Vždy prijímaj kázeň od Jehovu

 1. Prečo by sme mali prijímať kázeň od Boha?

ŠALAMÚN, kráľ starovekého Izraela, dáva každému z nás dobrý dôvod, prečo by sme mali prijímať kázeň od Boha. „Nezavrhuj kázeň od Jehovu, syn môj,“ napísal, „a nesprotiv si jeho karhanie, pretože koho Jehova miluje, toho karhá, tak ako otec syna, v ktorom nachádza potešenie.“ ​(Príslovia 3:11, 12) Áno, tvoj nebeský Otec ťa napráva preto, lebo ťa miluje.

 2. Ako je definovaná „kázeň“ a ako môže byť niekto naprávaný?

² Slovo „kázeň“ sa vzťahuje na trestanie, naprávanie, poučovanie a školenie. „Žiadne káznenie sa pravdaže v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce,“ napísal apoštol Pavol, „a predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť.“ ​(Hebrejom 12:11) Ak prijímaš kázeň od Boha a konáš v súlade s ňou, môže ti to pomôcť zostať na ceste spravodlivosti, a tak sa viac priblížiť k svätému Bohu, Jehovovi. (Žalm 99:5) Naprávaný môžeš byť prostredníctvom spoluveriacich, prostredníctvom toho, čo sa učíš na kresťanských zhromaždeniach, i prostredníctvom svojho štúdia Božieho Slova a publikácií „verného správcu“. (Lukáš 12:42–44) Môžeš byť naozaj vďačný, keď si upozornený na niečo, v čom sa potrebuješ zmeniť! Ale aká forma kázne môže byť potrebná, keď sa niekto dopustí vážneho hriechu?

 3. Kedy je niekto vylúčený?

³ Boží služobníci študujú Bibliu a kresťanské publikácie. Na zhromaždeniach a na zjazdoch rozoberajú Jehovove normy. Tak vedia, čo od nich Jehova vyžaduje. Člen zboru je vylúčený len vtedy, keď sa nekajúcne dopúšťa vážneho hriechu.

4, 5. Aký máme biblický príklad vylúčenia a prečo bol zbor nabádaný znovu prijať toho človeka?

⁴ Pouvažujme o biblickom príklade vylúčenia. Zbor v Korinte toleroval ‚také smilstvo, aké nebolo ani medzi národmi, aby mal nejaký muž manželku svojho otca‘. Pavol nabádal Korinťanov, aby „vydali takého muža Satanovi na zničenie tela, aby bol duch zachránený“. (1. Korinťanom 5:1–5) Keď bol hriešnik vylúčený, teda vydaný Satanovi, znovu bol časťou Diablovho sveta. (1. Jána 5:19) Jeho vylúčením bol zo zboru odstránený zlý telesný vplyv, aby bol zachovaný zbožný „duch“, čiže prevládajúci postoj zboru. — 2. Timotejovi 4:22; 1. Korinťanom 5:11–13.

⁵ Zanedlho Pavol nabádal kresťanov v Korinte, aby previnilca znovu prijali. Prečo? Aby „neboli oklamaní Satanom,“ napísal. Hriešnik sa zjavne kajal a opäť začal žiť čistým životom. (2. Korinťanom 2:8–11) Keby Korinťania odmietli znovu prijať tohto kajúcneho muža, boli by oklamaní Satanom v tom zmysle, že by boli tvrdí a neochotní odpustiť, a tak by sa správali podľa Diablových predstáv. Je veľmi pravdepodobné, že kajúcnemu mužovi zakrátko „odpustili a potešili ho“. — 2. Korinťanom 2:5–7.

 6. Čo sa dosahuje vylúčením?

⁶ Čo sa dosahuje vylúčením? Je tým chránené Jehovovo sväté meno pred pohanou a chránená je aj dobrá povesť Božieho ľudu. (1. Petra 1:14–16) Vylúčením nekajúcneho previnilca zo zboru sa obhajujú Božie normy a zachováva sa duchovná čistota zboru. Vylúčenie môže tiež pomôcť nekajúcnemu človeku, aby sa spamätal.

