Láska a spravodlivosť v kresťanskom zbore (Druhý zo série štyroch článkov)

 1. Akými dvomi vecami si môžeme byť istí?

JEHOVA miluje svojich služobníkov. Vždy ich miloval a vždy aj bude. Miluje aj spravodlivosť. (Žalm 33:5) Preto si môžeme byť istí dvomi vecami: Po prvé, Jehovu to bolí, keď niekto zaobchádza s jeho služobníkmi nespravodlivo, a po druhé, zabezpečí, aby sa s nimi zaobchádzalo spravodlivo. V prvom článku tejto sérieb sme sa dozvedeli, že Zákon, ktorý dal Boh Izraelitom prostredníctvom Mojžiša, bol založený na láske a viedol ich k tomu, aby s každým, i s tým najzraniteľnejším, zaobchádzali spravodlivo. (5. Mojž. 10:18) Z tohto Zákona vidno, ako Jehovovi veľmi záleží na jeho služobníkoch.

 2. Aké otázky si zodpovieme v tomto článku?

² Mojžišovský Zákon prestal platiť v roku 33 n. l., keď bol založený kresťanský zbor. Zostali kresťania bez zákona, ktorý je založený na láske a zabezpečuje spravodlivosť? V žiadnom prípade! Mali nový zákon, Kristov zákon. V tomto článku si najprv povieme, aký je to zákon. Potom si zodpovieme nasledujúce otázky: Prečo môžeme povedať, že tento zákon je založený na láske? Prečo sa dá o ňom povedať, že zabezpečuje spravodlivosť? A čo tento zákon vyžaduje od tých, ktorým Jehova zveril autoritu?

 3. Čo zahŕňa „Kristov zákon“, o ktorom sa píše v Galaťanom 6:2?

³ Prečítajte Galaťanom 6:2. Kresťania sa riadia „Kristovým zákonom“. Ježiš nedal svojim nasledovníkom nejaký zoznam zákonov, ale dal im pokyny, príkazy a zásady, podľa ktorých majú žiť. „Kristov zákon“ zahŕňa všetko, čo Ježiš učil. V nasledujúcich odsekoch sa o ňom dozvieme viac.

4., 5. Ako Ježiš vyučoval a kedy to robil?

⁴ Ako Ježiš vyučoval ľudí? Po prvé, učil ich tým, čo hovoril. Jeho slová mali váhu, pretože učil pravdu o Bohu, hovoril o skutočnom zmysle života a poukazoval na Božie Kráľovstvo ako na jediný prostriedok na riešenie problémov ľudstva. (Luk. 24:19) Po druhé, vyučoval svojím príkladom. Tým, ako žil, ukázal svojim nasledovníkom, ako by mali žiť. (Ján 13:15)

⁵ Kedy Ježiš vyučoval? Robil to počas svojej služby na zemi. (Mat. 4:23) Svojich nasledovníkov učil aj krátko po svojom vzkriesení. Napríklad zjavil sa skupine viac ako 500 učeníkov a poveril ich, aby robili ďalších učeníkov. (Mat. 28:19, 20; 1. Kor. 15:6) Je Hlavou zboru, a preto dával kresťanom pokyny aj po svojom návrate do neba. Napríklad asi v roku 96 n. l. povzbudil a usmernil pomazaných kresťanov prostredníctvom apoštola Jána. (Kol. 1:18; Zjav. 1:1)

6., 7. a) Kde je zapísané Ježišovo učenie? b) Ako dokazujeme, že poslúchame Kristov zákon?

⁶ Kde je zapísané Ježišovo učenie? Mnoho z toho, čo Ježiš povedal a urobil, keď bol na zemi, je zaznamenané v štyroch evanjeliách. Aj ostatné časti Kresťanských gréckych Písiem nám pomáhajú chápať Ježišov pohľad na veci, lebo ich napísali muži, ktorých viedol svätý duch a ktorí mali „Kristovu myseľ“. (1. Kor. 2:16)

