Mali by byť kresťania žiarliví?

ŽIARLIVOSŤ — je to vlastnosť, ktorú by si kresťania mali pestovať? Ako kresťania sme nabádaní, aby sme sa ‚usilovali o lásku‘, a dozvedáme sa, že „láska nie je žiarlivá“. (1. Korinťanom 13:4; 14:1) Ale na druhej strane sa tiež dozvedáme, že „Jehova... je žiarlivým Bohom“, a dostali sme príkaz, aby sme sa ‚stali napodobňovateľmi Boha‘. (2. Mojžišova 34:14; Efezanom 5:1) Prečo takýto zdanlivý rozpor?

Je to tak preto, že hebrejské a grécke slová prekladané v Biblii ako „žiarlivosť“ majú viaceré významy. Môžu mať pozitívny alebo negatívny význam, čo závisí od spôsobu použitia týchto slov. Napríklad hebrejské slovo prekladané ako „žiarlivosť“ môže znamenať „trvanie na výlučnej oddanosti; nestrpenie žiadneho súperenia; horlivosť; zanietenie; žiarlivosť [spravodlivú alebo hriešnu]; závisť“. Grécke slovo zodpovedajúce tomuto výrazu má podobný význam. Tieto slová sa môžu vzťahovať na pokrivený, klamlivý pocit prechovávaný voči údajnému súperovi alebo voči niekomu, o kom človek predpokladá, že má nejakú výhodu. (Príslovia 14:30) Môžu sa tiež vzťahovať na pozitívny prejav vlastnosti, ktorá je od Boha — prianie ochraňovať milovaného človeka pred ujmou. — 2. Korinťanom 11:2.

Najlepší príklad

Jehova nám dáva ten najlepší príklad v prejavovaní správnej žiarlivosti. Jeho pohnútky sú rýdze a čisté, je podnecovaný túžbou chrániť svoj ľud pred duchovnou a mravnou skazenosťou. O svojom starovekom národe, o ktorom obrazne hovorí ako o Sione, povedal: „Ja budem žiarliť pre Sion veľkou žiarlivosťou, a veľkým zúrivým hnevom budem preň žiarliť.“ ​(Zechariáš 8:2) Práve tak ako je milujúci otec kedykoľvek pripravený ochraňovať svoje deti pred čímkoľvek, čo by im mohlo uškodiť, Jehova je pripravený ochraňovať svojich služobníkov pred fyzickým i duchovným nebezpečenstvom.

Jehova na ochranu svojho ľudu poskytol svoje Slovo, Bibliu. V nej svoj ľud povzbudzuje, aby kráčal múdro, a predkladá mnoho príkladov ľudí, ktorí tak konali. V Izaiášovi 48:17 čítame: „Ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť.“ Je útechou vedieť, že jeho žiarlivosť ho podnecuje k tomu, aby sa o nás staral a bdel nad nami! Keby nebol v tomto dobrom zmysle slova žiarlivý, pre našu neskúsenosť by sme trpeli najrôznejšími spôsobmi. Jehovove prejavy žiarlivosti nijako nie sú sebecké.

Aký je teda rozdiel medzi zbožnou žiarlivosťou a nesprávnou žiarlivosťou? Aby sme to zistili, pouvažujme o príklade Mirjam a Pinchasa. Všimnime si, akú mali pohnútku.

Mirjam a Pinchas

Mirjam bola staršia sestra Mojžiša a Árona, vodcov Izraelitov počas odchodu z Egypta. Keď boli Izraeliti na pustatine, Mirjam začala žiarliť na svojho brata Mojžiša. Biblický záznam uvádza: „A Mirjam a Áron začali hovoriť proti Mojžišovi kvôli kušitskej manželke, ktorú si vzal... A stále hovorili: ‚Hovoril Jehova iba skrze samotného Mojžiša? Či nehovoril aj skrze nás?‘“ Podľa všetkého tieto reči proti Mojžišovi viedla Mirjam, pretože to bola Mirjam, nie Áron, koho Jehova potrestal za jej neúctivé konanie týždňovým malomocenstvom. — 4. Mojžišova 12:1–15.

