Pozeráš sa na slabších tak ako Jehova?

1., 2. Prečo mal apoštol Pavol pochopenie pre slabších spolukresťanov?

VŠETCI sa občas cítime slabí. Napríklad chrípka alebo alergia nás môžu tak oslabiť, že len ťažko zvládame každodenné povinnosti. Skús si predstaviť, že by si sa tak cítil nielen týždeň či dva, ale celé mesiace. Iste by si si vtedy veľmi vážil, keby sa druhí k tebe správali ohľaduplne.

² Apoštol Pavol z vlastnej skúsenosti vedel, čo to znamená byť vyčerpaný problémami, či už v zbore, alebo mimo neho. Často mal pocit, že je to už nad jeho sily. (2. Kor. 1:8; 7:5) Keď premýšľal o svojom živote a o ťažkostiach, ktoré ako verný kresťan zažil, pripustil: „Kto je slabý, a ja nie som slabý?“ ​(2. Kor. 11:29) Kresťanský zbor prirovnal k ľudskému telu a napísal, že obrazné údy tohto tela, „ktoré sa zdajú byť slabšími, sú potrebné“. (1. Kor. 12:22) Čo tým mal na mysli? Prečo by sme sa mali na bratov a sestry, ktorí sa zdajú byť slabšími, pozerať tak ako Jehova? A aký úžitok nám to prinesie?

 3. Čo by mohlo ovplyvniť náš pohľad na bratov a sestry, ktorí potrebujú pomoc?

³ Žijeme vo svete, v ktorom vládne duch súperenia, kladie sa dôraz na výkon a uprednostňujú sa mladí ľudia. Mnohí sa chcú presadiť za každú cenu a neberú ohľad na pocity slabších. Také správanie určite neschvaľujeme. Napriek tomu by sa mohlo stať, že nás tento postoj ovplyvní bez toho, aby sme si to uvedomili, a začneme sa negatívne pozerať na bratov a sestry, ktorí potrebujú dlhodobú pomoc. Preto je veľmi dôležité, aby sme vedeli, ako sa na nich pozerá Jehova a stotožnili sa s jeho názorom.

4., 5. a) Čo sa môžeme naučiť z 1. Korinťanom 12:21–23 o tom, ako sa Jehova pozerá na slabších? b) Aký úžitok nám to prináša, keď pomáhame slabším?

⁴ O Jehovovom názore na slabších sa môžeme veľa naučiť z príkladu, ktorý Pavol použil vo svojom prvom liste Korinťanom. V 12. kapitole napísal, že aj slabšie alebo menej vzhľadné časti ľudského tela majú svoj účel. (Prečítajte 1. Korinťanom 12:12, 18, 21–23.) Niektorí evolucionisti majú na to iný názor. Ale nedávne štúdie z oblasti anatómie ukazujú, že orgány alebo časti tela, ktoré sa považovali za zbytočné, majú veľmi dôležité funkcie.a Niektorí nepripisovali takmer žiadnu úlohu malíčku na nohe. Dnes však vieme, že má veľký význam pri udržiavaní rovnováhy celého tela.

⁵ Pavol vo svojom prirovnaní zdôraznil, že každý kresťan je cenným členom zboru. Satan ľudí oberá o dôstojnosť a chce, aby sme si mysleli, že Jehova sa o nás nestará. (Jób 4:18, 19) Ale Jehova si cení všetkých svojich služobníkov vrátane tých, ktorí sú zdanlivo slabí. Považuje ich za potrebných. Na základe tejto myšlienky by sme mali pamätať na to, že každý z nás je dôležitou súčasťou zboru, a tým aj celej viditeľnej časti Božej organizácie. Spomeň si napríklad na to, keď si podopieral pri chôdzi staršieho spolukresťana. Možno si mu musel prispôsobiť krok. Ako si sa vtedy cítil? Nemal si radosť z toho, že robíš niečo užitočné? Keď pomáhame druhým, nielenže nám to prináša radosť, ale učíme sa v ešte väčšej miere prejavovať trpezlivosť, lásku i kresťanskú zrelosť. (Ef. 4:15, 16) Jehova si praje, aby sme považovali za dôležitých všetkých spolukresťanov, teda aj tých, ktorí sa zdajú byť slabými. Keď sa s týmto názorom stotožníme, nebudeme od bratov a sestier očakávať priveľa a v zbore bude vládnuť atmosféra lásky.