⁷ Poučenie: Ježišovo učenie sa týka všetkých stránok nášho života. Kristov zákon by mal ovplyvňovať naše správanie doma, v práci, v škole i v zbore. Tento zákon spoznávame tak, že si čítame Kresťanské grécke Písma a rozjímame o nich. A poslúchame ho vtedy, keď žijeme v súlade s pokynmi, príkazmi a zásadami, ktoré sú obsiahnuté v tejto časti Biblie. Keď sa riadime Kristovým zákonom, poslúchame nášho láskavého Boha, Jehovu, ktorý je zdrojom všetkého, čo Ježiš učil. (Ján 8:28)

 8. Na čom je založený Kristov zákon?

⁸ Ľudia, ktorí bývajú v dome postavenom na pevných základoch, sa cítia v bezpečí. Rovnako sa cítia ľudia, ktorí žijú podľa zákona založeného na pevnom základe. Kristov zákon je založený na tom najlepšom možnom základe – na láske. Prečo to môžeme povedať?

9., 10. a) Z čoho vidno, že všetko, čo Ježiš robil, robil z lásky? b) Ako môžeme Ježiša napodobňovať?

⁹ Po prvé, všetko, čo Ježiš robil, robil z lásky. Jedným z prejavov lásky je nežný súcit. Súcit podnietil Ježiša, aby vyučoval zástupy, uzdravoval chorých, sýtil hladných a kriesil mŕtvych. (Mat. 14:14; 15:32–38; Mar. 6:34; Luk. 7:11–15) Aj keď ho táto činnosť stála veľa času a energie, ochotne uprednostňoval potreby druhých pred svojimi vlastnými. A svoju veľkú lásku prejavil predovšetkým tak, že položil za druhých svoj život. (Ján 15:13)

¹⁰ Poučenie: Ježiša napodobňujeme tak, že uprednostňujeme záujmy druhých pred svojimi vlastnými. Napodobňujeme ho aj tak, že sa učíme prejavovať súcit ľuďom v službe. Keď im oznamujeme dobrú správu a vyučujeme ich, lebo je nám ich ľúto, poslúchame Kristov zákon.

11., 12. a) Z čoho vidno, že Jehovovi na nás veľmi záleží? b) Ako môžeme milovať druhých podobne ako Jehova?

¹¹ Po druhé, Ježiš nám ukázal, ako veľmi nás jeho Otec miluje. Počas svojej služby ukázal, že Jehovovi na nás veľmi záleží. Napríklad učil, že každý z nás je v Božích očiach drahocenný. (Mat. 10:31) Jehova sa veľmi teší, keď môže privítať stratenú ovcu, ktorá robí pokánie a vráti sa do zboru. (Luk. 15:7, 10) Svoju lásku nám dokázal tak, že dal za nás svojho Syna ako výkupné. (Ján 3:16)

¹² Poučenie: Ako môžeme milovať druhých podobne ako Jehova? (Ef. 5:1, 2) Každého spolukresťana považujme za drahocenného a tešme sa, keď môžeme privítať stratenú ovcu, ktorá sa vracia k Jehovovi. (Žalm 119:176) To, že bratov a sestry milujeme, môžeme dokázať aj tak, že neváhame vynakladať čas a energiu v ich prospech, napríklad pomáhame tým, ktorí sú v núdzi. (1. Jána 3:17) Keď s druhými zaobchádzame láskavo, poslúchame Kristov zákon.

13., 14. a) Aký príkaz dal Ježiš v Jánovi 13:34, 35 a prečo je toto prikázanie nové? b) Ako dokazujeme, že sa riadime novým prikázaním?

¹³ Po tretie, Ježiš prikázal svojim nasledovníkom, aby prejavovali obetavú lásku. (Prečítajte Jána 13:34, 35.) Jeho prikázanie je nové, lebo vyžaduje takú lásku, akú nevyžadoval Zákon daný Izraelitom. Nové prikázanie hovorí: Miluj bratov a sestry, podobne ako Ježiš miloval teba. To si od nás vyžaduje obetavú lásku. Spoluveriacich by sme mali milovať dokonca viac ako samých seba. Mali by sme ich milovať tak, že budeme ochotní za nich zomrieť, podobne ako to urobil Ježiš.c