 7. Aký vplyv to malo na Dávida, keď nevyznal svoje priestupky?

⁷ Väčšina tých, ktorí vážne zhrešia, sa naozaj kaja a nie je vylúčená zo zboru. Samozrejme, prejaviť pravé pokánie nemusí byť ľahké. Zamyslime sa nad izraelským kráľom Dávidom, ktorý zložil 32. žalm. Táto pieseň odhaľuje, že Dávid nejaký čas nevyznal svoje vážne hriechy, ktorých sa dopustil zrejme v súvislosti s Bat-šebou. Následkom toho v ňom jeho hriechy vyvolávali úzkosť, ktorá ho oberala o silu, tak ako horúčava leta oberá strom o vlahu. Dávid trpel telesne i duševne, ale keď ‚vyznal svoje priestupky, Jehova mu odpustil‘. (Žalm 32:3–5) Dávid potom spieval: „Šťastný je človek, ktorému Jehova nepripočítava previnenia.“ ​(Žalm 32:1, 2) Aké úžasné bolo pre Dávida zažiť Božie milosrdenstvo!

8, 9. Ako sa prejavuje pokánie a aké je dôležité pre opätovné prijatie vylúčeného?

⁸ Je teda jasné, že ak chce hriešnik pocítiť Božie milosrdenstvo, musí robiť pokánie. Pokánie však nie je len pocit hanby či strach z odhalenia. Kajať sa znamená zmeniť postoj k zlému konaniu v dôsledku toho, že človek svoje konanie ľutuje. Kajúcny človek má ‚srdce zlomené a zdrvené‘ a chce ‚napraviť krivdu‘, ak je to možné. — Žalm 51:17; 2. Korinťanom 7:11.

⁹ Pokánie je veľmi dôležitým faktorom, ak má byť niekto opätovne prijatý do kresťanského zboru. Ten, kto je vylúčený, nie je automaticky znovu prijatý po uplynutí určitého času. Skôr ako môže byť opäť prijatý do zboru, musí sa zásadne zmeniť stav jeho srdca. Hriešnik si musí uvedomiť závažnosť svojho hriechu i to, akej pohane vystavil Jehovu a zbor. Musí sa kajať, úprimne sa modliť o odpustenie a uviesť svoje konanie do súladu s Božími spravodlivými požiadavkami. Keď žiada o znovuprijatie, mal by vedieť dokázať, že sa kajal a že koná „skutky zodpovedajúce pokániu“. — Skutky 26:20.

10, 11. Prečo nie je namieste tajiť hriech?

¹⁰ Niektorí môžu po hriechu uvažovať: ‚Ak poviem niekomu o svojom hriechu, budem musieť odpovedať na nepríjemné otázky a môžem byť vylúčený. Ale ak budem ticho, môžem sa tomu vyhnúť a nikto v zbore sa o ničom nedozvie.‘ Také uvažovanie znamená, že človek neberie do úvahy určité dôležité skutočnosti. Aké?

¹¹ Jehova je „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech“. No na druhej strane svoj ľud „v správnej miere“ napráva. (2. Mojžišova 34:6, 7; Jeremiáš 30:11) Ako by si mohol získať Božie milosrdenstvo, ak by si sa po vážnom hriechu snažil svoj čin zatajiť? Jehova o ňom vie a nesprávne konanie len tak neprehliada. — Príslovia 15:3; Habakuk 1:13.

12, 13. K čomu môže viesť snaha zatajiť svoje previnenie?

¹² Ak si sa dopustil vážneho hriechu, priznanie ti môže pomôcť opäť získať dobré svedomie. (1. Timotejovi 1:18–20) No ak svoje previnenie nevyznáš, tvoje svedomie môže zostať poškvrnené, čo môže viesť k ďalším hriechom. Pamätaj, že tvoj hriech sa netýka len iného človeka či zboru. Zhrešil si aj proti Bohu. Žalmista spieval: „Jehova — v nebesiach je jeho trón. Jeho oči hľadia, jeho žiariace oči skúmajú ľudských synov. Jehova skúma spravodlivého rovnako ako zlého.“ — Žalm 11:4, 5.

¹³ Jehova nebude žehnať nikoho, kto tají vážny hriech a snaží sa zostať v čistom kresťanskom zbore. (Jakub 4:6) Preto ak si skĺzol k hriechu a chceš konať to, čo je správne, neváhaj čestne sa priznať. Inak bude tvoje svedomie zaťažené vinou, zvlášť keď budeš čítať či počuť rady týkajúce sa takých závažných skutkov. Čo ak ti Jehova odníme svojho ducha, tak ako ho odňal kráľovi Saulovi? (1. Samuelova 16:14) Bez Božieho ducha môžeš upadnúť do ešte vážnejšieho hriechu.

