Nech zostáva vaša bratská láska!

„Nech zostáva vaša bratská láska.“ — HEBREJOM 13:1.

 1. Čo by si robil, aby si udržal oheň za chladnej noci, a akú podobnú zodpovednosť má každý z nás?

VONKU je nebezpečne chladno a teplota prudko klesá. Jediným zdrojom tepla v tvojom dome je praskajúci oheň v kozube. Od toho, či ho udržiavaš, závisí život. Budeš vari iba sedieť a pozerať sa, ako plamene vyhasínajú a ako červená žiara uhlíkov bledne až na nevýraznú matnú šedú farbu? Samozrejme, že nie. Ďalej neúnavne prikladáš palivo, aby oheň nevyhasol. V určitom zmysle má každý z nás podobnú úlohu, pokiaľ ide o oveľa dôležitejší „oheň“ — oheň, ktorý by mal horieť v našom srdci — a tým je láska.

 2. a) Prečo možno povedať, že láska v týchto posledných dňoch ochladla? b) Nakoľko dôležitá je láska pre pravých kresťanov?

² Žijeme v čase, keď medzi takzvanými kresťanmi na celom svete chladne láska, ako už dávno predpovedal Ježiš. (Matúš 24:12) Ježiš poukazoval na najdôležitejší druh lásky, na lásku k Jehovovi Bohu a k jeho Slovu, Biblii. Aj iné druhy lásky sa vytrácajú. Biblia predpovedala, že v „posledných dňoch“ mnohí budú „bez prirodzenej náklonnosti“. (2. Timotejovi 3:1–5) Aké je to pravdivé! Rodina by mala byť prístavom prirodzenej náklonnosti, ale dokonca i tu sa stalo bežným javom násilie a zneužívanie — niekedy až desivo brutálne. A predsa je kresťanom v chladnej atmosfére tohto sveta prikázané nielen to, aby mali lásku jeden k druhému, ale aby mali obetavú lásku a uprednostňovali druhých pred sebou samým. Túto lásku máme prejavovať tak zreteľne, aby ju mohli vidieť všetci a aby sa stala poznávacím znakom pravého kresťanského zboru. — Ján 13:34, 35.

 3. Čo je bratská láska a čo to znamená, že má zostávať?

³ Apoštol Pavol bol inšpirovaný, aby prikázal: „Nech zostáva vaša bratská láska.“ (Hebrejom 13:1) Podľa jedného odborného diela grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „bratská láska“ (filadelfia), sa „vzťahuje na nežnú lásku, na prejavovanie láskavosti, súcitu, poskytovanie pomoci“. A čo mal Pavol na mysli, keď povedal, že takáto láska má medzi nami zostávať? „Nikdy nemá ochladnúť,“ uvádza to isté dielo. Preto nestačí iba cítiť náklonnosť k našim bratom; musíme umožniť, aby sa naša náklonnosť prejavila. Navyše, musíme urobiť túto lásku trvalou a nikdy ju nesmieme nechať ochladnúť. Náročné? Áno, ale Jehovov duch nám môže pomôcť pestovať bratskú náklonnosť a udržať si ju. Pouvažujme o troch spôsoboch, ako živiť oheň tejto lásky vo svojom srdci.

Prejavuj spolucítenie

 4. Čo je spolucítenie?

⁴ Ak chceš mať k svojim kresťanským bratom a sestrám väčšiu lásku, najprv azda potrebuješ cítiť s nimi, vcítiť sa do skúšok a náročných situácií, s ktorými sa v živote stretávajú. Naznačil to apoštol Peter, keď napísal: „Majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit [spolucítenie, Reference Bible], prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle.“ (1. Petra 3:8) Grécke slovo, ktoré je tu použité pre výraz prejavovať „spolucítenie“, znamená „trpieť s“. Istý odborník na biblickú gréčtinu o tomto slove hovorí: „Opisuje to rozpoloženie mysle, ku ktorému dochádza vtedy, keď vnikáme do pocitov iných, ako keby to boli naše vlastné [pocity].“ Preto je potrebná empatia. Jeden verný starší Jehovov služobník raz povedal: „Empatia je tvoja bolesť v mojom srdci.“