¹⁴ Poučenie: Ako dokazujeme, že sa riadime týmto novým prikázaním? Jednoducho povedané, tak, že prinášame obete v prospech našich bratov a sestier. Sme ochotní priniesť nielen tú najväčšiu obeť, čiže vzdať sa svojho života, ale prinášať aj menšie obete. Robíme to napríklad tak, že vynakladáme úsilie a berieme autom staršieho brata alebo sestru na zhromaždenie, že sa ochotne vzdáme niečoho, čo sa nám páči, aby sme potešili spoluveriaceho alebo že si vezmeme voľno v práci, aby sme sa zapojili do humanitárnej pomoci. Tým všetkým dokazujeme, že sa riadime Kristovým zákonom a prispievame k tomu, že každý v zbore sa cíti v bezpečí.

15. – 17. a) Ako Ježiš dokázal svojimi skutkami, že má zmysel pre spravodlivosť? b) Ako napodobňujeme Ježiša?

¹⁵ Byť „spravodlivý“ v biblickom slova zmysle znamená dodržiavať to, čo Boh považuje za správne, a robiť to bez predsudkov. Prečo sa dá povedať, že Kristov zákon zabezpečuje spravodlivosť?

¹⁶ Po prvé, zamyslime sa nad tým, ako Ježiš dokázal svojimi skutkami, že má zmysel pre spravodlivosť. V čase, keď bol Ježiš na zemi, náboženskí vodcovia nenávideli ľudí nežidovského pôvodu, opovrhovali obyčajnými Židmi a neprejavovali žiadnu úctu ženám. Ježiš však zaobchádzal s každým spravodlivo a nestranne. Prijímal aj ľudí nežidovského pôvodu, ktorí v neho prejavovali vieru. (Mat. 8:5–10, 13) Bez predsudkov zvestoval dobrú správu všetkým, bohatým i chudobným. (Mat. 11:5; Luk. 19:2, 9) K ženám nikdy nebol hrubý ani násilnícky. Práve naopak, správal sa k nim láskavo a úctivo, a to i k tým, ktorými druhí pohŕdali. (Luk. 7:37–39, 44–50)

¹⁷ Poučenie: Ježiša napodobňujeme tak, že sa správame k druhým bez predsudkov a oznamujeme dobrú správu všetkým, ktorí sú ochotní si nás vypočuť, bez ohľadu na to, aké majú spoločenské postavenie alebo čomu veria. Bratia sa riadia jeho príkladom tak, že sa k ženám správajú s úctou. Keď to všetko robíme, poslúchame Kristov zákon.

18., 19. a) Ako vidno z Ježišovho učenia jeho zmysel pre spravodlivosť? b) Čo sa z toho učíme?

¹⁸ Po druhé, premýšľajme o tom, ako vidno Ježišov zmysel pre spravodlivosť z jeho učenia. Učil svojich nasledovníkov uplatňovať zásady, ako zaobchádzať s druhými spravodlivo. Medzi ne patrí aj Zlaté pravidlo. (Mat. 7:12) Všetci chceme, aby s nami druhí zaobchádzali spravodlivo. Preto by sme aj my mali zaobchádzať s nimi spravodlivo. Ak to robíme, je pravdepodobné, že sa tak budú správať aj oni. Ale čo ak nám niekto ukrivdil? Ježiš učil svojich nasledovníkov aj to, aby dôverovali, že Jehova určite zabezpečí „právo [tým], ktorí k nemu kričia dňom a nocou“. (Luk. 18:6, 7) Tento výrok je vlastne sľubom: Náš spravodlivý Boh vie o skúškach, ktoré zažívame v týchto posledných dňoch, a v pravý čas nám zabezpečí spravodlivosť. (2. Tes. 1:6)

¹⁹ Poučenie: Riaďme sa zásadami, ktoré vyučoval Ježiš, a zaobchádzajme s druhými spravodlivo. A ak sme sa v tomto Satanovom svete stali obeťou nejakej krivdy, nachádzajme útechu v Jehovovom sľube, že nám zabezpečí spravodlivosť.

20., 21. a) Ako by mali zaobchádzať s druhými tí, ktorým Jehova zveril autoritu? b) Z čoho vidno, že manžel nesebecky miluje svoju manželku? c) Ako by mal otec zaobchádzať s deťmi?