 6. V akom zmysle Pavol použil slová „slabí“ a „silní“?

⁶ Slová „slabé“ a „slabosti“ použil Pavol na niektorých kresťanov preto, lebo tak sa na nich pozerali neveriaci ľudia v prvom storočí. Niekoľkokrát opísal aj seba ako slabého. (1. Kor. 1:26, 27; 2:3) A keď o iných kresťanoch napísal, že sú „silní“, nemyslel tým, že sú lepší ako ostatní. (Rim. 15:1) Jednoducho tým chcel povedať, že skúsenejší kresťania majú byť trpezliví k tým, ktorí ešte neboli pevne zakorenení v pravde.

 7. Čo by nám mohlo brániť v tom, aby sme spoluveriacim pomohli?

⁷ Keď pomáhame „poníženému“, nielenže napodobňujeme Jehovu, ale získavame aj jeho schválenie. (Žalm 41:1; Ef. 5:1) Ak by sme však na kresťanov, ktorí prežívajú ťažkosti, mali negatívny pohľad, možno by sme sa zdráhali podať im pomocnú ruku. Odťahovať sa od druhých by sme sa mohli aj vtedy, keď by sme sa im váhali prihovoriť, lebo by sme si neboli istí, čo im máme povedať. Naša sestra Cynthiab, ktorú opustil manžel, hovorí: „Keď sa vám spoluveriaci vyhýbajú alebo sa k vám nesprávajú tak, ako by ste to čakali od blízkych priateľov, veľmi to bolí. Človek, ktorý prežíva skúšky, potrebuje mať niekoho nablízku.“ Aj kráľ Dávid poznal ten pocit, keď sa druhí od neho odvrátili. (Žalm 31:12)

 8. Čo nám pomôže, aby sme boli súcitnejší?

⁸ Čo nám pomôže, aby sme boli k spoluveriacim súcitnejší? Pamätajme na to, že niektorí naši drahí bratia a sestry zoslabli, pretože sa ocitli v nepriaznivej situácii. Postihla ich nejaká choroba, žijú v rozdelenej domácnosti alebo trpia depresiou. Niečo podobné sa môže stať každému z nás. Zamyslime sa nad Izraelitmi v staroveku. Pred vstupom do Zasľúbenej krajiny im Jehova pripomenul, aké ťažkosti zažívali v Egypte. Preto by nemali „zatvrdiť svoje srdce“, keď sa ich bratia ocitnú v núdzi. Jehova od nich očakával, že si budú navzájom ochotne pomáhať. (5. Mojž. 15:7, 11; 3. Mojž. 25:35–38)

 9. Čo by sme mali v prvom rade urobiť, keď náš spoluveriaci zoslabne? Znázorni to.

⁹ Keď sa niektorý brat alebo sestra dostane do ťažkostí, nemali by sme hovoriť, že si za to môže sám. Skôr by sme sa mali snažiť poskytnúť mu duchovnú útechu. (Jób 33:6, 7; Mat. 7:1) Znázornime si to. Keď sa motocyklista zraní pri nehode a odvezú ho do nemocnice, budú nad ním lekári a zdravotné sestry iba stáť a diskutovať, či nehavaroval z vlastnej viny? Určite nie. Budú robiť všetko, čo je v ich silách, aby mu pomohli. Podobne ak náš spoluveriaci zoslabne, lebo má osobné problémy, v prvom rade by sme mu mali duchovne pomôcť. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:14.)

