V Božích očiach si veľmi cenný!

„Zamiloval som si ťa láskou na neurčitý čas. Preto som ťa priťahoval milujúcou láskavosťou.“ — JEREMIÁŠ 31:3.

 1. Ako sa odlišoval Ježišov postoj k obyčajným ľuďom za jeho dní od postoja farizejov?

MOHLI to vidieť v jeho očiach. Ten človek, Ježiš, sa v ničom nepodobal ich náboženským vodcom; prejavoval starostlivosť. Pociťoval k tým ľuďom ľútosť, lebo „boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Matúš 9:36) Od ich náboženských vodcov sa očakávalo, že budú láskyplnými pastiermi zastupujúcimi láskyplného, milosrdného Boha. Oni sa však namiesto toho povýšenecky pozerali na obyčajných ľudí ako na zberbu — a ešte k tomu prekliatu!a (Ján 7:47–49; porovnaj Ezechiela 34:4.) Je jasné, že takýto pokrivený, nebiblický názor bol veľmi vzdialený od Jehovovho názoru na jeho ľud. Jehova svojmu izraelskému národu povedal: „Zamiloval som si ťa láskou na neurčitý čas.“ — Jeremiáš 31:3.

 2. Ako sa traja Jóbovi spoločníci snažili Jóba presvedčiť, že je v Božích očiach bezcenný?

² Farizeji však sotva boli prví, kto sa snažil presvedčiť Jehovove milované ovce, že sú bezcenné. Pouvažuj o prípade Jóba. Podľa Jehovu bol spravodlivý a bezúhonný, ale traja „tešitelia“ naznačovali, že Jób je nemorálny, zlý odpadlík, ktorý zomrie bez toho, že by zanechal po sebe čo len stopu. Tvrdili, že Boh si nebude ceniť nijakú Jóbovu spravodlivosť, pretože nedôveruje ani svojim anjelom a samotné nebesia považuje za nečisté! — Jób 1:8; 4:18; 15:15, 16; 18:17–19; 22:3.

 3. Aký spôsob dnes Satan používa v snahe presvedčiť ľudí, že sú bezcenní a nemožno ich milovať?

³ Aj dnes používa Satan tento ‚úskok‘ v snahe presvedčiť ľudí, že nie sú milovaní a že sú bezcenní. (Efezanom 6:11, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Je pravda, že často zvádza ľudí tak, že pôsobí na ich samoľúbosť a pýchu. (2. Korinťanom 11:3) Ale okrem toho s radosťou ničí sebaúctu tých, ktorí sú v tomto ohľade zraniteľní. Platí to najmä v týchto kritických „posledných dňoch“. Mnohí dnes vyrastajú v rodinách, v ktorých nie je „prirodzená náklonnosť“; mnohí musia byť denne v kontakte s ľuďmi, ktorí sú divokí, sebeckí a tvrdohlaví. (2. Timotejovi 3:1–5) Roky zlého zaobchádzania, rasizmu, nenávisti či zneužívania možno týchto ľudí presvedčili, že sú bezcenní a nemožno ich milovať. Jeden muž napísal: „Necítim lásku k nikomu, ani od nikoho. Je pre mňa veľmi ťažké veriť tomu, že sa Boh o mňa vôbec stará.“

 4, 5. a) Prečo je myšlienka o bezcennosti jednotlivca v rozpore s Písmami? b) Čo je jedným z nebezpečných dôsledkov presvedčenia, že všetky naše snahy nestoja za nič?

⁴ Myšlienka o bezcennosti jednotlivca odporuje samotnej podstate pravdy Božieho Slova — učeniu o výkupnom. (Ján 3:16) Ak bol Boh ochotný zaplatiť takú vysokú cenu — drahocenný život svojho vlastného Syna —, aby pre nás vykúpil príležitosť žiť navždy, určite nás miluje; určite máme v jeho očiach nejakú hodnotu!