²⁰ Ako by mali tí, ktorým bola zverená autorita, zaobchádzať s druhými podľa Kristovho zákona? Keďže základom tohto zákona je láska, musia sa k tým, ktorých im Jehova zveril do starostlivosti, správať láskavo a úctivo. Musia pamätať na to, že Kristus chce, aby vo všetkom, čo robia, bola zjavná láska.

²¹ V rodine. Manžel by mal milovať manželku, tak ako Kristus miluje zbor. (Ef. 5:25, 28, 29) Mal by jej prejavovať obetavú lásku a dávať jej potreby a záujmy pred svoje vlastné. Pre niektorých mužov to môže byť náročné, lebo možno vyrástli v prostredí, kde sa s druhými nezaobchádzalo spravodlivo a láskavo. Môže byť pre nich ťažké zbaviť sa svojich zlozvykov, ale ak sa chcú riadiť Kristovým zákonom, musia sa zmeniť. Manžel, ktorý nesebecky miluje svoju manželku, si získava jej úctu. Otec, ktorý úprimne miluje svoje deti, im nikdy neublíži slovom ani skutkom. (Ef. 4:31) Dáva im najavo, že ich má veľmi rád, a vyjadruje im svoje uznanie. Vďaka tomu sa cítia v bezpečí. Taký otec si získava ich lásku a dôveru.

22. Komu podľa 1. Petra 5:1–3 patria ovce a ako by mali starší s nimi zaobchádzať?

²² V zbore. Starší by mali pamätať na to, že ovce nepatria im. (Ján 10:16; prečítajte 1. Petra 5:1–3.) Výrazy „Božie stádo“ a „Božie dedičstvo“ im pripomínajú, že ovce patria Jehovovi. A Jehova chce, aby s nimi zaobchádzali nežne a láskavo. (1. Tes. 2:7, 8) Starší, ktorí sa starajú o ovce ako láskaví pastieri, majú Jehovovo schválenie. Aj bratia a sestry ich majú veľmi radi a vážia si ich.

23., 24. a) Aká je úloha starších, keď sa niekto v zbore dopustí vážneho previnenia? b) Na čo by mali starší pamätať, keď riešia také prípady?

²³ Akú úlohu majú starší, keď sa niekto v zbore dopustí vážneho previnenia? Ich úloha je iná ako úloha sudcov a starších v starovekom Izraeli, v ktorom platil mojžišovský Zákon. Tí neriešili len záležitosti týkajúce sa uctievania, ale aj prípady týkajúce sa občianskeho a trestného práva. Avšak v rámci Kristovho zákona starší riešia len duchovnú stránku previnenia. Uznávajú, že v oblasti občianskeho a trestného práva Boh prenechal autoritu orgánom štátnej moci. To zahŕňa aj právo potrestať jednotlivcov pokutou alebo uväznením. (Rim. 13:1–4)

²⁴ Akú zodpovednosť majú starší, keď sa niekto v zbore dopustí vážneho hriechu? Preskúmajú záležitosť na základe Biblie a urobia rozhodnutie. Pamätajú na to, že základom Kristovho zákona je láska. Tá ich podnecuje, aby uvažovali takto: Ako môžeme pomôcť niekomu v zbore, proti komu sa niekto vážne previnil? Pokiaľ ide o previnilca, milujúci starší uvažujú: Robí pokánie? Môžeme mu pomôcť, aby sa duchovne uzdravil?

25. O čom budeme hovoriť v nasledujúcom článku?

²⁵ Určite sme veľmi vďační, že máme Kristov zákon! Keď sa všetci usilujeme žiť v súlade s ním, zbor sa stáva miestom, kde každý cíti, že ho druhí majú radi a vážia si ho, a kde sa cíti v bezpečí. Zatiaľ však stále žijeme vo svete, kde „zlí ľudia... postupujú od zlého k horšiemu“. (2. Tim. 3:13) Preto nesmieme poľaviť v ostražitosti. Ako sa zbor zastáva Božej spravodlivosti, keď rieši sexuálne zneužívanie detí? Odpoveď na túto otázku nájdeme v nasledujúcom článku.