Korene dnešných Vianoc
PRE milióny ľudí na celom svete je obdobie Vianoc veľmi radostným časom v roku. Je to čas prepychových jedál, čas starobylých tradícií a čas, keď je rodina spolu. Vianočné sviatky sú aj časom, keď si priatelia a príbuzní posielajú pohľadnice a dávajú darčeky.
No len pred 150 rokmi boli Vianoce veľmi odlišným sviatkom. Profesor histórie Stephen Nissenbaum vo svojej knihe The Battle for Christmas (Boj o Vianoce) píše: „Vianoce... boli časom nadmerného pitia, keď sa na pravidlá, ktoré riadili správanie ľudí na verejnosti, na čas zabúdalo pre bezuzdný ‚karneval‘, ktorý bol akýmsi druhom fašiangového utorka.“
Tých, ktorí sa na Vianoce pozerajú s posvätnou úctou, môže tento opis znepokojiť. Prečo by niekto znesväcoval sviatok, ktorý má údajne pripomínať narodenie Božieho Syna? Odpoveď vás možno prekvapí.
Nesprávny základ
Okolo Vianoc sú už od ich počiatku v štvrtom storočí neustále spory. Bola tu napríklad otázka, kedy sa Ježiš narodil. Keďže Biblia neuvádza presne deň ani mesiac Kristovho narodenia, boli navrhnuté rôzne dátumy. V treťom storočí ho jedna skupina egyptských teológov stanovila na 20. máj, zatiaľ čo iní viac uprednostňovali skoršie dátumy, ako napríklad 28. marec, 2. apríl a 19. apríl. Do 18. storočia bolo Ježišovo narodenie spojené s každým mesiacom v roku! Ako sa teda napokon rozhodlo, že to bude 25. december?
Väčšina učencov sa zhoduje v tom, že 25. december ako deň Ježišovho narodenia vybrala katolícka cirkev. Prečo? „Dôvodom je s najväčšou pravdepodobnosťou to,“ hovorí The New Encyclopædia Britannica, „že raní kresťania chceli, aby sa tento dátum zhodoval s pohanským rímskym sviatkom ‚narodenia neporaziteľného slnka‘.“ Ale prečo by kresťania, ktorých pohania vyše dva a pol storočia zúrivo prenasledovali, zrazu ustúpili svojim prenasledovateľom?
Začiatky úpadku
V prvom storočí apoštol Pavol varoval Timoteja, že do kresťanského zboru vkĺznu „zlí ľudia a podvodníci“ a zvedú mnohých. (2. Timotejovi 3:13) Toto veľké odpadnutie sa začalo po smrti apoštolov. (Skutky 20:29, 30) Po takzvanom obrátení Konštantína v štvrtom storočí obrovské množstvo pohanov prijalo podobu kresťanstva, ktorá vtedy prevládala. S akým výsledkom? Kniha Early Christianity and Paganism (Rané kresťanstvo a pohanstvo) uvádza: „Pomerne malá skupina skutočne úprimných veriacich zanikala vo veľkom množstve takzvaných kresťanov.“
Aké pravdivé sa ukázali Pavlove slová! Bolo to, akoby praví kresťania boli pohltení pohanskou skazenosťou. A táto nákaza nebola nikde taká zjavná ako pri slávení sviatkov.
V skutočnosti jedinou slávnosťou, ktorú majú kresťania prikázané dodržiavať, je Pánova večera. (1. Korinťanom 11:23–26) Raní kresťania sa nezúčastňovali na rímskych oslavách, keďže boli spojené s modlárskymi praktikami. Pohania v treťom storočí za to kresťanov odsudzovali, hovoriac: „Nechodíte na predstavenia; nezaujímate sa o verejné prehliadky; zavrhujete verejné hostiny a máte odpor k posvätným zápasom.“ Naproti tomu, pohania sa chválili: „My bohov uctievame radosťou, hostinami, piesňami a hrami.“
Do polovice štvrtého storočia toto reptanie postupne ustalo. Ako to? Ako do stáda vnikalo viac a viac falošných kresťanov, odpadlíckych myšlienok pribúdalo. To viedlo ku kompromisom s rímskym svetom. Kniha The Paganism in Our Christianity (Pohanstvo v našom kresťanstve) to komentuje takto: „Jednoznačnou politikou kresťanov bolo získať kontrolu nad pohanskými oslavami, tradične drahými ľudu, a dať im nejaký kresťanský význam.“ Áno, veľké odpadnutie si vyberalo svoju daň. Ochota takzvaných kresťanov prijať pohanské oslavy teraz priniesla určitú mieru prijateľnosti v spoločnosti. Netrvalo dlho a kresťania mali toľko výročných sviatkov ako sami pohania. Neprekvapuje, že Vianoce boli z nich na prvom mieste.