⁵ Okrem toho, aké skľučujúce by bolo domnievať sa, že sme Bohu nepríjemní a že všetko naše snaženie nestojí za nič! (Porovnaj Príslovia 24:10.) Pri takomto negatívnom názore môže aj dobre mienené povzbudzovanie s cieľom pomôcť nám rozšíriť našu službu Bohu — kde je to možné — znieť niektorým ľuďom ako odsudzovanie. Môže sa nám to javiť ako ozvena nášho vnútorného presvedčenia, že nech robíme čokoľvek, je to málo.

 6. Čo je najlepším prostriedkom proti extrémne negatívnym myšlienkam o sebe?

⁶ Ak máš takéto negatívne pocity, nezúfaj. Mnohí z nás sú z času na čas k sebe nerozumne tvrdí. A pamätaj na to, že Božie Slovo je určené na „nápravu vecí“ a na „borenie silných opevnení“. (2. Timotejovi 3:16; 2. Korinťanom 10:4) Apoštol Ján napísal: „Podľa toho budeme vedieť, že pochádzame z pravdy, a uistíme pred ním svoje srdce vzhľadom na to, z čohokoľvek by nás mohlo naše srdce odsúdiť, lebo Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.“ (1. Jána 3:19, 20) Uvažujme preto o troch spôsoboch, ktorými nás Biblia učí, že sme pre Jehovu veľmi cenní.

Jehova si ťa cení

 7. Ako Ježiš učil všetkých kresťanov o ich hodnote v Božích očiach?

⁷ Po prvé, Biblia nás priamo učí, že každý z nás má v Božích očiach cenu. Ježiš povedal: „Či sa nepredáva päť vrabcov za dve mince malej hodnoty? A predsa ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom. Ale vám sú všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (Lukáš 12:6, 7) V tých dňoch boli vrabce najlacnejšie z vtákov, ktoré sa predávali ako potrava, a predsa ani jeden z nich nezostal nepovšimnutý svojím Stvoriteľom. Tým je položený základ pre úžasný kontrast: čo sa týka ľudí — ktorí sú oveľa, oveľa cennejší — Boh pozná každý detail. Je to, akoby nám boli spočítané všetky vlasy na hlave!

 8. Prečo je realistické myslieť si, že Jehova by nám mohol spočítať vlasy na hlave?

⁸ Spočítané vlasy? Ak máš pochybnosti o tom, či táto stránka Ježišovho znázornenia je realistická, zamysli sa: Boh pamätá na svojich verných služobníkov tak úplne, že ich dokáže vzkriesiť — znovu ich vytvoriť s každým detailom, vrátane ich zložitých genetických kódov a všetkých rokov ich spomienok a zážitkov. Spočítať nám vlasy (ktorých je bežne na hlave okolo 100 000) by bolo v porovnaní s tým jednoduché! — Lukáš 20:37, 38.

Čo v nás Jehova vidí?

 9. a) Čo patrí k vlastnostiam, ktoré si Jehova cení? b) Prečo si myslíš, že také vlastnosti sú preňho veľmi cenné?

⁹ Po druhé, Biblia nás učí o tom, čo si v nás Jehova cení. Jednoducho povedané, Jehova má radosť z našich kladných vlastností a z nášho snaženia. Kráľ Dávid svojmu synovi Šalamúnovi povedal: „Jehova skúma všetky srdcia a rozoznáva každý sklon myšlienok.“ (1. Paralipomenon 28:9) Keď Boh skúma miliardy ľudských sŕdc v tomto násilnom svete, ktorý je plný nenávisti, akú radosť musí mať, keď nájde srdce, ktoré miluje pokoj, pravdu a spravodlivosť! (Porovnaj Jána 1:47; 1. Petra 3:4.) Čo sa stane, keď Boh nájde srdce, ktoré prekypuje láskou k nemu, ktoré sa snaží učiť sa o ňom a deliť sa o také poznanie s druhými? V Malachiášovi 3:16 nám Jehova hovorí, že počúva tých, ktorí o ňom hovoria s druhými, a že má dokonca „pamätnú knihu“ pre všetkých „tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno“. Také vlastnosti sú preňho veľmi cenné!

10, 11. a) Ako by niektorí ľudia mohli mať sklon nebrať do úvahy doklady toho, že Jehova si cení ich dobré vlastnosti? b) Ako ukazuje Abijahov prípad, že Jehova si cení dobré vlastnosti v každej miere?