 5. Ako vieme, že Jehova má spolucítenie?

⁵ Má Jehova takéto spolucítenie? Určite má. Napríklad v súvislosti s utrpením jeho ľudu Izraela čítame: „Počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho.“ (Izaiáš 63:9) Jehova nielen videl ich ťažkosti; on aj cítil s týmto ľudom. Ako intenzívne Jehova cíti so svojím ľudom, to znázorňujú jeho vlastné slová adresované jeho ľudu, zaznamenané v Zechariášovi 2:8: „Ten, kto sa dotýka vás, dotýka sa môjho oka.“a Jeden komentátor o tomto verši hovorí: „Oko je jedným z najzložitejších a najchúlostivejších usporiadaní v ľudskom tele; a zrenica oka — otvor, ktorým vstupuje nebeské svetlo, aby umožnilo videnie — je tou najcitlivejšou a zároveň najdôležitejšou súčasťou tohto usporiadania. Ničím nemožno lepšie vyjadriť myšlienku nesmierne nežnej starostlivosti Jehovu o objekty jeho lásky.“

 6. Ako Ježiš vždy prejavoval spolucítenie?

⁶ Aj Ježiš vždy prejavoval hlboké spolucítenie. Bol opakovane „pohnutý ľútosťou“ nad nepriaznivou situáciou svojich blížnych, ktorí boli chorí alebo boli v ťažkostiach. (Marek 1:41; 6:34) Ježiš naznačil, že keď niekto nezaobchádza láskavo s jeho pomazanými nasledovníkmi, on to cíti tak, ako keby sa rovnako zaobchádzalo s ním samým. (Matúš 25:41–46) A dnes je Ježiš ako náš nebeský „veľkňaz“ tým, kto môže „mať pochopenie pre naše slabosti“. — Hebrejom 4:15.

 7. Ako by nám spolucítenie mohlo pomôcť, keď nás nejaký brat alebo sestra podráždi?

⁷ Môže „mať pochopenie pre naše slabosti“ — vari to nie je utešujúca myšlienka? Určite sa teda chceme jeden k druhému správať rovnako. Prirodzene, oveľa ľahšie je hľadať slabosti druhých. (Matúš 7:3–5) Ale keď ťa najbližšie nejaký brat alebo sestra podráždi, prečo to nevyskúšať takto: Predstav si sám seba v situácii toho človeka, s takou minulosťou, s takou osobnosťou, s takou zbierkou osobných nedostatkov, s akými zápasí. Vari si môžeš byť istý, že by si nerobil rovnaké chyby — alebo možno ešte horšie? Namiesto toho, aby sme od iných priveľa očakávali, mali by sme prejavovať spolucítenie, ktoré nám pomôže byť rozumnými ako Jehova, ktorý „pamätá, že sme prach“. (Žalm 103:14; Jakub 3:17) Jehova pozná naše obmedzenia. Nikdy od nás neočakáva viac, než môžeme v rozumnej miere urobiť. (Porovnaj 1. Kráľov 19:5–7.) Rozšírme všetci takéto spolucítenie na iných.

 8. Ako by sme mali reagovať, keď brat alebo sestra prežíva dajaké ťažkosti?

⁸ Pavol napísal, že zbor je ako telo s rôznymi údmi, ktoré musia spolupracovať v jednote. A dodal: „Ak trpí jeden úd, všetky ostatné údy trpia s ním.“ (1. Korinťanom 12:12–26) Je potrebné, aby sme trpeli s tými, ktorí prežívajú dajaké súženie, teda aby sme im prejavovali empatiu. Starší sa v tom ujímajú vedenia. Pavol tiež napísal: „Kto je slabý, a ja nie som slabý? Kto sa potkýna, a ja sa nemám popudiť?“ (2. Korinťanom 11:29) Starší a cestujúci dozorcovia napodobňujú Pavla v tomto ohľade. Vo svojich prejavoch, v pastierskej práci, aj keď sa zaoberajú právnymi záležitosťami, snažia sa prejavovať spolucítenie. Pavol odporúčal: „Plačte s tými, ktorí plačú.“ (Rimanom 12:15) Keď ovce majú pocit, že títo pastieri s nimi naozaj cítia, že chápu ich obmedzenia a majú pochopenie pre ťažkosti, s ktorými sa stretávajú, zvyčajne sú ochotnejšie prijímať radu, usmernenie a disciplínu. Na zhromaždenia chodia s nadšením a s dôverou, že tam nájdu „občerstvenie pre svoje duše“. — Matúš 11:29.

