienok je starostlivosť o ľudí pokročilého veku obrovskou úlohou. Aké odlišné to bolo v minulosti v Oriente!
„Uchovávatelia poznania“
Handwörterbuch des Biblischen Altertums für gebildete Bibelleser (Príručka o biblickom staroveku pre skúsených čitateľov Biblie) poukazuje na to, že v orientálnom staroveku „sa na starších ľudí pozeralo ako na zachovávateľov tradičných hodnôt múdrosti a vyššieho poznania, a preto boli mladší nabádaní, aby vyhľadávali ich spoločnosť a učili sa od nich“. Smith’s Bible Dictionary uvádza: „V súkromnom živote boli [starší ľudia] ctení ako uchovávatelia poznania... [Mladí] ich nechávali, aby svoj názor povedali ako prví.“
Úctu k starším vyjadroval mojžišovský Zákon v 3. Mojžišovej 19:32: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad.“ Teda starší ľudia mali v spoločnosti výsadné postavenie a pozeralo sa na nich ako na cenných a užitočných. Je zrejmé, že tak sa pozerala aj Moábčanka Rút na svoju svokru, Izraelitku Noemu.
Rút sa pevne rozhodla sprevádzať Noemu z Moábu do Izraela a potom pozorne počúvala Noemine rady. Keď už boli v Betleheme, práve Noema si uvedomila, že záležitosti riadi Jehovova ruka, a potom poučila Rút, ako sa má správať. (Rút 2:20; 3:3, 4, 18) Rút sa učila od skúsenej Noemy, a tak jej život bol formovaný teokratickým spôsobom. Jej svokra sa ukázala ako uchovávateľka poznania.
Podobne dnes môžu mať mladšie kresťanky úžitok zo spoločenstva so staršími ženami v zbore. Niektorá sestra možno uvažuje o manželstve alebo bojuje s pretrvávajúcim osobným problémom. Aké múdre by bolo hľadať radu a podporu u niektorej zrelej staršej sestry, ktorá má v tej veci skúsenosti!
Aj rada starších môže mať úžitok z toho, keď čerpá zo skúseností starých ľudí vo svojom strede. Poučiť sa môžeme z prípadu Lóta, ktorý tak neurobil. Hádka medzi pastiermi Abrahámovho a Lótovho dobytka si vyžiadala rozhodnutie, ktoré malo mať vplyv na všetkých. Lót urobil nerozumnú voľbu. O čo lepšie by bolo bývalo najprv požiadať Abraháma o radu! Lót by bol dostal uvážené poučenie a mohol svoju rodinu ušetriť od utrpenia, ku ktorému viedla jeho rýchla voľba. (1. Mojžišova 13:7–13; 14:12; 19:4, 5, 9, 26, 29) Počúvaš pozorne, čo hovoria zrelí starší, kým si v nejakej veci vytvoríš vlastný názor?
Nespočetné množstvo starších ľudí má stále horlivosť pre Jehovovo dielo, ako ju mali aj Simeon a Anna v prvom storočí. (Lukáš 2:25, 36, 37) Zapájať takýchto starších ľudí do zborových činností v miere, v akej im to ich sily dovoľujú, a to aj vo vysokom veku, je voči nim výrazom úcty a starostlivosti. Niektorý mladý človek možno potrebuje pomoc pri príprave úlohy, ktorá mu bola pridelená v škole teokratickej služby. Všímavý starší možno usúdi, že ideálnym radcom by bol niektorý starší člen zboru, niekto, kto má múdrosť vyzretú vekom a skúsenosťami, láskavé spôsoby a voľný čas.
No dbať na zvláštne potreby starších ľudí znamená viac. Mnohých trápi samota, strach zo zločinnosti a finančné ťažkosti. Okrem toho tieto problémy ešte znásobuje zlyhávajúce zdravie a sklamanie z ubúdajúcich síl, keď už starší ľudia zoslabnú. Vtedy potrebujú oveľa viac pozornosti. Ako by mali jednotlivci a zbor ako celok reagovať?
„Prejavovať zbožnú oddanosť“
V prvom storočí napísal Pavol pod inšpiráciou tieto slová v 1. Timotejovi 5:4, 16: „Ak má... nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné. Ak má niektorá veriaca žena vdovy, nech im poskytne pomoc a nech tým zbor nie je zaťažený. Potom môže poskytnúť pomoc tým, ktoré sú naozaj vdovami.“ Postarať sa o starších ľudí bolo úlohou rodiny. Ak niektorý starší člen zboru potreboval pomoc po tom, čo už jeho rodina urobila všetko, čo bolo v jej silách, zodpovednosť spočívala na zbore. Tieto zásady sa nezmenili.
