Pozdvihuj lojálne ruky v modlitbe
„Prajem [si], aby sa muži na každom mieste stále modlili, pozdvihujúc verne oddané ruky bez hnevu a škriepok.“ — 1. TIMOTEJOVI 2:8.
1, 2. a) Ako sa 1. Timotejovi 2:8 vzťahuje na modlitby Jehovovho ľudu? b) O čom budeme teraz uvažovať?
JEHOVA očakáva, že jeho ľud bude verne oddaný čiže lojálny voči nemu i voči sebe navzájom. Apoštol Pavol spojil lojálnosť s modlitbou, keď napísal: „Prajem [si], aby sa muži na každom mieste stále modlili, pozdvihujúc verne oddané ruky bez hnevu a škriepok.“ (1. Timotejovi 2:8) Pavol zjavne myslel na verejné modlitby „na každom mieste“, kde sa kresťania spolu zhromaždili. Kto mal zastupovať Boží ľud v modlitbe na zborových zhromaždeniach? Iba svätí, spravodliví, bohabojní muži, ktorí si starostlivo plnili všetky svoje biblické povinnosti voči Bohu. (Kazateľ 12:13, 14) Museli byť duchovne a morálne čistí a nesporne oddaní Jehovovi Bohu.
2 Najmä zboroví starší by mali ,dvíhať verne oddané ruky v modlitbe‘. Ich vrúcne modlitby predkladané prostredníctvom Ježiša Krista odzrkadľujú lojálnosť voči Bohu a pomáhajú im vyhýbať sa hádkam a výbuchom hnevu. Vlastne žiaden muž, ktorý má výsadu zastupovať kresťanský zbor vo verejnej modlitbe, by nemal byť hnevlivý, nepriateľsky naladený alebo nelojálny voči Jehovovi a jeho organizácii. (Jakub 1:19, 20) Aké ďalšie biblické smernice platia pre tých, ktorí majú výsadu zastupovať druhých vo verejnej modlitbe? A aké sú niektoré biblické zásady, ktoré by sme mali uplatňovať v našich súkromných a rodinných modlitbách?
Premýšľaj o modlitbe vopred
3, 4. a) Prečo je užitočné vopred porozmýšľať o verejnej modlitbe? b) Čo naznačujú Písma, pokiaľ ide o dĺžku modlitieb?
3 Ak sme požiadaní o to, aby sme sa verejne pomodlili, pravdepodobne budeme môcť o našej modlitbe aspoň trochu vopred porozmýšľať. To nám umožní vyjadriť vhodné a dôležité veci tak, aby modlitba nebola zdĺhavá a nesúvislá. Samozrejme, aj naše súkromné modlitby môžeme vyslovovať nahlas. A môžu byť ľubovoľne dlhé. Ježiš strávil na modlitbách celú noc, skôr ako si vybral 12 apoštolov. Keď však zavádzal Slávnosť na pamiatku svojej smrti, jeho modlitby za chlieb a víno boli dosť krátke. (Marek 14:22–24; Lukáš 6:12–16) A vieme, že aj Ježišove krátke modlitby boli Bohu úplne prijateľné.
4 Povedzme, že máme výsadu zastupovať rodinu v modlitbe pred jedlom. Taká modlitba by mala byť skôr krátka — ale nech je v nej vyjadrené čokoľvek, malo by to zahŕňať vyjadrenie vďačnosti za jedlo. Ak sa modlíme verejne pred zhromaždením alebo po ňom, nemusíme vyslovovať dlhú modlitbu, ktorá obsahuje mnoho myšlienok. Ježiš kritizoval znalcov Písma, ktorí sa ,pod nejakou zámienkou dlho modlili‘. (Lukáš 20:46, 47) Zbožný človek by nikdy nemal chcieť robiť niečo také. Niekedy však trochu dlhšia verejná modlitba môže byť vhodná. Napríklad starší, ktorý bol vybratý, aby vyslovil záverečnú modlitbu na zjazde, by mal o nej vopred porozmýšľať a možno bude chcieť spomenúť niekoľko myšlienok. No ani taká modlitba by nemala byť neprimerane dlhá.
Pristupuj k Bohu s posvätnou úctou
5. a) Na čo by sme mali pamätať, keď sa verejne modlíme? b) Prečo sa máme modliť dôstojným a úctivým spôsobom?
