Biblia — prečo je toľko prekladov?

Prečo je dnes toľko rôznych prekladov Biblie? A pomáhajú podľa vás nové preklady Bibliu pochopiť lepšie alebo je to skôr naopak? Keď sa dozviete viac o tom, ako niektoré preklady vznikli, budete to môcť posúdiť lepšie.

Na začiatok sa zamyslime, kto pôvodne napísal Bibliu a kedy.

Biblia sa bežne delí na dve časti. Prvá časť pozostáva z 39 kníh, v ktorých sú zapísané „Božie sväté vyhlásenia“. (Rimanom 3:2) Boh inšpiroval svojich verných služobníkov, aby ich zapisovali počas obdobia dlhého asi 1 100 rokov, od roku 1513 pred n. l. do roku 443 pred n. l. Títo muži písali väčšinou v hebrejčine, a preto túto časť Biblie nazývame Hebrejské Písma. Sú známe aj ako Starý zákon.

Druhá časť pozostáva z 27 kníh, ktoré sú tiež „Božím slovom“. (1. Tesaloničanom 2:13) Pod Božou inšpiráciou ich zapísali Ježišovi verní učeníci v oveľa kratšom čase, za necelých 60 rokov, od roku 41 n. l. do roku 98 n. l. Keďže ich písali väčšinou v gréčtine, túto časť Biblie nazývame Kresťanské grécke Písma a sú známe aj ako Nový zákon.

Týchto 66 kníh tvorí celú Bibliu, ktorá je Božím posolstvom pre ľudstvo. Ale prečo vznikali preklady Biblie? Toto sú tri hlavné dôvody:

• Aby si ľudia mohli prečítať Bibliu v materinskom jazyku.

• Aby sa odstránili chyby, ktoré vznikli pri prepisovaní pôvodného textu.

• Aby sa zmodernizoval jazyk.

Všimnite si, ako tieto dôvody ovplyvnili dva rané preklady Biblie.

Asi 300 rokov pred tým, ako sa narodil Ježiš, začali židovskí učenci prekladať Hebrejské Písma do gréčtiny. Tento preklad je známy ako grécka Septuaginta. Vznikol preto, aby Židom, ktorým bola bližšia gréčtina než hebrejčina, pomohol lepšie pochopiť „sväté spisy“ a konať podľa nich. (2. Timotejovi 3:15)

Septuaginta umožnila aj miliónom Nežidov hovoriacim po grécky dozvedieť sa o tom, čo učí Biblia. Profesor Wilbert Howard hovorí: „Od polovice prvého storočia sa stala Bibliou kresťanskej cirkvi. Misionári s ňou chodili od synagógy k synagóge a ,dokazovali z Písiem, že Ježiš je Mesiáš‘.“ ​(Skutky 17:3, 4; 20:20) Podľa biblického učenca Fredericka Brucea to bol dôvod, prečo mnohí Židia „stratili o Septuagintu záujem“.

Keď boli postupne dokončené knihy Kresťanských gréckych Písiem, Ježišovi učeníci ich pridali k tomuto gréckemu prekladu Hebrejských Písiem. Tak vznikla Biblia, ako ju poznáme dnes.

Asi 300 rokov po dokončení Biblie ju náboženský učenec Hieronym preložil do latinčiny. Jeho preklad sa stal známym ako latinská Vulgáta. V tom čase už existovali viaceré preklady Biblie do latinčiny. Prečo bol teda potrebný ďalší preklad? Podľa diela The International Standard Bible Encyclopedia Hieronym chcel opraviť „chyby v preklade a ďalšie evidentné chyby, ako aj miesta, kde bolo niečo bezdôvodne pridané alebo vynechané“.

Hieronym mnohé z týchto chýb opravil. Ale časom predstavitelia cirkvi urobili rozhodnutie, pre ktoré tento preklad priniesol viac škody ako úžitku. Vyhlásili, že latinská Vulgáta má byť jediným schváleným prekladom Biblie. A tak to bolo po celé stáročia. Namiesto toho, aby Vulgáta pomohla obyčajným ľuďom porozumieť Biblii, bránila im v tom. Väčšina z nich už totiž latinčine vôbec nerozumela.

Časom vznikali ďalšie preklady Biblie, ako napríklad známa sýrska Pešitta, ktorá sa začala bežne používať v 5. storočí n. l. Ale až od 14. storočia sa viacerí snažili preložiť Bibliu do jazykov zrozumiteľných bežným ľuďom.

V Anglicku sa na konci 14. storočia pokúšal dostať Bibliu zo zajatia mŕtveho jazyka Ján Viklef. Chcel, aby bola preložená do angličtiny, jazyka, ktorým sa hovorilo v jeho krajine. A už onedlho vďaka Gutenbergovmu vynálezu kníhtlače mohli biblickí učenci vydávať a rozširovať po celej Európe ďalšie preklady Biblie v jazykoch obyčajných ľudí.

Postupne sa vydávalo stále viac prekladov v angličtine a kritici polemizovali o tom, či je potrebné mať v jednom jazyku toľko prekladov. Anglický duchovný John Lewis, ktorý žil v 18. storočí, však napísal: „Jazyk zastaráva a stáva sa nezrozumiteľným, preto je nutné revidovať staré preklady, aby boli v modernom jazyku, ktorému ľudia rozumejú.“

Dnes to majú biblickí učenci pri revidovaní Biblie omnoho ľahšie ako ich predchodcovia. Lepšie rozumejú starovekým biblickým jazykom a majú aj cenné biblické rukopisy, ktoré sa našli iba nedávno. Vďaka tomu môžu vytvoriť presnejší preklad Biblie.

Nové preklady Biblie teda majú hodnotu. Aj keď pri niektorých je dobré byť opatrný.a Ale ak prekladateľov pri ich práci motivuje úprimná láska k Bohu, môžeme z nej mať veľký úžitok.