Zotrvaj v „útočištnom meste“ a ži!

„Mal [by] bývať v svojom útočištnom meste až do smrti veľkňaza.“ — 4. MOJŽIŠOVA 35:28.

 1. Kto je Pomstiteľ za krv a aké kroky čoskoro podnikne?

JEHOVOV Pomstiteľ za krv, Ježiš Kristus, sa chystá zasiahnuť. Tento Pomstiteľ čoskoro podnikne so svojimi anjelskými oddielmi kroky proti všetkým nekajúcnym, ktorí majú vinu za krv. Áno, Ježiš bude slúžiť ako Boží Popravca počas rýchlo sa približujúceho „veľkého súženia“. (Matúš 24:21, 22; Izaiáš 26:21) Vtedy ľudstvo neunikne dôsledkom svojej viny za krv.

 2. Čo je jediným pravým miestom útočišťa a aké otázky si vyžadujú odpoveď?

² Dostať sa do bezpečia znamená dostať sa na cestu do protiobrazného útočištného mesta a utekať, lebo ide o život! Ak utečenca do mesta prijmú, má tam zostať, lebo je to jediné pravé miesto útočišťa. Možno si však kladieš otázky: ‚Máme naozaj vinu za krv, keď väčšina z nás nikdy nikoho nezabila? Prečo je Ježiš Pomstiteľom za krv? Čo je novodobým útočištným mestom? Môže z neho niekto niekedy odísť a byť aj tak v bezpečí?‘

Máme naozaj vinu za krv?

 3. Ktorá časť mojžišovského Zákona nám pomôže pochopiť, že miliardy ľudí na zemi majú vinu za krv?

³ V tom, aby sme pochopili, že miliardy ľudí na zemi majú vinu za krv, nám pomôže jedna významná časť mojžišovského Zákona. Boh vložil na Izraelitov spoločnú zodpovednosť za preliatie krvi. Ak bol nájdený niekto zabitý a nevedelo sa, kto je jeho vrahom, sudcovia museli odmerať vzdialenosť od okolitých miest, aby určili, ktoré mesto je najbližšie. Aby bola odstránená vina, starší toho mesta, ktoré malo zrejme vinu za krv, museli v neobrábanom údolí bystriny zlomiť väzy mladej krave, s ktorou sa ešte nepracovalo. Robilo sa to pred lévitskými kňazmi, ‚pretože ich si Jehova vyvolil, aby riešili spory týkajúce sa násilných činov‘. Starší mesta si nad kravou umyli ruky a povedali: „Naše ruky túto krv nepreliali ani ju naše oči nevideli ako bola preliata. Nepripisuj to na účet svojho ľudu Izraela, ktorý si vykúpil, ó, Jehova, a neklaď vinu za nevinnú krv doprostred svojho ľudu Izraela.“ (5. Mojžišova 21:1–9) Jehova Boh nechcel, aby izraelská krajina bola znečistená krvou ani aby jeho ľud niesol spoločnú vinu za krv.

 4. Aký dejinný záznam o vine za krv má Veľký Babylon?

⁴ Áno, jestvuje niečo také ako spoločná čiže kolektívna vina za krv. Uvažuj o nesmiernej vine za krv, ktorá spočíva na Veľkom Babylone, svetovej ríši falošného náboženstva. Veď je opitý krvou Jehovových služobníkov! (Zjavenie 17:5, 6; 18:24) Náboženstvá takzvaného kresťanstva tvrdia, že nasledujú Knieža pokoja, ale vojnami, náboženskou inkvizíciou a smrtonosnými križiackymi výpravami spôsobili, že Veľký Babylon má pred Bohom vinu za krv. (Izaiáš 9:6; Jeremiáš 2:34) Skutočne musí niesť veľkú vinu za smrť miliónov ľudí v dvoch svetových vojnách tohto storočia. Preto prívrženci falošného náboženstva, ako aj podporovatelia a účastníci ľudských vojen majú pred Bohom vinu za krv.

