Premieňaš sa obnovením svojej mysle?

1., 2. Ako na nás vplýva výchova a prostredie?

VŠETCI sme veľmi ovplyvnení výchovou i prostredím, v ktorom sa pohybujeme. Dávame prednosť určitému štýlu obliekania, obľubujeme niektoré jedlá a riadime sa v živote istými pravidlami. Prečo? Sčasti je to výsledok toho, že podliehame vplyvu ľudí z nášho okolia a životných okolností.

² Je však aj niečo oveľa dôležitejšie ako výber jedál alebo oblečenia. Napríklad na základe našej výchovy považujeme niektoré veci za správne a prijateľné, zatiaľ čo iné za nesprávne a neprijateľné. Mnohé z nich spadajú do oblasti osobnej voľby a každý má na ne iný názor. V našich rozhodnutiach sa môže odzrkadľovať aj hlas nášho svedomia. Podľa Biblie sa často stáva, že „ľudia z národov, ktorí nemajú zákon, prirodzene konajú veci zákona“. (Rim. 2:14) Ale znamená to, že v otázkach, v ktorých nie je jasne stanovený zákon od Boha, môžeme prosto konať tak, ako nás to naučili alebo ako je to bežné tam, kde žijeme?

 3. Z akých dvoch dôvodov sa kresťania neriadia len tým, čo sa všeobecne považuje za prijateľné a správne?

³ Existujú prinajmenšom dva závažné dôvody, prečo kresťania nekonajú len podľa toho, ako ich to naučili alebo ako je to bežné v ich okolí. Po prvé, Biblia nám pripomína, že „je cesta, ktorá je pred mužom priama, ale jej koniec sú potom cesty smrti“. (Prísl. 16:25) Vzhľadom na to, že sme nedokonalí, a teda nevieme dostatočne posúdiť, čo je pre nás naozaj užitočné, nedokážeme bezchybne riadiť svoj život. (Prísl. 28:26; Jer. 10:23) Po druhé, z Biblie vieme, že trendy a normy sveta určuje Satan, „boh tohto systému vecí“. (2. Kor. 4:4; 1. Jána 5:19) Preto ak túžime po Jehovovom požehnaní a schválení, musíme poslúchať nabádanie z Rimanom 12:2. (Prečítajte.)

 4. Nad čím sa zamyslíme v tomto článku?

⁴ V Rimanom 12:2 nachádzame viacero dôležitých myšlienok, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Zamyslime sa teraz nad týmito otázkami: (1) Prečo sa musíme „premieňať“? (2) Čo zahŕňa táto premena? (3) Ako sa môžeme premieňať?

 5. Komu Pavol adresoval slová zapísané v Rimanom 12:2?

⁵ Apoštol Pavol neadresoval svoje slová ľuďom všeobecne, teda neveriacim, ale pomazaným spolukresťanom. (Rim. 1:7) Nabádal ich, aby sa premieňali a prestali sa „utvárať podľa tohto systému vecí“. „Systém vecí“, v ktorom rímski kresťania v roku 56 n. l. žili, zahŕňal normy, zvyky, spôsob obliekania a správanie charakteristické pre rímsky svet. Výraz „prestaňte“ poukazuje na to, že na niektorých vtedajších bratov a sestry tento systém vecí ešte stále vplýval. Ako?

6., 7. Čo v Pavlových časoch sťažovalo život kresťanom v Ríme?

⁶ Keď dnes turisti navštívia Rím, vidia pozostatky chrámov, hrobiek, pomníkov, arén, divadiel a podobne. Niektoré z nich pochádzajú z prvého storočia. Tieto stopy minulosti nám pomáhajú lepšie pochopiť, ako vyzeral spoločenský a náboženský život v starovekom Ríme. Okrem toho sa môžeme v dejepisných knihách dočítať o gladiátorských zápasoch, pretekoch dvojkolesových vozov a dramatických či hudobných predstaveniach s rôznym obsahom, občas aj nemravným. Rím bol navyše prosperujúcim strediskom obchodu a ponúkal veľa možností zarobiť peniaze. (Rim. 6:21; 1. Petra 4:3, 4)

