Zákon pred Kristom

„Ako ja milujem tvoj zákon! Celý deň sa ním zaoberám.“ — ŽALM 119:97.

 1. Čím sa riadia pohyby nebeských telies?

JÓB zrejme od detstva v úžase hľadieval na hviezdy. Jeho rodičia ho pravdepodobne naučili mená veľkých súhvezdí i to, čo vedeli o zákonoch, ktorými je riadený pohyb súhvezdí na oblohe. Ľudia v staroveku využívali stále pohyby týchto obrovských, elegantných hviezdnych zoskupení na označovanie meniacich sa ročných období. Jób však napriek tomu, koľko na ne hľadel s úctivou bázňou, nemal predstavu o tom, aké mocné sily držia tieto hviezdne útvary pohromade. Preto sotva mohol vedieť odpovedať, keď sa ho Jehova Boh pýtal: „Vyznáš sa ty azda v zákonoch nebies?“ (Jób 38:31–33, Preklad podľa Novej Vulgáty) Áno, hviezdy sa riadia zákonmi — zákonmi, ktoré sú také presné a zložité, že súčasní vedci ich nechápu úplne.

 2. Prečo možno povedať, že celé stvorenie sa riadi zákonmi?

² Jehova je najvyšším Zákonodarcom vo vesmíre. Všetky jeho diela sa riadia zákonmi. Jeho milovaný Syn, „prvorodený celého stvorenia“, verne poslúchal zákon svojho Otca, ešte skôr než existoval hmotný vesmír. (Kolosanom 1:15) Aj anjeli sa riadia zákonmi. (Žalm 103:20) Ba aj zvieratá sa riadia zákonmi, keď poslúchajú inštinktívne príkazy, ktoré do nich naprogramoval ich Stvoriteľ. — Príslovia 30:24–28; Jeremiáš 8:7.

 3. a) Prečo ľudstvo potrebuje zákony? b) Pomocou akého prostriedku riadil Jehova izraelský národ?

³ A čo my ľudia? Napriek tomu, že sme požehnaní takými darmi, ako je inteligencia, mravnosť a duchovnosť, v určitej miere potrebujeme božský zákon, aby nás usmerňoval pri používaní týchto schopností. Naši prví rodičia, Adam a Eva, boli dokonalí, a preto bolo potrebných len niekoľko zákonov, ktoré by ich usmerňovali. Láska k ich nebeskému Otcovi im mala poskytovať dostatočný dôvod na to, aby ho s radosťou poslúchali. Ale oni neposlúchali. (1. Mojžišova 1:26–28; 2:15–17; 3:6–19) V dôsledku toho boli ich potomkovia hriešnymi tvormi, ktorí potrebovali mnoho ďalších zákonov, aby ich usmerňovali. V priebehu času Jehova túto potrebu láskyplne uspokojoval. Noachovi dal konkrétne zákony, ktoré mal Noach odovzdať svojej rodine. (1. Mojžišova 9:1–7) O stáročia neskôr dal Boh prostredníctvom Mojžiša novému izraelskému národu podrobný písaný zákonník. Bolo to prvý raz, čo Jehova riadil celý národ pomocou božského zákona. Skúmanie tohto Zákona nám pomôže pochopiť, akú životne dôležitú úlohu zohráva božský zákon v živote kresťanov dnes.

Účel mojžišovského Zákona

 4. Prečo bolo náročné, aby z vyvolených potomkov Abraháma vzišlo zasľúbené Semeno?

⁴ Apoštol Pavol, ktorý do hĺbky študoval Zákon, sa spýtal: „Prečo potom Zákon?“ (Galaťanom 3:19) Aby sme si to zodpovedali, musíme si pripomenúť, že Jehova svojmu priateľovi Abrahámovi sľúbil, že z jeho rodovej línie vzíde Semeno, ktoré prinesie veľké požehnania všetkým národom. (1. Mojžišova 22:18) Ale bol tu problém: Abrahámovi vyvolení potomkovia, Izraeliti, neboli všetci ľuďmi, ktorí milovali Jehovu. Ako čas plynul, väčšina z nich sa prejavila ako tvrdošijná a spurná — niektorí boli takmer neovládateľní! (2. Mojžišova 32:9; 5. Mojžišova 9:7) Takíto ľudia boli v Božom ľude len preto, že sa tam narodili, a nie preto, že by si to sami zvolili.