Prejavovať ocenenie

 9. Ako Jehova dokazuje, že si cení to, čo je v nás dobré?

⁹ Druhý spôsob, ako živiť bratskú lásku, je živiť ju pomocou ocenenia. Aby sme si cenili iných, musíme sa zamerať na ich dobré vlastnosti a snaženie a musíme si ich vážiť. Keď to robíme, napodobňujeme samého Jehovu. (Efezanom 5:1) Jehova nám denne odpúšťa mnoho menších hriechov. Odpúšťa dokonca i vážne hriechy, pokiaľ prejavujeme pravé pokánie. Keď nám raz hriechy odpustí, už sa nimi nezaoberá. (Ezechiel 33:14–16) Žalmista sa pýtal: „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť?“ (Žalm 130:3) Jehova sa zameriava na dobré veci, ktoré konáme, keď mu slúžime. — Hebrejom 6:10.

10. a) Prečo je pre manželských partnerov nebezpečné stratiť vzájomné ocenenie? b) Čo by mal robiť človek, ktorý stráca ocenenie pre svojho manželského partnera?

¹⁰ Je mimoriadne dôležité nasledovať tento príklad v rodine. Keď rodičia dávajú najavo, že si jeden druhého cenia, udávajú tón celej rodine. V tomto veku dočasných manželstiev je až príliš ľahké brať manželského partnera ako samozrejmosť, zveličovať jeho chyby a bagatelizovať dobré rysy. Takéto negatívne zmýšľanie rozrušuje manželský zväzok a robí ho neradostným bremenom. Ak sa tvoje ocenenie pre tvojho partnera stráca, polož si otázku: ‚Naozaj môjmu partnerovi chýbajú dobré vlastnosti?‘ Vráť sa v mysli k dôvodom, prečo si sa doňho zamiloval a prečo si si ho zobral. Vari všetky tie dôvody, prečo milovať túto jedinečnú osobnosť, naozaj pominuli? Určite nie; preto usilovne pracuj na tom, aby si si na svojom partnerovi cenil to dobré, a svoje ocenenie vyjadruj slovami. — Príslovia 31:28.

11. Akému správaniu je nutné sa vyhýbať, ak má byť manželská láska bez pokrytectva?

¹¹ Ocenenie pomáha manželským partnerom aj v tom, aby si zachovávali lásku bez pokrytectva. (Porovnaj 2. Korinťanom 6:6; 1. Petra 1:22.) Takáto láska, živená úprimným ocenením, neponecháva nijaký priestor pre týranie za zatvorenými dverami, nijaký priestor pre slová, ktoré zraňujú a ponižujú, nijaký priestor pre chladné zaobchádzanie, zatiaľ čo dni azda plynú bez jediného láskavého či zdvorilého slova, a rozhodne nijaký priestor pre fyzické násilie. (Efezanom 5:28, 29) Manžel a manželka, ktorí si naozaj cenia jeden druhého, si prejavujú vzájomnú úctu. Robia to nielen na verejnosti, ale kedykoľvek sú na očiach Jehovovi — inak povedané, stále. — Príslovia 5:21.

12. Prečo by rodičia mali vyjadrovať ocenenie pre to, čo je dobré v ich deťoch?

¹² Aj deti potrebujú cítiť, že si ich rodičia cenia. To neznamená, že by ich rodičia mali zahŕňať prázdnymi lichôtkami, ale mali by ich chváliť za ich chvályhodné vlastnosti a za skutočné dobro, ktoré konajú. Pamätaj na Jehovov príklad, keď vyjadril Ježišovi svoje schválenie. (Marek 1:11) Pamätaj tiež na príklad Ježiša ako „pána“ v jednom podobenstve. Pán pochválil dvoch ‚dobrých a verných otrokov‘ rovnako, i keď bol rozdiel v tom, čo bolo každému z nich dané, a zodpovedajúci rozdiel v tom, čo každý z nich získal. (Matúš 25:20–23; porovnaj Matúša 13:23.) Múdri rodičia takisto nachádzajú spôsoby na vyjadrenie ocenenia pre jedinečné vlastnosti, schopnosti a úspechy každého dieťaťa. Zároveň sa snažia nezdôrazňovať úspechy natoľko, že by sa ich deti sústavne cítili nútené k výkonom. Nechcú, aby ich deti vyrastali ako dráždené alebo skľúčené. — Efezanom 6:4; Kolosanom 3:21.

13. Kto sa ujíma vedenia v prejavovaní ocenenia každému členovi zboru?

¹³ V kresťanskom zbore sa starší a cestujúci dozorcovia ujímajú vedenia v prejavovaní ocenenia každému jednotlivému členovi Božieho stáda. Ich situácia je náročná, lebo nesú aj závažnú zodpovednosť disciplinovať v spravodlivosti, naprávať chybiacich v duchu miernosti a dávať dôraznú radu tým, ktorí ju potrebujú. Ako starší udržiavajú tieto rôzne zodpovednosti v rovnováhe? — Galaťanom 6:1; 2. Timotejovi 3:16.