Čo pomáha kresťanom preukazovať kresťanskú lásku starším ľuďom prejavovaním zbožnej oddanosti vo svojej vlastnej domácnosti? Všimnime si nasledujúce slová niekoľkých svedkov, ktorí majú so starostlivosťou o ľudí pokročilého veku určité skúsenosti.
Pravidelná pozornosť duchovným potrebám
„Neoceniteľnou pomocou bola spoločná úvaha o dennom texte,“ spomína Felix, ktorý pomáhal svojej manželke starať sa o jej rodičov. „Jehovove zásady boli popretkávané osobnými skúsenosťami a cieľmi.“ Skutočne, keď sa niekto ujme náročnej úlohy starať sa o starších príbuzných, základným činiteľom je venovať náležitú pozornosť ich duchovnému vzdelaniu. To je logické vzhľadom na Ježišove slová v Matúšovi 5:3: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ Denný text možno rozšíriť o pravidelné čítanie Biblie, o rozhovor za pomoci publikácií založených na Biblii a o modlitbu. „Zdá sa, že starší ľudia majú radi určitú pravidelnosť,“ poznamenáva Peter.
Áno, v duchovných veciach je pravidelnosť nevyhnutná. No starší ľudia si cenia zaužívaný poriadok nielen v duchovných veciach, ale aj v každodennom živote. Aj tých, ktorí už trochu zoslabli, možno láskavo povzbudiť, aby „každý deň vstali z postele a riadne sa obliekli“, hovorí Ursula. Samozrejme, chceme sa vyhnúť dojmu, že starým ľuďom niečo diktujeme. Doris priznáva, že jej dobre mienené snahy boli často značne krokom vedľa. „Robila som všetky možné chyby. Raz som požiadala otca, aby si menil košeľu každý deň. Mama mi vtedy pripomenula: ‚Je to stále môj manžel!‘“
Starší ľudia boli kedysi mladí, ale pre mladších ľudí nie je ľahké vžiť sa do situácie starších. No práve to je kľúčom k pochopeniu ich zvláštnych potrieb. Pribúdajúce roky prinášajú so sebou frustráciu. Gerhard hovorí: „Môj svokor sa na seba hneval, pretože už nemohol robiť všetko, čo mal vo zvyku. Vyrovnať sa so situáciou bolo preňho nesmierne bolestné. Jeho osobnosť sa zmenila.“
Za takto sa meniacich okolností nie je nezvyčajné, že starší človek prejavuje potláčané pocity frustrácie tým, že druhých kritizuje, a zvlášť tých, ktorí sa oňho starajú. Príčina je jednoduchá. Ich láskyplná pozornosť mu pripomína jeho vlastný nedostatok sily. Ako by si mal na túto neoprávnenú kritiku či sťažnosť reagovať?
Pamätaj na to, že takéto negatívne pocity neodzrkadľujú Jehovov názor na tvoje úsilie. Ďalej konaj dobro a zachovávaj si čisté svedomie, i keď občas žneš neoprávnené kritické poznámky. (Porovnaj 1. Petra 2:19.) Veľkú podporu môže poskytnúť miestny zbor.
Čo môže urobiť zbor
Mnohé zbory majú dôvod byť hlboko vďačné za úsilie, ktoré naši drahí starší bratia a sestry vynaložili v minulosti. Možno práve oni položili základy zboru a vybudovali ho len z niekoľkých zvestovateľov, ktorí tam boli pred desiatkami rokov. Kde by bol zbor bez ich skoršej horlivej činnosti a možno bez ich terajšej finančnej podpory?
Keď je v prípade nejakého zostarnutého zvestovateľa nevyhnutná zvýšená starostlivosť, príbuzní nemusia zostať so svojou zodpovednosťou sami. Ostatní im môžu pomôcť tak, že zariadia alebo obstarajú rôzne veci, navaria, upracú, zoberú staršieho človeka na prechádzku, ponúknu dopravu na kresťanské zhromaždenia alebo sa s ním jednoducho porozprávajú v sále Kráľovstva. Môže sa zapojiť každý, hoci účinnosť a pravidelnosť sa najlepšie dosiahne tam, kde je úsilie koordinované.
