Ako dobre poznáš Jehovu?

1., 2. Čo musí urobiť každý z nás podobne ako Angelito?

SÚ TVOJI rodičia Jehovovými svedkami? Ak áno, pamätaj na to, že osobný vzťah k Jehovovi nemôžeš po nich zdediť. Či už naši rodičia slúžia Bohu, alebo nie, každý z nás si musí vytvoriť vzťah k Jehovovi sám.

² Zamysli sa nad tým, čo zažil Angelito. Aj keď bol vychovaný v rodine svedkov, nevytvoril si k Bohu blízky vzťah. Spomína: „Slúžil som Jehovovi len preto, lebo som chcel robiť to, čo moji príbuzní.“ No Angelito sa rozhodol, že si začne viac čítať Bibliu, uvažovať o tom, čo si v nej prečíta, a že sa bude častejšie modliť. K čomu to viedlo? Hovorí: „Zistil som, že ak chcem mať bližší vzťah k môjmu drahému Otcovi, Jehovovi, musím ho lepšie spoznať.“ Jeho príbeh vyvoláva niekoľko dôležitých otázok: Aký je rozdiel medzi tým, keď vieme niečo o Jehovovi, a tým, keď ho dobre poznáme? A ako ho môžeme lepšie spoznať?

 3. Aký je rozdiel medzi tým, keď o Jehovovi niečo vieme, a tým, keď ho dobre poznáme?

³ Možno si myslíš, že Jehovu poznáš, lebo vieš, aké má meno a čo v minulosti urobil a povedal. No dobre ho poznať zahŕňa oveľa viac. Je potrebné, aby sme sa o Jehovovi učili a spoznali jeho nádherné vlastnosti. Potom začneme chápať, prečo niektoré veci hovorí alebo robí. Vďaka tomu zistíme, či sú naše názory, rozhodnutia a skutky v súlade s jeho vôľou. A keď pochopíme, čo od nás očakáva, je nutné, aby sme podľa toho žili.

 4. O čom nás uisťujú príklady ľudí, o ktorých sa píše v Biblii?

⁴ Niektorí z nás možno práve začali slúžiť Jehovovi a ľudia sa im za to posmievajú. A keď začali chodiť na zhromaždenia, zažívajú ešte väčší odpor. No keď dôverujeme Jehovovi, nikdy nás neopustí. Začneme si s ním budovať priateľstvo, ktoré sa nikdy neskončí. Ale je vôbec možné dobre spoznať Jehovu? Áno, je! Vidno to z príkladu nedokonalých ľudí, ako boli Mojžiš a kráľ Dávid. Teraz pouvažujeme nad tým, čo títo muži zažili, a zároveň si odpovieme na dve otázky: Vďaka čomu spoznali Jehovu? A čo sa učíme z ich príkladu?

 5. Čo sa Mojžiš rozhodol urobiť?

⁵ Mojžiš konal podľa toho, čo o Jehovovi vedel. Keď mal asi 40 rokov, „odmietol sa nazývať synom faraónovej dcéry“ a rozhodol sa pridať k Hebrejom, ktorí boli Božím ľudom. (Hebr. 11:24) Vzdal sa významného postavenia. Postavil sa na stranu Hebrejov, ktorí boli v Egypte otrokmi, aj keď riskoval, že faraón – najmocnejší egyptský vládca, ktorý bol považovaný za boha – sa naňho veľmi rozhnevá. No Mojžiš mal silnú vieru v Jehovu a úplne mu dôveroval. Takáto dôvera je základným kameňom trvalého priateľstva. (Prísl. 3:5)

 6. Čo sa učíme od Mojžiša?

⁶ Čo sa z toho učíme? Tak ako Mojžiš, aj každý z nás sa musí rozhodnúť: Budem slúžiť Bohu a pripojím sa k jeho ľudu? Možno sa kvôli tomu musíme niečoho vzdať alebo tým riskujeme, že sa stretneme s odporom zo strany tých, ktorí Jehovu nepoznajú. No keď budeme nášmu nebeskému Otcovi dôverovať, môžeme si byť istí, že nám pomôže.

7., 8. Čo sa Mojžiš ďalej učil o Jehovovi?

⁷ Mojžiš ďalej spoznával Jehovove vlastnosti a konal jeho vôľu. Napríklad keď ho Jehova poveril, aby vyviedol Izraelitov z Egypta, necítil sa na to a opakovane Jehovovi hovoril, že to nezvládne. Ako na to Jehova zareagoval? Prejavil mu súcit a pomohol mu. (2. Mojž. 4:10–16) Vďaka tomu Mojžiš dokázal faraónovi tlmočiť Jehovove odsudzujúce rozsudky. Jehova mu ukázal aj svoju moc, keď vyslobodil Izraelitov a zničil faraóna a jeho vojsko v Červenom mori. (2. Mojž. 14:26–31; Žalm 136:15)

