Pracovali na „poli“ pred žatvou

UČENÍCI Veľkého Učiteľa boli plní dohadov. Ježiš práve dorozprával krátky príbeh o pšenici a burine. Bolo to jedno z viacerých podobenstiev, ktoré v ten deň povedal. Keď skončil, väčšina poslucháčov odišla. Ale jeho nasledovníci vedeli, že tieto podobenstvá musia mať nejaký konkrétny zmysel — zvlášť to o pšenici a burine. Vedeli, že Ježiš nie je len obyčajným rozprávačom zaujímavých príbehov.

Matúš uvádza, že Ježiša požiadali: „Vysvetli nám podobenstvo o burine na poli.“ V odpovedi im Ježiš podobenstvo vyložil, a tak predpovedal veľké odpadnutie, ku ktorému malo dôjsť medzi tými, ktorí o sebe tvrdia, že sú jeho učeníkmi. (Matúš 13:24–30, 36–38, 43) K tomu aj naozaj došlo a po smrti apoštola Jána sa odpadlíctvo rýchlo šírilo. (Skutky 20:29, 30; 2. Tesaloničanom 2:6–12) Jeho účinky boli také prenikavé, že otázka, ktorú Ježiš položil a ktorá je zaznamenaná v Lukášovi 18:8, bola, zdá sa, veľmi vhodná: „Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“

Ježišov príchod mal byť znamením začiatku „žatvy“ kresťanov podobných pšenici. A tá mala byť znakom ‚záveru systému vecí‘, ktorý sa začal v roku 1914. Nemalo by nás teda prekvapovať, že v čase pred začiatkom žatvy sa niektorí začali zaujímať o biblickú pravdu. — Matúš 13:39.

Na základe skúmania historických záznamov je zrejmé, že najmä od 15. storočia vzrastal záujem aj medzi masami členov kresťanstva, ktoré sa podobali „burine“, čiže boli napodobeninou kresťanov. Keď začala byť Biblia voľne prístupná a boli zostavené biblické konkordancie, úprimní ľudia začali Písma dôkladne skúmať.

Pribúda svetlo

K takým ľuďom patril na prelome 18. a 19. storočia Henry Grew (1781–1862) z Birminghamu (Anglicko). Keď mal 13 rokov, jeho rodina sa preplavila cez Atlantik do Spojených štátov, kam prišli 8. júla 1795. Usadili sa v Providence na Rhode Islande. Rodičia mu vštepovali lásku k Biblii. V roku 1807 bol vo veku 25 rokov požiadaný, aby slúžil ako pastor baptistickej cirkvi v Hartforde v štáte Connecticut.

Svoju zodpovednosť vyučovať bral vážne a ľuďom, ktorých mal na starosti, sa snažil pomáhať žiť v súlade s Písmami. Bol však presvedčený, že zbor treba zachovávať čistý od všetkých ľudí, ktorí svojvoľne hrešia. Občas musel spolu s ďalšími zodpovednými mužmi cirkvi vykázať (vylúčiť) tých, ktorí sa dopustili smilstva alebo sa zaplietli do iných nečistých praktík.

V cirkvi ho znepokojovali aj ďalšie problémy. Obchodné záležitosti cirkvi a predspevovanie na bohoslužbách boli zverené mužom, ktorí neboli členmi cirkvi. Títo muži mohli tiež hlasovať o veciach týkajúcich sa zboru, a tým mali naň istý vplyv. Na základe zásady oddelenosti od sveta bol Grew veľmi pevne presvedčený, že tieto činnosti majú vykonávať len verní členovia cirkvi. (2. Korinťanom 6:14–18; Jakub 1:27) Dávať neveriacim spievať chválospevy Bohu bolo podľa jeho názoru rúhanie. Pre tento postoj cirkev v roku 1811 Henryho Grewa zavrhla. V tom čase sa od cirkvi oddelili aj ďalší jej členovia s podobnými názormi.