Koordinácia je niečo, čo môžu mať starší na pamäti pri organizovaní pastierskych návštev. Niektoré zbory sú v tomto ohľade príkladné a starší zabezpečujú, aby sa u starých ľudí a ľudí s chatrným zdravím vykonávali pravidelné pastierske návštevy, a to aj u tých, o ktorých sa dobre stará ich rodina. Zdá sa však, že iné zbory by si mali viac uvedomovať svoju záväznú povinnosť voči starším ľuďom.
O jedného verného brata, ktorý mal hodne nad 80 rokov, sa starala jeho dcéra a zať, ktorí z toho dôvodu odišli z bételu. No stále boli preňho dôležité návštevy iných členov zboru. „Keď som navštevoval chorých,“ ponosoval sa brat, „modlil som sa s nimi. Ale so mnou sa ešte nikto nemodlil.“ Láskyplná starostlivosť príbuzných neoslobodzuje starších od povinnosti ‚pásť Božie stádo, ktoré je v ich starostlivosti‘. (1. Petra 5:2) Okrem toho treba budovať a povzbudzovať tých, ktorí sa o starších ľudí starajú, aby vo svojej znamenitej práci pokračovali.
‚Starí a spokojní‘
Alexander von Humboldt, nemecký vedec 19. storočia, bol už pokročilého veku, keď sa ho istá mladá dáma spýtala, či sa mu starnutie nezdá dosť nudné. „Máte úplnú pravdu,“ odpovedal učený muž. „Ale to je jediný spôsob, ako žiť dlho.“ Podobne dnes mnohí bratia a sestry dávajú vynikajúci príklad tým, že prijímajú nepriazeň staroby za česť žiť dlho. Odzrkadľujú postoj, aký prejavovali Abrahám, Izák, Dávid a Jób, ktorí boli ‚starí a spokojní‘. — 1. Mojžišova 25:8; 35:29; 1. Paralipomenon 23:1; Jób 42:17.
Pribúdajúce roky prinášajú so sebou náročnú úlohu ochotne prijímať pomoc a úprimne vyjadrovať vďačnosť. Múdrosť si od každého vyžaduje, aby uznal hranice svojej sily. To však starnúceho človeka neodsudzuje na nečinnosť. Maria má hodne nad 90 rokov, ale stále sa zúčastňuje zborových zhromaždení a dáva na nich komentáre. Ako to robí? „Čítať už nemôžem, ale počúvam Strážnu vežu z kazety. Dosť zabúdam, no zvyčajne dokážem podať komentár.“ Tak ako je to v prípade Marie, keď sa človek stále zamestnáva budujúcimi vecami, pomáha mu to zostať aktívnym a zachovať si kresťanskú osobnosť.
Pod vládou Božieho Kráľovstva už viac nebude staroby. Tí, čo v tomto systéme zostarli, a možno dokonca zomreli, budú v tom čase s láskou spomínať na starostlivosť a pozornosť, ktorá im bola prejavovaná. Keď takíto starší ľudia znovu získajú život a silu, určite budú pociťovať vrúcnu lásku k Jehovovi a hlbokú vďačnosť voči tým, ktorí počas ich skúšok v tomto starom systéme verne stáli pri nich. — Porovnaj Lukáša 22:28.
A čo tí, ktorí sa teraz starajú o starších ľudí? Naozaj zakrátko, keď Kráľovstvo prevezme úplnú vládu nad zemou, budú sa pozerať späť s radosťou a úľavou, že sa svojej povinnosti nevyhli, ale preukazovali zbožnú oddanosť prejavovaním kresťanskej lásky starším ľuďom. — 1. Timotejovi 5:4.
[Rámček na strane 30]
Starší ľudia si ocenia tvoje návštevy
Keď si naplánuješ, že po kazateľskej činnosti navštíviš niektorého staršieho človeka, možno na 15 minút, môžeš tým urobiť veľa dobrého. Najlepšie je však nenechávať také návštevy na náhodu, ako to ukazuje nasledujúca skúsenosť.
Brigitte a Hannelore boli spolu v kazateľskej službe a pri dverách začali rozhovor s istým starším mužom. Sestry sa s ním rozprávali päť minút, kým zistili, že aj on je Jehovov svedok a patrí do toho istého zboru. Aká trápna situácia! No táto skúsenosť sa skončila pozitívne. Hannelore si okamžite naplánovala, že brata navštívi a pomôže mu, aby sa mohol zúčastňovať zborových zhromaždení.
Poznáš mená a adresy všetkých starších zvestovateľov, ktorí bývajú v obvode, kde kážeš? Mohol by si ich na chvíľu navštíviť? Títo zvestovatelia by si to pravdepodobne veľmi vážili.