⁷ Rimania síce mali veľa chrámov s celým panteónom bohov, ale neboli známi tým, že by si k bohom, ktorých uctievali, vytvárali skutočný, osobný vzťah. Náboženstvo, to boli pre nich hlavne obrady spojené s narodením, uzatváraním manželstva a pohrebmi. Tieto obrady boli súčasťou ich spoločenského života. Nie je ťažké predstaviť si, ako to všetko sťažovalo život tamojším kresťanom. Mnohí z nich v tomto prostredí vyrástli, a ak sa chceli stať pravými kresťanmi, bolo zjavne potrebné, aby sa premenili. A premieňať sa museli aj po svojom krste.

 8. Ako svet ohrozuje kresťanov?

⁸ Dnešný svet je pre pokrstených kresťanov rovnakou hrozbou, ako bol ten rímsky. Prečo? Lebo na nás môže rôznymi spôsobmi vplývať duch sveta. (Prečítajte Efezanom 2:2, 3; 1. Jána 2:16.) Keďže sme dennodenne v kontakte s ľuďmi zo sveta, ktorí konajú v súlade s jeho žiadosťami, uvažovaním, hodnotami a morálkou, stále sme v nebezpečenstve, že nás svet pohltí. Preto máme veľa dôvodov, aby sme poslúchli inšpirované nabádanie „prestaňte sa utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle“. Ako to máme robiť?

 9. Aké zmeny mnohí urobili, aby boli spôsobilí na krst?

⁹ Keď človek študuje biblické pravdy a uplatňuje ich, začína dosahovať duchovné pokroky. Tie sa prejavujú zmenami, ktoré v živote robí v súlade s tým, čo sa dozvedel. Prestáva so zvykmi spojenými s falošným náboženstvom, zanecháva nežiaduce stránky niekdajšieho spôsobu života a pestuje si takú osobnosť, akú má Kristus. (Ef. 4:22–24) Sme veľmi radi, že taký pokrok urobia každoročne státisíce záujemcov a že sa stávajú spôsobilými na krst, ktorý je symbolom ich oddanosti Bohu Jehovovi. A istotne to rozradostňuje aj Jehovovo srdce. (Prísl. 27:11) I tak by sme sa však mali zamyslieť, či stačí, aby človek urobil takéto zmeny.

10. Ako sa premena líši od zlepšenia?

¹⁰ Premeniť sa v skutočnosti znamená viac ako len dosiahnuť nejaký pokrok či zlepšenie. Na výrobku alebo v reklame naň sa môže uvádzať, že jeho receptúra bola vylepšená, ale v podstate je to stále rovnaký výrobok. Možno doň len niečo pridali alebo mu dali krajší obal. O vyjadrení „premieňajte sa“ jeden výkladový slovník uvádza: „V Rim[anom] 12:2 je to, že sa niekto prispôsobuje veciam tohto veku [čiže systému vecí], dané do protikladu s tým, že sa vnútorne premieňa obnovením myšlienok mocou Ducha Svätého.“ ​(Vine’s Expository Dictionary) A tak premena, ktorou musí kresťan prejsť, neznamená len zbaviť sa škodlivých zvykov, nevhodnej reči a nemravného konania. Veď týmto veciam sa viac-menej snažia vyhýbať aj niektorí ľudia, čo nepoznajú Bibliu. Čo teda zahŕňa premena, ktorú musia kresťania podstúpiť?

11. Ako podľa Pavlových slov nastáva premena?

¹¹ Pavol napísal: „Premieňajte sa obnovením svojej mysle.“ „Myseľ“ súvisí s našou schopnosťou premýšľať. Ale v biblickom ponímaní k nej patrí aj náš myšlienkový sklon, postoj a schopnosť vyvodzovať závery. Skoršie v liste Rimanom Pavol opísal ľudí, u ktorých sa prejavoval „neschválený stav mysle“. „Boli plní všetkej nespravodlivosti, skazenosti, žiadostivosti, zla, lebo boli plní závisti, vraždy, sváru, podvodu“ a ďalších škodlivých vecí. (Rim. 1:28–31) Z toho je zrejmé, prečo Pavol nabádal spolukresťanov, ktorí v takom prostredí vyrástli a stali sa Božími služobníkmi, aby sa premieňali „obnovením svojej mysle“.

