Jehovovi svedkovia — správa ročenky 1994
V SÚLADE s naším ročným textom na minulý rok sa ako Jehovovi svedkovia úprimne modlíme: „Poučuj ma, ó, Jehova... Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ (Žalm 86:11) Chceme byť vyučovaní Jehovom, tak ako to chcel žalmista Dávid. A ako obdivuhodne Jehova vypočul našu modlitbu o božské vyučovanie!
V uplynulom roku sme na našich zborových štúdiách knihy mali úžitok z hlbokého štúdia o najväčšom človekovi, aký kedy žil, o jednosplodenom Božom Synovi, ktorý dokonale odzrkadľuje svojho Otca. (Ján 8:23; Hebr. 1:3) Pomocou Strážnej veže sme boli posilnení štúdiom o Jehovovom milosrdenstve a odpúšťaní, a tiež témami o ochrane rodinného života, o vyrovnanom názore na svetské vzdelanie, o poskytovaní láskyplnej pomoci chorým a starým, o tom, ako chodiť v múdrosti vzhľadom na svet, a tiež o tom, ako si rozvíjať také vlastnosti, ako je zbožná podriadenosť, viera, cnosť a sebaovládanie. Služobné zhromaždenie a škola teokratickej služby nám pomáhali, aby sme sa stali spôsobilejšími v našej službe a aby sme prejavovali väčší osobný záujem o ľudí. Aké užitočné to všetko bolo! A v mnohých krajinách bol korunou služobného roku úžasný oblastný zjazd „Božské vyučovanie“.
Prijímať božské vyučovanie nie je iba cvičením intelektu. Toto vyučovanie je určené na formovanie osobnosti, akou sme vnútri, aby sme neboli kresťanmi len navonok. Jehova odpovedá na naše modlitby tak, že nám pomáha zjednotiť srdce, aby sme neboli v uctievaní Boha polovičatí alebo vlažní, ale aby sme boli horliví v konaní božskej vôle.
Z celej zeme prichádzajú správy svedčiace o horlivosti, ktorá pramení z takéhoto zjednoteného srdca. Keďže Jehova požehnával naše zjednotené úsilie, v uplynulom služobnom roku bol dosiahnutý vrcholný počet 4 709 889 tých, ktorí dávali svoje sily do služby Jehovovi a osobne sa rozprávali s ďalšími ľuďmi o Božom Kráľovstve. V rastúcom počte krajín je vyše 100 000 hlásateľov Kráľovstva. Tak je to v dvoch krajinách v Severnej Amerike, v troch v Latinskej Amerike, v piatich krajinách v Európe, v jednej krajine v Afrike a v dvoch krajinách na Ďalekom východe. Jehovovi svedkovia kážu celkove v 231 krajinách. V súčasnosti sú činní vo vyše 70 krajinách, v ktorých pred 40 rokmi neboli žiadni svedkovia.
Títo zvestovatelia Kráľovstva vynakladali všade na svete skutočne veľké úsilie a v služobnom roku 1993 venovali zvestovateľskej službe dovedna 1 057 341 972 hodín. Dokonca aj v oblastiach pustošených vojnou sa naši bratia snažia udržiavať záujmy Kráľovstva na prvom mieste. Jeden zbor v strednej Bosne podáva správu o mesačnom priemere 34 hodín na zvestovateľa, nerátajúc do toho priekopníkov. Na celom svete sa každý mesiac podieľalo na niektorom odvetví priekopníckej služby v priemere 623 006 svedkov. Japonsko mohlo podať správu, že v apríli tam bolo 100 441 priekopníkov, čo je 56 percent z celkového počtu zvestovateľov. Počet domácich biblických štúdií, ktoré sa viedli na celom svete, stúpol o 237 460, čím sa dosiahol nový vrchol 4 515 587. Počet prítomných na Pamätnej slávnosti vzrástol na 11 865 765 a je povzbudivé všimnúť si, že 296 004 z nich napredovalo v priebehu služobného roku až k oddanosti a krstu.
Aby sa zabezpečil potrebný dozor a literatúra pre toto celosvetové vzdelávacie dielo, po celom svete sa stará o rôzne úlohy 13 828 dobrovoľníkov, ktorí sú členmi rodiny bétel. Z nich 4922 slúži vo svetovom ústredí v Brooklyne (New York) a v neďalekých zariadeniach. Všetci sú členmi náboženského rádu, ktorý je oddaný výlučne službe.
Zjazdy „Božské vyučovanie“
Aké duchovne osviežujúce a praktické boli oblastné zjazdy „Božské vyučovanie“! Stovky z nich sa už uskutočnili a ďalšie ešte prebiehajú. O poskytnutom poučovaní istý starší z Holandska povedal: „Tak často sa modlíme k Jehovovi o pomoc a vedenie v našej práci. Tento zjazd bol odpoveďou na naše modlitby. Je to presne tak, akoby Jehova hovoril: ‚Počúvajte a uplatňujte rady.‘“
Vďaka štedrosti Jehovovho ľudu mohlo 1667 misionárov a medzinárodných služobníkov navštíviť zjazdy v krajinách, kde v minulosti žili a slúžili. Srdečne ďakujú všetkým, ktorí k tomu prispeli. Bolo naozaj povzbudzujúce byť s nimi a vypočuť si ich na rôznych zjazdoch. Ich skúsenosti nám pripomínajú situáciu, keď Pavol a Barnabáš podávali zboru v Antiochii správu „o mnohých veciach, ktoré Boh vykonal ich prostredníctvom, a ako otvoril národom dvere k viere“. — Sk. 14:27.
