Napodobňujte ich vieru

Konala rozvážne

ABIGAIL videla v očiach mladého muža strach. Bol vydesený — a nie bezdôvodne. Hrozilo vážne nebezpečenstvo. Blížilo sa k nim asi 400 bojovníkov, odhodlaných vyhladiť všetkých mužov v domácnosti Nábala, Abigailinho manžela. Prečo?

Za všetko mohol Nábal. Konal hrubo a urážlivo, ako obyčajne. No tentoraz zašiel priďaleko — urazil milovaného veliteľa skupiny oddaných a dobre vycvičených bojovníkov. Jeden z mladých Nábalových mužov, možno pastier, prišiel teraz za Abigail s dôverou, že nájde nejaký spôsob, ako ich zachrániť. Ale čo mohla urobiť jedna žena proti celej armáde?

Najprv si povedzme niečo viac o tejto pozoruhodnej žene. Kto bola Abigail? Ako došlo k tejto nepríjemnej situácii? A čo sa môžeme naučiť z jej príkladu viery?

„Veľmi rozvážna a krásnej postavy“

Abigail a Nábal sa k sebe vôbec nehodili. Nábal by sotva našiel lepšiu manželku, no Abigail by sa sotva mohla vydať za niekoho horšieho. Je pravda, že Nábal bol bohatý. Preto sa považoval za veľmi dôležitého. No ako sa naňho pozerali iní? Bolo by ťažké nájsť biblickú postavu, ktorá by bola opísaná pohŕdavejšími výrazmi. Samotné jeho meno znamená „nerozumný“ alebo „hlúpy“. Dali mu rodičia takéto meno pri narodení alebo ho dostal neskôr? Nech to bolo akokoľvek, Nábal žil podľa svojho mena. Bol „drsný a zlý v svojich spôsoboch“. Bol to surovec a opilec a ľudia široko-ďaleko sa ho báli a nemali ho radi. (1. Samuelova 25:2, 3, 17, 21, 25)

Abigail bola celkom iná. Jej meno znamená „môj otec si spôsobil radosť“. Mnohí otcovia sú hrdí na to, keď majú krásnu dcéru. No múdry otec je ešte šťastnejší, keď vidí vo svojom dieťati vnútornú krásu. Ľudia obdarení vonkajšou krásou často nevidia potrebu rozvíjať si také vlastnosti, ako je rozvaha, múdrosť, odvaha či viera. No Abigail bola iná. V Biblii sa píše, že „bola veľmi rozvážna a krásnej postavy“. (1. Samuelova 25:3)

Dnes si niektorí možno kladú otázku, prečo sa taká inteligentná mladá žena vydala za takého naničhodníka. No pamätajme, že v biblických časoch boli mnohé manželstvá dohodnuté. A aj v prípade, že to tak nebolo, stále veľmi záležalo na súhlase rodičov. Boli Abigailini rodičia naklonení tomuto manželstvu alebo ho dokonca zariadili preto, že na nich zapôsobilo Nábalovo bohatstvo a postavenie? Donútila ich k tomuto kroku chudoba? Nech to už bolo akokoľvek, bohatstvo z Nábala neurobilo dobrého manžela.

Múdri rodičia sa starostlivo snažia učiť svoje deti, aby sa na manželstvo pozerali ako na dôstojné usporiadanie. Nenútia svoje deti uzavrieť manželstvo pre peniaze ani na ne nevyvíjajú nátlak, aby začali s niekým chodiť, kým sú ešte primladé na to, aby prevzali úlohy a zodpovednosti dospelých. (1. Korinťanom 7:36) Pre Abigail však bolo už príliš neskoro uvažovať o takýchto veciach. Nech sa už vydala za Nábala z akéhokoľvek dôvodu, bola jeho manželkou, a tak bola rozhodnutá konať najlepšie, ako vo svojej náročnej situácii mohla.