14. Prečo by mal previnilec konať podľa rady v Jakubovi 5:14, 15?

¹⁴ Teda čo by mal kajúcny previnilec urobiť? „Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene. A modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne.“ ​(Jakub 5:14, 15) Oslovenie starších je jedným zo spôsobov, ako môže previnilec ‚prinášať ovocie, ktoré zodpovedá pokániu‘. (Matúš 3:8) Títo verní a láskaví muži sa budú ‚modliť nad ním a potierať ho olejom v Jehovovom mene‘. Tomu, kto sa skutočne kaja, prinesú ich biblické rady úľavu, podobne ako prináša úľavu upokojujúci olej. — Jeremiáš 8:22.

15, 16. Ako kresťanskí starší napodobňujú Boží príklad zaznamenaný v Ezechielovi 34:15, 16?

¹⁵ Náš Pastier, Jehova, poskytol láskyplný príklad, keď v roku 537 pred n. l. oslobodil Židov z babylonského zajatia a v roku 1919 n. l. oslobodil duchovný Izrael z „Veľkého Babylona“. (Zjavenie 17:3–5; Galaťanom 6:16) Tým splnil svoj sľub: „Sám budem pásť svoje ovce a sám ich nechám líhať... Stratenú budem hľadať a odohnanú privediem späť a polámanú obviažem a chorú posilním.“ — Ezechiel 34:15, 16.

¹⁶ Jehova pásol svoje obrazné ovce, aby sa nasýtili, nechával ich líhať v bezpečí a stratené hľadal. Podobne aj kresťanskí pastieri dbajú o to, aby bolo Božie stádo duchovne dobre sýtené a v bezpečí. Starší hľadajú ovce, ktoré sa zatúlali preč od zboru. Tak ako Boh ‚obväzuje polámanú‘, aj dozorcovia ‚obväzujú‘ ovce, ktoré zranili niečie slová, i tie, ktoré si ublížili vlastným pričinením. A rovnako ako Boh ‚chorú posilňuje‘, aj starší pomáhajú tým, ktorí duchovne ochoreli, možno v dôsledku vlastného nesprávneho konania.

17. Prečo by sme nemali váhať vyhľadať duchovnú pomoc starších?

¹⁷ Starší s radosťou konajú podľa rady: „Preukazujte však naďalej milosrdenstvo... a to s bázňou.“ ​(Júda 23) Niektorí kresťania vážne zhrešili tým, že sa dopustili sexuálnej nemravnosti. No ak sa úprimne kajajú, môžu očakávať milosrdné, láskyplné zaobchádzanie zo strany starších, ktorí im chcú duchovne pomôcť. Pavol sa o takýchto mužoch, medzi ktorých počítal aj seba, vyjadril: „Nie že by sme boli pánmi nad vašou vierou, ale sme spolupracovníkmi na vašu radosť.“ ​(2. Korinťanom 1:24) Preto nikdy neváhaj vyhľadať duchovnú pomoc starších.

18. Ako starší zaobchádzajú so spoluveriacimi, ktorí zhrešili?

¹⁸ Prečo môžeš starším dôverovať, ak si vážne zhrešil? Lebo starší sú v prvom rade pastiermi Božieho stáda. (1. Petra 5:1–4) Žiaden milujúci pastier nebude poddajnú, bečiacu ovečku biť za to, že sa zranila. Preto keď sa starší zaoberajú previnením niektorého spoluveriaceho, nejde im o potrestanie za „zločin“. Zameriavajú sa na samotné hriešne konanie a na to, ako previnilca duchovne obnoviť, pokiaľ je to možné. (Jakub 5:13–20) Starší musia súdiť so spravodlivosťou a „nežne zaobchádzať so stádom“. (Skutky 20:29, 30; Izaiáš 32:1, 2) Tak ako všetci kresťania, aj oni musia ‚uplatňovať právo, milovať láskavosť a byť skromní, keď chodia so svojím Bohom‘. (Micheáš 6:8) Takéto vlastnosti sú nesmierne dôležité, keď robia rozhodnutia týkajúce sa života a svätej služby ‚oviec Jehovovej pastvy‘. — Žalm 100:3.