Na zjazde v Mníchove (Nemecko) bol celý program aj v chorvátštine a srbčine. Medzi prítomnými boli bratia z Chorvátska, Srbska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Macedónska, ako aj delegáti z Albánska, Maďarska, Rumunska, Ruska a Ukrajiny. Prítomný bol aj veľký počet Rómov (Cigánov). Všetci prišli preto, aby mali úžitok z božského vyučovania. Aký príjemný je pokoj, láska a jednota medzi Jehovovým ľudom! Kontrastovalo to s konfliktmi v oblastiach, z ktorých prišli mnohí delegáti — niektorí boli nútení utiecť.
Jehovovi svedkovia odvšadiaľ sa mimoriadne zaujímali o medzinárodné zjazdy v Moskve (Rusko) a v Kyjeve (Ukrajina). Hoci veľkosť zjazdu v Moskve bolo nutné obmedziť, delegáti z 30 krajín považovali za zvláštnu výsadu byť medzi 23 743 účastníkmi, ktorí sa tam zhromaždili. V prestávkach medzi programom využívali príležitosť stretnúť sa s ľuďmi rôznych jazykových skupín. Aké radostné a povzbudivé zážitky, ktoré posilňujú vieru, pritom mali! Účastníci zjazdu sa venovali aj zvestovateľskej službe. Niektorí kvôli tomu vstávali skoro ráno; iní spojili neformálne vydávanie svedectva s prehliadkou zaujímavostí. Zapôsobilo na nich, keď videli ruských ľudí, ktorí si nielen ochotne vzali traktát vo svojom jazyku, ale často aj prerušili to, čo robili, a prečítali si ho od začiatku do konca.
Napriek určitému odporu bol zjazd v Moskve veľmi úspešný. Keď posledný rečník programu vyjadril vďačnosť Jehovovi za všetko, čo urobil, aby umožnil tento zjazd, poslucháči vstali a nasledoval hromový, dlhotrvajúci potlesk.
O dva týždne sa konal oveľa väčší zjazd v Kyjeve. Medzi 64 714 účastníkmi bolo takmer 53 000 tých, ktorí prišli z Arménska, Gruzínska, Kazachstanu, Kyrgyzstanu, Moldavska, Ruska a Ukrajiny.
Keď bratia pripravovali toalety, ktoré sa mali použiť na štadióne, niektorí miestni obyvatelia sa pýtali, či môžu pomôcť. Prečo? Odpovedali: „Aj my chceme urobiť niečo ako službu Jehovovi.“ Mnohí ľudia v Kyjeve, ktorí pozorovali svedkov a ducha, akého prejavovali, im mávali na pozdrav. Istý policajt, ukazujúc na štadión, zvolal: „Nikdy som niečo také nevidel. Akí sú to ľudia! Majú také priateľské tváre. Ja už som v novom svete. Človek jednoducho nevychádza z údivu nad tým všetkým... Nedokážem pochopiť, prečo ste boli prenasledovaní.“ Počas zjazdu vyše 2000 záujemcov napísalo svoje mená a adresy s prianím, aby ich Jehovovi svedkovia čo najskôr navštívili.
Zjazd dospel k vrcholu, keď 7402 jednotlivcov prišlo ku krstu, aby tak symbolizovali svoju oddanosť Jehovovi Bohu. Bol to najväčší z takýchto krstov v celých kresťanských dejinách a predstihol aj krst v New Yorku v roku 1958, kde bolo štyrikrát toľko účastníkov, ale pokrstených tam bolo o niečo menej. Áno, Jehova vzbudil ďalšie tisíce svojich svedkov, aby sa podieľali na veľkolepom diele, ktoré v týchto záverečných dňoch starého systému koná v tejto časti zeme!
Školenie na seminároch pre odbočky
K vynikajúcim stránkam božského vyučovania patrili v priebehu uplynulého roku aj týždňové semináre pre personál odbočiek. Osem takýchto seminárov sa konalo od januára do apríla.