¹⁰ Sebaodsudzujúce srdce však môže odporovať takýmto dokladom našej hodnoty v Božích očiach. Môže nástojčivo našepkávať: ‚Veď je tak veľa iných, ktorí sú v tých vlastnostiach príkladnejší ako ja. Aký sklamaný musí byť Jehova, keď ma s nimi porovnáva!‘ Jehova však neporovnáva, ani neuvažuje strnulo — buď všetko, alebo nič. (Galaťanom 6:4) Číta v srdciach veľmi citlivo a cení si dobré vlastnosti v akejkoľvek miere.

¹¹ Napríklad, keď Jehova nariadil, aby bola celá odpadlícka dynastia kráľa Jeroboáma popravená a odstránená ako „hnoj“, prikázal, aby jeden z kráľových synov, Abijah, mal slušný pohreb. Prečo? „V ňom sa... našlo niečo dobré voči Jehovovi, Bohu Izraela.“ (1. Kráľov 14:10, 13) Znamenalo to, že Abijah bol verným Jehovovým ctiteľom? Nemuselo to tak byť, keďže tak ako ostatní z jeho zlej rodiny, aj on zomrel. (5. Mojžišova 24:16) Ale Jehova si ocenil „niečo dobré“, čo videl v Abijahovom srdci, a v súlade s tým konal. Mathew Henry’s Commentary on the Whole Bible (Komentár Mathewa Henryho k celej Biblii) poznamenáva: „Aj keď je niekde len niečo dobré, bude to nájdené; Boh, ktorý to hľadá, to uvidí, i keď toho bude málo, a poteší sa tomu.“ A nezabúdaj na to, že ak Boh v tebe nájde hoci len malú mieru nejakej dobrej vlastnosti, môže spôsobiť, aby rástla, keď sa budeš snažiť verne mu slúžiť.

12, 13. a) Ako Žalm 139:3 ukazuje, že Jehova si cení naše úsilie? b) V akom zmysle možno povedať, že Jehova preosieva našu činnosť?

¹² Jehova si podobne cení aj naše úsilie. V Žalme 139:1–3 čítame: „Ó, Jehova, preskúmal si ma a poznáš ma. Sám si spoznal moje sadanie i moje vstávanie. Zďaleka si pozoroval moje myšlienky. Moje putovanie a moje líhanie si odmeral a oboznámil si sa i so všetkými mojimi cestami.“ Jehova teda vie o všetkom, čo robíme. No nielenže to vie. V hebrejčine môže výraz „oboznámil si sa i so všetkými mojimi cestami“ znamenať aj „uchovávaš si všetky moje cesty ako poklad“ alebo „ceníš si všetky moje cesty“. (Porovnaj Matúša 6:19, 20.) Ako by si však Jehova mohol ceniť naše cesty, keď sme takí nedokonalí a hriešni?

¹³ Je zaujímavé, že keď Dávid napísal, že Jehova „odmeral“ jeho cesty a obdobia odpočinku, v hebrejčine to podľa niektorých učencov doslovne znamenalo „preosiať“ alebo „previať“. Jedno dielo poznamenáva: „Znamená to... oddeliť všetky plevy a ponechať všetko zrno — uchovať všetko, čo je hodnotné. Takže tu to znamená, že Boh ho akoby preosial... Rozptýlil všetko, čo boli plevy, čiže všetko, čo bolo bezcenné, a pozrel sa, čo tam zostalo — to, čo bolo skutočné a podstatné.“ Sebaodsudzujúce srdce môže preosievať naše konanie opačným spôsobom — môže nás nemilosrdne zahŕňať výčitkami za naše minulé previnenia a nevšímať si naše dobré skutky. Ale Jehova nám naše hriechy odpúšťa, ak úprimne robíme pokánie a vážne sa usilujeme neopakovať svoje chyby. (Žalm 103:10–14; Skutky 3:19) Oddeľuje naše dobré skutky a pamätá na ne. V skutočnosti si ich zapamätá navždy, pokiaľ mu zostaneme verní. Zabudnúť na ne by považoval za nespravodlivé, a on nikdy nie je nespravodlivý! — Hebrejom 6:10.