14, 15. a) Ako Pavol prejavoval vyrovnanosť, čo sa týka dávania dôrazných rád? b) Ako môžu kresťanskí dozorcovia udržiavať v rovnováhe potrebu naprávať to, čo je nesprávne, s potrebou dávať pochvalu? Znázorni to.

¹⁴ Veľkou pomocou im je Pavlov príklad. Pavol bol znamenitý učiteľ, starší a pastier. Musel sa zaoberať zbormi, ktoré mali vážne problémy, ale nemal obavy ani neváhal dať dôraznú radu, keď to bolo nutné. (2. Korinťanom 7:8–11) Prehľad Pavlovej služby ukazuje, že karhanie používal striedmo — iba keď to vzhľadom na situáciu bolo nevyhnutné alebo rozumné. Prejavoval v tom zbožnú múdrosť.

¹⁵ Keby sme službu staršieho v zbore prirovnali k hudobnej skladbe, potom by karhanie a napomínanie bolo ako jedna melódia, ktorá zapadá do celku. Táto melódia má svoje vhodné miesto. (Lukáš 17:3; 2. Timotejovi 4:2) Predstav si pieseň, ktorá by obsahovala iba tú jednu melódiu, opakovanú znovu a znovu. To by nám rýchlo začalo trhať uši. Podobne sa aj kresťanskí starší snažia, aby ich vyučovanie bolo úplné a naplnené rozmanitosťou. Neobmedzujú ho iba na nápravu problémov. Naopak, jeho celkový tón je pozitívny. Podobne ako Ježiš Kristus, aj milujúci starší hľadajú najprv to dobré, čo možno pochváliť, a nie chybu, ktorú možno skritizovať. Cenia si namáhavú prácu, ktorú konajú ich spolukresťania. Dôverujú, že vo všeobecnosti každý robí, čo môže, aby slúžil Jehovovi. A starší bez váhania vyjadrujú tento pocit slovami. — Porovnaj 2. Tesaloničanom 3:4.

16. Aký vplyv mal Pavlov postoj vyznačujúci sa ocenením a empatiou na jeho spolukresťanov?

¹⁶ Nepochybne väčšina kresťanov, ktorým slúžil Pavol, cítila, že si ich cení a že s nimi cíti. Ako to vieme? Pozrime sa, ako o Pavlovi zmýšľali. Hoci mal veľkú autoritu, nebáli sa ho. Áno, Pavol bol milovaný a prístupný. Veď keď odchádzal z jednej oblasti, starší mu „padli... okolo krku a nežne ho bozkávali“! (Skutky 20:17, 37) Akí vďační by mali byť starší — a každý z nás — za Pavlov príklad, ktorý môžeme napodobňovať! Áno, prejavujme si navzájom ocenenie.

Skutky milujúcej láskavosti

17. Aké dobré výsledky pramenia zo skutkov láskavosti v zbore?

¹⁷ Jedným z najúčinnejších palív pre bratskú lásku je jednoduchý skutok láskavosti. Ako povedal Ježiš: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ (Skutky 20:35) Či už dávame v duchovnom alebo v materiálnom ohľade, alebo dávame svoj čas a energiu, obšťastňujeme nielen druhých, ale aj sami seba. Láskavosť je v zbore nákazlivá. Jeden láskavý skutok vzápätí vyvoláva podobné skutky. Zakrátko bratská náklonnosť prekvitá! — Lukáš 6:38.

18. Aký je význam slova „láskavosť“, ktoré sa spomína v Micheášovi 6:8?

¹⁸ Jehova nabádal svoj ľud Izrael, aby prejavoval láskavosť. V Micheášovi 6:8 čítame: „Povedal ti, ó, pozemský človek, čo je dobré. A čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“ Čo to znamená ‚milovať láskavosť‘? Hebrejské slovo, ktoré je tu použité pre „láskavosť“ (chesedh), bolo do slovenčiny preložené aj ako „milosrdenstvo“. Podľa diela The Soncino Books of the Bible toto slovo „znamená niečo aktívnejšie než abstraktné... slovo milosrdenstvo. Znamená ‚milosrdenstvo premenené v skutky‘, konanie osobných skutkov milujúcej láskavosti, a to nielen v prospech chudobných a núdznych, ale v prospech všetkých svojich blížnych.“ A ďalší učenec hovorí, že chesedh znamená „láska premenená v činy“.