 5. a) Čo Jehova učil Izraelitov pomocou mojžišovského Zákona? b) Ako bol Zákon zostavený, aby ovplyvňoval správanie tých, ktorí sa ho pridŕžali?

⁵ Ako mohlo z takéhoto ľudu vzísť sľúbené Semeno a ako mohli mať z neho úžitok? Jehova ich neovládal ako roboty, ale ich vyučoval pomocou zákona. (Žalm 119:33–35; Izaiáš 48:17) Hebrejské slovo pre „zákon“, tóra, v skutočnosti znamená „učenie“. A čo učil? V prvom rade Izraelitov učil, že potrebujú Mesiáša, ktorý ich vykúpi z ich hriešneho stavu. (Galaťanom 3:24) Zákon učil aj zbožnej bázni a poslušnosti. V súlade s abrahámovským sľubom mali Izraeliti slúžiť ako svedkovia Jehovu pre všetky ostatné národy. Zákon ich teda mal učiť vznešenému, ušľachtilému kódexu správania, čo bude vrhať dobré svetlo na Jehovu; mal Izraelu pomôcť zachovať sa oddeleným od skazených praktík okolitých národov. — 3. Mojžišova 18:24, 25; Izaiáš 43:10–12.

 6. a) Približne koľko nariadení obsahuje mojžišovský Zákon a prečo by sa to nemalo považovať za priveľa? (Pozri poznámku pod čiarou.) b) Aké porozumenie môžeme získať štúdiom mojžišovského Zákona?

⁶ Nemožno sa preto diviť, že mojžišovský Zákon obsahuje veľa nariadení — viac než 600.a Tento písaný zákonník reguloval oblasť uctievania, vlády, morálky, práva, ba aj stravy a hygieny. Znamená to vari, že Zákon bol iba hromadou chladných nariadení a úsečných príkazov? Zďaleka nie! Štúdium tohto Zákonníka v hojnej miere poskytuje porozumenie Jehovovej láskyplnej osobnosti. Pouvažujme o niektorých príkladoch.

Zákon, ktorý dýchal milosrdenstvom a súcitom

 7. 8. a) Ako Zákon zdôrazňoval milosrdenstvo a súcit? b) Ako Jehova milosrdne uplatnil Zákon v prípade Dávida?

⁷ Zákon zdôrazňoval milosrdenstvo a súcit, najmä voči poníženým alebo bezmocným. Zvlášť sa zaoberal ochranou vdov a sirôt. (2. Mojžišova 22:22–24) Ťažné zvieratá boli chránené pred týraním. Boli rešpektované základné vlastnícke práva. (5. Mojžišova 24:10; 25:4) Zákon síce vyžadoval trest smrti za vraždu, ale v prípadoch neúmyselného zabitia umožňoval milosrdenstvo. (4. Mojžišova 35:11) Izraelskí sudcovia mali zjavne určitú voľnosť v rozhodovaní o trestoch za niektoré priestupky, a to v závislosti od postoja previnilca. — Porovnaj 2. Mojžišovu 22:7 a 3. Mojžišovu 6:1–7.

⁸ Jehova dal sudcom príklad tým, že uplatňoval Zákon s pevnosťou, keď to bolo nutné, ale s milosrdenstvom, kedykoľvek to bolo možné. Kráľovi Dávidovi, ktorý sa dopustil cudzoložstva a vraždy, bolo prejavené milosrdenstvo. To však neznamenalo, že nebol potrestaný; Jehova ho neuchránil pred strašnými následkami, ktoré vyplynuli z jeho hriechu. Ale kvôli zmluve o Kráľovstve a preto, že Dávid bol vo svojej podstate milosrdný človek a hlboko sa v srdci kajal, nebol usmrtený. — 1. Samuelova 24:4–7; 2. Samuelova 7:16; Žalm 51:1–4; Jakub 2:13.