‚Osopil sa na nich‘

Nábal teraz sťažil Abigail situáciu viac než kedykoľvek predtým. Mužom, ktorého urazil, nebol nikto iný ako Dávid — verný Jehovov služobník, ktorého prorok Samuel pomazal a odhalil mu, že Boh si ho vybral, aby nastúpil na trón po Saulovi. (1. Samuelova 16:1, 2, 11–13) Dávid žil so svojimi 600 oddanými bojovníkmi v pustatine, kde sa skrýval pred žiarlivým kráľom Saulom, ktorý ho chcel zabiť.

Nábal žil v Maóne, ale pracoval a pravdepodobne aj vlastnil pozemky neďaleko Karmela.a Z týchto miest bol prístup na trávnaté vysočiny, vhodné na chov oviec, ktorých Nábal vlastnil asi 3 000. No všade dookola bola nehostinná krajina. Na juhu bola obrovská pustatina Páran. Na východe viedla cesta k Soľnému moru cez vyprahnutú pustatinu plnú roklín a jaskýň. V tejto oblasti Dávid a jeho muži zápasili o prežitie, pričom nepochybne museli loviť zver a čeliť mnohým ťažkostiam. Iste sa často stretávali s mladými pastiermi, ktorí pracovali pre bohatého Nábala.

Ako sa títo bojovníci správali k pastierom? Bolo by pre nich ľahké z času na čas si prilepšiť nejakou ovcou, no oni nikdy nič také neurobili. Naopak, prejavili sa ako ochranný múr okolo Nábalových stád a služobníkov. (1. Samuelova 25:15, 16) Ovciam a pastierom hrozili mnohé nebezpečenstvá. V tom čase bolo množstvo dravej zveri. A neďaleko bola južná hranica Izraela, a tak do tejto oblasti často podnikali nájazdy tlupy cudzozemských lúpežníkov.b

Zabezpečovať jedlo pre toľkých mužov v pustatine musela byť náročná úloha. A tak jedného dňa Dávid vyslal desať poslov k Nábalovi s prosbou o pomoc. Dávid vybral čas tejto návštevy múdro. Bolo to radostné obdobie, keď sa strihali ovce a bolo zvykom hodovať a prejavovať štedrosť. Dávid tiež starostlivo zvolil slová, pričom použil zdvorilý spôsob oslovenia. Dokonca hovoril o sebe ako o Nábalovom ‚synovi‘, čím zrejme vyjadril voči nemu úctu ako voči staršiemu mužovi. Ako zareagoval Nábal? (1. Samuelova 25:5–8)

Rozzúril sa! „Osopil [sa] na nich“ — tak to opísal mladý muž spomenutý v úvode, keď opisoval Abigail, čo sa stalo. Lakomý Nábal sa začal hlasno sťažovať, že by mal dať svoj vzácny chlieb, vodu a mäso zo zabíjačky Dávidovi. Hovoril o Dávidovi ako o niekom bezvýznamnom a dokonca ho prirovnal k sluhovi, ktorý utiekol od svojho pána. Jeho názor bol zrejme podobný ako názor Saula, ktorý Dávida nenávidel. Ani jeden z týchto mužov sa na Dávida nepozeral tak ako Jehova. Boh miloval Dávida a v jeho očiach nebol žiadnym otrokom, ktorý sa vzbúril proti svojmu pánovi, ale budúcim kráľom Izraela. (1. Samuelova 25:10, 11, 14)

Keď poslovia vyrozprávali, čo povedal Nábal, Dávid sa rozhneval. „Každý sa opášte svojím mečom!“ prikázal. Ozbrojil sa a viedol 400 svojich mužov proti Nábalovi. Zaprisahal sa, že v Nábalovej domácnosti vyhladí všetkých mužského pohlavia. (1. Samuelova 25:12, 13, 21, 22) Dávidov hnev bol pochopiteľný, ale to, ako sa ho rozhodol prejaviť, nebolo správne. Biblia hovorí: „Hnev muža nepôsobí Božiu spravodlivosť.“ ​(Jakub 1:20) Čo však mohla proti tomu urobiť Abigail?