19. a) Ako by sme sa mohli ujať iniciatívy a prejaviť láskavosť iným v zbore? b) Uveď príklad, ako bola tebe prejavená bratská láska.

¹⁹ Naša bratská láska nie je teoretická čiže abstraktná. Je to konkrétna skutočnosť. Preto hľadajme spôsoby, ako urobiť pre svojich bratov a sestry niečo láskavé. Buďme ako Ježiš, ktorý nečakal vždy iba na to, že ľudia prídu za ním a požiadajú ho o pomoc, ale často sa sám ujímal iniciatívy. (Lukáš 7:12–16) Myslime najmä na tých, ktorí sú v najväčšej núdzi. Treba navštíviť nejakú staršiu či chorú osobu alebo jej azda pomôcť niečo vybaviť? Potrebuje nejaké ‚dieťa bez otca‘, aby sme mu venovali určitý čas a pozornosť? Potrebuje dajaká skľúčená duša počujúce ucho alebo niekoľko utešujúcich slov? Ak môžeme, urobme si čas na takéto skutky láskavosti. (Jób 29:12; 1. Tesaloničanom 5:14; Jakub 1:27) Nikdy nezabudnime, že v zbore plnom nedokonalých ľudí je jedným z najdôležitejších skutkov láskavosti odpúšťanie — ochota zanechať rozhorčenie, i keď existuje oprávnený dôvod na sťažnosť. (Kolosanom 3:13) Pripravenosť odpúšťať nám pomáha zachovávať zbor bez rozdelenia, nevraživosti a sporov, ktoré sú ako vlhké prikrývky dusiace oheň bratskej lásky.

20. Ako by sme sa mali všetci ďalej skúmať?

²⁰ Buďme všetci odhodlaní udržiavať tento životne dôležitý oheň lásky vo svojom srdci. Stále sa skúmajme. Prejavujeme druhým spolucítenie? Prejavujeme druhým ocenenie? Konáme pre druhých skutky láskavosti? Keď to robíme, oheň lásky bude zohrievať naše bratstvo bez ohľadu na to, akým mrazivým a bezcitným sa stáva tento svet. Preto nech rozhodne „zostáva vaša bratská láska“ — teraz a naveky! — Hebrejom 13:1.

[Poznámka pod čiarou]

Čo si myslíš?

◻ Čo je bratská láska a prečo ju musíme medzi sebou zachovávať?

◻ Ako nám spolucítenie pomáha zachovávať si bratskú lásku?

◻ Akú úlohu v bratskej láske hrá ocenenie?

◻ Ako vďaka skutkom láskavosti bratská láska v kresťanskom zbore prekvitá?

[Rámček na strane 16]

Láska v praxi

Pred niekoľkými rokmi bol istý muž, ktorý už nejaký čas študoval Bibliu s Jehovovými svedkami, stále trocha skeptický, čo sa týka bratskej lásky. Vedel, že Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Ale bolo preňho ťažké tomu uveriť. Jedného dňa mal príležitosť vidieť kresťanskú lásku v praxi.

Hoci bol tento muž pripútaný na invalidný vozík, bol na cestách ďaleko od domova. V Betleheme (Izrael) navštívil zborové zhromaždenie. Tam istý arabský svedok trval na tom, aby iný svedok, turista, zostal uňho doma na noc, a pozval aj tohto muža študujúceho Bibliu. Skôr ako išli spať, študujúci požiadal svojho hostiteľa o dovolenie vyjsť ráno na verandu a pozorovať východ slnka. Hostiteľ ho prísne varoval, že to nesmie urobiť. Nasledujúci deň tento arabský brat vysvetlil dôvod. Prostredníctvom tlmočníka povedal, že keby jeho susedia vedeli, že mal hostí židovského pôvodu — ako to bolo v prípade muža študujúceho Bibliu — spálili by mu dom aj s ním a jeho rodinou. Zmätený muž, ktorý študoval Bibliu, sa ho opýtal: „Prečo ste teda podstúpili také riziko?“ Arabský brat sa mu pozrel priamo do očí a bez tlmočníka povedal jednoducho: „Ján 13:35.“

Na tohto muža veľmi zapôsobila opravdivosť bratskej lásky. Krátko nato bol pokrstený.

[Obrázok na strane 18]

Apoštol Pavol bol prístupný vďaka svojej otvorenej povahe vyznačujúcej sa ocenením pre druhých