Život po smrti — čomu veria ľudia?

„Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ — JÓB 14:14.

1, 2. Ako mnohí hľadajú útechu, keď im zomrie blízky človek?

OKOLO otvorenej rakvy v dome smútku v New Yorku potichu prechádzajú priatelia a rodina. Hľadia na telo 17-ročného chlapca, ktorého mladý život zničila rakovina. Matka, zdrvená žiaľom, so slzami v očiach opakuje znova a znova: „Tommy je teraz šťastnejší. Boh chcel, aby bol Tommy s ním v nebi.“ K tejto viere bola vedená.

² Asi 11 000 kilometrov odtiaľ, v Džámnagare v Indii, najstarší z troch synov zapaľuje drevené brvná na pohrebnej hranici svojho mŕtveho otca. Praskot ohňa zaniká v brahmanovom odriekavaní sanskrtských mantier: „Kiež duša, ktorá nikdy nezomiera, pokračuje vo svojich snahách o splynutie s konečnou realitou.“

 3. Nad akými otázkami sa už celé veky zamýšľajú ľudia?

³ Realita smrti je všade okolo nás. (Rimanom 5:12) Je celkom prirodzené položiť si otázku, či sa smrťou všetko končí. Jób, staroveký verný služobník Jehovu Boha, uvažujúc o prírodnom cykle rastlín, poznamenal: „Veď aj pre strom je nádej. Lebo ak ho zotnú, on znovu vypučí a jeho výhonok nezanikne.“ Ale čo ľudia? „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ pýtal sa Jób. (Jób 14:7, 14) V priebehu vekov ľudia v každej spoločnosti uvažovali o otázkach: Existuje život po smrti? Ak áno, aký je to život? Čomu však veria ľudia? A prečo?

Rovnaká téma, veľa odpovedí

 4. Čomu veria ľudia rôznych náboženstiev, pokiaľ ide o život po smrti?

⁴ Mnohí ľudia, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, veria, že po smrti ide človek buď do neba, alebo do pekla. Naproti tomu hinduisti veria v reinkarnáciu. Podľa islamskej viery bude po smrti deň súdu, keď Alah zhodnotí život každého človeka a pošle ho buď do raja, alebo do pekelného ohňa. V niektorých krajinách sú názory na zomrelých zvláštnou zmesou miestnych tradícií a takzvaného kresťanstva. Napríklad keď na Srí Lanke v domácnosti niekto zomrie, budhisti i katolíci nechávajú dokorán pootvárané dvere a okná a umiestnia rakvu tak, aby nohy zosnulého boli oproti hlavnému vchodu. Veria, že tieto opatrenia uľahčia odchod ducha či duše zosnulého. Mnohí katolíci a protestanti v západnej Afrike majú vo zvyku zakrývať zrkadlá, keď niekto zomrie, aby sa do nich nikto nemohol pozrieť a uvidieť ducha zomrelého. Neskôr, o 40 dní, rodina a priatelia oslavujú vstúpenie duše do neba.

 5. Na akej ústrednej náuke sa zhoduje väčšina náboženstiev?

⁵ Napriek tejto rôznorodosti sa zdá, že väčšina náboženstiev sa zhoduje aspoň v jednej veci. Veria, že niečo vnútri človeka — či už sa to nazýva duša, alebo duch — je nesmrteľné a po smrti tela žije ďalej. Takmer všetky zo stoviek náboženstiev a siekt kresťanstva sa zastávajú viery v nesmrteľnosť duše. Táto viera je tiež oficiálnou náukou judaizmu. Je samotným základom hinduistického učenia o reinkarnácii. Moslimovia veria, že duša žije po smrti tela ďalej. Austrálski domorodci, africkí animisti, šintoisti, ba aj budhisti učia o tom s rôznymi obmenami podobne.

 6. Ako sa niektorí učenci pozerajú na predstavu, že duša je nesmrteľná?

⁶ No sú ľudia, podľa ktorých sa vedomý život končí smrťou. Predstava, že citový a duševný život pokračuje v neosobnej, nehmotnej duši oddelenej od tela, sa im javí ako nerozumná. Španielsky učenec 20. storočia Miguel de Unamuno píše: „Veriť v nesmrteľnosť duše znamená chcieť, aby duša bola nesmrteľná, ale chcieť to tak silne, že toto chcenie pošliape rozum a obíde ho.“ Medzi tými, ktorí mali podobný názor, sú takí rôzni ľudia ako známi starovekí filozofi Aristoteles a Epikuros, lekár Hippokrates, škótsky filozof David Hume, arabský učenec Averroes a prvý indický ministerský predseda po získaní nezávislosti Džaváharlál Néhrú.