⁸ Keď Mojžiš vyviedol izraelský národ z egyptského zajatia, stále sa na niečo sťažovali. Mojžiš mohol pozorovať, aký je Jehova k svojmu ľudu nesmierne trpezlivý. (Žalm 78:40–43) A keď Jehova na jeho prosbu zmenil svoje rozhodnutie, videl Jehovovu úžasnú pokoru. (2. Mojž. 32:9–14)

 9. Aký vzťah mal Mojžiš k Jehovovi podľa slov v Hebrejom 11:27?

⁹ Po vyjdení z Egypta sa Mojžišov vzťah k Jehovovi natoľko prehĺbil, že to bolo, akoby svojho nebeského Otca videl. (Prečítajte Hebrejom 11:27.) V Biblii sa o ich blízkom vzťahu píše: „Jehova hovoril s Mojžišom tvárou v tvár, ako muž hovorieva so svojím blížnym.“ (2. Mojž. 33:11)

10. Čo musíme robiť, ak chceme Jehovu dobre poznať?

¹⁰ Čo sa z toho učíme? Ak chceme Jehovu dobre poznať, nestačí len o ňom veľa vedieť, je potrebné aj robiť to, čo sa mu páči. A Jehova chce, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:3, 4) Jedným zo spôsobov, ako to môžeme robiť, je učiť o ňom druhých.

11. Ako vďaka zvestovateľskej službe spoznávame Jehovu?

¹¹ Často je to tak, že keď učíme druhých o Jehovovi, aj my sami ho lepšie spoznávame. Napríklad keď nám Jehova pomáha hľadať ľudí, ktorí majú správny postoj k pravde, vidíme, aký je súcitný. (Ján 6:44; Sk. 13:48) Keď pozorujeme, ako sa naši záujemcovia zbavujú zlozvykov a obliekajú si novú osobnosť, vidíme, akú moc má Božie Slovo. (Kol. 3:9, 10) A z toho, koľko príležitostí Jehova dáva ľuďom v našich obvodoch, aby ho spoznali a získali záchranu, vidíme jeho trpezlivosť. (Rim. 10:13–15)

12. O čo podľa 2. Mojžišovej 33:13 Mojžiš žiadal a prečo?

¹² Mojžiš nepovažoval svoj vzťah k Jehovovi za samozrejmosť. Aj keď s Božou pomocou vykonal veľa pôsobivých zázrakov, úctivo žiadal Jehovu, aby ho mohol lepšie spoznať. (Prečítajte 2. Mojžišovu 33:13.) Hoci mal vtedy už vyše 80 rokov, uvedomoval si, že sa o svojom nebeskom Otcovi musí ešte veľa učiť.

13. Napríklad ako dokážeme, že si ceníme priateľstvo s Bohom?

¹³ Čo sa z toho učíme? Či už sme začali slúžiť Jehovovi len nedávno, alebo mu slúžime roky, nikdy nepovažujme svoj vzťah s ním za samozrejmosť. Jedným z hlavných spôsobov, ako dokážeme, že si toto priateľstvo ceníme, je modlitba.

14. Ako nám modlitba pomáha lepšie spoznať Jehovu?

¹⁴ Dobrá komunikácia je pre pevný vzťah nevyhnutná, rovnako ako krvný obeh pre ľudské telo. Preto sa často modli a nikdy sa neobávaj vyjadriť Jehovovi svoje najvnútornejšie pocity. (Ef. 6:18) Krista, ktorá žije v Turecku, hovorí: „Čím otvorenejšie sa rozprávam s Jehovom o tom, čo ma trápi, a potom vidím, ako mi pomáha, tým viac ho milujem a tým viac mu dôverujem. Keď vidím, že vypočúva moje modlitby, pomáha mi to vnímať ho ako svojho Otca a Priateľa.“

15. Ako sa Jehova vyjadril o kráľovi Dávidovi?

¹⁵ Kráľ Dávid patril k národu, ktorý bol zasvätený Jehovovi. No neuspokojil sa len s tým, že zdedil náboženstvo po rodičoch. Vytvoril si k Jehovovi osobný vzťah. Jehova ho mal veľmi rád a dokonca o ňom povedal, že je „príjemný jeho srdcu“. (Sk. 13:22) Vďaka čomu si Dávid vytvoril taký blízky vzťah k Jehovovi?

16. Čo sa Dávid naučil o Jehovovi zo stvorenia?

¹⁶ Dávid spoznával Jehovu zo stvorenia. Keď bol mladý, trávil veľa času vonku, pretože sa staral o otcove ovce. Možno práve vtedy začal uvažovať o Jehovových stvoriteľských dielach. Napríklad keď sa zahľadel na nočnú oblohu, nevidel len množstvo hviezd, ale spoznával aj vlastnosti toho, ktorý ich vytvoril. To ho podnietilo napísať: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ (Žalm 19:1, 2) A keď uvažoval nad tým, ako úžasne Jehova vytvoril ľudské telo, videl v tom jeho nesmiernu múdrosť. (Žalm 139:14) Pri úvahe o Jehovovom stvorení pochopil, aký je v porovnaní s Jehovom bezvýznamný. (Žalm 139:6)

17. Čo sa učíme, keď uvažujeme o stvorení?