„Buď požehnaná tvoja rozumnosť“

V určitom zmysle Abigail už urobila prvý krok na nápravu tejto hroznej krivdy. Na rozdiel od svojho manžela Nábala bola ochotná počúvať. Mladý muž o Nábalovi povedal: „Je priveľký naničhodník, aby sa s ním mohlo hovoriť.“c (1. Samuelova 25:17) Žiaľ, pocit vlastnej dôležitosti u Nábala spôsobil, že nebol ochotný počúvať iných. Takýto arogantný postoj nie je ničím výnimočným ani v dnešných dňoch. Mladý muž však vedel, že Abigail je iná, čo bol nepochybne dôvod, prečo s týmto problémom prišiel za ňou.

Abigail premýšľala a konala rýchlo. V tejto biblickej správe nachádzame štyrikrát vyjadrenie, ktoré poukazuje na to, že konala pohotovo. Pripravila pre Dávida a jeho mužov štedrý dar. Patril k nemu chlieb, víno, ovce, pražené obilie a hrozienkové a figové koláče. Je zjavné, že Abigail dobre vedela, čo má v dome, a zodpovedne si plnila svoje povinnosti v domácnosti, tak ako schopná manželka, ktorá bola neskôr opísaná v knihe Príslovia. (Príslovia 31:10–31) Najprv vyslala niekoľkých sluhov so zásobami a potom sa aj sama vydala na cestu. „Svojmu manželovi Nábalovi však nepovedala nič.“ ​(1. Samuelova 25:18, 19)

Znamená to, že Abigail sa vzbúrila proti oprávnenej autorite svojho manžela? Vôbec nie. Nábal si počínal nesprávne voči Jehovovmu pomazanému služobníkovi. Jeho konanie by pravdepodobne viedlo k smrti mnohých nevinných mužov z jeho domácnosti. Neniesla by Abigail vinu krvi spolu so svojím manželom, ak by nič neurobila? V každom prípade musela dať svoju podriadenosť Bohu pred podriadenosť svojmu manželovi.

Zakrátko sa Abigail stretla s Dávidom a jeho mužmi. Znovu konala pohotovo — rýchlo zosadla z osla a pokorne sa vrhla pred Dávidom na zem. (1. Samuelova 25:20, 23) Potom pred ním vyliala svoje srdce a predložila mu dlhú, vrúcnu prosbu o milosrdenstvo pre svojho manžela a svoju domácnosť. Vďaka čomu boli jej slová účinné?

Celú zodpovednosť za tento problém vzala na seba a prosila Dávida, aby jej odpustil. Realisticky uznala, že jej manžel je nerozumný, ako na to poukazuje už jeho meno, čím zrejme chcela naznačiť, že by bolo pod Dávidovu dôstojnosť zapodievať sa s takým človekom. Vyjadrila dôveru v Dávida ako v predstaviteľa Jehovu, keď uznala, že „bojuje Jehovove vojny“. Naznačila tiež, že vie o Jehovovom sľube, že Dávid bude kráľom, lebo povedala: „Jehova... ťa istotne poverí ako vodcu nad Izraelom.“ Okrem toho nabádala Dávida, aby neurobil niečo, čím by na seba priviedol vinu krvi alebo čo by mu mohlo neskôr byť „príčinou zapotácania“, čím zjavne myslela výčitky svedomia. (1. Samuelova 25:24–31) To boli naozaj láskavé a pôsobivé slová!

A ako zareagoval Dávid? Prijal, čo mu Abigail priniesla, a povedal: „Buď požehnaný Jehova, Boh Izraela, ktorý mi ťa poslal v tento deň v ústrety! A buď požehnaná tvoja rozumnosť a buď požehnaná ty, ktorá si ma dnes zadržala, aby som sa neprevinil krvou.“ Dávid ju pochválil za to, že sa mu odvážne ponáhľala v ústrety, a uznal, že ho zadržala, aby na seba neuviedol vinu krvi. „Vyjdi v pokoji do svojho domu,“ povedal jej. A dodal: „Vypočul som tvoj hlas“, čím prejavil pokoru. (1. Samuelova 25:32–35)

