Mali by ste veriť v reinkarnáciu?

GRÉCKY filozof Platón spájal zaľúbenosť s myšlienkou reinkarnácie. Veril, že po smrti tela sa nesmrteľná duša presťahuje do takzvanej „ríše čistých foriem“. Tam zostáva nejaký čas bez tela, premýšľajúc o formách. Keď je duša neskôr prevtelená do ďalšieho tela, podvedome si spomína na ríšu foriem a túži po nej. Podľa Platóna ľudia sa zaľúbia preto, že vo svojom milom vidia ideálnu formu krásy, na ktorú si hmlisto spomínajú a ktorú hľadajú.

Rozpoznanie zdroja a základu

Pre učenie o reinkarnácii je nutná nesmrteľnosť duše. Preto pôvod reinkarnácie treba hľadať v národoch, ktoré verili v nesmrteľnosť duše. Na základe toho si niektorí myslia, že pochádza zo starovekého Egypta. Ďalší zastávajú názor, že má svoj začiatok v dávnej Babylónii. Babylonskí kňazi rozvinuli náuku o putovaní duše, aby vytvorili prestíž babylonskému náboženstvu. Potom mohli tvrdiť, že ich náboženskí hrdinovia sú prevtelení významní predkovia, ktorí zomreli v dávnej minulosti.

Viera v reinkarnáciu sa však naplno rozvinula až v Indii. Hinduistickí mudrci zápasili so všeobecným problémom zla a ľudského utrpenia. Pýtali sa: ‚Ako to možno dať do súladu s predstavou o spravodlivom Stvoriteľovi?‘ Snažili sa vysvetliť rozpor medzi Božou spravodlivosťou a nepredvídanými nešťastiami a nerovnosťou vo svete. Časom vynašli „zákon karmy“, zákon príčiny a následku — ‚čo človek rozsieva, to bude žať‘. Vypracovali podrobnú bilanciu, podľa ktorej sa zásluhy a chyby v jednom živote odmeňujú alebo trestajú v nasledujúcom živote.

„Karma“ znamená jednoducho „konanie“. O hinduistovi sa povie, že jeho karma je dobrá, ak sa prispôsobuje spoločenským a náboženským normám, a zlá, ak tak nerobí. Jeho konanie čiže karma určuje jeho budúcnosť v každom po sebe idúcom znovuzrodení. Filozof Nikhilananda hovorí, že „všetci ľudia sa rodia s určitým odtlačkom charakteru pripraveným hlavne ich činmi v predošlých životoch, i keď ich fyzické rysy určuje dedičnosť“. „Človek je [teda] strojcom svojho osudu, budovateľom svojho údelu.“ Konečným cieľom je však oslobodenie z tohto kolobehu prevteľovania a zjednotenie s brahma — konečnou realitou. Verí sa, že sa to dosahuje snažením o spoločensky prijateľné správanie a zvláštnym hinduistickým poznaním.

Učenie o reinkarnácii teda používa ako základ náuku o nesmrteľnosti duše a na nej stavia, používajúc zákon karmy. Pozrime sa, čo v súvislosti s týmito predstavami hovorí Božie inšpirované Slovo, Biblia.

Je duša nesmrteľná?

Aby sme dostali odpoveď na túto otázku, obráťme sa na najvyššiu autoritu v tejto veci — na inšpirované Slovo Stvoriteľa. Už z prvej knihy Biblie, z 1. Mojžišovej, sa dozvedáme, aký je presný význam pojmu „duša“. O stvorení prvého človeka, Adama, Biblia hovorí: „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ (1. Mojžišova 2:7) Z toho je jasné, že duša nie je tým, čo človek má, ale tým, čo človek je. Hebrejské slovo, ktoré je tu preložené ako duša, je nefeš. Toto slovo sa v Biblii vyskytuje asi 700-krát a nikdy sa nevzťahuje na oddelenú a nehmotnú časť človeka; vždy sa vzťahuje na niečo hmatateľné a fyzické. — Jób 6:7; Žalm 35:13; 107:9; 119:28.

