Pálenie kadidla — má miesto v pravom uctievaní?
„BOHOVIA milujú vône.“ To bolo medzi starovekými Egypťanmi bežné vyjadrenie. Pálenie kadidla bolo pre nich do veľkej miery časťou ich uctievania. Egypťania pálili kadidlo denne vo svojich chrámoch, na domácich oltároch a dokonca aj pri obchodovaní, pretože verili, že bohovia sú blízko. A podobné zvyky mali aj iné národy.
Čo je to kadidlo? Sú to kúsky rôznych aromatických živíc, ako je napríklad balzam. Tie sa rozdrvia na prach a zmiešajú sa s korením, kôrou niektorých stromov alebo s kvetmi, aby vznikla určitá vôňa na špecifické použitie.
Kadidlo bolo takým žiadaným, a teda aj cenným tovarom, že v staroveku sa jeho zložky stali dôležitými predmetmi obchodovania. Karavány ich privážali obchodnými cestami z ďalekých krajín. Možno si spomínate, ako bol Jakobov mladší syn Jozef predaný Izmaelitom, ktorí prichádzali z Gileádu „a ich ťavy niesli ladánum a balzam a živicovú kôru, svojou cestou, ktoré niesli cestou dolu do Egypta“. (1. Mojžišova 37:25) Dopyt po kadidle natoľko vzrástol, že obchodná cesta, za ktorej vznikom nepochybne stáli obchodníci s kadidlom, viedla k rozvoju cestovania medzi Áziou a Európou.
Ešte aj dnes sa v mnohých náboženstvách používa kadidlo pri obradoch a rituáloch. Navyše stále viac ľudí s obľubou páli kadidlo doma jednoducho pre jeho príjemnú arómu. Ako by sa mali na pálenie kadidla pozerať kresťania? Je jeho použitie pri uctievaní prijateľné Bohu? Preskúmajme, čo o tom hovorí Biblia.
„Niečo sväté Jehovovi“
U starovekých Izraelitov malo pálenie kadidla významnú úlohu pri kňazských povinnostiach vo svätostánku. McClintockova a Strongova Cyclopedia uvádza: „Zdá sa, že Židia považovali pálenie kadidla výlučne za akt uctievania alebo za svätú obeť, a preto ho pri iných príležitostiach nepoužívali.“
Jehova Boh predpísal štyri zložky kadidla, ktoré sa mali zmiešať a páliť vo svätostánku: „Vezmi si vonné látky: kvapky myrhovej živice a onychu a vonnú galbanovú želatinu a čistú, vonnú živicu. Každého má byť rovnaký diel. A urobíš z toho kadidlo, koreninovú zmes, výrobok výrobcu mastí, osolené, čisté, niečo sväté. A niečo z toho roztlčieš na jemný prášok a trochu ho dáš pred Svedectvo v stane stretnutia.“ (2. Mojžišova 30:34–36) Učenci sa domnievajú, že ďalšie zložky kadidla na chrámové použitie dodali neskôr židovskí rabíni.
Kadidlo, ktoré sa pálilo vo svätostánku, bolo posvätné, používalo sa výlučne pri uctievaní Boha. Jehova prikázal: „Kadidlo, ktoré urobíš podľa tohto zloženia, si neurobíte pre seba. Pre teba to má byť naďalej ako niečo sväté Jehovovi. Ktokoľvek urobí nejaké tomu podobné, aby sa tešil z jeho vône, bude odrezaný zo svojho ľudu.“ (2. Mojžišova 30:37, 38) Kňazi pálili kadidlo dvakrát za deň na vyhradenom oltári. (2. Paralipomenon 13:11) A na Deň zmierenia pálil kadidlo veľkňaz v Najsvätejšej. — 3. Mojžišova 16:12, 13.
Avšak nie každé predkladanie kadidla bolo Bohu prijateľné. Boh potrestal ľudí, ktorí opovážlivo pálili kadidlo, akoby boli kňazmi, hoci nimi neboli. (4. Mojžišova 16:16–18, 35–40; 2. Paralipomenon 26:16–20) Jehovu urážalo, keď židovský národ pálil kadidlo, ale zároveň praktizoval falošné náboženstvo a ruky si napĺňal krviprelievaním. Pokrytectvo Židov viedlo Jehovu k tomu, aby vyhlásil: „Kadidlo — to je mi niečím odporným.“ (Izaiáš 1:13, 15) Izraeliti natoľko zľahostajneli voči predpísanému spôsobu uctievania Jehovu, že zatvorili chrám a pálili kadidlo na iných oltároch. (2. Paralipomenon 28:24, 25) Neskôr sa sväté kadidlo používalo dokonca pri zvrátenom uctievaní falošných bohov. Také zvyky boli Jehovovi odporné. — Ezechiel 16:2, 17, 18.