 5. V akom zmysle sú niektorí ľudia ako človek, ktorý v Izraeli neúmyselne niekoho zabil?

⁵ Niektorí ľudia úmyselne alebo z nedbalosti spôsobili smrť človeka. Ďalší sa zúčastnili hromadného zabíjania; možno ich náboženskí vodcovia presvedčili, že je to Božia vôľa. A ďalší prenasledovali a zabíjali Božích služobníkov. Ale aj keď sme také veci nerobili, nesieme kolektívnu zodpovednosť za stratu ľudského života, pretože sme nepoznali Boží zákon a Božiu vôľu. Sme ako ten, kto neúmyselne zabil, ‚kto nevedomky zabil svojho blížneho a nemal ho predtým v nenávisti‘. (5. Mojžišova 19:4) Takíto jednotlivci by mali úpenlivo prosiť Boha o milosrdenstvo a mali by utekať do protiobrazného útočištného mesta. V opačnom prípade sa stretnú s Pomstiteľom za krv, čo bude mať smrteľné následky.

Životne dôležité úlohy Ježiša

 6. Prečo možno povedať, že Ježiš je najbližší príbuzný ľudstva?

⁶ V Izraeli bol pomstiteľ za krv najbližším príbuzným obete. Aby mohol súčasný Pomstiteľ za krv pomstiť všetkých, ktorí boli na zemi zabití, a najmä zabitých Jehovových služobníkov, mal by byť príbuzným celého ľudstva. Túto úlohu spĺňa Ježiš Kristus. Ježiš sa narodil ako dokonalý človek. Vzdal sa svojho bezhriešneho života, keď zomrel ako výkupná obeť, a po svojom vzkriesení do neba predložil Bohu hodnotu tejto obete v prospech Adamových hriešnych, zomierajúcich potomkov. Kristus sa tak stal Vykupiteľom ľudstva, naším najbližším príbuzným — oprávneným Pomstiteľom za krv. (Rimanom 5:12; 6:23; Hebrejom 10:12) Ježiš je označený ako brat svojich pomazaných nasledovníkov, ktorí kráčajú v jeho šľapajach. (Matúš 25:40, 45; Hebrejom 2:11–17) Ako nebeský Kráľ sa stáva „Večným otcom“ tých, ktorí budú mať úžitok z jeho obete ako jeho pozemskí poddaní. Budú žiť navždy. (Izaiáš 9:6, 7) Jehova teda vhodne ustanovil tohto Príbuzného ľudstva ako Pomstiteľa za krv.

 7. Čo robí Ježiš pre ľudí ako veľký Veľkňaz?

⁷ Ježiš je tiež bezhriešny, vyskúšaný a súcitný veľkňaz. (Hebrejom 4:15) V tejto úlohe uplatňuje v prospech ľudstva hodnotu svojej obete odčiňujúcej hriech. Útočištné mestá boli zriadené „pre synov Izraela a pre cudzieho usadlíka a pre osadníka v ich strede“. (4. Mojžišova 35:15) A tak veľký Veľkňaz uplatnil hodnotu svojej obete najprv v prospech svojich pomazaných nasledovníkov, „synov Izraela“. Teraz je uplatňovaná v prospech ‚cudzích usadlíkov‘ a ‚osadníkov‘ v protiobraznom útočištnom meste. Tieto „iné ovce“ Pána Ježiša Krista dúfajú, že budú žiť navždy na zemi. — Ján 10:16; Žalm 37:29, 34.

Dnešné útočištné mesto

 8. Čo je protiobrazným útočištným mestom?

⁸ Čo je protiobrazným útočištným mestom? Nie je to nejaké zemepisné miesto, ako napríklad Hebron, jedno zo šiestich lévitských útočištných miest a domov izraelského veľkňaza. Súčasné útočištné mesto je Božie opatrenie na našu záchranu pred smrťou za porušenie Božieho prikázania o svätosti krvi. (1. Mojžišova 9:6) Každý, kto tento príkaz poruší, či už úmyselne alebo neúmyselne, sa musí usilovať o Božie odpustenie a o vymazanie svojho hriechu skrze vieru v krv veľkňaza, Ježiša Krista. Pomazaní kresťania s nebeskou nádejou a „veľký zástup“ s pozemskou vyhliadkou využívajú dobrodenia Ježišovej obete odčiňujúcej hriech a sú v protiobraznom útočištnom meste. — Zjavenie 7:9, 14; 1. Jána 1:7; 2:1, 2.