Čo sa deje s dušou pri smrti? Zamyslite sa, čo sa stalo s Adamom, keď zomrel. Keď zhrešil, Boh mu povedal: „[Vrátiš sa] do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ (1. Mojžišova 3:19) Zamyslite sa, čo to znamená. Predtým ako Boh stvoril Adama z prachu, Adam neexistoval. A po smrti sa Adam vrátil do rovnakého stavu neexistencie.

Jednoducho povedané, Biblia učí, že smrť je opakom života. V Kazateľovi 9:5, 10 čítame: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič, ani už nemajú žiadnu mzdu, pretože sa zabudla ich pamiatka. Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“

To znamená, že mŕtvi nemôžu nič robiť ani nič cítiť. Nemajú už žiadne myšlienky ani si na nič nespomínajú. Žalmista hovorí: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana. Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ — Žalm 146:3, 4.

Biblia jasne ukazuje, že duša sa pri smrti nesťahuje do iného tela, ale zomiera. „Duša, ktorá hreší — tá zomrie,“ dôrazne hovorí Biblia. (Ezechiel 18:4, 20; Skutky 3:23; Zjavenie 16:3) Teda náuka o nesmrteľnosti duše — samotný základ teórie reinkarnácie — nemá žiadnu podporu v Písmach. Bez nej táto teória padá. Ako sa však potom dá vysvetliť utrpenie, ktoré vidíme vo svete?

Prečo ľudia trpia?

Základnou príčinou ľudského utrpenia je nedokonalosť, ktorú všetci dedíme po hriešnom Adamovi. „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili,“ hovorí Biblia. (Rimanom 5:12) Keďže sme potomkami Adama, všetkých nás postihujú choroby, starneme a zomierame. — Žalm 41:1, 3; Filipanom 2:25–27.

Okrem toho Stvoriteľov neúprosný mravný zákon hovorí: „Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať; lebo kto rozsieva s ohľadom na svoje telo, zožne od svojho tela porušenosť.“ (Galaťanom 6:7, 8) Preto promiskuitný spôsob života môže viesť k citovej úzkosti, neželaným tehotenstvám a pohlavne prenášaným chorobám. Časopis Scientific American uvádza, že „prekvapujúcich 30 percent smrteľných prípadov rakoviny [v Spojených štátoch] možno pripísať hlavne fajčeniu a rovnaký počet spôsobu života, najmä stravovacím návykom a nedostatku pohybu“. Niektoré pohromy, ktoré spôsobujú utrpenie, sú dôsledkom toho, že človek zle hospodári s bohatstvom zeme. — Porovnaj Zjavenie 11:18.

Áno, človek nesie vinu za mnoho zo svojho trápenia. Ale keďže duša nie je nesmrteľná, zákon o ‚žatí toho, čo ste zasiali‘, nemožno použiť na spojenie ľudského utrpenia s karmou — so skutkami domnelého predošlého života. „Kto zomrel, je zbavený hriechu,“ hovorí Biblia. (Rimanom 6:7, 23) Teda plody hriechu sa neprenášajú do nejakého života po smrti.

Veľa utrpenia spôsobuje aj Satan Diabol. Tento svet je v skutočnosti ovládaný Satanom. (1. Jána 5:19) A Ježiš Kristus predpovedal, že jeho učeníci budú ‚predmetom nenávisti všetkých ľudí pre jeho meno‘. (Matúš 10:22) Preto spravodliví sú často vystavení väčšiemu množstvu problémov než zlí.

V tomto svete sa stávajú i veci, ktorých príčiny sa nerozpoznávajú ľahko. Najrýchlejší bežec sa môže potknúť a prehrať preteky. Mocná armáda môže byť porazená slabšou armádou. Múdremu človeku sa nemusí podariť získať dobré zamestnanie, a preto môže trpieť hladom. Ľuďom, ktorí vynikajúco rozumejú tomu, ako riadiť podnik, sa pod vplyvom rôznych okolností nemusí podariť uplatniť svoje vedomosti v praxi, a môžu sa preto ocitnúť v biede. Jednotlivci so značnými vedomosťami môžu vyvolať hnev tých, ktorí majú moc, a dostať sa do nepriazne. Prečo je to tak? „Lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých,“ odpovedá múdry kráľ Šalamún. — Kazateľ 9:11.