10. Prečo sa dá povedať, že hoci niektorí spolukresťania vyzerajú slabší, sú „bohatí vo viere“?

¹⁰ Niektorí spoluveriaci sa nám zdajú slabí, ale keď sa nad nimi zamyslíme, budeme ich vidieť v inom svetle. Mnohé naše sestry celé roky znášajú odpor v rodine. Možno pôsobia nenápadným a krehkým dojmom, ale prejavujú mimoriadne pevnú vieru a vnútornú silu. A čo sestry, ktoré samy vychovávajú deti a pritom s nimi pravidelne chodia na zhromaždenia? Neobdivujeme ich vieru a vytrvalosť? Alebo ako sa pozeráme na mladých spolukresťanov, ktorí sa pevne držia pravdy napriek tlaku, s ktorým sa stretávajú v škole? Všetci títo bratia a sestry možno vyzerajú na prvý pohľad slabší, ale niet pochýb o tom, že sú „bohatí vo viere“. (Jak. 2:5)

11., 12. a) Čo nám pomôže, aby sme sa pozerali na slabších tak ako Jehova? b) Čo sa učíme z toho, ako Jehova zaobchádzal s Áronom?

¹¹ Čo nám pomôže, aby sme sa pozerali na slabších tak ako Jehova? Zamysli sa nad tým, ako Jehova zaobchádzal s niektorými svojimi služobníkmi. (Prečítajte Žalm 130:3.) Predstav si, že by si spolu s Mojžišom počúval, ako sa Áron vyhovára, prečo urobil zlatú sochu teľaťa. Čo by si si o ňom pomyslel? (2. Mojž. 32:21–24) Alebo aký by si mal naňho názor, keby si bol pri tom, ako pod vplyvom svojej sestry Mirjam kritizuje Mojžiša za to, že si vzal za ženu cudzinku? (4. Mojž. 12:1, 2) A ako by si reagoval, keď Áron a Mojžiš nevzdali slávu Jehovovi vo chvíli, keď Izraelitom zázračne vyviedol vodu v Meribe? (4. Mojž. 20:10–13)

¹² Vo všetkých týchto prípadoch mohol Jehova Árona ihneď potrestať. Vedel však, že Áron má dobré srdce. Prejavil sa síce ako slabý a dopustil sa chýb, ale zdá sa, že zakaždým podľahol okolnostiam a dal sa ovplyvniť inými. No svoju chybu vždy uznal a podriadil sa Jehovovmu rozhodnutiu. (2. Mojž. 32:26; 4. Mojž. 12:11; 20:23–27) Jehova mu odpustil, pretože sa zameriaval na jeho vieru a kajúcny postoj. Aj po stáročiach sa na Árona a jeho potomkov spomínalo ako na tých, ktorí mali bázeň pred Jehovom. (Žalm 115:10–12; 135:19, 20)

13. Ako môžeme zistiť, či sa na druhých pozeráme tak ako Jehova?

¹³ Tak ako Áron, aj naši bratia môžu urobiť chybu. Keď sa to stane, pozeráš sa na nich ako Jehova? (1. Sam. 16:7) Ako napríklad reaguješ, keď sa mladý člen zboru zapojí do nevhodnej zábavy alebo sa správa ľahkovážne? Namiesto toho, aby si bol k nemu príliš kritický, premýšľaj, ako by si mu mohol pomôcť robiť múdre rozhodnutia. Keď prejavujeme iniciatívu a snažíme sa druhým pomáhať, učíme sa byť trpezliví a prejavovať lásku.

14., 15. a) Ako sa Jehova pozeral na Eliáša, keď stratil odvahu? b) Čo sa učíme z toho, ako Jehova pomohol Eliášovi?