„Tu je tvoja otrokyňa“

Po tom, čo sa rozlúčili, Abigail iste premýšľala o tomto stretnutí; nemohla si nevšimnúť ostrý kontrast medzi láskavým Dávidom, ktorý mal silnú vieru, a surovcom, za ktorého bola vydatá. No Abigail sa nezaoberala takýmito úvahami. Čítame: „Neskôr vošla Abigail k Nábalovi.“ Áno, vrátila sa k svojmu manželovi, ako vždy rozhodnutá spĺňať si svoju úlohu manželky najlepšie, ako mohla. Musela mu povedať o dare, ktorý dala Dávidovi a jeho mužom. Mal právo vedieť o tom. Musela mu tiež povedať — skôr než by sa to dozvedel z iného zdroja, a tak by zažil ešte väčšiu hanbu — o nebezpečenstve, ktoré bolo práve odvrátené. Nemohla mu to však povedať hneď. Nábal hodoval ako kráľ a „bol taký opitý, ako len mohol byť“. (1. Samuelova 25:36)

Abigail znovu prejavila odvahu i rozumnosť a počkala do rána, kým Nábal dostatočne nevytriezvie, aby pochopil, čo mu hovorí. Hoci určite počítala s tým, že bude podráždený, a tým aj nebezpečnejší, všetko mu povedala. Nepochybne čakala, že vybuchne, možno dokonca že bude násilnícky. Namiesto toho však Nábal zostal nepohnute sedieť. (1. Samuelova 25:37)

Čo sa mu stalo? „Jeho srdce zmŕtvelo v ňom a on akoby skamenel.“ Je možné, že dostal porážku. No žil ešte desať dní a jeho smrť nesúvisela len s jeho zdravotným stavom. „Jehova udrel Nábala, takže zomrel.“ ​(1. Samuelova 25:38) Vykonaním tohto spravodlivého rozsudku sa pre Abigail skončila nočná mora, ktorou pre ňu bolo jej manželstvo. Hoci Jehova dnes nezasahuje takýmto zázračným spôsobom, aby vykonal svoje súdy, táto správa je dobrou pripomienkou toho, že Jehovovej pozornosti neunikne žiaden prípad domáceho násilia či zneužívania. Jehova vo svojom čase vždy vykoná spravodlivosť.

Okrem vyslobodenia zo zlého manželstva čakalo Abigail aj iné požehnanie. Keď sa Dávid dozvedel o Nábalovej smrti, vyslal k nej poslov s ponukou na sobáš. „Tu je tvoja otrokyňa,“ odpovedala, „ako slúžka, aby umývala nohy sluhov môjho pána.“ Je zjavné, že Abigail sa nezmenila a nezačala si o sebe priveľa myslieť, keď dostala ponuku stať sa Dávidovou manželkou; dokonca sa ponúkla slúžiť jeho sluhom. Potom opäť čítame o tom, že konala pohotovo — tentoraz aby sa rýchlo pripravila na cestu za Dávidom. (1. Samuelova 25:39–42)

To nebol žiaden rozprávkový koniec; Abigailin život s Dávidom nebol vždy ľahký. Dávid už bol ženatý s Achinoám a pre ženy viery v tom čase istotne nebolo ľahké žiť v polygamnom manželstve.d A Dávid ešte nebol kráľom. Čakali ho ešte mnohé prekážky a ťažkosti, kým začal slúžiť Jehovovi v takom postavení. Abigail však pomáhala Dávidovi a podporovala ho a časom mu porodila syna. Určite si vážila, že má manžela, ktorý si ju cení a chráni ju. Raz ju dokonca zachránil z rúk únoscov. (1. Samuelova 30:1–19) Dávid tak napodobnil Jehovu Boha, ktorý miluje a cení si rozvážne a odvážne ženy viery.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 19]

Abigail bola na rozdiel od svojho manžela dobrým poslucháčom

[Obrázok na strane 20]

Abigail v rozhovore s Dávidom prejavila pokoru, odvahu a rozumnosť