5 Keď sa modlíme verejne, mali by sme pamätať na to, že neoslovujeme ľudí. Sme hriešni tvorovia, ktorí prichádzajú s prosbami k Zvrchovanému Pánu Jehovovi. (Žalm 8:3–5, 9; 73:28) Preto by sme mali prejavovať posvätnú bázeň z toho, že by sme sa mu znepáčili tým, čo hovoríme a ako sa vyjadrujeme. (Príslovia 1:7) Žalmista Dávid spieval: „Ja, ja prídem v hojnosti tvojej milujúcej láskavosti do tvojho domu, budem sa skláňať smerom k tvojmu svätému chrámu v bázni pred tebou.“ (Žalm 5:7) Ak máme takýto postoj, ako sa budeme vyjadrovať, keď budeme požiadaní verejne sa pomodliť na zhromaždení Jehovových svedkov? Keby sme sa prihovárali ľudskému kráľovi, robili by sme to úctivo a dôstojne. Nemali by byť naše modlitby ešte dôstojnejšie a úctivejšie, keďže sa modlíme k Jehovovi, „Kráľovi večnosti“? (Zjavenie 15:3) Preto sa v modlitbe budeme vyhýbať takým výrokom ako: „Dobrý deň, Jehova,“ „Posielame ti s láskou pozdravy“ alebo „Želáme ti pekný deň“. Písma ukazujú, že Boží jednosplodený Syn, Ježiš Kristus, sa nikdy takto nerozprával so svojím nebeským Otcom.
6. Čo by sme mali mať na mysli, keď sa ,približujeme k trónu nezaslúženej láskavosti‘?
6 Pavol povedal: „Približujme sa... s voľnosťou reči k trónu nezaslúženej láskavosti.“ (Hebrejom 4:16) Napriek nášmu hriešnemu stavu sa k Jehovovi môžeme približovať „s voľnosťou reči“, lebo máme vieru vo výkupnú obeť Ježiša Krista. (Skutky 10:42, 43; 20:20, 21) No taká „voľnosť reči“ neznamená, že sa budeme zhovárať s Bohom ľahkomyseľne; nemali by sme mu hovoriť ani neúctivé veci. Ak sa naše verejné modlitby majú páčiť Jehovovi, musia byť predkladané s náležitou úctou a dôstojnosťou a bolo by nevhodné niečo v nich oznamovať, niekomu radiť alebo karhať poslucháčov.
Modli sa s pokorným duchom
7. Ako Šalamún prejavil pokoru, keď sa modlil pri zasvätení Jehovovho chrámu?
7 Či už sa modlíme verejne, alebo súkromne, mali by sme mať na mysli dôležitú biblickú zásadu, že v našich modlitbách by sme mali prejavovať pokorný postoj. (2. Paralipomenon 7:13, 14) Kráľ Šalamún prejavil pokoru vo svojej verejnej modlitbe pri zasvätení Jehovovho chrámu v Jeruzaleme. Šalamún práve dokončil jednu z najveľkolepejších budov, aké kedy boli postavené na zemi. A predsa sa pokorne modlil: „Bude však Boh naozaj bývať na zemi? Hľa, nebesia, áno, nebo nebies ťa nemôžu obsiahnuť; o čo menej potom tento dom, ktorý som postavil!“ — 1. Kráľov 8:27.
8. Napríklad ako sa vo verejnej modlitbe prejaví pokora?
8 Mali by sme byť pokorní tak ako Šalamún, keď zastupujeme druhých vo verejnej modlitbe. Hoci by sme sa mali vyhýbať tomu, aby sme pôsobili svätuškársky, z nášho tónu hlasu by mala zaznievať pokora. Pokorné modlitby nie sú bombastické ani teatrálne. Neupozorňujú na človeka, ktorý sa modlí, ale na Toho, ktorému je modlitba adresovaná. (Matúš 6:5) Pokora sa tiež prejaví tým, čo v modlitbe hovoríme. Ak sa modlíme pokorne, nebude to vyznievať, akoby sme žiadali Boha, nech určité veci urobí podľa nás. Skôr budeme prosiť Jehovu, aby konal spôsobom, ktorý je v súlade s jeho svätou vôľou. Žalmista dal príklad takého správneho postoja, keď prosil: „Ach, Jehova, prosím, zachráň! Ach, Jehova, prosím, daj úspech!“ — Žalm 118:25; Lukáš 18:9–14.
