Praktické poučenia zo Zasľúbenej krajiny

ZASĽÚBENÁ krajina opísaná v Biblii bola určite jedinečná. Na tomto pomerne malom území nachádzame veľkú rozmanitosť zemepisných rysov. Na severe sú vrchy pokryté snehom; na juhu sú horúce oblasti. Sú tam úrodné nížiny, neobývané pustatinné oblasti a kopcovitá krajina s ovocnými sadmi a pasúcimi sa stádami.

Rôzna nadmorská výška, rôzne podnebie a rôzna pôda umožňujú veľkú rozmanitosť stromov, kríkov a ďalších rastlín — niektorým z nich sa darí v studených vysokohorských oblastiach, ďalšie rastú na vyprahnutých púštiach a ešte ďalším sa darí na aluviálnych rovinách alebo na skalnatých náhorných plošinách. Jeden botanik odhaduje, že v tejto oblasti možno nájsť asi 2600 rastlinných druhov! Prví Izraeliti, ktorí robili prieskum tejto krajiny, ihneď videli dôkazy jej možností. Z jedného údolia bystriny priniesli taký veľký strapec hrozna, že ho dvaja muži museli niesť na tyči! To údolie bolo výstižne pomenované Eškol, čo znamená „Strapec [hrozna]“.a — 4. Mojžišova 13:21–24.

Ale pozrime sa teraz bližšie na niektoré zemepisné rysy tohto jedinečného pásu zeme, zvlášť jeho južnej časti.

Šefela

Západný okraj Zasľúbenej krajiny tvorí pobrežie Stredozemného mora. Asi 40 kilometrov smerom do vnútrozemia sa nachádza Šefela. Slovo „šefela“ znamená „nížina“, ale v skutočnosti je to kopcovitá oblasť a za nížinnú môže byť považovaná iba v porovnaní s judskými vrchmi na východe.

Pozrite si sprievodnú prierezovú mapu a všimnite si, v akom vzťahu je Šefela k okolitým oblastiam. Na východe sú judské vrchy a na západe je pobrežná filištínska rovina. Šefela preto slúžila ako nárazníkové pásmo, ako bariéra, ktorá v biblických časoch oddeľovala Boží ľud od jeho starovekých nepriateľov. Každé vojsko prenikajúce zo západu by sa najprv muselo dostať cez Šefelu, aby mohlo ísť proti Jeruzalemu, hlavnému mestu Izraela.

Taký prípad sa vyskytol v deviatom storočí pred n. l. Biblia uvádza, že sýrsky kráľ Chazael „vytiahol a bojoval proti Gátu [pravdepodobne na kraji Šefely] a dobyl ho, načo Chazael obrátil svoju tvár, aby išiel proti Jeruzalemu“. Kráľovi Joášovi sa podarilo Chazaela zastaviť tak, že ho podplatil kolekciou cenných vecí z chrámu a z paláca. Táto správa však ukazuje, že Šefela bola pre bezpečnosť Jeruzalema nesmierne dôležitá. — 2. Kráľov 12:17, 18.

Mohli by sme z toho načerpať praktické poučenie. Chazael chcel dobyť Jeruzalem, ale najprv sa musel dostať cez Šefelu. Podobne Satan Diabol sa snaží „pohltiť“ Božích služobníkov, ale často musí najprv preniknúť cez pevné nárazníkové pásmo — tým pásmom je ich lipnutie na biblických zásadách, napríklad na tých, ktoré sa týkajú zlej spoločnosti a hmotárstva. (1. Petra 5:8; 1. Korinťanom 15:33; 1. Timotejovi 6:10) Ústupok v biblických zásadách je často prvým krokom k vážnym hriechom. Udržujte si preto bezpečné nárazníkové pásmo. Keď sa dnes budete riadiť biblickými zásadami, nebudete zajtra porušovať Božie zákony.

Judská pahorkatina

Za Šefelou, smerom ďalej do vnútrozemia, sa nachádza judská pahorkatina. Je to hornatá oblasť, ktorá produkovala kvalitné obilie, olivový olej a víno. Judsko bolo pre svoju veľkú nadmorskú výšku aj vynikajúcim útočišťom. Preto tam kráľ Jotám vystaval „opevnené miesta a veže“. V ťažkých časoch tam mohli ľudia ujsť do bezpečia. — 2. Paralipomenon 27:4.

Jeruzalem, nazývaný aj Sion, bol významnou časťou judskej pahorkatiny. Javil sa ako bezpečný, lebo bol z troch strán obklopený strmými údoliami a zo severnej strany bol podľa historika prvého storočia Josepha chránený trojitým múrom. Ale na udržanie bezpečnosti nejakého útočišťa nestačia len múry a zbrane. Musí mať aj vodu. Nevyhnutné je to najmä vtedy, keď je obliehané, pretože bez vody by obyvatelia uzavretí v ňom boli nútení rýchlo sa vzdať.