 9. Ako porušoval Božie prikázanie o krvi Saul z Tarzu a ako prejavil zmenu postoja?

⁹ Predtým než sa apoštol Pavol stal kresťanom, porušoval Božie prikázanie o krvi. Ako Saul z Tarzu prenasledoval Ježišových nasledovníkov, a dokonca schvaľoval ich vraždenie. „Ale bolo mi preukázané milosrdenstvo,“ povedal Pavol, „lebo som bol v nevedomosti a konal som z nedostatku viery.“ (1. Timotejovi 1:13; Skutky 9:1–19) Saul mal kajúcny postoj, čo neskôr dokázal mnohými skutkami viery. Ale pre vstup do protiobrazného útočištného mesta sa vyžaduje viac než len viera vo výkupné.

10. Ako je možné dosiahnuť čisté svedomie a čo treba robiť na jeho udržanie?

¹⁰ Ten, kto neúmyselne zabil človeka, mohol zostať v niektorom z izraelských útočištných miest, iba ak mohol dokázať, že má pred Bohom čisté svedomie vzhľadom na preliatie krvi. Aby sme mohli dosiahnuť čisté svedomie, musíme prejavovať vieru v Ježišovu obeť, robiť pokánie zo svojich hriechov a zmeniť svoj spôsob života. Musíme požiadať o čisté svedomie tak, že sa v modlitbe oddáme Bohu skrze Krista a symbolizujeme to krstom vo vode. (1. Petra 3:20, 21) Toto čisté svedomie nám umožní dosiahnuť čistý vzťah k Jehovovi. Jediný spôsob, ako si udržať čisté svedomie, je podriaďovať sa Božím požiadavkám a vykonávať prácu, ktorá je nám v protiobraznom útočištnom meste pridelená, práve tak ako utečenci v starovekom útočištnom meste museli poslúchať Zákon a plniť si svoje pracovné úlohy. Dnes je hlavnou prácou Jehovovho ľudu oznamovanie posolstva o Kráľovstve. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Konanie tejto práce nám pomôže byť užitočnými obyvateľmi súčasného útočištného mesta.

11. Čomu sa musíme vyhýbať, aby sme mohli bezpečne zostať v dnešnom útočištnom meste?

¹¹ Opustiť dnešné útočištné mesto znamená vystaviť sa zničeniu, pretože Pomstiteľ za krv čoskoro podnikne kroky proti všetkým, ktorí majú vinu za krv. Nie je čas na to, aby sme boli chytení mimo tohto ochranného mesta alebo v nebezpečnej oblasti blízko vonkajšieho okraja jeho pastvín. Ak by sme stratili vieru v obeť Veľkňaza, ktorá odčiňuje hriech, skončili by sme mimo tohto protiobrazného útočištného mesta. (Hebrejom 2:1; 6:4–6) A neboli by sme v bezpečí ani v tom prípade, keby sme si osvojili svetské spôsoby správania a stáli na okrajoch Jehovovej organizácie alebo sa odchyľovali od spravodlivých noriem nášho nebeského Otca. — 1. Korinťanom 4:4.

Oslobodení z útočištného mesta

12. Ako dlho musia v protiobraznom útočištnom meste zotrvať tí, ktorí mali predtým vinu za krv?

¹² Ten, kto v Izraeli neúmyselne zabil človeka, musel zotrvať v útočištnom meste „až do smrti veľkňaza“. (4. Mojžišova 35:28) Ako dlho musia teda zotrvať v protiobraznom útočištnom meste tí, ktorí mali predtým vinu za krv? Dovtedy, kým už nebudú potrebovať služby Veľkňaza, Ježiša Krista. On „môže aj úplne zachrániť tých, ktorí sa prostredníctvom neho približujú k Bohu,“ povedal Pavol. (Hebrejom 7:25) Pokým nejaká poškvrna hriechu a bývalá vina za krv pretrváva, služby Veľkňaza sú potrebné, aby nedokonalí ľudia mali pred Bohom spravodlivé postavenie.