Rozchod s takzvaným kresťanstvom

Skupina, v ktorej bol Henry Grew, začala študovať Bibliu s cieľom prispôsobiť svoj život a svoju činnosť jej radám. Ich štúdium rýchlo viedlo k hlbšiemu porozumeniu biblickej pravdy a podnietilo ich odhaľovať chyby takzvaného kresťanstva. Napríklad v roku 1824 Grew napísal dielo, v ktorom veľmi logicky vyvracal Trojicu. Všimnime si logiku v tomto úryvku: „‚O tom dni a tej hodine nevie žiaden človek, ani anjeli, ktorí sú v nebi, ani Syn, iba OTEC.‘ [Marek 13:32] Všimnite si odstupňovanie v tejto stupnici bytia. Človek, anjeli, Syn, Otec... Náš Pán nás učí, že ten deň poznal len Otec. To však neplatí, ak — podľa mienky niektorých — Otec, Slovo a Svätý Duch sú tri osoby v jednom Bohu; lebo podľa tohto [učenia, náuky o Trojici]... Syn to vedel tak ako Otec.“

Grew odhaľoval pokrytectvo duchovných a vojenských veliteľov, ktorí údajne slúžili Kristovi. V roku 1828 vyhlásil: „Vari si dokážeme predstaviť väčší rozpor, ako keď nejaký kresťan vyjde zo svojej komôrky, kde sa modlil za svojich nepriateľov, a svojim vojskám prikáže, aby do srdca práve tých nepriateľov s diabolskou zúrivosťou vrazili smrtiace zbrane? V tom prvom prípade našťastie pripomína svojho umierajúceho Pána; ale koho pripomína v tom druhom prípade? Ježiš sa modlil za svojich vrahov. Kresťania vraždia ľudí, za ktorých sa modlia.“

Ešte ostrejšie Grew napísal: „Kedy uveríme vo Všemocného, ktorý nás uisťuje, že sa mu ‚nemožno posmievať‘? Kedy pochopíme podstatu, ducha toho svätého náboženstva, ktoré od nás vyžaduje, aby sme sa zdržiavali aj ‚toho, čo by sa mohlo zdať ako zlé‘?... Či nie je urážkou Syna požehnaného nazdávať sa, že jeho náboženstvo vyžaduje od človeka, aby v jednej situácii konal ako anjel, a na druhej strane mu dovoľuje, aby v inej situácii konal ako démon?“

Večný život nie je vrodený

V tých časoch, keď ešte neexistoval rozhlas ani televízia, bolo obľúbeným spôsobom na vyjadrovanie názorov písanie a rozširovanie letákov. Okolo roku 1835 napísal Grew významný leták, ktorý odhaľoval, že učenie o nesmrteľnosti duše a ohnivom pekle je nebiblické. Bol toho názoru, že tieto náuky sú rúhaním sa Bohu.

Tento leták mal mať ďalekosiahly účinok. Jeden takýto leták našiel v roku 1837 vo vlaku štyridsaťročný George Storrs. Storrs pochádzal z Lebanonu (New Hampshire) a v tom čase býval v Utice (New York).

Bol vysoko váženým duchovným v metodisticko-episkopálnej cirkvi. Keď si prečítal tento leták, zapôsobilo naňho, že proti tomuto základnému učeniu kresťanstva, o ktorom nikdy nepochyboval, mohli byť vznesené také silné argumenty. Nevedel, kto je autor, a s Henrym Grewom sa zoznámil až o niekoľko rokov, najneskôr v roku 1844, keď obaja bývali vo Philadelphii (Pensylvánia). No Storrs študoval túto záležitosť tri roky sám a hovoril o nej len s duchovnými.

Napokon, keďže Georgeovi Storrsovi nik nedokázal vyvrátiť to, čo sa dozvedal, usúdil, že by nemohol byť verný Bohu, ak by zostal v metodistickej cirkvi. V roku 1840 z nej vystúpil a presťahoval sa do Albany (New York).

Začiatkom jari roku 1842 predniesol Storrs počas šiestich týždňov sériu šiestich prednášok na námet „Otázka: Sú zlí nesmrteľní?“ Záujem bol taký veľký, že túto sériu upravil na publikovanie a za vyše 40 rokov jej náklad v Spojených štátoch a Veľkej Británii dosiahol 200 000 výtlačkov. Storrs a Grew spolupracovali v debatách proti náuke o nesmrteľnosti duše. Grew ďalej horlivo kázal až do svojej smrti. Zomrel 8. augusta 1862 vo Philadelphii.