¹⁷ Čo sa z toho učíme? Neuspokoj sa len s tým, že žiješ. Zaujímaj sa o stvorenie! Nebuď nevšímavý k nádherným veciam, ktoré Jehova vytvoril. Obdivuj tú krásu! Každý deň si všímaj veci okolo seba – rastliny, zvieratá a iných ľudí – a uvažuj, čo sa z toho môžeš naučiť o Jehovovi. Potom sa každý deň dozvieš o svojom milujúcom Otcovi niečo nové. (Rim. 1:20) A uvidíš, že každý deň ho budeš ešte viac milovať.

18. Čo si podľa 18. žalmu Dávid uvedomoval?

¹⁸ Dávid si uvedomoval, ako mu Jehova pomáha. Napríklad keď zabil leva a medveďa, aby ochránil otcove ovce, uvedomil si, že tieto šelmy premohol len vďaka sile od Jehovu. Keď neskôr porazil obra Goliáša, jasne videl, že víťazstvo mu dal Jehova. (1. Sam. 17:37) A keď bol na úteku pred žiarlivým kráľom Saulom, opäť si uvedomil, že to bol Jehova, kto ho zachránil. (Žalm 18, nadpis) Pyšný človek by zrejme pripísal zásluhy za tieto víťazstvá sebe. No keďže Dávid bol pokorný, uvedomoval si, že to všetko zvládol len vďaka Jehovovej pomoci. (Žalm 138:6)

19. Čo sa učíme od Dávida?

¹⁹ Čo sa z toho učíme? Nestačí len prosiť Jehovu o pomoc. Musíme sa aj snažiť rozpoznať, kedy a ako nám pomáha. Keď pokorne uznáme svoje obmedzenia, jasne uvidíme, že Jehova za nás robí veci, na ktoré sami nestačíme. A zakaždým, keď niečo také zažijeme, náš vzťah k nemu sa ešte viac posilní. Presvedčil sa o tom aj dlhoročný brat Isaac, ktorý žije na Fidži. Hovorí: „Keď sa obzriem späť, vidím, že Jehova mi pomáha už od chvíle, ako som začal študovať Bibliu. Vďaka tomu je pre mňa skutočný.“

20. Čo sa učíme z toho, aký vzťah mal Dávid k Bohu?

²⁰ Dávid napodobňoval Jehovove vlastnosti. Jehova nás vytvoril tak, aby sme dokázali prejavovať podobné vlastnosti, aké má on. (1. Mojž. 1:26) Čím viac ho spoznávame, tým viac ho dokážeme napodobňovať. Dávid dobre spoznal svojho nebeského Otca, a tak ho napodobňoval v tom, ako zaobchádzal s druhými. Zamysli sa nad nasledujúcim príkladom. Keď scudzoložil s Bat-Šebou a dal zabiť jej manžela Uriáša, zhrešil tým proti Jehovovi. (2. Sam. 11:1–4, 15) No pretože bol milosrdný k druhým, Jehova bol milosrdný k nemu. Keďže mal k Jehovovi blízky vzťah, bol najobľúbenejším izraelským kráľom a stal sa vzorom, podľa ktorého Jehova posudzoval iných izraelských kráľov. (1. Kráľ. 15:11; 2. Kráľ. 14:1–3)

21. K čomu to podľa slov v Efezanom 4:24 a 5:1 povedie, keď budeme „napodobňovať Boha“?

²¹ Čo sa z toho učíme? Je nevyhnutné, aby sme aj my „napodobňovali Boha“. Nielenže je to na náš úžitok, ale vďaka tomu ho môžeme ešte lepšie spoznať. Keď pracujeme na svojej osobnosti a prejavujeme podobné vlastnosti, aké má Jehova, dokazujeme, že sme jeho deti. (Prečítajte Efezanom 4:24; 5:1.)

22., 23. Čo zažijeme, keď budeme uplatňovať to, čo sa učíme o Jehovovi?

²² Ako sme videli, Jehovu môžeme lepšie spoznať prostredníctvom jeho stvorenia a jeho Slova, Biblie. V tejto výnimočnej knihe je mnoho príkladov verných Božích služobníkov, ako boli aj Mojžiš a Dávid. Jehova už urobil kroky k tomu, aby sme ho mohli spoznať. Teraz je rad na nás, aby sme zapojili všetky zmysly a srdce a lepšie ho spoznali.

²³ O Jehovovi sa nikdy neprestaneme učiť nové veci. (Kaz. 3:11) A nie je dôležité to, koľko toho o ňom už vieme, ale to, ako to uplatníme vo svojom živote. Ak žijeme podľa toho, čo sa učíme, a napodobňujeme nášho milujúceho Otca, nikdy nás neprestane milovať. (Jak. 4:8) Vo svojom Slove nás uisťuje, že neopustí tých, čo ho hľadajú.