¹⁴ A ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí sú skľúčení? Pouvažujme o tom, ako zaobchádzal so svojím služobníkom Eliášom. Prorok Eliáš sa odvážne postavil proti 450 Baalovým prorokom, ale potom utiekol pred kráľovnou Jezábel, ktorá ho chcela dať zabiť. Najprv prešiel asi 150 kilometrov do Bér-šeby a potom zamieril hlboko do pustatiny. Dlhá cesta a spaľujúce slnko ho tak vyčerpali, že si sadol pod krík a „začal prosiť, aby jeho duša zomrela“. (1. Kráľ. 18:19; 19:1–4)

¹⁵ S akými pocitmi sa Jehova pozeral na svojho verného proroka, ktorý podľahol zúfalstvu? Zavrhol ho, lebo dočasne stratil odvahu? V žiadnom prípade! Vzal do úvahy Eliášovu situáciu a poslal anjela, aby mu pomohol. Anjel ho dvakrát podnietil, aby sa najedol. Vďaka tomu sa Eliáš už necítil slabý a bol schopný vydať sa na ďalšiu cestu. (Prečítajte 1. Kráľov 19:5–8.) Skôr ako dal Jehova Eliášovi ďalšie pokyny, vypočul si ho a poskytol mu praktickú pomoc.

16., 17. Ako môžeme napodobňovať Jehovovo zaobchádzanie s Eliášom?

¹⁶ Ako môžeme napodobňovať nášho starostlivého Boha? Nemali by sme si myslieť, že druhým musíme hneď radiť, čo majú robiť. (Prísl. 18:13) Keď je niekto skľúčený alebo si myslí, že nestojí za nič, mali by sme si ho najprv vypočuť a prejaviť mu súcit. (1. Kor. 12:23) Až potom budeme vedieť, čo skutočne potrebuje a čo preňho môžeme urobiť.

¹⁷ Vráťme sa k Cynthii, o ktorej sme už hovorili. Ako reagovali bratia a sestry z jej zboru, keď ju manžel opustil a ona zostala sama s dvomi dcérkami? Cynthia hovorí: „Keď sme im zatelefonovali a povedali, čo sa stalo, do trištvrte hodiny boli u nás. V očiach mali slzy. Prvé dva či tri dni boli stále s nami. Boli sme také rozrušené, že sme sa nedokázali ani poriadne najesť. A tak nás vzali na nejaký čas k sebe.“ Táto skúsenosť nám pripomína Jakubove slová: „Ak sú brat alebo sestra nahí a majú nedostatok jedla na ten deň, a niekto z vás im povie: ‚Choďte v pokoji, zohrejte sa a dobre sa najedzte,‘ ale nedáte im čo potrebujú pre telo, aký je z toho úžitok? Tak aj viera, ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.“ ​(Jak. 2:15–17) Pomoc, ktorú bratia a sestry Cynthii a jej dcéram pohotovo poskytli, im dodala veľkú silu. Už o šesť mesiacov po traumatickom zážitku sa všetky tri prihlásili do pomocnej priekopníckej služby. (2. Kor. 12:10)

18., 19. a) Ako môžeme pomáhať tým, ktorí zoslabli? b) Kto má úžitok z toho, že pomáhame slabým?

¹⁸ Možno si niekedy prekonal vážnu chorobu, a tak z vlastnej skúsenosti vieš, že z takejto choroby sa nezotavíš zo dňa na deň. Podobne kresťan, ktorý zoslabol následkom osobných problémov alebo náročných okolností, potrebuje čas na to, aby duchovne zosilnel. Je pravda, že aj sám bude musieť vynaložiť úsilie, aby posilnil svoju vieru — študovať Bibliu, modliť sa a chodiť na zhromaždenia. Ale bude potrebovať aj našu pomoc. Preto buďme k nemu trpezliví a uisťujme ho, že si ho vážime a milujeme. (2. Kor. 8:8)

¹⁹ Pamätajme na to, že keď pomáhame našim bratom a sestrám, prinesie nám to veľkú radosť. Súčasne sa učíme byť súcitní a trpezliví. Ale to nie je všetko. V zbore vďaka tomu vládne láska a vrúcna atmosféra. Čo je však najdôležitejšie, napodobňujeme Jehovu, ktorý si cení každého svojho služobníka. Máme teda veľa dôvodov, prečo „pomáhať tým, ktorí sú slabí“. (Sk. 20:35)