 7. O akých dôležitých otázkach v súvislosti s vierou v nesmrteľnosť duše musíme teraz porozmýšľať?

⁷ Zoči-voči takým protichodným predstavám a názorom si musíme položiť otázku: Naozaj máme nesmrteľnú dušu? Ak duša v skutočnosti nie je nesmrteľná, ako sa mohla stať taká falošná náuka neoddeliteľnou súčasťou toľkých dnešných náboženstiev? Odkiaľ pochádza táto predstava? Je veľmi dôležité, aby sme našli pravdivé a uspokojujúce odpovede na tieto otázky, lebo od toho závisí naša budúcnosť. (1. Korinťanom 15:19) Ale najprv sa pozrime, ako vznikla náuka o nesmrteľnosti duše.

Zrod náuky

 8. Akú úlohu mali Sokrates a Platón v podporovaní názoru, že duša je nesmrteľná?

⁸ Grécki filozofi piateho storočia pred n. l. Sokrates a Platón sú počítaní medzi prvých, ktorí podporovali názor, že duša je nesmrteľná. Ale nie sú pôvodcami tejto myšlienky. Skôr ju zdokonalili a zmenili na filozofické učenie, čím ju urobili príťažlivejšou pre vzdelané triedy v ich dobe i neskôr. Skutočnosť je taká, že už vyznávači zoroastrizmu v starovekej Perzii a ešte pred nimi Egypťania verili v nesmrteľnosť duše. Otázka teda znie: Z akého zdroja pochádza toto učenie?

 9. Odkiaľ pochádzal vplyv rozšírený v starovekých kultúrach Egypta, Perzie a Grécka?

⁹ „V starovekom svete,“ uvádza kniha The Religion of Babylonia and Assyria (Náboženstvo Babylonie a Asýrie), „Egypt, Perzia a Grécko pociťovali vplyv babylonského náboženstva.“ O egyptských náboženských predstavách táto kniha ďalej hovorí: „Vzhľadom na skorý kontakt medzi Egyptom a Babyloniou, ako to odhaľujú el-amarnské tabuľky, bolo určite veľa príležitostí na to, aby babylonské názory a zvyky prenikli do egyptských kultov.“a Takmer to isté možno povedať aj o starej perzskej a gréckej kultúre.

10. Aký bol babylonský názor na život po smrti?

¹⁰ Verili aj starovekí Babylončania v nesmrteľnosť duše? Profesor Morris Jastrow ml. z Pensylvánskej univerzity v USA o tom napísal: „Ani ľud, ani vedúce osobnosti náboženského zmýšľania [Babylonie] nikdy nepočítali s možnosťou úplného zničenia toho, čo už raz bolo povolané do existencie. Smrť [podľa ich názoru] bola prechodom do života iného druhu a popieranie nesmrteľnosti [súčasného života] iba zdôrazňovalo, že nie je možné uniknúť zmene v existencii, ktorú spôsobuje smrť.“ Áno, aj Babylončania verili, že život nejakého druhu, v nejakej forme, pokračuje aj po smrti. Dávali to najavo tak, že spolu s mŕtvymi pochovávali aj predmety, aby mohli byť použité v posmrtnom živote.

11, 12. Kde sa po potope zrodila predstava o nesmrteľnosti duše?

¹¹ Je zrejmé, že náuka o nesmrteľnosti duše siaha až do starovekého Babylona. Je to niečo závažné? Určite, lebo podľa Biblie mesto Bábel čiže Babylon založil Nimród, Noachov pravnuk. Po celosvetovej potope v Noachových dňoch všetci ľudia hovorili jedným jazykom a mali jedno náboženstvo. Nimród bol nielenže „v odpore voči Jehovovi“, ale on a jeho nasledovníci si chceli ,urobiť slávne meno‘. Založením mesta a stavbou veže v tomto meste Nimród začal praktizovať iné náboženstvo. — 1. Mojžišova 10:1, 6, 8–10; 11:1–4.

¹² Podľa tradície Nimród zomrel násilnou smrťou. Je logické, že po jeho smrti mali Babylončania sklon vysoko si ho ctiť ako zakladateľa, staviteľa a prvého kráľa ich mesta. Keďže za zakladateľa Babylona bol považovaný boh Marduk (Merodach) a po ňom bolo dokonca pomenovaných viacero babylonských kráľov, niektorí učenci usudzujú, že Marduk predstavuje Nimróda vyhláseného za boha. (2. Kráľov 25:27; Izaiáš 39:1; Jeremiáš 50:2) Ak je to tak, potom predstava, že človek má dušu, ktorá prežíva smrť, musela byť bežná prinajmenšom v čase, keď Nimród zomrel. V každom prípade stránky histórie odhaľujú, že po potope bol miestom zrodu náuky o nesmrteľnosti duše Bábel čiže Babylon.