 9. Akú úlohu zohrávala v mojžišovskom Zákone láska?

⁹ Okrem toho mojžišovský Zákon zdôrazňoval lásku. Predstav si, že by niektorý z dnešných národov mal zákonník, ktorý by skutočne vyžadoval lásku! Preto mojžišovský Zákon nielenže zakazoval vraždu, ale aj prikazoval: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ (3. Mojžišova 19:18) Nielenže zakazoval nespravodlivé zaobchádzanie s cudzím usadlíkom, ale aj prikazoval: „Budeš ho milovať ako samého seba, lebo ste sa stali cudzími usadlíkmi v egyptskej krajine.“ (3. Mojžišova 19:34) Nielenže vyhlasoval cudzoložstvo za nezákonné, ale aj prikazoval manželovi, aby rozradostňoval svoju manželku! (5. Mojžišova 24:5) Napríklad len v 5. Mojžišovej sú hebrejské slová označujúce lásku použité asi 20-krát. Jehova uisťoval Izraelitov o svojej láske k nim — minulej, prítomnej i budúcej. (5. Mojžišova 4:37; 7:12–14) Áno, najväčším príkazom mojžišovského Zákona bolo: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou.“ (5. Mojžišova 6:5) Ježiš povedal, že celý Zákon spočíva na tomto príkaze a na príkaze lásky k blížnemu. (3. Mojžišova 19:18; Matúš 22:37–40) Nie div, že žalmista napísal: „Ako ja milujem tvoj zákon! Celý deň sa ním zaoberám.“ — Žalm 119:97.

Zneužívanie Zákona

10. Aký vzťah Židia zväčša mali k mojžišovskému Zákonu?

¹⁰ Aká žalostná je preto skutočnosť, že Izraelu zväčša chýbalo ocenenie pre mojžišovský Zákon! Ľudia Zákon neposlúchali, ignorovali ho alebo naň zabúdali. Znečisťovali čisté uctievanie odpornými náboženskými praktikami iných národov. (2. Kráľov 17:16, 17; Žalm 106:13, 35–38) A zrádzali Zákon aj ďalšími spôsobmi.

11. 12. a) Ako skupiny náboženských vodcov škodlivo pôsobili po dňoch Ezdráša? (Pozri rámček.) b) Prečo starovekí rabíni považovali za nutné „urobiť plot okolo Zákona“?

¹¹ Niektoré z najväčších škôd spôsobili Zákonu práve tí, ktorí tvrdili, že ho vyučujú a zachovávajú. Stalo sa to po dňoch verného pisára Ezdráša, ktorý žil v piatom storočí pred n. l. Ezdráš urputne bojoval proti skazonosným vplyvom iných národov a zdôrazňoval čítanie a vyučovanie Zákona. (Ezdráš 7:10; Nehemiáš 8:5–8) Niektorí učitelia Zákona tvrdili, že kráčajú v Ezdrášových šľapajach, a vytvorili to, čo sa začalo označovať ako „Veľká Synagóga“. Medzi jej výrokmi bol pokyn: „Urob plot okolo Zákona.“ Títo učitelia argumentovali, že Zákon je ako vzácna záhrada. Aby nikto nedovolene nevstúpil do tejto záhrady tým, že by prestúpil jej zákony, vytvorili ďalšie zákony — „Ústny Zákon“, ktorý mal ľuďom zabrániť priblížiť sa k takému previneniu.

¹² Niekto by mohol argumentovať, že židovskí vodcovia mali oprávnene takéto názory. Po dňoch Ezdráša boli Židia ovládaní cudzími mocnosťami, najmä Gréckom. Na potlačenie vplyvu gréckej filozofie a kultúry vznikali medzi nimi skupiny náboženských vodcov. (Pozri rámček na strane 10.) Po čase začali niektoré z týchto skupín súperiť s lévitským kňazstvom ako učitelia Zákona, a dokonca ho predstihli. (Porovnaj Malachiáša 2:7.) Od roku 200 pred n. l. už ústny zákon ovplyvňoval život Židov. Spočiatku tieto zákony nemali byť v písanej podobe, aby sa nepovažovali za rovnocenné písanému Zákonu. Ale postupne sa ľudské uvažovanie začalo klásť pred božské, a tak ten „plot“ nakoniec v skutočnosti poškodil „záhradu“, ktorú mal chrániť.