14. Čo ukazuje, že Jehova si cení našu činnosť v kresťanskej službe?

¹⁴ Čo patrí k dobrým skutkom, ktoré si Boh cení? Vlastne všetko, čo robíme, keď napodobňujeme jeho Syna, Ježiša Krista. (1. Petra 2:21) Preto určite veľmi dôležitou činnosťou je šírenie dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. V Rimanom 10:15 čítame: „Aké pôvabné sú nohy tých, ktorí oznamujú dobré posolstvo o dobrých veciach!“ Hoci si možno bežne nemyslíme, že by naše obyčajné nohy boli „pôvabné“, Pavol tu použil rovnaké slovo, aké je v gréckej Septuaginte použité na opis Rebeky, Ráchel a Jozefa; všetci títo traja boli povestní svojou krásou. (1. Mojžišova 26:7; 29:17; 39:6) Preto keď chodíme slúžiac nášmu Bohu, Jehovovi, v jeho očiach je to veľmi krásne a veľmi cenné. — Matúš 24:14; 28:19, 20.

15, 16. Prečo si Jehova cení našu vytrvalosť a ako túto skutočnosť zdôrazňujú Dávidove slová v Žalme 56:8?

¹⁵ Ďalšou vlastnosťou, ktorú si Boh cení, je naša vytrvalosť. (Matúš 24:13) Pamätaj, že Satan chce, aby si sa odvrátil od Jehovu. Každý deň, v ktorom zostávaš lojálny Jehovovi, je ďalším dňom, v ktorom si pomohol dať odpoveď na Satanovo posmievanie. (Príslovia 27:11) Vytrvalosť niekedy nie je ľahkou vecou. Pre zdravotné ťažkosti, finančné problémy, citovú tieseň a ďalšie prekážky môže byť každý uplynulý deň skúškou. Vytrvalosť v takých skúškach je pre Jehovu mimoriadne cenná. Preto kráľ Dávid prosil Jehovu, aby uskladnil jeho slzy v obraznom „koženom vaku“, a s dôverou sa pýtal: „Či nie sú v tvojej knihe?“ (Žalm 56:8) Áno, Jehova si uchováva ako poklad a pamätá si všetky slzy a každé utrpenie, ktoré znášame, keď si zachovávame lojálnosť voči nemu. Aj to je veľmi cenné v jeho očiach.

¹⁶ Aké je zrejmé, že vzhľadom na naše krajšie vlastnosti a vzhľadom na naše úsilie Jehova nachádza veľa toho, čo si na každom z nás môže ceniť! Bez ohľadu na to, ako s nami zaobchádza Satanov svet, Jehova nás považuje za veľmi cenných a za súčasť ‚žiaducich vecí všetkých národov‘. — Haggeus 2:7.

Čo urobil Jehova, aby dal najavo svoju lásku

17. Prečo by nás Kristova výkupná obeť mala presvedčiť, že Jehova a Ježiš nás ako jednotlivcov milujú?

¹⁷ Po tretie, Jehova robí veľa pre to, aby dokázal svoju lásku k nám. Kristova výkupná obeť je istotne najpresvedčivejšou odpoveďou na satanskú lož, že sme bezcenní alebo že nás nemožno milovať. Nikdy by sme nemali zabúdať na to, že bolestivá smrť, ktorú podstúpil Ježiš na mučeníckom kole, a ešte väčšie muky, ktoré znášal Jehova, keď videl zomierať svojho milovaného Syna, sú dôkazom ich lásky k nám. Navyše, táto láska sa vzťahuje na nás osobne. Tak to videl apoštol Pavol, pretože napísal: ‚Boží Syn ma miloval a dal za mňa sám seba.‘ — Galaťanom 2:20.