Utrpenie bolo údelom ľudstva už dávno predtým, ako sa hinduistickí mudrci snažili vysvetliť, prečo jestvuje. Ale existuje nádej na lepšiu budúcnosť? A aký sľub pre mŕtvych obsahuje Biblia?

Pokojná budúcnosť

Stvoriteľ sľúbil, že čoskoro skoncuje so súčasnou svetovou spoločnosťou, ktorá je pod vládou Satana. (Príslovia 2:21, 22; Daniel 2:44) Potom bude realitou spravodlivá nová ľudská spoločnosť — „nová zem“. (2. Petra 3:13) V tom čase „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ (Izaiáš 33:24) Dokonca aj muky smrti budú odstránené, pretože Boh „zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:4.

O obyvateľoch sľúbeného Božieho nového sveta žalmista predpovedal: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ (Žalm 37:29) Okrem toho mierni „naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja“. — Žalm 37:11.

Mukundbhai, o ktorom sa hovorilo v predošlom článku, zaspal spánkom smrti bez toho, že by poznal tieto nádherné Božie sľuby. Ale milióny ľudí, ktorí zomreli bez poznania Boha, majú vyhliadku, že budú prebudení do takéhoto pokojného nového sveta, pretože Biblia sľubuje: „Nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ — Skutky 24:15; Lukáš 23:43.

Slovo „vzkriesenie“ je tu preložené z gréckeho slova anastasis, ktoré doslovne znamená „opätovné vstanie“. Vzkriesenie zahŕňa obnovenie životného profilu jednotlivca.

Stvoriteľ neba a zeme je nekonečne múdry. (Jób 12:13) Nie je preňho problém zapamätať si životný profil mŕtvych. (Porovnaj Izaiáša 40:26.) Okrem toho Jehova Boh oplýva láskou. (1. Jána 4:8) Preto môže použiť svoju dokonalú pamäť, nie aby trestal zomrelých za zlo, ktorého sa dopustili, ale aby ich priviedol späť k životu na rajskej zemi s osobnosťou, akú mali predtým, než zomreli.

Pre milióny ľudí, ako bol Mukundbhai, bude vzkriesenie znamenať, že budú opäť so svojimi milovanými. Ale predstavte si, čo to môže znamenať pre tých, ktorí žijú teraz. Napríklad pre Mukundbhaiovho syna, ktorý spoznal nádhernú pravdu o Bohu a o jeho predsavzatiach. Aké utešujúce je preňho vedomie, že jeho otec nie je v osídle takmer nekonečného kolobehu znovuzrodení, z ktorých každé sprevádza zlo a utrpenie! Jednoducho spí v smrti, čakajúc na vzkriesenie. Aká vzrušujúca je preňho myšlienka, že jedného dňa sa bude môcť podeliť so svojím otcom o to, čo sa dozvedel z Biblie!

Božou vôľou je, „aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:3, 4) Teraz je čas učiť sa, ako budete môcť vy, spolu s miliónmi ďalších ľudí, ktorí už konajú Božiu vôľu, žiť navždy na rajskej zemi. — Ján 17:3.

[Zvýraznený text na strane 7]

„Čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ — Kazateľ 9:11

[Rámček na strane 6]

Božia osobnosť a zákon karmy

„Zákon karmy je neúprosný a nemožno mu uniknúť,“ povedal Móhandás Gándhí. „Preto sotva je potrebný Boží zásah. Boh dal zákon a potom sa akoby stiahol.“ To Gándhího znepokojovalo.

Naproti tomu sľub o vzkriesení prezrádza, že Boh má o svoje stvorenie hlboký záujem. Aby Boh mohol priviesť mŕtveho človeka späť k životu na rajskej zemi, musí o ňom vedieť a pamätať si všetko. Boh sa o každého z nás naozaj stará. — 1. Petra 5:6, 7.

[Obrázok na strane 5]

Hinduistické koleso života

[Obrázok na strane 8]

Božie Slovo učí o vzkriesení