Príkladný muž, ktorý prijal napomenutie

„ZAMBIJSKÉ krokodíly usmrtia mesačne 30 ľudí.“ To uviedli jedny africké noviny pred niekoľkými rokmi. Podľa istého zoológa, ktorý chytal tieto plazy na výskum, „na odchytenie jedného krokodíla bolo potrebných 12 mužov“. Krokodíl s mocným chvostom a obrovskou tlamou je naozaj zvieraťom vyvolávajúcim strach!

Stvoriteľ na príklade tohto ‚kráľa nad všetkými majestátnymi divými zvieratami‘, o ktorom sa zjavne zmieňuje ako o „Leviatanovi“, vštepil svojmu služobníkovi Jóbovi jedno dôležité poučenie. (Jób 41:1, 34) Táto príhoda sa odohrala asi pred 3500 rokmi v krajine Úc, pravdepodobne niekde v severnej Arábii. Keď Boh opisoval tohto tvora, povedal Jóbovi: „Nikto nie je taký smelý, aby ho vyrušil. A kto môže obstáť predo mnou?“ ​(Jób 41:10) Aké je to pravdivé! Ak sa bojíme krokodíla, o čo viac by sme sa mali báť hovoriť proti Tomu, ktorý ho stvoril! Jób ukázal, že si cení toto poučenie, keď vyznal svoj omyl. — Jób 42:1–6.

Keď hovoríme o Jóbovi, môžeme si pripomenúť jeho verný príklad vytrvalosti v skúškach. (Jakub 5:11) Jehova našiel potešenie v Jóbovi ešte predtým, ako bola jeho viera ťažko skúšaná. Podľa Božieho názoru nebol v tom čase ‚na zemi nikto jemu podobný, bezúhonný a priamy muž, ktorý by sa bál Boha a stránil sa zlého‘. (Jób 1:8) To by nás malo podnietiť, aby sme sa chceli dozvedieť o Jóbovi viac, lebo tak lepšie pochopíme, ako sa aj my môžeme páčiť Bohu.

Vzťah s Bohom na prvom mieste

Jób bol bohatý muž. Okrem zlata mal 7000 oviec, 3000 tiav, 500 oslíc, 1000 kusov dobytka a veľké služobníctvo. (Jób 1:3) Ale Jób dôveroval Jehovovi, nie svojmu bohatstvu. Povedal: „Ak som sa spoliehal na zlato alebo som povedal zlatu: ‚Ty si moja dôvera!‘, ak som sa tešieval z množstva svojho majetku a že moja ruka nachádzala množstvo vecí... to by bolo tiež previnenie hodné pozornosti sudcov, lebo by som zaprel pravého Boha hore.“ ​(Jób 31:24–28) Tak ako Jób, aj my by sme si mali ceniť blízky vzťah k Jehovovi Bohu oveľa viac ako hmotné veci.

Spravodlivé zaobchádzanie s blížnymi

Ako Jób zaobchádzal so svojimi sluhami? To, že ho považovali za spravodlivého a prístupného, vidno z Jóbových vlastných slov: „Ak som zamietal súd môjho otroka alebo mojej otrokyne v ich súdnom spore so mnou, čo môžem urobiť potom, keď Boh povstane? A čo mu odpoviem, keď požiada o vyúčtovanie?“ ​(Jób 31:13, 14) Jób si cenil Jehovovo milosrdenstvo, a preto zaobchádzal so svojimi otrokmi milosrdne. Aký vynikajúci príklad, najmä pre tých, ktorí slúžia ako dozorcovia v kresťanskom zbore! Aj oni musia byť spravodliví, nezaujatí a prístupní.

Jób tiež prejavoval záujem o tých, ktorí nepatrili k jeho domácnosti. O svojom záujme o druhých povedal: „Ak som zdržiaval ponížených od ich potešenia a spôsobil som, aby zlyhali oči vdovy... ak som sa zaháňal rukou proti chlapcovi bez otca vo chvíli, keď som videl z brány, že potrebuje moju pomoc, nech mi lopatka odpadne z pleca a rameno nech sa mi odlomí od hornej kosti.“ ​(Jób 31:16–22) Kiež sme rovnako pozorní k tým členom nášho zboru, o ktorých vieme, že sú nejako znevýhodnení.