Jeruzalem čerpal vodu z rybníka Siloám. V ôsmom storočí pred n. l. však kráľ Ezechiáš, očakávajúc obliehanie Asýrčanmi, postavil vonkajší múr, aby chránil rybník Siloám, a urobil ho súčasťou mesta. Okrem toho upchal pramene, ktoré boli mimo mesta, aby pre obliehajúcich Asýrčanov bolo ťažké nájsť si vodu. (2. Paralipomenon 32:2–5; Izaiáš 22:11) To ale nie je všetko. Ezechiáš prišiel na spôsob, ako priviesť ďalšiu vodu priamo do Jeruzalema!

Vykopal tunel vedúci od prameňa Gichon až k rybníku Siloám, čo je považované za jeden z najväčších technických výkonov staroveku.b Tento tunel má priemernú výšku 1,8 metra a dĺžku 533 metrov. Len si to predstavte — viac než polkilometrový tunel vytesaný do skaly! Dnes, po asi 2700 rokoch, sa návštevníci Jeruzalema môžu brodiť týmto majstrovským technickým dielom, všeobecne známym ako Ezechiášov tunel. — 2. Kráľov 20:20; 2. Paralipomenon 32:30.

Z Ezechiášovej snahy chrániť a zväčšiť zdroj vody pre Jeruzalem môžeme získať praktické poučenie. Jehova je „prameň živej vody“. (Jeremiáš 2:13) Jeho myšlienky, obsiahnuté v Biblii, udržiavajú život. Práve preto je osobné štúdium Biblie nevyhnutné. Ale príležitosť na štúdium a z neho vyplývajúce poznanie nebude k nám len tak voľne plynúť. Budeme možno musieť ‚kopať tunely‘, napríklad cez svoj nabitý denný program, aby sme si preň urobili priestor. (Príslovia 2:1–5; Efezanom 5:15, 16) Keď ste už začali, pevne sa držte svojho plánu a považujte svoje osobné štúdium za mimoriadne dôležitú vec. Dbajte na to, aby sa nikomu a ničomu nepodarilo olúpiť vás o tento drahocenný zdroj vody. — Filipanom 1:9, 10.

Pustatinné oblasti

Na východ od judských vrchov je Judská pustatina, nazývaná aj Ješimon, čo znamená „Púšť“. (1. Samuelova 23:19, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Pre túto neúrodnú oblasť pri Soľnom mori sú charakteristické skalnaté rokliny a členité útesy. Judská pustatina klesá na úseku dlhom len 24 kilometrov asi o 1200 metrov a je krytá pred západnými vetrami prinášajúcimi dážď, preto sú tam zrážky len v obmedzenom množstve. Nepochybne je to tá pustatina, do ktorej bol každoročne posielaný cap pre Azázela v Deň zmierenia. Práve tam utiekol Dávid pred Saulom. A Ježiš sa tam postil 40 dní a potom bol pokúšaný Diablom. — 3. Mojžišova 16:21, 22; Žalm 63, nadpis; Matúš 4:1–11.

Približne 160 kilometrov na juhozápad od Judskej pustatiny je pustatina Páran. Tam boli mnohé táboriská Izraelitov počas ich 40-ročnej cesty z Egypta do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojžišova 33:1–49) Mojžiš písal o ‚veľkej a bázeň vzbudzujúcej pustatine s jedovatými hadmi a škorpiónmi a so smädnou zemou, ktorá nemá vodu‘. (5. Mojžišova 8:15) Je podivuhodné, že milióny Izraelitov tam dokázali prežiť! Ale podporoval ich Jehova.

Kiež nám to slúži ako pripomienka, že Jehova môže podporovať aj nás, a to aj v tomto duchovne neplodnom svete. Áno, aj my kráčame okolo hadov a škorpiónov, i keď nie v doslovnom zmysle. Možno musíme byť denne v styku s ľuďmi, ktorí bez zábran chrlia jedovaté slová, ktoré by ľahko mohli skaziť naše zmýšľanie. (Efezanom 5:3, 4; 1. Timotejovi 6:20) Tí, čo sa napriek týmto prekážkam snažia slúžiť Bohu, si zaslúžia pochvalu. Ich vernosť je mocným svedectvom, že Jehova ich naozaj podporuje.

Karmelská vrchovina

Názov Karmel znamená „Sad“. Túto úrodnú oblasť na severe, dlhú asi 50 kilometrov, zdobia vinice, olivové háje a ovocné stromy. Predhorie tohto kopcovitého horského pásma je nezabudnuteľné svojou krásou a pôvabom. Izaiáš 35:2 hovorí o „nádhere Karmela“ ako o symbole hojnej slávy obnovenej izraelskej krajiny.