Čo podnietilo Mirjam k tomu, aby vystúpila proti Mojžišovi? Bol to záujem o pravé uctievanie a túžba chrániť ostatných Izraelitov pred ujmou? Je zjavné, že nie. Zdá sa, že Mirjam dovolila, aby v jej srdci vzrástla nesprávna túžba po väčšom vplyve a autorite. Ako prorokyňa v Izraeli sa tešila veľkej úcte ľudí, hlavne žien. Po zázračnej záchrane Izraela pri Červenom mori ich viedla v hudbe a speve. Potom sa však Mirjam zrejme začala príliš znepokojovať, že stratí niečo zo svojho výsadného postavenia pre údajného súpera, Mojžišovu manželku. Poháňaná sebeckou žiarlivosťou, vyprovokovala spor namierený proti Mojžišovi, ktorého do jeho postavenia ustanovil Jehova. — 2. Mojžišova 15:1, 20, 21.

Naproti tomu Pinchasa motivovalo v jeho konaní niečo iné. Krátko pred vstupom do Zasľúbenej krajiny, keď Izrael táboril na moábskych rovinách, moábske a madianske ženy zlákali mnohých izraelských mužov k nemravnosti a modlárstvu. Aby izraelskí sudcovia očistili tábor a odvrátili Jehovov horiaci hnev, dostali príkaz zabiť všetkých mužov, ktorí takto odbočili. Zimri, náčelník z kmeňa Simeon, si s nemravným zámerom bezočivo priviedol do tábora madiansku ženu Kozbu „pred očami celého zhromaždenia synov Izraela“. Pinchas konal rozhodne. Poháňaný pocitom žiarlivosti, čiže horlivosti, pre Jehovovo uctievanie a túžbou zachovať mravnú čistotu tábora, smilníkov v ich stane popravil. Bol pochválený za to, že prejavil „žiarlivý hnev“ a „nestrpel nijaké súperenie“ s Jehovom. Pinchasovo okamžité konanie zastavilo ničivú pohromu, ktorá si dovtedy vyžiadala už 24 000 životov, a Jehova ho odmenil zmluvou, že kňazstvo zostane na neurčitý čas v jeho rodovej línii. — 4. Mojžišova 25:4–13, The New English Bible.

Aký bol rozdiel medzi týmito dvoma prejavmi žiarlivosti? Mirjam vystúpila proti svojmu bratovi Mojžišovi zo sebeckej žiarlivosti, zatiaľ čo Pinchas konal v súlade s právom na základe zbožnej žiarlivosti. Sú chvíle, keď by sme tak ako Pinchas mali cítiť nutnosť prehovoriť alebo niečo urobiť na obranu Jehovovho mena, jeho uctievania a jeho ľudu.

Nesprávne prejavovaná žiarlivosť

Je však možné byť žiarlivý zlým spôsobom alebo nesprávne? Áno, je. To bol vo všeobecnosti prípad Židov v prvom storočí. Žiarlivo strážili Zákon od Boha a svoje tradície. V snahe chrániť Zákon vytvorili nespočetné množstvo detailných predpisov a zákazov, ktoré sa stali pre ľud ťažkým bremenom. (Matúš 23:4) Nedokázali alebo nechceli rozpoznať, že Boh vtedy nahradil mojžišovský Zákon skutočnosťou, ktorú Zákon predtieňoval, a ich žiarlivosť ich nesprávne poháňala k tomu, že si vylievali nekontrolovaný zúrivý hnev na nasledovníkoch Ježiša Krista. Apoštol Pavol, ktorý bol sám istý čas nesprávnym spôsobom žiarlivo verný Zákonu, poukázal na to, že ľudia, ktorí bránili Zákon, mali „horlivosť [žiarlivosť] pre Boha, ale nie podľa presného poznania“. — Rimanom 10:2; Galaťanom 1:14.

Dokonca aj mnohí Židia, ktorí sa stali kresťanmi, mali ťažkosti zbaviť sa tejto prehnanej horlivosti za Zákon. Pavol po svojej tretej misionárskej ceste podal správu vedúcemu zboru v prvom storočí o obrátení národov. Vtedy tisíce židovských kresťanov ,horlilo za Zákon‘. (Skutky 21:20) Bolo to roky po tom, čo vedúci zbor rozhodol, že kresťania spomedzi pohanov nemusia byť obrezaní. Otázky týkajúce sa zachovávania Zákona spôsobovali v kresťanskom zbore spory. (Skutky 15:1, 2, 28, 29; Galaťanom 4:9, 10; 5:7–12) Niektorí židovskí kresťania, ktorí nemali plné porozumenie toho, ako Jehova teraz zaobchádza so svojím ľudom, trvali na svojich názoroch a kritizovali iných. — Kolosanom 2:17; Hebrejom 10:1.