19. S akým postojom sa kresťanskí starší snažia niekoho napraviť?

¹⁹ Kresťanskí pastieri sú vymenovaní svätým duchom a usilujú sa o to, aby ním boli vedení. „Keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí“ — teda keď ho hriech akoby zaskočil —, duchovne spôsobilí muži sa snažia „obnoviť takého človeka v duchu miernosti“. (Galaťanom 6:1; Skutky 20:28) Starší prejavujú miernosť, no zároveň sa pevne pridŕžajú Božích noriem, keď sa snažia napraviť niečie zmýšľanie, podobne ako ohľaduplný lekár s citom napráva niekomu zlomenú končatinu tak, aby mu nespôsobil zbytočnú bolesť, ale zároveň aby mu pomohol. (Kolosanom 3:12) To, či prejaviť milosrdenstvo, starší zvažujú na modlitbách a na základe Písiem, a tak sa v ich rozhodnutí odráža Boží pohľad na vec. — Matúš 18:18.

20. Kedy môže byť nutné oznámiť zboru, že bol niekto pokarhaný?

²⁰ Ak je niečí hriech verejne známy alebo sa správa o ňom nepochybne rozšíri, je vhodné prečítať na zhromaždení oznam, aby bola chránená povesť zboru. Oznam by mal zaznieť aj vtedy, keď je potrebné, aby bol zbor o tom informovaný. Kresťana, ktorý bol pokarhaný právnym výborom a duchovne sa uzdravuje, možno prirovnať k človeku, ktorý sa uzdravuje zo zranenia, ktoré ho dočasne obmedzuje v činnosti. Pre kajúcneho previnilca bude pravdepodobne užitočné, keď bude na zhromaždeniach nejaký čas len počúvať namiesto toho, aby podával komentáre. Starší môžu zariadiť, aby s ním niekto študoval Bibliu, aby ho posilnil v tom, v čom je slabý, a tak mohol byť znovu ‚zdravý vo viere‘. (Títovi 2:2) To všetko sa deje v láske, a nie s cieľom potrestať previnilca.

21. Ako je možné riešiť niektoré prípady nesprávneho konania?

²¹ Starší môžu poskytnúť duchovnú pomoc rôznymi spôsobmi. Dajme tomu, že bratovi, ktorý mal v minulosti problém s alkoholom, sa stalo, že raz alebo dvakrát vypil priveľa, keď bol doma sám. Alebo niekto, kto sa už dávno zbavil návyku na tabak, si raz či dvakrát v slabej chvíľke v súkromí zafajčil. Hoci sa modlil a verí, že Boh mu to odpustil, mal by vyhľadať pomoc staršieho, aby sa také konanie nestalo u neho zvykom. V takých prípadoch stačí, keď sa tým bude zaoberať jeden či dvaja starší. No mali by o tom informovať aj predsedajúceho dozorcu, pretože môžu existovať aj ďalšie faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy.

22, 23. Prečo by si mal naďalej prijímať kázeň od Boha?

²² Každý kresťan musí venovať pozornosť kázni od Jehovu, ak sa chce tešiť z jeho schválenia. (1. Timotejovi 5:20) Preto si ber k srdcu každé naprávanie, ktorého sa ti dostane pri štúdiu Písiem a kresťanských publikácií alebo vo forme rady, ktorú počuješ na zhromaždení či na zjazde Jehovovho ľudu. Pozorne si všímaj, aká je Jehovova vôľa, aby si podľa nej konal. Tak ti kázeň od Boha pomôže udržať si duchovný obranný val — silné opevnenie, ktoré ťa ochráni pred hriechom.

²³ Prijímanie kázne od Boha ti umožní zostať v Božej láske. Je pravda, že niektorí boli vylúčení z kresťanského zboru, ale tebe sa to nemusí stať, keď si budeš ‚chrániť srdce‘ a ‚chodiť ako múdry‘. (Príslovia 4:23; Efezanom 5:15) Ak si v súčasnosti vylúčený, prečo neurobiť kroky k tomu, aby si mohol byť znovu prijatý? Boh chce, aby ho všetci, ktorí sa mu oddali, uctievali s vernosťou a „radosťou srdca“. (5. Mojžišova 28:47) Ak budeš vždy prijímať kázeň od Jehovu, budeš ho môcť takto uctievať po celú večnosť. — Žalm 100:2.