Konali Jehovovu vôľu

Jóbova rýdzosť je odmenená

JÓB bol súcitný muž, zástanca vdov, sirôt a strápených ľudí. (Jób 29:12–17; 31:16–21) Potom, celkom neočakávane, sa dostal do veľmi tiesnivej situácie, keď prišiel o svoje bohatstvo, o deti a o zdravie. Žiaľ, tomuto ušľachtilému mužovi, ktorý bol oporou pre utláčaných, sa v čase jeho núdze dostalo len málo pomoci. Dokonca jeho vlastná manželka mu povedala, aby ‚preklial Boha, a zomrel‘. Ani jeho „priatelia“ Elifaz, Bildad a Cófar mu neposkytli nijakú útechu. Namiesto toho naznačovali, že Jób zhrešil a svoj trest si teda zaslúži. — Jób 2:9; 4:7, 8; 8:5, 6; 11:13–15.

Napriek veľkému utrpeniu Jób zostal verný. Preto Jehova napokon prejavil Jóbovi milosrdenstvo a požehnal ho. Správa o tom, ako to urobil, poskytuje uistenie všetkým Božím služobníkom zachovávajúcim rýdzosť, že časom budú tiež odmenení.

Očistenie a obnova

Najskôr Jehova pokarhal Elifaza, Bildada a Cófara. Osloviac Elifaza, zrejme najstaršieho, povedal: „Proti tebe a tvojim dvom druhom zahorel môj hnev, lebo ste nerozprávali o mne to, čo je pravdivé, ako môj sluha Jób. A teraz, vezmite si sedem býkov a sedem baranov a choďte k môjmu sluhovi Jóbovi a obetujte zápalnú obeť za seba; a môj sluha Jób sa bude za vás modliť.“ (Jób 42:7, 8) Zamysli sa nad tým, čo to zahŕňalo.

Jehova požadoval, aby Elifaz, Bildad a Cófar predložili veľkú obeť, azda aby im vštepil závažnosť ich hriechu. Áno, či už úmyselne, alebo neúmyselne, rúhali sa Bohu, keď hovorili, že „svojim sluhom neverí“ a že mu v skutočnosti nezáleží na tom, či Jób je verný, alebo nie. Elifaz dokonca povedal, že v Božích očiach nemá Jób väčšiu hodnotu ako moľa! (Jób 4:18, 19; 22:2, 3) Nie div, že Jehova povedal: „Nerozprávali [ste] o mne to, čo je pravdivé.“

Ale to nie je všetko. Elifaz, Bildad a Cófar zhrešili aj osobne proti Jóbovi, keď mu hovorili, že si svoje ťažkosti zapríčinil sám. Ich nepodložené obvinenia a úplný nedostatok empatie zanechali Jóba rozhorčeného a skľúčeného, a to bol dôvod, aby zvolal: „Ako dlho budete dráždiť moju dušu a drviť ma slovami?“ (Jób 10:1; 19:2) Predstav si zahanbený výraz na tvárach týchto troch mužov, keď teraz museli priniesť k Jóbovi obeť za svoje hriechy!

No Jób sa nemal škodoradostne tešiť z ich poníženia. V skutočnosti Jehova vyžadoval, aby sa Jób modlil za svojich žalobcov. Jób urobil práve tak, ako bol poučený, a preto bol požehnaný. Najskôr ho Jehova uzdravil z jeho strašnej choroby. Potom prišli Jóbovi bratia, sestry a niekdajší spoločníci, aby ho utešili, „a dali mu každý jednu kesítu... a každý jednu zlatú obrúčku“.a (Jób 42:11, Roháčkov preklad) Navyše, Jób „mal štrnásťtisíc oviec a šesťtisíc tiav a tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc“.b A Jóbova manželka sa s ním zjavne pomerila. Časom bol Jób požehnaný siedmimi synmi a troma dcérami a počas života videl štyri generácie svojho potomstva. — Jób 42:10–17.

Poučenie pre nás

Jób dal vynikajúci príklad pre novodobých Božích služobníkov. Bol „bezúhonný a priamy“, muž, na ktorého bol Jehova hrdý a nazval ho „môj sluha“. (Jób 1:8; 42:7, 8) To však neznamená, že Jób bol dokonalý. V jednom momente počas svojich skúšok sa nesprávne domnieval, že Boh je príčinou jeho nešťastia. Dokonca kritizoval Boží spôsob zaobchádzania s človekom. (Jób 27:2; 30:20, 21) A poukazoval viac na svoju spravodlivosť než na Božiu. (Jób 32:2) Ale Jób odmietol obrátiť sa chrbtom k Stvoriteľovi a pokorne prijal usmernenie od Boha. „Rozprával [som], ale nemal som porozumenie,“ priznal. „Odvolávam a kajám sa v prachu a popole.“ — Jób 42:3, 6.

Keď sme v skúške, azda tiež uvažujeme, hovoríme alebo konáme spôsobom, ktorý nie je vhodný. (Porovnaj Kazateľa 7:7.) Ale ak je naša láska k Bohu hlboká, nebudeme sa proti nemu búriť ani sa nerozhorčíme preto, že pripúšťa, aby sme zažívali ťažkosti. Namiesto toho si budeme zachovávať rýdzosť, a tak napokon zožneme veľké požehnanie. Žalmista o Jehovovi povedal: „Voči niekomu verne oddanému si budeš počínať vo vernej oddanosti.“ — Žalm 18:25.

Predtým ako bolo Jóbovi obnovené zdravie, Jehova žiadal, aby sa Jób modlil za tých, ktorí sa proti nemu prehrešili. Aký znamenitý príklad pre nás! Skôr ako môžu byť odpustené naše hriechy, Jehova vyžaduje, aby sme my odpustili tým, ktorí zhrešia proti nám. (Matúš 6:12; Efezanom 4:32) Ak nie sme my ochotní odpustiť iným, keď je na to rozumný podklad, môžeme právom očakávať, že Jehova bude milosrdný k nám? — Matúš 18:21–35.

Z času na čas sme všetci vystavení skúškam. (2. Timotejovi 3:12) Ale môžeme si zachovať rýdzosť takisto ako Jób. Keď to dokážeme, zožneme hojnú odmenu. Jakub napísal: „Hľa, vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný.“ — Jakub 5:11.

[Poznámky pod čiarou]