Krátko nato ako Storrs predniesol zmienených šesť prednášok, začal sa zaujímať o kázanie Williama Millera, ktorý očakával, že Kristus sa viditeľne vráti v roku 1843. Storrs bol asi dva roky aktívne zapojený do kázania tohto posolstva po celej severovýchodnej časti Spojených štátov. Po roku 1844 už nechcel pokračovať v stanovovaní nejakých dátumov Kristovho návratu, no nenamietal, keď iní chceli skúmať chronológiu. Storrs bol presvedčený, že Kristov návrat je blízko a že je dôležité, aby kresťania zostávali bdelí a duchovne ostražití, pripravení na deň prehliadky. Prerušil však spoločenstvo s členmi Millerovej skupiny, lebo prijali nebiblické náuky, napríklad nesmrteľnosť duše, spálenie sveta a náuku, že pre tých, ktorí zomrú v nevedomosti, nejestvuje nijaká nádej na večný život.

K čomu povedie Božia láska?

Storrsa odpudzoval názor adventistov, že Boh opäť vzkriesi zlých ľudí len nato, aby ich opäť usmrtil. V Písmach nevidel žiaden dôkaz, že by mal Boh konať takto nezmyselne a pomstychtivo. Storrs a jeho spoločníci zašli do opačného extrému a dospeli k záveru, že zlí nebudú vzkriesení vôbec. Hoci mali ťažkosti s vysvetlením určitých biblických textov, ktoré hovoria o vzkriesení nespravodlivých, zdalo sa im, že ich záver je viac v súlade s Božou láskou. Zakrátko mal prísť ďalší krok v porozumení Božieho predsavzatia.

V roku 1870 Storrs veľmi ochorel a niekoľko mesiacov nemohol pracovať. Za ten čas prehodnotil všetko, čo sa za celých 74 rokov svojho života dozvedel. Prišiel k záveru, že mu unikla jedna dôležitá časť Božieho predsavzatia s ľudstvom, ktorá je naznačená v abrahámovskej zmluve — totiž že ‚všetky rody zeme sa budú žehnať preto, lebo Abrahám počúval Boží hlas‘. — 1. Mojžišova 22:18; Skutky 3:25.

To ho priviedlo na novú myšlienku. Ak mali byť požehnané „všetky rody zeme“, nemali by všetci počuť dobré posolstvo? Ako ho budú môcť počuť? Nebolo už mŕtvych milióny a milióny ľudí? Na základe ďalšieho skúmania Písiem dospel k záveru, že jestvujú dve triedy mŕtvych „zlých“ ľudí: tí, ktorí definitívne zavrhli Božiu lásku, a tí, ktorí zomreli v nevedomosti.

Tí druhí, vyvodzoval Storrs, by mali byť vzkriesení, aby mohli dostať príležitosť mať úžitok z výkupnej obete Krista Ježiša. Tí, ktorí túto obeť prijmú, by mali žiť večne na zemi. Tí, ktorí ju odmietnu, by mali byť zničení. Áno, Storrs veril, že Boh nikoho nevzkriesi bez toho, že by vzkriesený nemal pred sebou nádej. Napokon, okrem Adama by nemal byť nikto mŕtvy následkom Adamovho hriechu! Ale čo tí, ktorí budú žiť v čase návratu Pána Ježiša Krista? Storrs napokon pochopil, že na to, aby mohli byť oslovení, bude musieť byť podniknutá celosvetová kazateľská kampaň. Nemal ani najmenšiu predstavu, ako by sa také niečo dalo dosiahnuť, ale s vierou napísal: „Mnohí, keď nemôžu pochopiť, ako sa niečo udeje, to odmietajú, akoby bolo pre Boha nemožné to vykonať, len preto, že to sami nevidia v činnosti.“

George Storrs zomrel v decembri 1879 vo svojom dome v Brooklyne (New York) len niekoľko blokov od budovy, ktorá sa neskôr stala ústredným miestom celosvetovej kazateľskej kampane, ktorú tak túžobne očakával.

Bolo potrebné ďalšie svetlo

Chápali takí muži ako Henry Grew a George Storrs pravdu tak jasne ako my dnes? Nie. Uvedomovali si, že sú na začiatku, ako v roku 1847 uviedol Storrs: „Musíme mať jasne na pamäti, že sme sa ešte len vynorili z doby temna cirkvi; a nebolo by nič divné na tom, keby sme zistili, že niektoré babylonské náuky stále považujeme za pravdu.“ Grew si napríklad cenil výkupné, ktoré Ježiš zaobstaral, ale nechápal, že to bolo „zodpovedajúce výkupné“, čiže dokonalý ľudský život Ježiša daný výmenou za stratený dokonalý ľudský život Adama. (1. Timotejovi 2:6) Henry Grew tiež mylne veril, že Ježiš sa viditeľne vráti na zem a bude na nej vládnuť. No Grewovi skutočne záležalo na posvätení Jehovovho mena, čo od druhého storočia n. l. zaujímalo len veľmi málo ľudí.