13. Kto sú dnešní „synovia Izraela“ a ako dlho musia zotrvať v „útočištnom meste“?

¹³ Pamätaj na to, že staroveké útočištné mestá boli zriadené pre „synov Izraela“, pre cudzích usadlíkov a pre osadníkov. „Synovia Izraela“ sú duchovní Izraeliti. (Galaťanom 6:16) Oni musia zotrvať v útočištnom meste dovtedy, kým žijú na zemi. Prečo? Lebo ešte stále sú v nedokonalom tele, a preto potrebujú zmierujúcu hodnotu života ich nebeského Veľkňaza. Ale keď títo pomazaní kresťania zomrú a sú vzkriesení k duchovnému životu v nebi, už nepotrebujú služby zmierenia; navždy zanechali telo a vinu za krv, ktorá je s ním spojená. Vzhľadom na týchto vzkriesených pomazaných Veľkňaz vo svojej zmierovacej, ochrannej úlohe zomrel.

14. Aká ďalšia skutočnosť vyžaduje, aby tí, čo majú nebeskú vyhliadku, zotrvali v súčasnom útočištnom meste?

¹⁴ Už sama ľudská podstata tých, čo budú nebeskými ‚spoludedičmi s Kristom‘, vyžaduje, aby zotrvali v protiobraznom útočištnom meste až dovtedy, kým vo vernosti neskončia svoj pozemský beh, teda kým nezomrú. Keď zomrú, navždy obetujú svoju ľudskú podstatu. (Rimanom 8:17; Zjavenie 2:10) Ježišova obeť sa vzťahuje iba na tých, ktorí sú ľudskej podstaty. Preto keď sú členovia duchovného Izraela vzkriesení ako duchovní tvorovia, ktorí budú večne bývať v nebi ako ‚podielnici božskej prirodzenosti‘, Veľkňaz vzhľadom na nich zomiera. — 2. Petra 1:4.

15. Kto sú novodobí ‚cudzí usadlíci‘ a ‚osadníci‘ a čo veľký Veľkňaz pre nich urobí?

¹⁵ Kedy Veľkňaz „zomrie“ vzhľadom na novodobých ‚cudzích usadlíkov‘ a ‚osadníkov‘ a umožní im opustiť protiobrazné útočištné mesto? Títo členovia veľkého zástupu nemôžu vyjsť z tohto útočištného mesta ihneď po veľkom súžení. Prečo? Pretože ešte stále budú vo svojom nedokonalom, hriešnom tele a bude potrebné, aby zostali pod ochranou Veľkňaza. Tým, že budú využívať jeho služby zmierenia počas jeho tisícročného kráľovského a kňazského pôsobenia, dosiahnu ľudskú dokonalosť. Vtedy ich Ježiš odovzdá Bohu na konečnú a navždy rozhodujúcu skúšku ich rýdzosti tým, že Satan a jeho démoni budú na malú chvíľu uvoľnení. Keďže prejdú touto skúškou s božským schválením, Jehova ich vyhlási za spravodlivých. A tak dosiahnu úplnú ľudskú dokonalosť. — 1. Korinťanom 15:28; Zjavenie 20:7–10.a

16. Kedy tí, čo prežijú veľké súženie, už nebudú potrebovať Veľkňazove služby zmierenia?

¹⁶ A tak tí, čo prežijú veľké súženie, si budú musieť udržiavať čisté svedomie tým, že budú zotrvávať v protiobraznom útočištnom meste do konca Kristovej tisícročnej vlády. Ako zdokonalení ľudia už nebudú potrebovať zmierovacie služby Veľkňaza a vyjdú spod jeho ochrany. Vtedy Ježiš pre nich ako Veľkňaz zomrie, pretože už nebude musieť pôsobiť očisťujúcou krvou svojej obete v ich prospech. V tom čase opustia protiobrazné útočištné mesto.

17. Prečo nebude potrebné, aby tí, čo budú vzkriesení počas Kristovho tisícročného panovania, vošli do protiobrazného útočištného mesta a zotrvali tam?

¹⁷ Budú musieť tí, ktorí budú vzkriesení počas Ježišovej tisícročnej vlády, vstúpiť do protiobrazného útočištného mesta a zotrvať tam až do smrti veľkňaza? Nie, lebo tým, že zomreli, zaplatili pokutu za svoju hriešnosť. (Rimanom 6:7; Hebrejom 9:27) Napriek tomu im veľkňaz bude pomáhať, aby dosiahli dokonalosť. Ak úspešne prejdú konečnou skúškou po Miléniu, Boh ich tiež vyhlási za spravodlivých a zaručí im večný život na zemi. Samozrejme, zlyhanie v podriaďovaní sa Božím požiadavkám prinesie odsudzujúci rozsudok a zničenie všetkým ľuďom, ktorí neprejdú cez konečnú skúšku ako tí, čo si zachovávajú rýdzosť.