V Karmeli sa odohrali viaceré pozoruhodné udalosti. Eliáš tam vyslovil výzvu k Baalovým prorokom a práve tam „zostúpil Jehovov oheň“ na dôkaz Jehovovej nadradenosti. Na vrchole Karmela Eliáš upozornil na malý obláčik, ktorý priniesol veľký lejak, a tak zázračne ukončil sucho v Izraeli. (1. Kráľov 18:17–46) Eliášov nástupca Elizeus bol na vrchu Karmel, keď ho žena zo Šunemu prišla požiadať o pomoc pre svoje mŕtve dieťa, ktoré Elizeus potom vzkriesil. — 2. Kráľov 4:8, 20, 25–37.

Na svahoch Karmela sú ešte stále sady, olivové háje a vinohrady. Na jar sú tieto svahy posiate nádhernými kvetmi. „Tvoja hlava na tebe je ako Karmel,“ povedal Šalamún šulamitskému dievčaťu, zmieňujúc sa možno o nádhere jej vlasov alebo o tom, ako vznešene sa z krku dvíha jej súmerná hlava. — Šalamúnova pieseň 7:5.

Nádhera, ktorá bola charakteristická pre Karmelskú vrchovinu, nám pripomína duchovnú krásu, ktorú dal Jehova novodobej organizácii svojich ctiteľov. (Izaiáš 35:1, 2) Jehovovi svedkovia skutočne žijú v duchovnom raji a stotožňujú sa s názorom kráľa Dávida, ktorý napísal: „Meracie povrazy mi padli na príjemné miesta, moje vlastníctvo sa mi preukázalo ako príjemné.“ — Žalm 16:6.

Je pravda, že Boží duchovný národ dnes musí čeliť náročným situáciám, takisto ako sa starovekí Izraeliti stretávali so stálym odporom zo strany Božích nepriateľov. Praví kresťania napriek tomu nikdy nespúšťajú zrak z požehnaní, ktoré Jehova poskytuje a ku ktorým patrí stále rastúce svetlo biblickej pravdy, celosvetové bratstvo a príležitosť získať večný život na rajskej zemi. — Príslovia 4:18; Ján 3:16; 13:35.

„Ako Jehovova záhrada“

Staroveká Zasľúbená krajina bola príťažlivá pre oči. Bola vhodne opísaná ako krajina „tečúca mliekom a medom“. (1. Mojžišova 13:10; 2. Mojžišova 3:8) Mojžiš ju nazval ‚dobrou krajinou, krajinou údolí vodných bystrín, žriediel a vodných hlbín vyvierajúcich v údolnej rovine a v hornatom kraji, pšenice a jačmeňa a viniča a fíg a granátových jabĺk, krajinou olejnatých olív a medu, krajinou, v ktorej nebudeš jesť chlieb poskromne, v ktorej ti nebude nič chýbať, krajinou, ktorej kamene sú železo a z ktorej vrchov budeš ťažiť meď‘. — 5. Mojžišova 8:7–9.

Ak Jehova dokázal dať svojmu starovekému ľudu takú bohatú a krásnu krajinu, istotne dokáže poskytnúť svojim novodobým verným služobníkom nádherný raj, ktorý sa bude rozprestierať po celej zemi — raj s vrchmi, údoliami, riekami a jazerami. Áno, staroveká Zasľúbená krajina so všetkou jej rozmanitosťou bola iba náznakom duchovného raja, z ktorého sa svedkovia tešia dnes, a náznakom budúceho Raja nového sveta. Tam sa splní sľub zaznamenaný v Žalme 37:29: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ Keď Jehova dá poslušným ľuďom rajský domov, akí len budú šťastní, keď si budú môcť prezerať všetky jeho „miestnosti“ a budú mať na to celú večnosť!

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa na strane 4]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

GALILEA

Vrch Karmel

Galilejské more

SAMÁRIA

ŠEFELA

Judské vrchy

Soľné more

[Prameň ilustrácie]

NASA photo

[Mapa na strane 4]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Šefela bola bariérou medzi Božím ľudom a jeho nepriateľmi

míle 0 5 10

km 0 8 16

Filištínska rovina

Šefela

Judská pahorkatina

Judská pustatina

Údolná roklina

Soľné more

Krajina Ammón a Moáb

[Mapa/obrázok na strane 5]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Ezechiášov tunel: 533 metrov dlhý, vytesaný do tvrdej skaly

Tyropeonské údolie

Siloám

MESTO DÁVIDOVO

Údolie Kidron

Gichon

[Obrázky na strane 6]

V Judskej pustatine hľadal Dávid útočište pred Saulom. Neskôr tam bol Ježiš pokúšaný Diablom

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázky na strane 7]

Vrch Karmel, kde Eliáš pokoril Baalových prorokov

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázky na strane 8]

„Jehova, tvoj Boh, ťa privádza do dobrej krajiny, do krajiny údolí vodných bystrín, žriediel a vodných hlbín vyvierajúcich v údolnej rovine a v hornatom kraji.“ — 5. Mojžišova 8:7