Medzinárodný sviatok
Keď sa v Európe rozšírila prevládajúca forma kresťanstva, rozšírili sa s ňou aj Vianoce. Katolícka cirkev prijala názor, že je vhodné zvečniť radostný sviatok na počesť Ježišovho narodenia. Preto koncil v Tourse v roku 567 n. l. „vyhlásil 12 dní od Vianoc do Troch kráľov za sväté a sviatočné obdobie“. — The Catholic Encyclopedia for School and Home.
Vianoce čoskoro prevzali mnohé črty svetských žatevných sviatkov severnej Európy. Veselosť sa stala bežnejšou než zbožná úcta, keď sa hodovníci oddávali nenásytnému jedeniu a pitiu. Namiesto toho, aby cirkev toto voľné správanie odsúdila, schválila ho. (Porovnaj Rimanom 13:13; 1. Petra 4:3.) V roku 601 n. l. pápež Gregor I. napísal Mellitovi, svojmu misionárovi v Anglicku, aby „nebránil takýmto starovekým pohanským slávnostiam, ale aby ich prijal medzi cirkevné obrady a aby zmenil len dôvod ich slávenia z pohanského na kresťanský“. To je správa Arthura Weigalla, ktorý bol kedysi generálnym inšpektorom historických pamiatok pre egyptskú vládu.
Jednotlivci, ktorí v stredoveku túžili po reformách, cítili potrebu ozvať sa proti takému hýreniu. Poslali mnoho dekrétov proti „zneužívaniu vianočnej veselosti“. Dr. Penne Restadová v knihe Christmas in America—A History (Vianoce v Amerike — dejiny) hovorí: „Niektorí duchovní zdôrazňovali, že padlé ľudstvo potrebuje obdobie bujarosti a nestriedmosti, ak je to pod záštitou kresťanského dohľadu.“ To len pridalo k zmätku. Na tom však neveľmi záležalo, lebo pohanské zvyky boli už tak tesne spojené s Vianocami, že väčšina ľudí nebola ochotná vzdať sa ich. Spisovateľ Tristram Coffin o tom hovorí: „Ľudia vo všeobecnosti robili presne to, čo robili vždy, a len málo sa starali o debaty moralistov.“
V čase, keď Európania začali osídľovať Nový svet, Vianoce boli už známym sviatkom. Vianoce sa však v kolóniách nestretli s veľkou obľubou. Puritánski reformátori považovali tento sviatok za pohanský a v rokoch 1659 až 1681 Vianoce v Massachusetts zakázali.
Keď bol zákaz zrušený, oslavy Vianoc sa v kolóniách najmä južne od Nového Anglicka rozšírili. Vzhľadom na históriu tohto sviatku však neprekvapuje, že niektorí sa viac zaujímali o to, aby príjemne strávili čas, než o to, aby vzdali česť Božiemu Synovi. Najmä jeden vianočný zvyk bol deštruktívny, a to pitie. Vyčíňajúce skupiny mladých mužov vchádzali do domov bohatých susedov a dožadovali sa bezplatného jedenia a pitia slovami: „Maškrtu, lebo bude zle.“ Ak majiteľ domu odmietol, obyčajne bol preklínaný a v niektorých prípadoch mu poškodili dom.
Pomery sa v dvadsiatych rokoch 19. storočia zhoršili do tej miery, že „vianočná anarchia“ sa stala „akútnou spoločenskou hrozbou,“ hovorí profesor Nissenbaum. V takých mestách ako New York a Philadelphia si bohatí majitelia pôdy začali najímať strážcov, aby im dozerali na majetok. Dokonca sa hovorí, že mesto New York sformovalo svoju prvú policajnú jednotku po násilných výtržnostiach na Vianoce na prelome rokov 1827/1828!
Vianoce pretvorené
Devätnáste storočie prinieslo ľudstvu nebývalé zmeny. Preprava ľudí, tovaru a správ sa značne zrýchlila, keďže sa rozvíjala sieť ciest a železníc. Priemyselná revolúcia vytvorila milióny pracovných miest a továrne chrlili stále dodávky tovaru. Industrializácia priniesla aj nové a zložité spoločenské problémy, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvnili aj vianočné oslavy.
Sviatky oddávna slúžia ľuďom ako prostriedok na posilnenie rodinných pút, a tak je to aj s Vianocami. Tým, že priaznivci Vianoc niektoré zo starších vianočných tradícií upravili, zmenili sa Vianoce z divokého sviatku podobného karnevalu na rodinný sviatok.