Ani George Storrs nerozumel správne niektorým dôležitým myšlienkam. Videl, ako duchovenstvo podporuje podvod, ale niekedy zašiel do opačného extrému. Napríklad zrejme preto, že neprimerane reagoval na názor ortodoxného duchovenstva na Satana, odmietol predstavu Diabla ako skutočnej osoby. Odmietol Trojicu, no jednako až do času krátko pred smrťou si nebol istý, či svätý duch je osoba. I keď George Storrs očakával, že Kristus sa má najprv vrátiť neviditeľne, myslel si, že napokon sa predsa nejako viditeľne zjaví. No i tak sa zdá, že obaja títo muži boli úprimní a priblížili sa k pravde viac ako väčšina.

„Pole“, ktoré Ježiš opísal v podobenstve o pšenici a burine, nebolo ešte celkom pripravené na žatvu. (Matúš 13:38) Grew, Storrs a ďalší pripravovali toto „pole“ na žatvu.

Charles Taze Russell, ktorý v roku 1879 začal vydávať tento časopis, o svojich začiatkoch napísal: „Pán nám pri štúdiu Jeho slova poskytol mnohých pomocníkov, a medzi nimi má výnimočné postavenie náš vrelo milovaný a vekom starý brat George Storrs, ktorý nám slovom i písmom veľmi pomohol; ale vždy sme sa usilovali nebyť nasledovníkmi ľudí, nech by boli akokoľvek dobrí a múdri, ale ‚nasledovníkmi Boha ako milované deti‘.“ Áno, úprimní bádatelia Biblie mohli mať úžitok z úsilia takých mužov, ako boli Grew a Storrs, ale stále bolo životne dôležité skúmať Božie Slovo, Bibliu, ako pravý zdroj pravdy. — Ján 17:17.

[Rámček/obrázok na strane 26]

Čomu veril Henry Grew

Jehovovo meno bolo pohanené a je potrebné ho posvätiť.

Trojica, nesmrteľnosť duše a ohnivé peklo sú falošné náuky.

Kresťanský zbor musí byť oddelený od sveta.

Kresťania sa nesmú zúčastňovať na vojnách národov.

Kresťania nie sú pod sabatným zákonom týkajúcim sa soboty či nedele.

Kresťania nesmú patriť k tajným spolkom, napríklad k slobodomurárom.

Medzi kresťanmi nemá byť trieda duchovenstva a laikov.

Náboženské tituly pochádzajú od antikrista.

Všetky zbory majú mať radu starších.

Starší musia byť v celom svojom správaní svätí, bez pohany.

Všetci kresťania musia kázať dobré posolstvo.

V Raji na zemi budú ľudia žiť navždy.

Kresťanské piesne majú chváliť Jehovu a Krista.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: Zbierka The New-York Historical Sciety/69288

[Rámček/obrázok na strane 28]

Čomu veril George Storrs

Ježiš zaplatil svojím životom výkupné za ľudstvo.

Kázanie dobrého posolstva ešte neprebehlo (v roku 1871).

Preto koniec vtedy (v roku 1871) ešte nemohol byť blízko. Musí prísť ešte nejaké ďalšie obdobie, v ktorom by sa malo uskutočniť toto kázanie.

Niektorí ľudia zdedia večný život na zemi.

Nastane vzkriesenie všetkých, ktorí zomreli v nevedomosti. Tí, ktorí prijmú Kristovu výkupnú obeť, dostanú večný život na zemi. Tí, ktorí ju odmietnu, budú zničení.

Nesmrteľnosť duše a ohnivé peklo sú falošné náuky, ktoré znevažujú Boha.

Pánova večera je výročná slávnosť, ktorá má byť slávená 14. nisana.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: SIX SERMONS (Šesť kázní) od Georgea Storrsa (1855)

[Obrázky na strane 29]

V roku 1909 sa Ch. T. Russell, vydavateľ „Zion’s Watch Tower“, presťahoval do Brooklynu v štáte New York (USA)