13. Ako sa náuka o nesmrteľnej duši rozšírila po celej tvári zeme a k čomu to viedlo?

¹³ Biblia ďalej ukazuje, že Boh zmaril snahy staviteľov veže v Bábeli tak, že im zmiatol jazyk. Keďže už nedokázali spolu komunikovať, upustili od stavby a boli rozptýlení „po celom zemskom povrchu“. (1. Mojžišova 11:5–9) Musíme pamätať na to, že i keď reč týchto samozvaných staviteľov veže bola zmenená, nezmenilo sa ich zmýšľanie a predstavy. A tak všade, kam prišli, priniesli so sebou aj svoje náboženské predstavy. Tak sa babylonské náboženské náuky — vrátane učenia o nesmrteľnosti duše — rozšírili po celej tvári zeme a stali sa základom veľkých náboženstiev sveta. Vznikla tým svetová ríša falošného náboženstva, ktorá je v Biblii vhodne opísaná ako „Veľký Babylon, matka smilníc a ohavností zeme“. — Zjavenie 17:5.

Svetová ríša falošného náboženstva sa rozširuje na východ

14. Ako sa babylonské náboženské náuky rozšírili na indický subkontinent?

¹⁴ Niektorí historici hovoria, že pred vyše 3500 rokmi vlna sťahovania národov priviedla Árijcov so svetlou pleťou zo severozápadu do údolia Indu, ktoré dnes patrí prevažne k Pakistanu a Indii. Odtiaľ sa tento ľud rozšíril po rovinách rieky Gangy a naprieč celou Indiou. Niektorí odborníci tvrdia, že náboženské predstavy prisťahovalcov boli založené na starobylých iránskych a babylonských učeniach. Tieto náboženské predstavy sa teda stali koreňmi hinduizmu.

15. Ako sa predstava o nesmrteľnej duši premietla do súčasného hinduizmu?

¹⁵ V Indii nadobudla predstava o nesmrteľnej duši formu náuky o reinkarnácii. Hinduistickí mudrci, ktorí sa zaoberali univerzálnym problémom ľudského zla a utrpenia, prišli na to, čo sa nazýva zákon karmy, zákon príčiny a následku. Spojením tohto zákona s vierou v nesmrteľnosť duše dospeli k náuke o reinkarnácii, podľa ktorej sú zásluhy a previnenia v jednom živote odmeňované alebo trestané v ďalšom živote. Cieľom verných je mókša čiže oslobodenie z kolobehu znovuzrodení a dosiahnutie jednoty s tým, čo sa nazýva konečná realita, čiže nirvána. Po stáročia sa so šírením hinduizmu šírila aj náuka o reinkarnácii. A táto náuka sa stala hlavnou oporou súčasného hinduizmu.

16. Aká predstava o posmrtnom živote začala ovplyvňovať náboženské myslenie a zvyky obrovskej populácie vo východnej Ázii?

¹⁶ Z hinduizmu vznikli ďalšie náboženstvá, napríklad budhizmus, džinizmus a sikhizmus. Aj členovia týchto náboženstiev veria v reinkarnáciu. A keďže budhizmus prenikol do väčšiny oblastí východnej Ázie — do Číny, Kórey, Japonska a na niektoré iné miesta —, výrazne ovplyvnil kultúru a náboženstvo v celom tomto regióne. V dôsledku toho vznikli náboženstvá odzrkadľujúce rôznorodú zmes názorov a obsahujúce prvky budhizmu, špiritizmu a uctievania predkov. Medzi najvplyvnejšie patrí taoizmus, konfucianizmus a šintoizmus. Tak viera, že život po smrti tela pokračuje, ovládla náboženské zmýšľanie a konanie väčšiny ľudí žijúcich v tejto časti sveta.

Ako je to s judaizmom, kresťanstvom a islamom?

17. Čomu verili starovekí Židia, pokiaľ ide o život po smrti?

¹⁷ Čomu veria členovia náboženstiev judaizmu, kresťanstva a islamu, pokiaľ ide o život po smrti? Spomedzi týchto náboženstiev je judaizmus rozhodne najstarší. Jeho korene siahajú asi 4000 rokov do minulosti, do čias Abraháma — čo bolo dávno predtým, ako Sokrates a Platón vytvorili teóriu o nesmrteľnosti duše. Starovekí Židia verili vo vzkriesenie mŕtvych, a nie vo vrodenú ľudskú nesmrteľnosť. (Matúš 22:31, 32; Hebrejom 11:19) Teda ako sa náuka o nesmrteľnosti duše dostala do judaizmu? Odpoveď na to dávajú dejiny.

18, 19. Ako sa náuka o nesmrteľnosti duše dostala do judaizmu?

¹⁸ V roku 332 pred n. l. Grék Alexander Veľký dobyl Stredný východ vrátane Jeruzalema. Keď Alexandrovi nástupcovia pokračovali v jeho pláne helenizácie, došlo k zmiešaniu dvoch kultúr — gréckej a židovskej. Židia sa po čase oboznámili s gréckymi názormi, a niektorí sa dokonca stali filozofmi.

