Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú
„Chcel som slúžiť Bohu“
„VYJDITE z neho, ľud môj.“ Túto anjelskú výzvu počul apoštol Ján v prvom storočí n. l. V našich dňoch na ňu zareagovali už milióny ľudí úprimného srdca a unikli z „Veľkého Babylona“, svetovej ríše falošného náboženstva. (Zjavenie 18:1–4) Jedným z nich je Wilner z Haiti, ktorý rozpráva svoju skúsenosť:
„Narodil som sa v roku 1956 v oddanej katolíckej rodine v malom mestečku St. Marc na Haiti. Predstavte si, akú radosť mala moja rodina, keď ma spolu s dvoma ďalšími z nášho mesta vybrali, že môžem navštevovať seminár v St. Michel de l’Atalaye na Haiti. Potom, v roku 1980, nás poslali do Stavelotu v Belgicku, kde sme mali získať ďalšie vzdelanie. Chodili sme tam aj na katolícku univerzitu.
Spočiatku som bol nadšený, že sa stanem kňazom. Jedného dňa ma kňaz, ktorý mal na starosti našu skupinu, požiadal, aby som zostal v jedálni o niekoľko minút dlhšie, lebo mi chce niečo povedať. Predstavte si ten šok, keď mi otvorene povedal, že sa cíti ku mne sexuálne priťahovaný! Odmietol som jeho pokus o zblíženie, no bol som úplne rozčarovaný. Napísal som o tomto incidente svojej rodine a o niekoľko mesiacov som zo seminára odišiel napriek tomu, že sa im to nepáčilo. Našiel som si ubytovanie tam v mestečku a začal som sa štúdiom pripravovať na iné povolanie.
Po návrate do St. Marca som už nemal žiadnu dôveru v katolícku cirkev. Napriek tomu som chcel slúžiť Bohu, ale nevedel som, čo mám robiť. Navštívil som adventistickú, Ebenezerovu i mormónsku cirkev. Bol som duchovne zmietaný.
Potom som si spomenul, že kým som navštevoval seminár v Belgicku, zvykol som si čítať Cramponov preklad Biblie. V ňom som objavil, že Boh má meno. A tak som sa vrúcne modlil k Bohu, aby mi pomohol nájsť pravé náboženstvo, a používal som pri tom jeho meno.
Krátko nato sa do susedstva prisťahovali dve Jehovove svedkyne. Boli to pokojné, zdvorilé a dôstojné ženy. Zapôsobil na mňa ich spôsob života. Jedného dňa ma jedna z týchto dvoch svedkýň pozvala, aby som prišiel na výročnú Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti. Veľmi sa mi toto zhromaždenie páčilo a súhlasil som s pravidelným biblickým štúdiom so svedkami. Asi za šesť mesiacov som nadobudol presvedčenie, že som našiel správny spôsob, ako slúžiť Bohu. Oddal som svoj život Jehovovi a 20. novembra 1988 som sa dal pokrstiť.“
Časom sa Wilner ujal služby celým časom. Dnes slúži ako zborový starší. On, jeho manželka a ich dve deti sa tešia zo služby v tamojšom zbore.
[Obrázok na strane 9]
Z čítania Biblie Wilner zistil, že Božie meno je Jehova