Jób prejavoval nesebecký záujem o svojich blížnych aj tým, že bol pohostinný k cudzincom. Preto mohol povedať: „Žiaden cudzí usadlík netrávil noc vonku; svoje dvere som nechával otvorené na chodník.“ ​(Jób 31:32) Aký je to vynikajúci príklad pre dnešných Božích služobníkov! Keď noví záujemcovia o biblickú pravdu prídu do sály Kráľovstva, pohostinné prijatie môže prispieť k ich duchovnému pokroku. Samozrejme, aj cestujúci dozorcovia a iní kresťania potrebujú našu láskyplnú pohostinnosť. — 1. Petra 4:9; 3. Jána 5–8.

Jób mal správny postoj aj k svojim nepriateľom. Netešil sa z nešťastia, ktoré možno postihlo niektorého z tých, čo ho nenávideli. (Jób 31:29, 30) Naopak, bol ochotný robiť takým ľuďom dobro, čo potvrdzuje aj jeho ochota modliť sa za svojich troch falošných tešiteľov. — Jób 16:2; 42:8, 9; porovnaj Matúša 5:43–48.

Cudnosť

Jób bol verný svojej manželke a nikdy nedovolil, aby si jeho srdce vypestovalo nevhodnú náklonnosť k inej žene. Jób povedal: „So svojimi očami som uzavrel zmluvu. Ako by som teda mohol prejavovať pozornosť panne? Ak sa moje srdce dalo zvábiť k dajakej žene a ja som striehol pri vstupnej ceste svojho druha, potom nech moja manželka melie pre iného muža a nech kľakajú nad ňou iní muži. Veď by to bolo voľné správanie a bolo by to previnenie hodné pozornosti sudcov.“ — Jób 31:1, 9–11.

Jób nedovolil, aby nemravné túžby skazili jeho srdce. Naopak, kráčal cestou priamosti. Nie div, že Jehova Boh našiel potešenie v tomto vernom mužovi, ktorý bojoval s lákadlami nemravnosti! — Matúš 5:27–30.

Záujem o duchovnosť rodiny

Jóbovi synovia občas organizovali hostiny, na ktorých boli prítomní všetci súrodenci. Po dňoch takých hostín si Jób robil veľké starosti, či jeho deti nejakým spôsobom nezhrešili proti Jehovovi. Preto sa Jób rozhodol niečo urobiť, ako uvádza biblická správa: „Keď dni hostín obišli dookola, Jób posielal a posväcoval ich; a vstával zavčas rána a obetoval zápalné obete podľa počtu ich všetkých; lebo Jób si hovoril: ‚Možno moji synovia zhrešili a v svojom srdci prekliali Boha.‘“ ​(Jób 1:4, 5) Ako hlboko musel pôsobiť na členov Jóbovej rodiny jeho záujem o to, či naozaj majú zbožnú bázeň pred Jehovom a kráčajú po jeho cestách!

Dnes musia kresťanské hlavy rodín vyučovať svoje rodiny na základe Božieho Slova, Biblie. (1. Timotejovi 5:8) A je určite vhodné modliť sa za členov rodiny. — Rimanom 12:12.

Verne vytrval v skúške

Väčšina čitateľov Biblie dobre pozná ťažké skúšky, ktoré postihli Jóba. Satan Diabol tvrdil, že za zlých okolností Jób prekľaje Boha. Jehova túto výzvu prijal a Satan bez meškania spôsobil Jóbovi nešťastie. Jób prišiel o celý svoj statok. Čo bolo ešte horšie, zahynuli všetky jeho deti. Krátko nato Satan ranil Jóba zhubnými vredmi od hlavy po päty. — Jób, 1. a 2. kapitola.

Aký bol výsledok? Keď ho jeho manželka nabádala, aby preklial Boha, Jób povedal: „Tak ako rozpráva nejaká z nerozumných žien, tak rozprávaš aj ty. Máme prijímať od pravého Boha len to, čo je dobré, a neprijímať aj to, čo je zlé?“ Biblická správa dodáva: „V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.“ ​(Jób 2:10) Áno, Jób verne vytrval a tým dokázal, že Diabol je luhár. Kiež aj my podobne vytrvávame v skúškach a dokazujeme, že naša služba Bohu je motivovaná čistou láskou k Jehovovi. — Matúš 22:36–38.

Pokorne prijal napomenutie

Hoci Jób bol v mnohých ohľadoch príkladný, nebol dokonalý. On sám povedal: „Kto môže splodiť čistého z nečistého? Taký nie je ani jeden.“ ​(Jób 14:4; Rimanom 5:12) Teda keď Boh povedal, že Jób je bezúhonný, bola to pravda v tom zmysle, že žil v súlade so všetkým, čo Boh očakával od jedného zo svojich nedokonalých a hriešnych ľudských služobníkov. Aké je to pre nás povzbudzujúce!