Vskutku, koncom 19. storočia Vianoce začali byť považované za istý druh lieku na problémy moderného amerického života. „Zo všetkých sviatkov,“ hovorí Dr. Restadová, „boli Vianoce najlepším nástrojom na to, aby sa do domácnosti dostalo náboženstvo a náboženské cítenie a aby sa odčinili nestriedmosti a chyby verejnosti.“ Dodáva: „Dávanie darčekov, gestá dobročinnosti, ako aj priateľské pozdravy k sviatkom, zdobenie ihličnatého stromčeka a potešenie z neho, keď stál v obývačke alebo neskôr v nedeľnej škole, spájali členov jednotlivých rodín medzi sebou navzájom, spájali ich s cirkvou a so spoločnosťou.“
Podobne mnohí ľudia dnes oslavujú Vianoce ako prostriedok na potvrdenie ich vzájomnej lásky a ako prostriedok, ktorý im má pomôcť zachovať rodinnú jednotu. Samozrejme, nemali by sa prehliadať ani duchovné činitele. Milióny ľudí slávia Vianoce, aby si uctili Ježišovo narodenie. Možno navštevujú špeciálne cirkevné bohoslužby, postavia si doma betlehem alebo vyslovujú ďakovné modlitby samému Ježišovi. Ale ako sa na to pozerá Boh? Schvaľuje to? Pouvažujte o tom, čo hovorí Biblia.
‚Milujte pravdu a pokoj‘
Keď bol Ježiš na zemi, svojim nasledovníkom povedal: „Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ (Ján 4:24) Ježiš žil podľa týchto slov. Vždy hovoril pravdu. Dokonale napodobňoval svojho Otca, „Jehovu, Boha pravdy“. — Žalm 31:5; Ján 14:9.
Prostredníctvom stránok Biblie Jehova objasnil, že nenávidí všetky formy podvodu. (Žalm 5:6) Nie je z tohto hľadiska iróniou, že tak veľa čŕt Vianoc má príchuť lži? Zamyslite sa napríklad nad rozprávkou o Santa Clausovi. Pokúsili ste sa niekedy dieťaťu vysvetliť, prečo Santa Claus radšej vchádza komínom než dverami, ako tomu deti v mnohých krajinách všeobecne veria? A ako Santa Claus navštívi toľké milióny domov len za jeden večer? A čo letiaci sob? Keď sa dieťa dozvie, že bolo podvedené, aby uverilo v Santa Clausa ako v skutočnú osobu, nepodkope to jeho dôveru v rodičov?
The Catholic Encyclopedia jasne uvádza: „Pohanské zvyky... sa udomácnili vo Vianociach.“ Prečo teda katolícka cirkev a iné cirkvi kresťanstva stále zachovávajú sviatok, ktorého zvyky nemajú kresťanský pôvod? Nenaznačuje to ospravedlňovanie pohanského učenia?
Keď bol Ježiš na zemi, nepovzbudzoval ľudí, aby ho uctievali. Ježiš povedal: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ (Matúš 4:10) Podobne po Ježišovom oslávení anjel povedal apoštolovi Jánovi, aby ‚uctieval Boha‘, čo naznačuje, že v tejto veci sa nič nezmenilo. (Zjavenie 19:10) To vedie k otázke: Schvaľoval by Ježiš všetku tú nábožnú oddanosť, ktorá je v čase Vianoc venovaná jemu, a nie jeho Otcovi?
Je jasné, že skutočnosti o súčasných Vianociach nie sú veľmi lichotivé. Do veľkej miery je to vykonštruovaný sviatok a veľa dôkazov poukazuje na jeho skazenú minulosť. Preto sa milióny kresťanov rozhodli s čistým svedomím nesláviť Vianoce. Napríklad jeden mladík, ktorý sa volá Ryan, o Vianociach hovorí: „Ľudia sú takí vzrušení, keď ide o niekoľko dní v roku, keď sa stretnú ako rodina a všetci sú šťastní. Ale čo je na tom také zvláštne? Moji rodičia mi dávajú darčeky celý rok!“ Jedno 12-ročné dievča hovorí: „Nemám pocit, že by som o niečo prichádzala. Darčeky dostávam po celý rok, nielen v jeden výnimočný deň, keď si ľudia myslia, že darčeky musia kúpiť.“
Prorok Zechariáš povzbudzoval svojich súkmeňovcov Izraelitov, aby ‚milovali pravdu a pokoj‘. (Zechariáš 8:19) Ak ‚milujeme pravdu‘ tak ako Zechariáš a ďalší verní muži starej doby, nemali by sme sa vyhýbať všetkým falošným náboženským oslavám, ktoré zneucťujú ‚živého a pravého Boha‘, Jehovu? — 1. Tesaloničanom 1:9.
[Obrázok na strane 7]
„Nemám pocit, že by som o niečo prichádzala. Darčeky dostávam po celý rok“