Modli sa zo srdca
9. Akú vynikajúcu Ježišovu radu nachádzame v Matúšovi 6:7 a ako ju možno uplatniť?
9 Ak sa naše verejné alebo súkromné modlitby majú páčiť Jehovovi, musia vychádzať zo srdca. Preto nebudeme len znovu a znovu opakovať nejakú modlitebnú formulku bez toho, aby sme premýšľali o tom, čo hovoríme. Ježiš v Kázni na vrchu radil: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté, ako to robia ľudia z národov, domnievajúc sa [mylne], že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov.“ Inými slovami, Ježiš povedal: „Nebľabocte; neopakujte prázdne slová.“ — Matúš 6:7, poznámka pod čiarou v Reference Bible.
10. Prečo je správne modliť sa o určitú vec viackrát?
10 Samozrejme, o niečo sa možno musíme modliť znovu a znovu. To nie je nesprávne, lebo Ježiš nabádal: „Stále proste, a bude vám dané; stále hľadajte, a nájdete; stále klopte, a otvoria vám.“ (Matúš 7:7) Možno je potrebná nová sála Kráľovstva, lebo Jehova dáva úspech miestnemu kazateľskému dielu. (Izaiáš 60:22) Je správne stále sa zmieňovať o tejto potrebe, keď sa modlíme súkromne alebo keď vyslovujeme verejné modlitby na zhromaždeniach Jehovovho ľudu. V takom prípade to neznamená, že ,opakujeme prázdne slová‘.
Pamätaj na vďaku a chválu
11. Ako sa Filipanom 4:6, 7 vzťahuje na súkromné i verejné modlitby?
11 Mnoho ľudí sa modlí len vtedy, keď o niečo žiada, ale naša láska k Jehovovi Bohu by nás mala podnecovať, aby sme mu v súkromných i verejných modlitbách vzdávali tiež vďaky a chvály. „O nič sa úzkostlivo nestarajte,“ písal Pavol, „ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Filipanom 4:6, 7) Áno, okrem pokorných prosieb a prosebných žiadostí by sme mali Jehovovi vyjadrovať vďačnosť za duchovné a hmotné požehnania. (Príslovia 10:22) Žalmista spieval: „Predkladaj vďakyvzdania ako svoju obeť Bohu a plň Najvyššiemu svoje slávnostné sľuby.“ (Žalm 50:14) A zbožná pieseň, ktorú zložil Dávid, obsahovala aj tieto dojímavé slová: „Chcem chváliť Božie meno piesňou a chcem ho velebiť vďakyvzdaním.“ (Žalm 69:30) Nemali by sme aj my robiť to isté vo verejných i súkromných modlitbách?
12. Ako sa dnes spĺňa Žalm 100:4, 5 a za čo teda môžeme ďakovať Bohu a chváliť ho?
12 Žalmista o Bohu spieval: „Vchádzajte do jeho brán s vďakyvzdaním, do jeho nádvorí s chválou. Vzdávajte mu vďaky, žehnajte jeho meno. Veď Jehova je dobrý; jeho milujúca láskavosť je až na neurčitý čas a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.“ (Žalm 100:4, 5) Ľudia zo všetkých národov dnes vstupujú na nádvoria Jehovovej svätyne a za to mu môžeme vzdávať chválu a vďaku. Vyjadruješ vďačnosť Bohu za miestnu sálu Kráľovstva a dávaš najavo svoje ocenenie tým, že sa tam pravidelne zhromažďuješ s ďalšími, ktorí ho milujú? A keď si tam, dvíhaš z celého srdca svoj hlas v piesňach chvály a vďaky nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi?
Nikdy sa nehanbi modliť sa
13. Aký biblický príklad ukazuje, že k Jehovovi by sme mali prichádzať s pokornými prosbami, i keď sa pre nejaké previnenie necítime toho hodní?