Jób v skúške vytrval, ale tá odhalila aj jednu jeho chybu. Keď sa rozšírila správa o nešťastí, ktoré ho postihlo, prišli ho navštíviť traja takzvaní tešitelia. (Jób 2:11–13) Tvrdili, že Jehova trestá Jóba za to, že sa dopustil vážnych hriechov. Jób sa, prirodzene, cítil zranený týmto falošným obvinením a rezolútne sa bránil. Ale jeho snaha obhájiť sa bola nevyrovnaná. Jób dokonca naznačil, že je spravodlivejší ako Boh! — Jób 35:2, 3.

Keďže Boh Jóba miloval, použil istého mladého muža na to, aby Jóbovi ukázal jeho omyl. Správa hovorí: „[Elíhu] zahorel hnevom... Jeho hnev vzplanul proti Jóbovi preto, že viac ako Boha vyhlasoval za spravodlivú vlastnú dušu.“ Elíhu si všimol, že Jób povedal: „Určite som v práve, ale Boh odvrátil môj súd.“ ​(Jób 32:2; 34:5) Na druhej strane, Elíhu sa nepridal k trom „tešiteľom“, ktorí prišli k nesprávnemu záveru, že Boh trestá Jóba za hriechy. Naopak, Elíhu vyjadril dôveru v Jóbovu vernosť a dal mu radu: „Právny prípad je pred [Jehovom], a tak máš úzkostlivo čakať na neho.“ Jób mal teda čakať na Jehovu a nehovoriť unáhlene na svoju obhajobu. Elíhu uistil Jóba: „Právo a hojnosť spravodlivosti [Boh] nezľahčí.“ — Jób 35:14; 37:23.

Jóbovo zmýšľanie potrebovalo usmernenie. Preto mu dal Jehova lekciu o tom, aký je človek nepatrný v porovnaní s Božou veľkosťou. Jehova poukázal na zem, more, hviezdnaté nebo, zvieratá a na mnoho iných divov stvorenia. Nakoniec Boh hovoril o Leviatanovi — krokodílovi. Jób toto napomenutie pokorne prijal a v tom nám dáva ďalší príklad.

Hoci si možno v Jehovovej službe počíname dobre, budeme robiť chyby. Ak je určitá chyba vážna, Jehova nás nejakým spôsobom zrejme napomenie. (Príslovia 3:11, 12) Môže nám prísť na myseľ biblický text, ktorý prebudí naše svedomie. V Strážnej veži či v nejakej inej publikácii spoločnosti Watch Tower sa môžeme dočítať niečo, čo nás upozorní na chybu. Alebo nám nejaký spolukresťan láskavo ukáže, že sme v určitej veci neuplatnili biblickú zásadu. Ako budeme reagovať na také napomenutie? Jób prejavil kajúcneho ducha, keď povedal: „Odvolávam a kajám sa v prachu a popole.“ — Jób 42:6.

Odmenený Jehovom

Jehova odmenil Jóba, lebo dovolil svojmu služobníkovi, aby žil ešte ďalších 140 rokov. Počas toho obdobia dostal oveľa viac, ako stratil. A hoci Jób nakoniec zomrel, v Božom novom svete bude istotne vzkriesený. — Jób 42:12–17; Ezechiel 14:14; Ján 5:28, 29; 2. Petra 3:13.

Aj my si môžeme byť istí Božou priazňou a požehnaním, ak budeme Bohu lojálne slúžiť a prijímať všetky biblické napomenutia, ktoré dostaneme. Vtedy budeme mať istú nádej na život v Božom novom systéme vecí. A čo je ešte dôležitejšie, prinesieme tým Bohu česť. Naše verné správanie bude odmenené a bude ďalším dôkazom toho, že jeho ľud mu slúži nie zo sebeckých dôvodov, ale z úprimnej lásky. Akú výsadu máme, že môžeme rozradostniť Jehovovo srdce tak ako verný Jób, ktorý pokorne prijal napomenutie! — Príslovia 27:11.

[Obrázky na strane 26]

Jób prejavoval láskyplný záujem o siroty, vdovy a o iných

[Obrázky na strane 28]

Jób bol bohato odmenený za to, že pokorne prijal napomenutie