Znečistenie učením farizejov

13. Ako niektorí židovskí náboženskí vodcovia ospravedlňovali vytváranie mnohých pravidiel?

¹³ Rabíni dôvodili, že vzhľadom na to, že Tóra čiže mojžišovský Zákon je dokonalý, musí obsahovať odpoveď na každú otázku, ktorá by mohla vzniknúť. Takéto ponímanie nebolo v skutočnosti úctivé. Rabínov oprávňovalo používať šikovné ľudské úvahy, vytvárajúc zdanie, že Božie Slovo je podkladom pre pravidlá v otázkach každého druhu — niektoré z nich boli osobné, iné zasa nepodstatné.

14. a) Ako židovskí náboženskí vodcovia rozšírili biblický predpis o oddelenosti od národov do nebiblického extrému? b) Čo ukazuje, že rabínske pravidlá zlyhali a neuchránili židovský ľud pred pohanskými vplyvmi?

¹⁴ Náboženskí vodcovia znova a znova používali biblické predpisy tak, že ich rozširovali do extrémov. Mojžišovský Zákon podporoval napríklad oddelenosť od národov, ale rabíni kázali istú formu nerozumného pohŕdania všetkým, čo nie je židovské. Učili, že Žid si nesmie nechať dobytok pri pohanskom hostinci, lebo pohania „sú podozriví zo sodomie“. Židovskej žene sa nedovoľovalo pomáhať pohanskej žene pri pôrode, lebo by tým „dopomohla k narodeniu dieťaťa pre modlárstvo“. Rabíni mali náležitú nedôveru voči gréckym telocvičniam, a preto zakazovali každé športové cvičenie. História dokazuje, že to všetko len málo ochránilo Židov pred náukami pohanov. Dokonca sami farizeji začali vyučovať pohanskú grécku náuku o nesmrteľnosti duše! — Ezechiel 18:4.

15. Ako židovskí náboženskí vodcovia prekrútili zákony o očisťovaní a krvismilstve?

¹⁵ Farizeji prekrútili aj zákony o očisťovaní. Hovorilo sa, že farizeji by očistili aj slnko, keby na to dostali príležitosť. Podľa ich zákona by človeka znečistilo, keby otáľal „ísť na potrebu“! Umývanie rúk sa stalo zložitým rituálom s pravidlami o tom, ktorá ruka by sa mala umyť najprv a ako. Ženy boli považované za obzvlášť nečisté. Na základe biblického príkazu „nepribližovať sa“ k žiadnemu telesnému príbuznému (v skutočnosti to bol zákon proti krvismilstvu) rabíni nariadili, že manžel nemá kráčať za svojou manželkou a nemá sa s ňou ani rozprávať na trhovisku. — 3. Mojžišova 18:6.

16. 17. Ako ústny zákon rozšíril príkaz zachovávať týždenný sabat a aký to malo následok?

¹⁶ Neslávne známa je najmä duchovná paródia, ktorú vytvoril ústny zákon zo zákona o sabate. Boh dal Izraelu jednoduchý príkaz: Nekonať žiadnu prácu v siedmy deň týždňa. (2. Mojžišova 20:8–11) Ústny zákon to však rozšíril a definoval asi 39 rôznych druhov zakázanej práce, vrátane zaviazania alebo rozviazania uzla, urobenia dvoch stehov, napísania dvoch hebrejských písmen a tak ďalej. A každý z týchto druhov práce si vyžadoval nespočetné ďalšie pravidlá. Ktoré uzly boli zakázané a ktoré boli dovolené? Ústny zákon na to odpovedal autoritatívnymi nariadeniami. Aj liečenie začali považovať za zakázanú prácu. V sabat bolo napríklad zakázané napraviť zlomenú končatinu. Keď niekoho bolel zub, mohol použiť ocot na dochutenie jedla, ale nemohol ho vsávať cez zuby. Mohlo by mu to totiž liečiť zub!