12. Ako dnes podľa teba uvažujú ľudia vo všeobecnosti a prečo by mohol byť tento postoj nebezpečný pre kresťanov?

¹² Žiaľ, sme obklopení svetskými ľuďmi, ktorí zodpovedajú Pavlovmu opisu. Myslia si, že pridržiavať sa nejakých noriem a zásad je prejav skostnateného uvažovania alebo nedostatku tolerancie. Mnohí učitelia a rodičia postupne prijímajú „liberálny“ spôsob uvažovania a podporujú ho. Všetko považujú za relatívne; nič pre nich nie je absolútne. Ba i ľudia, ktorí sa hlásia k nejakému náboženstvu, sú presvedčení, že môžu robiť to, čo sami považujú za správne, bez toho, aby sa cítili povinní poslúchať Boha a jeho prikázania. (Žalm 14:1) Tento postoj môže byť pre pravých kresťanov veľkou hrozbou. Keby si nedali pozor, mohli by sa začať rovnako pozerať na teokratické pokyny. Nemuseli by byť ochotní rešpektovať rozhodnutia v zbore a mohli by sa začať sťažovať na všetko, čo sa im nepozdáva. Alebo by sa mohli ohradzovať proti biblicky podloženým radám v otázke zábavy, používania internetu či získania vyššieho vzdelania.

13. Prečo by sme sa mali čestne zhodnotiť?

¹³ Preto ak sa už nemáme utvárať alebo formovať podľa tohto sveta, musíme čestne zhodnotiť svoje najskrytejšie postoje a pocity, ciele i hodnoty. Druhí ľudia o nich nemusia vôbec vedieť. Možno nás chvália, že si počíname dobre. Ale iba my sami vieme, či sme sa v týchto dôležitých oblastiach naozaj premenili v súlade s tým, čo sme sa naučili z Biblie, a či nás to aj naďalej premieňa. (Prečítajte Jakuba 1:23–25.)

14. Čo nám pomôže dosiahnuť potrebné zmeny?

¹⁴ Naša premena súvisí s tým, akými ľuďmi sme vnútri, a preto ak má nastať, potrebujeme niečo, čo prenikne pod povrch, zapôsobí na naše vnútro. Čo nám ju pomôže dosiahnuť? Keď štúdiom Biblie spoznávame, čo od nás Jehova v súlade so svojím predsavzatím očakáva, vyvoláva to v nás určitú reakciu. Táto reakcia ukazuje, čo je v našom srdci a aké úpravy musíme urobiť, aby sme konali podľa ‚dokonalej Božej vôle‘. (Rim. 12:2; Hebr. 4:12)

15. K akej premene to povedie, keď sa dáme Jehovovi formovať?

¹⁵ Prečítajte Izaiáša 64:8. Slovný obraz, ktorý Izaiáš vykreslil, obsahuje myšlienku, nad ktorou bude užitočné sa zamyslieť. Jehovu opisuje ako Hrnčiara a nás ako hlinu. Jehova nás neformuje tak, že mení naše telo, aby sme mali atraktívnejší výzor alebo príťažlivejšiu postavu. Formuje nás duchovne. Ak sa mu dáme formovať, premieňame sa vo svojom vnútri. A práve to potrebujeme, aby sme dokázali odolať vplyvu sveta. Ako prebieha toto formovanie?

16., 17. a) Opíš, čo robí hrnčiar s hlinou, keď chce vyrobiť kvalitný keramický výrobok. b) Ako nám Božie Slovo pomáha premeniť sa na niečo, čo Jehova považuje za hodnotné?