18. Čo zostane ľudstvu navždy v súvislosti s Ježišovou kráľovskou a kňazskou úlohou?

¹⁸ Izraelskí veľkňazi nakoniec zomreli. Ale Ježiš „sa stal navždy veľkňazom podľa spôsobu Melchisedeka“. (Hebrejom 6:19, 20; 7:3) Preto skončením úlohy Ježiša ako sprostredkujúceho Veľkňaza pre ľudstvo sa nekončí jeho život. Z dobrých účinkov jeho služby ako Kráľa a Veľkňaza bude mať ľudstvo úžitok navždy a ľudia mu budú večne zaviazaní za to, že slúžil v týchto úlohách. A navyše, Ježiš sa bude po celú večnosť ujímať vedenia v čistom uctievaní Jehovu. — Filipanom 2:5–11.

Cenné poučenia pre nás

19. Aké poučenie o nenávisti a láske možno získať z opatrenia útočištných miest?

¹⁹ Z opatrenia útočištných miest môžeme získať mnohostranné poučenie. Napríklad žiadnemu človeku, ktorý zabil a mal k svojej obeti vražednú nenávisť, nebolo dovolené bývať v útočištnom meste. (4. Mojžišova 35:20, 21) Teda ako by mohol niekto v protiobraznom útočištnom meste pripustiť, aby sa mu v srdci rozvinula nenávisť k bratovi? „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah,“ napísal apoštol Ján, „a vy viete, že v žiadnom vrahovi nezostáva večný život.“ Preto „naďalej sa vzájomne milujme, lebo láska je z Boha“. — 1. Jána 3:15; 4:7.

20. Čo musia robiť tí, ktorí sú v protiobraznom útočištnom meste, aby boli chránení pred Pomstiteľom za krv?

²⁰ Aby boli tí, čo neúmyselne zabili, chránení pred pomstiteľom za krv, museli zostať v útočištnom meste a nesmeli sa zatúlať za jeho pastviny. A ako je to v prípade tých, čo sú v protiobraznom útočištnom meste? Aby boli v bezpečí pred veľkým Pomstiteľom za krv, nesmú z mesta odísť. Je naozaj potrebné, aby sa chránili pred lákadlami, ktoré ich zvádzajú, aby išli akoby na okraj pastvín. Musia si dávať pozor na to, aby nepripustili, že by sa im v srdci vyvinula láska k Satanovmu svetu. Môže si to vyžadovať modlitbu a úsilie, ale od toho závisí ich život. — 1. Jána 2:15–17; 5:19.

21. Akú hodnotnú prácu konajú tí, ktorí sú v dnešnom útočištnom meste?

²¹ V starovekých útočištných mestách museli byť tí, čo neúmyselne zabili, produktívnymi pracovníkmi. Podobne pomazaní „synovia Izraela“ dali vynikajúci príklad ako pracovníci na žatve, ako hlásatelia Kráľovstva. (Matúš 9:37, 38; Marek 13:10) Kresťania s pozemskou vyhliadkou majú ako ‚cudzí usadlíci‘ a ‚osadníci‘ v dnešnom útočištnom meste výsadu konať toto dielo zachraňujúce životy po boku pomazaných, ktorí sú ešte na zemi. A aké hodnotné je to dielo! Tí, ktorí verne pracujú v protiobraznom útočištnom meste, uniknú večnej smrti spôsobenej rukami Pomstiteľa za krv. A budú čerpať večné dobrodenia z jeho služby Božieho veľkého Veľkňaza. Zotrváš v útočištnom meste a budeš žiť navždy?

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo možno povedať, že miliardy ľudí na zemi majú vinu za krv?

◻ Aké úlohy plní Ježiš Kristus vzhľadom na ľudstvo?

◻ Čo je protiobrazným útočištným mestom a ako doň človek vstupuje?

◻ Kedy budú ľudia oslobodení z protiobrazného útočištného mesta?

◻ Aké cenné poučenia môžeme získať z opatrenia útočištných miest?

[Obrázok na strane 16]

Vieš, aké životne dôležité úlohy plní Ježiš Kristus?