¹⁹ V prvom storočí n. l. bol jedným takým židovským filozofom Filón Alexandrijský. Filón mal v úcte Platóna a snažil sa vysvetliť judaizmus pojmami gréckej filozofie, čím pripravil cestu pre neskorších židovských mysliteľov. Aj Talmud — písomné komentáre rabínov k ústnym zákonom — je ovplyvnený gréckym zmýšľaním. „Talmudskí rabíni verili,“ uvádza Encyclopaedia Judaica, „že po smrti duša existuje ďalej.“ Neskoršia židovská mystická literatúra, napríklad kabala, ide až tak ďaleko, že vyučuje reinkarnáciu. Teda predstava o nesmrteľnosti duše sa do judaizmu dostala zadnými dverami gréckej filozofie. Čo možno povedať o tom, ako sa táto náuka dostala do kresťanstva?

20, 21. a) Ako sa raní kresťania stavali k platónskej čiže gréckej filozofii? b) Čo viedlo k splynutiu Platónových predstáv s kresťanským učením?

²⁰ Pravé kresťanstvo sa začalo Ježišom Kristom. Miguel de Unamuno, ktorý už bol spomenutý, o Ježišovi napísal: „Veril skôr vo vzkriesenie tela podľa židovského spôsobu, ako v nesmrteľnosť duše podľa [gréckeho] platónskeho spôsobu.“ Tento učenec dospel k záveru: „Nesmrteľnosť duše... je pohanská filozofická dogma.“ Vzhľadom na to môžeme pochopiť, prečo apoštol Pavol dôrazne varoval kresťanov v prvom storočí pred „filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista“. — Kolosanom 2:8.

²¹ Kedy a ako prenikla táto „pohanská filozofická dogma“ do kresťanstva? The New Encyclopædia Britannica vysvetľuje: „Od polovice 2. storočia n. l. kresťania, ktorí boli do určitej miery školení v gréckej filozofii, začali pociťovať potrebu vyjadriť svoju vieru jej pojmami, a to pre vlastné intelektuálne uspokojenie, ako i preto, aby obrátili vzdelaných pohanov. Filozofiou, ktorá im najlepšie vyhovovala, bol platonizmus.“ Dvoma takými ranými filozofmi, ktorí veľmi ovplyvnili náuky kresťanstva, boli Origenes Alexandrijský a Augustín z Hippa. Obaja boli hlboko ovplyvnení predstavami Platóna a napomohli zlúčiť tieto predstavy s kresťanskými náukami.

22. Ako predstava o nesmrteľnosti duše zostala významnou súčasťou islamu?

²² Kým do judaizmu a kresťanstva sa predstava o nesmrteľnosti duše dostala v dôsledku platónskeho vplyvu, do islamu bola začlenená už od jeho počiatku. Korán, svätá kniha islamu, učí, že človek má dušu, ktorá po smrti žije ďalej. Hovorí, že konečným údelom duše je buď život v nebeskej rajskej záhrade, alebo trest v horiacom pekle. To neznamená, že arabskí učenci sa nesnažili zlúčiť islamské náuky s gréckou filozofiou. Arabský svet bol v skutočnosti do istej miery ovplyvnený Aristotelovým dielom. Nesmrteľnosť duše zostáva súčasťou viery moslimov.

23. O akých naliehavých otázkach o živote po smrti budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

²³ Je teda zrejmé, že náboženstvá na celom svete si vytvorili mätúci kaleidoskop názorov na posmrtný život, ktoré sú založené na učení, že duša je nesmrteľná. A také náuky ovplyvnili, áno, dokonca ovládli a zotročili miliardy ľudí. Úvaha o tom všetkom nás vedie k otázkam: Je možné dozvedieť sa pravdu o tom, čo sa deje po smrti? Existuje život po smrti? Čo o tom hovorí Biblia? Tým sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

◻ Akú spoločnú tému má učenie o živote po smrti vo väčšine náboženstiev?

◻ Ako dejiny a Biblia poukazujú na staroveký Babylon ako na miesto zrodu náuky o nesmrteľnej duši?

◻ V akom zmysle sú východné náboženstvá ovplyvnené babylonskou náukou o nesmrteľnej duši?

◻ Ako predstava o nesmrteľnosti duše prenikla do judaizmu, kresťanstva a islamu?

[Obrázky na stranách 12, 13]

Výboje Alexandra Veľkého viedli k zmiešaniu gréckej a židovskej kultúry

Augustín sa snažil zlúčiť platónsku filozofiu s kresťanstvom

[Pramene ilustrácií]

Alexander: Musei Capitolini, Roma; Augustín: Z knihy Great Men and Famous Women