¹⁷ Zákon o sabate bol natoľko obklopený stovkami pravidiel vytvorených ľuďmi, že pre väčšinu Židov stratil svoj duchovný význam. Keď Ježiš Kristus, „Pán sabatu“, vykonal v sabat veľkolepé, rozradostňujúce zázraky, znalcami Písma a farizejmi to ani nepohlo. Ich jedinou starosťou bolo, že zjavne prehliada ich predpisy. — Matúš 12:8, 10–14.

Poučenie z nerozumnosti farizejov

18. Aký bol účinok pridávania ústnych zákonov a tradícií k mojžišovskému Zákonu? Znázorni to.

¹⁸ Mohli by sme to zhrnúť a povedať, že tieto pridané zákony a tradície boli pripojené k mojžišovskému Zákonu do veľkej miery tak, ako keď sa fúzonôžky prilepia na trup lode. Majiteľ lode vynaloží veľa času a úsilia, aby zoškrabal tieto nepríjemné tvory z lode, lebo ju spomaľujú a ničia protikorózny náter. Podobne ústne zákony a tradície boli pre Zákon príťažou a vystavili ho skazonosnému zneužívaniu. Rabíni však namiesto toho, aby takéto pridané zákony odstraňovali, stále pridávali ďalšie. V čase, keď prišiel Mesiáš, aby naplnil Zákon, „loď“ bola už natoľko pokrytá „fúzonôžkami“, že sa ledva držala na hladine! (Porovnaj Príslovia 16:25.) Títo náboženskí vodcovia nielenže nechránili zmluvu Zákona, ale ju aj nerozumne zrádzali. Ale prečo zlyhal ich „plot“ pravidiel?

19. a) Prečo „plot okolo Zákona“ zlyhal? b) Čo ukazuje, že židovským náboženským vodcom chýbala pravá viera?

¹⁹ Vodcovia judaizmu nepochopili, že boj proti skazenosti sa vedie v srdci, a nie na stránkach kníh so zákonmi. (Jeremiáš 4:14) Kľúčom k víťazstvu je láska — láska k Jehovovi, k jeho zákonom a k jeho spravodlivým zásadám. Taká láska vytvára zodpovedajúcu nenávisť k tomu, čo nenávidí Jehova. (Žalm 97:10; 119:104) Tí, ktorí majú srdcia naplnené láskou, zostávajú aj v tomto skazenom svete verní Jehovovým zákonom. Židovskí náboženskí vodcovia mali veľkú výsadu vyučovať ľud, a tak podporovať takú lásku a podnecovať k nej. Prečo v tom zlyhali? Zjavne im chýbala viera. (Matúš 23:23, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Keby boli verili, že Jehovov duch má moc pôsobiť v srdciach verných ľudí, nemali by pocit, že je potrebné, aby pevne ovládali životy druhých. (Izaiáš 59:1; Ezechiel 34:4) Nevštepovali vieru, lebo im samým viera chýbala; zaťažovali ľudí ľudskými príkazmi. — Matúš 15:3, 9; 23:4.

20. 21. a) Aký celkový účinok malo na judaizmus zmýšľanie orientované na tradície? b) Aké poučenie získavame z toho, čo sa stalo judaizmu?

²⁰ Títo židovskí vodcovia nepodporovali lásku. Ich tradície vytvorili náboženstvo posadnuté vonkajšími prejavmi, vyznačujúce sa bezmyšlienkovitou poslušnosťou kvôli vonkajšiemu dojmu, ktoré bolo úrodnou pôdou pre pokrytectvo. (Matúš 23:25–28) Ich predpisy vytvárali nespočetné dôvody na súdenie druhých. A tak sa pyšní, autoritárski farizeji cítili oprávnení kritizovať samotného Ježiša Krista. Stratili zo zreteľa hlavný účel Zákona a zavrhli jediného pravého Mesiáša. Preto Ježiš musel židovskému národu povedať: „Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ — Matúš 23:38; Galaťanom 3:23, 24.