13 Aj keď sa cítime nehodní približovať sa k Bohu pre nejaké previnenie, mali by sme sa obracať k Bohu s vrúcnymi pokornými prosbami. Keď Židia zhrešili, lebo si vzali za manželky cudzinky, Ezdráš si kľakol, vystrel svoje lojálne dlane k Bohu a pokorne sa modlil: „Ó, môj Bože, hanbím sa a som v rozpakoch, aby som pozdvihol tvár k tebe, ó, môj Bože, lebo naše previnenia sa rozmnožili nad našu hlavu a naša vina narástla až po nebesia. Odo dní našich predkov sme boli vo veľkej vine až do tohto dňa... A po všetkom, čo na nás prišlo pre naše zlé skutky a našu veľkú vinu — veď ty sám, ó, náš Bože, si zmenšil naše previnenie, a dal si nám tých, ktorí unikli, ako títo — máme znovu porušovať tvoje prikázania a spriazňovať sa sobášom s národmi týchto odporných vecí? Nepopudíš sa na nás do krajnosti, takže nikto nezostane a nikto neunikne? Ó, Jehova, Bože Izraela, si spravodlivý, pretože sme boli ponechaní ako uniknuvší ľud, ako tohto dňa. Tu sme pred tebou v svojom previnení, lebo je nemožné obstáť pred tebou pre to.“ — Ezdráš 9:1–15; 5. Mojžišova 7:3, 4.
14. Čo je potrebné na dosiahnutie Božieho odpustenia, ako sa to ukázalo za dní Ezdráša?
14 Ak chceme získať Božie odpustenie, nestačí len vyznať svoje hriechy, ale musíme prejaviť aj pokánie a „ovocie, ktoré zodpovedá pokániu“. (Lukáš 3:8; Jób 42:1–6; Izaiáš 66:2) Za dní Ezdráša bol kajúcny postoj sprevádzaný snahou napraviť nesprávne veci prepustením cudzozemských manželiek. (Ezdráš 10:44; porovnaj 2. Korinťanom 7:8–13.) Ak sa usilujeme dosiahnuť u Boha odpustenie vážneho priestupku, vyznajme sa mu v pokornej modlitbe a prinášajme ovocie, ktoré zodpovedá pokániu. Kajúcny duch a túžba napraviť zlé nás tiež podnietia hľadať duchovnú pomoc u kresťanských starších. — Jakub 5:13–15.
Čerpaj útechu z modlitby
15. Ako Annina skúsenosť ukazuje, že v modlitbe môžeme nájsť útechu?
15 Keď máme v srdci z nejakého dôvodu bolesť, v modlitbe môžeme nájsť útechu. (Žalm 51:17; Príslovia 15:13) Našla ju i lojálna Anna. Žila v čase, keď v Izraeli boli bežné veľké rodiny, ale ona neporodila žiadne deti. Jej manžel Elkána mal synov a dcéry od svojej druhej manželky Peninny, ktorá sa Anne pre jej neplodnosť vysmievala. Anna sa vrúcne modlila a sľubovala, že ak bude požehnaná synom, ,dá ho Jehovovi na všetky dni jeho života‘. Jej modlitba i slová veľkňaza Éliho ju tak utešili, že „jej tvár už nebola ustarostená“. Anna porodila chlapca a dala mu meno Samuel. Neskôr ho priviedla, aby slúžil v Jehovovom svätostánku. (1. Samuelova 1:9–28) Vďačná za láskavosť, ktorú jej Boh prejavil, predložila Bohu modlitbu vďakyvzdania, ktorá vyvyšuje Jehovu ako niekoho, komu sa nik nevyrovná. (1. Samuelova 2:1–10) Tak ako Anna, aj my môžeme čerpať z modlitby útechu a mať dôveru, že Boh vypočúva všetky žiadosti, ktoré sú v súlade s jeho vôľou. Keď si vylejeme pred ním srdce, ,nebuďme už ustarostení‘, lebo on odstráni naše bremeno alebo nám umožní ho zniesť. — Žalm 55:22.