Preto sa musíme vyhýbať osídlu toho, že by sme sa žiarlivo pokúšali hájiť svoje obľúbené názory alebo spôsoby, ktoré nie sú pevne založené na Božom Slove. Urobíme dobre, keď budeme prijímať nové svetlo, ktorým Jehova osvetľuje Božie Slovo cez prostriedok, ktorý dnes používa.

Buď žiarlivý pre Jehovu

Ale zbožná žiarlivosť má svoje miesto v pravom uctievaní. Keď máme sklon príliš sa starať o vlastnú povesť alebo práva, zbožná žiarlivosť obracia našu pozornosť na Jehovu. Podnecuje nás, aby sme hľadali spôsoby, ako hlásať pravdu o Jehovovi, obhajovať jeho cesty a jeho ľud.

Akiko, služobníčku celým časom z radov Jehovových svedkov, rázne odmietla jedna majiteľka bytu, ktorá mala mylnú predstavu o Božom zákone o krvi. Akiko taktne obhajovala Božie Slovo a zmienila sa aj o lekárskych komplikáciách a problémoch, ktoré sú spojené s transfúziou krvi. Poháňaná horlivou túžbou hovoriť o Jehovovi, obrátila rozhovor na to, čo považovala za skutočný základ námietky tejto ženy — jej nedostatok viery v existenciu Stvoriteľa. Akiko hovorila s domácou o tom, ako stvorenie podporuje vieru v Stvoriteľa. Jej odvážna obhajoba viedla nielen k tomu, že sa žena zbavila nepodložených predsudkov, ale bolo s ňou zavedené aj domáce biblické štúdium. Táto kedysi nahnevaná majiteľka bytu je dnes ctiteľkou Jehovu.

Správna žiarlivosť, čiže horlivosť za pravé uctievanie, nás núti, aby sme boli pohotoví a využívali príležitosti na rozhovor a obhajobu našej viery v práci, v škole, v obchode i keď cestujeme. Napríklad Midori si dala za cieľ hovoriť o svojej viere so spolupracovníkmi. Jedna jej kolegyňa, ktorá má vyše 40 rokov, povedala, že nechce mať s Jehovovými svedkami nič spoločné. Pri ďalšom rozhovore o niečo neskôr sa žena sťažovala, že u jej dcéry sa prejavuje problémová osobnosť. Midori jej ukázala knihu Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovedea a ponúkla sa, že s jej dcérou túto knihu preštuduje. Štúdium sa začalo, ale matka sa na ňom nezúčastňovala. Midori sa rozhodla žene ukázať videokazetu Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom.b To vyjasnilo veľa jej mylných predstáv. Podnietená tým, čo videla, povedala: „Chcem byť ako Jehovovi svedkovia.“ Pripojila sa k svojej dcére v štúdiu Biblie.

Správna žiarlivosť je namieste aj v kresťanskom zbore. Podporuje vrúcneho ducha lásky a záujmu a podnecuje nás, aby sme vzdorovali rozvratným vplyvom, ktoré by škodili našim duchovným bratom, ako sú napríklad škodlivé klebety a odpadlícke zmýšľanie. Zbožná žiarlivosť nás podnecuje, aby sme podporovali rozhodnutia starších, ktorí občas považujú za nevyhnutné niekoho pokarhať za nesprávne konanie. (1. Korinťanom 5:11–13; 1. Timotejovi 5:20) Pavol, ktorý písal o svojich pocitoch žiarlivosti voči spoluveriacim v korintskom zbore, povedal: „Som totiž žiarlivý na vás zbožnou žiarlivosťou, lebo som vás osobne sľúbil do manželstva jednému manželovi, aby som vás predstavil ako cudnú pannu Kristovi.“ ​(2. Korinťanom 11:2) Teda aj nás podnecuje žiarlivosť robiť všetko, čo môžeme, aby sme chránili náukovú, duchovnú a morálnu čistotu všetkých v zbore.

Áno, správne motivovaná žiarlivosť — zbožná žiarlivosť — má zdravý vplyv na iných. Má Jehovovo schválenie a mala by byť vlastnosťou, ktorú by malo byť dnes na kresťanoch vidieť. — Ján 2:17.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 29]

Pinchasovo konanie bolo založené na zbožnej žiarlivosti

[Obrázky na strane 30]

Vyhýbaj sa osídlu nesprávnej žiarlivosti

[Obrázky na strane 31]

Zbožná žiarlivosť nás podnecuje, aby sme sa delili o našu vieru a chránili naše bratstvo