²¹ Aké poučenie z toho máme? Je jasné, že strnulé zmýšľanie zamerané na tradície nepodporuje čisté uctievanie Jehovu! Ale znamená to, že ctitelia Jehovu dnes nemajú mať žiadne pravidlá, pokiaľ nie sú konkrétne uvedené v Svätom Písme? Nie. Aby sme to úplne zodpovedali, pouvažujme ďalej o tom, ako Ježiš Kristus nahradil mojžišovský Zákon novým, lepším zákonom.

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

◻ Ako je celé stvorenie riadené božským zákonom?

◻ Aký bol hlavný účel mojžišovského Zákona?

◻ Čo ukazuje, že mojžišovský Zákon zdôrazňoval milosrdenstvo a súcit?

◻ Prečo židovskí náboženskí vodcovia pripájali k mojžišovskému Zákonu nespočetné pravidlá a k čomu to viedlo?

[Rámček na strane 10]

Židovskí náboženskí vodcovia

Znalci Písma: Považovali sa za Ezdrášových následníkov a za vysvetľovačov Zákona. Podľa knihy A History of the Jews (Dejiny Židov) „znalci Písma neboli všetci vznešenej mysle a ich pokusy vyvodiť zo zákona skryté významy sa často zvrhli na bezvýznamné predpisy a hlúpe obmedzenia. Tie sa upevňovali ako zvyky, z ktorých sa zanedlho stali neúprosní tyrani.“

Chasidi: Toto pomenovanie znamená „zbožní“ alebo „svätí“. Prvý raz je o nich ako o triede zmienka okolo roku 200 pred n. l. Boli politicky silní a boli fanatickými obhajcami čistoty Zákona pred tyraniou gréckeho vplyvu. Chasidi sa rozštiepili na tri skupiny: na farizejov, saducejov a esénov.

Farizeji: Niektorí učenci sa domnievajú, že toto pomenovanie je odvodené zo slov „oddelení“ alebo „separatisti“. Boli vskutku fanatickí vo svojom úsilí byť oddelení od pohanov, ale svoje bratstvo chápali aj v zmysle oddelenosti a nadradenosti obyčajnému židovskému ľudu, ktorý nepoznal zložitý ústny zákon. Jeden historik o farizejoch povedal: „Vo všeobecnosti zaobchádzali s ľuďmi ako s deťmi a formálne stanovovali a definovali aj tie najmenšie podrobnosti zachovávania obradov.“ Ďalší učenec povedal: „Farizeizmus vytvoril množstvo právnych predpisov zaoberajúcich sa všemožnými situáciami, čoho nevyhnutným dôsledkom bolo, že zveličoval maličkosti, a tým dôležité veci bagatelizoval (Mat. 23:23).“

Saduceji: Skupina, ktorá bola tesne spätá s aristokraciou a kňazstvom. Energicky odporovali znalcom Písma a farizejom a hovorili, že ústny zákon nemá takú platnosť ako písaný Zákon. To, že tento boj prehrali, ukazuje samotná Mišna: „Väčší dôraz sa kladie na [to, aby sa dodržiavali] slová znalcov Písma než na [to, aby sa dodržiavali] slová [písaného] Zákona.“ Talmud, ktorý pojal veľa komentárov k ústnemu zákonu, neskôr zašiel tak ďaleko, že uvádzal: „Slová znalcov Písma sú... vzácnejšie ako slová Tóry.“

Eséni: Skupina askétov, ktorí sa izolovali do oddelených komunít. Podľa diela The Interpreter’s Dictionary of the Bible boli eséni ešte rezervovanejší než farizeji a „niekedy možno ešte prevyšovali farizejstvo samotných farizejov“.

[Obrázok na strane 8]

Jóbovi rodičia pravdepodobne učili Jóba o zákonoch, ktorými sa riadia súhvezdia