16. Prečo by sme sa mali modliť, keď máme strach alebo pociťujeme úzkosť, ako to vidno z Jakobovho prípadu?
16 Ak v nás nejaká situácia vyvoláva strach a úzkosť alebo nám v srdci spôsobuje bolesť, neváhajme obrátiť sa na Boha a hľadať útechu v modlitbe. (Žalm 55:1–4) Jakob mal strach, keď sa mal stretnúť so svojím odcudzeným bratom Ezauom. No Jakob sa modlil: „Bože môjho otca Abraháma a Bože môjho otca Izáka, Jehova, ty, ktorý mi hovoríš: ‚Vráť sa do svojej krajiny a k svojim príbuzným a budem s tebou dobre zaobchádzať‘; nie som hoden všetkých prejavov milujúcej láskavosti a všetkej vernosti, ktorú si prejavil svojmu sluhovi, lebo som tento Jordán prekročil iba so svojou palicou a teraz sú zo mňa dva tábory. Úpenlivo ťa prosím, vysloboď ma z ruky môjho brata, z ruky Ezaua, lebo sa ho bojím, že príde a istotne ma napadne, matku spolu s deťmi. A ty si povedal: ‚Nepochybne budem s tebou dobre zaobchádzať a urobím tvojho semena ako zrniek morského piesku, ktoré sa nedajú spočítať pre množstvo.‘“ (1. Mojžišova 32:9–12) Ezau nenapadol Jakoba a jeho sprievod. Jehova v tejto situácii naozaj s Jakobom ,dobre zaobchádzal‘.
17. Ako nám môže podľa Žalmu 119:52 modlitba priniesť útechu, keď sme ťažko skúšaní?
17 Keď predkladáme Bohu svoje pokorné prosby, útechu nám môže priniesť to, že si spomíname na vyjadrenia v Božom Slove. V najdlhšom žalme — ktorý bol vlastne krásnou zhudobnenou modlitbou — zrejme princ Ezechiáš spieval: „Pamätám na tvoje sudcovské rozhodnutia od neurčitého času, ó, Jehova, a nachádzam si útechu.“ (Žalm 119:52) Pri pokornej modlitbe v čase, keď sme ťažko skúšaní, si môžeme spomenúť na nejakú biblickú zásadu alebo zákon. Tie nám pomôžu počínať si tak, aby sme mali utešujúcu istotu, že sa páčime nášmu nebeskému Otcovi.
Tí, čo sú lojálni, vytrvávajú v modlitbe
18. Prečo možno povedať, že ,každý verne oddaný sa bude modliť k Bohu‘?
18 Všetci, ktorí sú lojálni voči Jehovovi Bohu, budú ,vytrvávať v modlitbe‘. (Rimanom 12:12) V 32. žalme, ktorý bol zrejme vytvorený po hriechu s Bat-šebou, Dávid opísal svoje muky spôsobené tým, že nehľadal odpustenie, a tiež úľavu, ktorú mu prinieslo pokánie a vyznanie svojho hriechu Bohu. Dávid potom spieval: „Preto [lebo Jehovovo odpustenie môžu získať skutoční kajúcnici] sa každý verne oddaný bude k tebe modliť len v takom čase, keď ťa možno nájsť.“ — Žalm 32:6.
19. Prečo by sme mali pozdvihovať lojálne ruky v modlitbe?
19 Ak si veľmi ceníme náš vzťah s Jehovom Bohom, budeme sa modliť o jeho milosrdenstvo na základe Ježišovej výkupnej obete. Vo viere sa môžeme s voľnosťou reči približovať k trónu nezaslúženej láskavosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a časovú pomoc. (Hebrejom 4:16) Ale dôvodov na modlitbu je veľmi veľa! Preto sa ,ustavične modlime‘ — často so slovami srdečnej chvály a vďačnosti Bohu. (1. Tesaloničanom 5:17) Dňom a nocou pozdvihujme lojálne ruky v modlitbe.
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo je užitočné porozmýšľať o verejnej modlitbe vopred?
◻ Prečo by sme sa mali modliť úctivo a dôstojne?
◻ Akého ducha by sme mali prejavovať, keď sa modlíme?
◻ Prečo by sme mali v modlitbách pamätať na vďaku a chválu?
◻ Ako Biblia ukazuje, že z modlitby môžeme čerpať útechu?
[Obrázok na strane 17]
Kráľ Šalamún prejavil pokoru vo svojej verejnej modlitbe pri zasvätení Jehovovho chrámu
[Obrázky na strane 18]
Tak ako Anna, môžeš aj ty čerpať útechu z modlitby