Kadidlo a raní kresťania
Zmluva Zákona vrátane nariadenia pre kňazov o predkladaní svätého kadidla bola zrušená, keď Ježiš v roku 33 n. l. uviedol do platnosti novú zmluvu. (Kolosanom 2:14) Neexistuje záznam, že by raní kresťania pálili kadidlo na náboženské účely. McClintockova a Strongova Cyclopedia v súvislosti s tým hovorí: „Je isté, že kadidlo sa [medzi ranými kresťanmi] nepoužívalo. Jeho používanie bolo v skutočnosti znakom pohanstva... Keď nejaký vyznávač hodil na pohanský oltár štipku kadidla, bol to akt uctievania.“
Raní kresťania tiež odmietali páliť kadidlo ako uznanie „božskosti“ rímskeho cisára, hoci ich to mohlo stáť život. (Lukáš 4:8; 1. Korinťanom 10:14, 20) Vzhľadom na modlárske použitie kadidla v tých dňoch neprekvapuje, že raní kresťania sa nezapájali ani do obchodovania s kadidlom.
Pálenie kadidla dnes
Ako sa kadidlo používa dnes? V mnohých kresťanských cirkvách sa kadidlo páli pri obradoch a liturgických úkonoch. Mnohé ázijské rodiny pália kadidlo v chrámoch alebo na domácich oltároch, aby si uctili bohov a chránili mŕtvych. Kadidlo sa rôznymi spôsobmi používa pri bohoslužbách na odymovanie, liečenie, očisťovanie a ochranu.
Kadidlo sa v poslednom čase opäť teší obľube, a to aj medzi ľuďmi, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu. Niektorí pália kadidlo pri meditácii. Jedna príručka odporúča použitie kadidla na dosiahnutie „jemných úrovní“ a „síl“ za hranicami fyzického sveta. Pri hľadaní riešenia životných problémov príručka odporúča aj rituály spojené s pálením kadidla, ku ktorým patrí aj kontakt s „nadprirodzenými bytosťami“. Sú takéto praktiky vhodné pre kresťanov?
Jehova ostro odsudzuje ľudí, ktorí sa snažia miešať falošné náboženské praktiky s čistým uctievaním. Apoštol Pavol citoval Izaiášovo proroctvo a uplatnil ho na kresťanov. Nabádal ich pritom, aby sa chránili pred nečistým vplyvom falošného náboženstva. Napísal: „‚Vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého‘; ‚a ja vás prijmem.‘“ (2. Korinťanom 6:17; Izaiáš 52:11) Praví kresťania sa starostlivo vyhýbajú všetkému, čo je spojené s falošným uctievaním alebo s okultizmom. — Ján 4:24.
Znamená skutočnosť, že sa kadidlo používa pri náboženských obradoch a v špiritizme, že každé pálenie kadidla je zlé? Nemusí to tak byť. Niekto si možno chce páliť kadidlo doma jednoducho pre jeho príjemnú vôňu. (Príslovia 27:9) Napriek tomu keď sa kresťan rozhoduje o tom, či páliť kadidlo, alebo nie, mal by brať do úvahy určité činitele. Spájajú ľudia v oblasti, v ktorej žijete, používanie kadidla s praktikami falošného náboženstva? Používa sa vo vašom okolí kadidlo pri špiritistických rituáloch? Alebo sa bežne používa na nenáboženské účely?
Ak sa jednotlivec rozhodne, že bude páliť kadidlo, mal by brať do úvahy tak vlastné svedomie, ako aj pocity iných. (1. Korinťanom 10:29) V tomto prípade platia slová apoštola Pavla Rimanom: „Usilujme [sa] o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie. Prestaň len pre pokrm búrať Božie dielo. Áno, všetko je čisté, ale škodí to človeku, ktorý je s dôvodom na potknutie. Je dobre nejesť mäso alebo nepiť víno alebo nerobiť nič, o čo sa potkýna tvoj brat.“ — Rimanom 14:19–21.
‚Modlitby pripravené ako kadidlo‘
Predkladanie kadidla medzi Izraelitmi bolo vhodným symbolom modlitieb, ktoré Boh vypočúva. Preto žalmista Dávid spieval Jehovovi: „Kiež je moja modlitba pripravená ako kadidlo pred tebou.“ — Žalm 141:2.
Verní Izraeliti sa na pálenie kadidla nepozerali ako na nejaký prázdny rituál. Veľmi starostlivo pripravovali a pálili kadidlo spôsobom, ktorý predpísal Jehova. Kresťania dnes namiesto doslovného kadidla predkladajú modlitby, ktoré odzrkadľujú hlbokú vďačnosť a úctu k nášmu nebeskému Otcovi. Božie Slovo prirovnáva modlitbu k voňavému kadidlu, ktoré predkladali chrámoví kňazi, a uisťuje nás: „Modlitba priamych je mu potešením.“ — Príslovia 15:8.
[Obrázky na strane 29]
Kadidlo, ktoré sa pálilo vo svätostánku a v chráme, bolo posvätné
[Obrázok na strane 30]
Je pálenie kadidla spojené s meditáciou vhodné pre kresťanov?