¹⁶ Hrnčiar, ktorý chce vyrobiť kvalitný keramický výrobok, použije prvotriednu hlinu. Musí však urobiť dve veci. Najprv ju musí premyť, aby sa zbavila cudzorodého materiálu a nečistôt. Potom ju musí zmiešať s primeraným množstvom vody a vymiesiť, aby si udržala tvar, keď z nej niečo vyformuje.

¹⁷ Všimnime si, že voda sa používa na odstraňovanie nečistôt i na dosiahnutie správnej konzistencie a poddajnosti, aby hrnčiar mohol z hliny vyrobiť aj jemne vypracovanú nádobu. Podobne môže v našom živote pôsobiť Božie Slovo. Môže nám pomôcť zbaviť sa spôsobu zmýšľania, ktorým sme uvažovali, kým sme nepoznali Boha, a podstúpiť premenu. Vďaka tomu sa na nás bude Boh pozerať ako na cennú nádobu. (Ef. 5:26) Spomeňme si, koľkokrát sme už boli povzbudení denne si čítať Bibliu a pravidelne chodiť na kresťanské zhromaždenia, na ktorých sa rozoberá Božie Slovo. Prečo to máme robiť? Lebo tak sa dávame Jehovovi formovať. (Žalm 1:2; Sk. 17:11; Hebr. 10:24, 25)

18. a) Prečo je nutné rozjímať, ak chceme, aby na nás malo Božie Slovo vplyv a premieňalo nás? b) Aké otázky nám pri tom pomôžu?

¹⁸ Aby mohlo Božie Slovo v našom vnútri spôsobiť potrebnú premenu, nemôžeme zostať len pri pravidelnom čítaní a spoznávaní Biblie. Mnohí ľudia si Bibliu z času na čas čítajú, a preto ju dobre poznajú. Možno si sa už v službe s niekým takým stretol. Niektorí dokážu spamäti citovať celé biblické pasáže.a No to, čo vedia, často vôbec nevplýva na ich spôsob uvažovania a života. Prečo? Ak má mať Božie Slovo na človeka vplyv a má ho premieňať, musí sa dostať hlboko do srdca. Preto musíme nad tým, čo sa učíme, premýšľať. Bude dobré, keď sa sami seba opýtame: ‚Som presvedčený, že to nie sú len pekné duchovné myšlienky? Presvedčil som sa, že je to pravda? Vidím, ako môžem to, čo sa dozvedám, uplatniť vo svojom živote? Neobmedzujem sa len na to, že to učím druhých? Vnímam to ako niečo, čím sa Jehova prihovára mne osobne?‘ Keď budeme nad takými otázkami uvažovať a rozjímať, pomôže nám to prehĺbiť si city, ktoré v srdci prechovávame k Jehovovi. Naša láska k nemu zosilnie. Ak učenie Biblie takto zapôsobí na naše srdce, budeme robiť zmeny k lepšiemu. (Prísl. 4:23; Luk. 6:45)

19., 20. Z ktorých biblických rád môžeme mať úžitok, ak ich uplatníme?

¹⁹ Pravidelným čítaním Božieho Slova a rozjímaním nad ním sme už pravdepodobne dosiahli určitý pokrok. Ak v tom budeme pokračovať, bude nás to podnecovať ‚zobliekať si starú osobnosť s jej zvykmi a obliekať si novú osobnosť, ktorá sa obnovuje presným poznaním‘. (Kol. 3:9, 10) Teda ak budeme chápať zmysel Božieho Slova a uplatníme to, čo sa z neho dozvieme, bude sa nám ďalej dariť obliekať si novú kresťanskú osobnosť. Tá nás bude chrániť pred Satanovými rafinovanými úkladmi.

²⁰ Apoštol Peter nám pripomína: „Ako poslušné deti prestaňte sa utvárať podľa žiadostí, ktoré ste mali skôr.“ A dodáva: „Staňte sa aj vy sami svätými v celom svojom správaní.“ ​(1. Petra 1:14, 15) Keď sa budeme všemožne usilovať zbaviť nesprávneho spôsobu uvažovania a nesprávnych postojov a keď sa budeme premieňať obnovením svojej mysle, povedie to k veľkým požehnaniam, ako uvidíme v nasledujúcom článku.