18. V akom zmysle nás Jehova priťahuje ku Kristovi?

¹⁸ Jehova dokázal svoju lásku k nám tak, že ako jednotlivcom nám pomohol dosiahnuť úžitok z Kristovej obete. V Jánovi 6:44 Ježiš povedal: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ Prostredníctvom kazateľského diela, ktoré nás oslovuje ako jednotlivcov, a prostredníctvom svojho svätého ducha, ktorého Jehova používa, aby nám napriek našim obmedzeniam a našej nedokonalosti pomohol chápať a uplatňovať duchovné pravdy, nás Jehova osobne priťahuje k svojmu Synovi a k nádeji na večný život. Preto Jehova môže o nás povedať to isté, čo povedal o Izraeli: „Zamiloval som si ťa láskou na neurčitý čas. Preto som ťa priťahoval milujúcou láskavosťou.“ — Jeremiáš 31:3.

19. Prečo by nás výsada modlitby mala presvedčiť o Jehovovej láske k nám?

¹⁹ Avšak azda najdôvernejším spôsobom pociťujeme Jehovovu lásku cez výsadu modlitby. Jehova povzbudzuje každého z nás, aby sme sa k nemu ‚ustavične modlili‘. (1. Tesaloničanom 5:17) A on počúva! Je dokonca nazvaný ako ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘. (Žalm 65:2) Touto funkciou nepoveril nikoho iného, dokonca ani svojho Syna. Zamysli sa nad tým: Stvoriteľ vesmíru nás nabáda, aby sme sa k nemu s voľnosťou reči približovali v modlitbe. Tvoje úpenlivé prosby môžu Jehovu dokonca podnietiť, aby urobil niečo, čo by ináč možno neurobil. — Hebrejom 4:16; Jakub 5:16; pozri Izaiáša 38:1–16.

20. Prečo Božia láska k nám nie je ospravedlnením nášho egoizmu ani toho, že by sme sa považovali za nadmieru dôležitých?

²⁰ Žiaden vyrovnaný kresťan by takéto doklady Božej lásky a ocenenia nebral ako ospravedlnenie toho, že by sa považoval za dôležitejšieho, než v skutočnosti je. Pavol napísal: „Z nezaslúženej láskavosti, ktorá mi je daná, hovorím každému tam medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac ako treba, ale aby myslel tak, ako to zodpovedá zdravej mysli, každý tak, ako mu Boh udelil mieru viery.“ (Rimanom 12:3) Preto i keď nás hreje láska nášho nebeského Otca, buďme zdravej mysle a pamätajme na to, že Božia milujúca láskavosť je nezaslúžená. — Porovnaj Lukáša 17:10.

21. Akej satanskej lži musíme neustále odporovať a na akú božskú pravdu musíme neustále myslieť?

²¹ Nech každý z nás robí všetko, čo je v jeho silách, aby odporoval všetkým myšlienkam, ktoré Satan v tomto zomierajúcom svete podporuje. K tomu patrí aj zavrhnutie myšlienky, že sme bezcenní alebo nemilovaní. Ak ťa život v tomto systéme naučil považovať sa za takú odstrašujúcu prekážku, že ju nemôže prekonať ani nesmierna Božia láska, alebo považovať svoje dobré skutky za také bezvýznamné, že si ich nevšimnú ani Božie vševidiace oči, alebo považovať svoje hriechy za také veľké, že ich nemôže prikryť ani smrť Božieho drahého Syna, tak si bol naučený lži. Zavrhni také lži s úplným odporom, ktorý si zaslúžia! Stále majme na pamäti inšpirované slová apoštola Pavla z Rimanom 8:38, 39: „Som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vlády, ani terajšie veci, ani budúce veci, ani moci, ani výška, ani hĺbka, ani žiadne iné stvorenie nás nebudú môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“

[Poznámka pod čiarou]

Čo myslíš?

◻ Prečo sa Satan snaží presvedčiť nás, že sme bezcenní a že nie sme milovaní?

◻ Ako Ježiš učil, že Jehova si cení každého z nás?

◻ Ako vieme, že Jehova si cení naše dobré vlastnosti?

◻ Ako si môžeme byť istí, že Jehova si cení naše úsilie?

◻ Ako Jehova dokázal svoju lásku k nám ako jednotlivcom?

[Obrázok na strane 13]

Jehova si všíma i pamätá všetkých, ktorí myslia na jeho meno