Zástupcovia 17 odbočiek v Strednej a Južnej Amerike sa v januári zišli v nedávno zasvätenej odbočke v Kolumbii. Seminár, ktorý sa konal vo februári v Austrálii, bol pre osem odbočiek, ktoré dostávajú veľkú časť literatúry z Austrálie. Nasledovali stretnutia na Filipínach, ktoré sa konali pre 12 odbočiek v juhovýchodnej Ázii a v Tichomorí. Na seminári, ktorý prebiehal v marci v Spojených štátoch, bolo zastúpených 24 odbočiek vrátane väčšiny veľkých odbočiek, ktoré tlačia literatúru. Seminár v Portoriku, ktorý sa konal v apríli, bol venovaný potrebám krajín v Karibskej oblasti a v jej okolí. V ten istý týždeň sa na stretnutí v Nigérii venovala pozornosť západnej a strednej Afrike. V tom istom čase sa na seminári v Rakúsku zišiel personál 16 odbočiek z tejto časti sveta a neskôr v tom istom mesiaci sa na stretnutí v priestoroch novej odbočky v Zambii venovala zvláštna pozornosť ostatným africkým odbočkám.
Program venoval zvláštnu pozornosť materiálu, ktorý vypracovali výbory vedúceho zboru — personálny, redakčný, vyučovací, služobný a vydavateľský. Bol určený na posilnenie jednoty odbočiek a všetkých zborov v ich energickom úsilí dovŕšiť kázanie dobrého posolstva.
Poskytovanie pomoci — prejav našej lásky
Prudké víchrice, kruté suchá, povodne a vojny, ktorými boli preplnené správy v nedávnych mesiacoch, hlboko ovplyvňujú životy miliónov ľudí, nevynímajúc Jehovových svedkov. Nemôžeme a ani nechceme našim bratom iba priať dobro a potom sa s nimi nepodeliť o veci nutné pre život. Láska nás podnecuje, aby sme sa s nimi delili o všetko, čo máme. (Jak. 2:15–17; 1. Jána 3:17) Jehovovi svedkovia to určite robia a pokiaľ môžu, snažia sa pomáhať aj ostatným ľuďom. — Gal. 6:10.
V rokoch 1991 až 1992 pustošilo veľké oblasti Afriky vrátane Mozambiku jedno z najhorších období sucha, aké si pamätajú súčasníci. Niektorí ľudia prišli o úrodu najprv v dôsledku sucha a potom v dôsledku povodne a krádeží. Kancelária odbočky v Mapute vytvorila výbory núdzovej pomoci, aby koordinovali úsilie zabezpečiť základné potraviny a šatstvo pre bratov a sestry v núdzi. Patrilo k tomu rozdelenie 25 ton kukuričného jedla, 6 ton fazule, 2,7 tony ryže, 1700 litrov oleja na varenie a 6,5 tony použitého šatstva. Niekedy boli tieto veci rozdeľované na zjazdoch a táto materiálna pomoc bola prijatá s veľkým ocenením. Ale misionári si všimli, že to boli práve duchovné dary, ktoré bratia veľmi dychtivo očakávali, keď sa chystali na zjazdy. Skupina 10 bratov z Ile nemala peniaze na dopravu, a preto išli na zjazd pešo 112 kilometrov, aby nevynechali svoj zvláštny zjazdový deň!
Veľká časť Zambie bola podobne postihnutá suchom. Na pomoc bratom, ktorí nemohli mať úžitok z vládneho programu pomoci, odbočka Spoločnosti začiatkom roku kúpila a rozdala 14 ton obilia. Bratia sa tiež vzájomne delili o to, čo mali. Keď nákladné autá Spoločnosti rozvážali literatúru, súčasne zbierali obilie a po trase ho vykladali v oblastiach, kde bolo potrebné.
V Rwande počas občianskych konfliktov ľudia z postihnutých oblastí utekali do utečeneckých táborov, kde boli extrémne ťažké podmienky. Ale o našich bratov utečencov — bolo ich 381 — sa s láskou starali zbory. Aby sa podelili o túto zodpovednosť, rozdelili ich do viacerých zborov. Spoločnosť pomohla potrebnými finančnými prostriedkami a spôsobilí bratia ich pravidelne navštevovali, aby ich duchovne povzbudili. Mnohí z týchto vysídlených zvestovateľov slúžili v tých ťažkých mesiacoch ako pomocní priekopníci, napriek tomu, že po hmotnej stránke prišli prakticky o všetko. Ďalší začali pravidelnú priekopnícku službu.
V Zaire zostalo v dôsledku kmeňových bojov asi tisíc bratov bez prostriedkov. Niektorí jedli len raz za tri dni. Keď sa o tom dozvedeli v odbočke v Južnej Afrike, srdcia bratov vyšli v ústrety bratom v Zaire. Odbočka ihneď podala správu o situácii vedúcemu zboru a potom na zmiernenie situácie odoslala 24 ton potravín, mydla a zdravotníckeho materiálu. Podobne, keď občianska vojna prinútila 70-člennú skupinu dospelých svedkov a ich detí utiecť z Angoly do Namíbie, miestni bratia sa o nich rýchlo postarali. Keď bratia zistili, že tábor, do ktorého boli utečenci svedkovia prijatí, nie je pripravený, aby sa o nich postaral, poskytli stany, potraviny, šatstvo a prikrývky, a tiež materiál na postavenie dočasnej sály Kráľovstva.
Naši bratia z Nemecka, Rakúska, Švajčiarska a Talianska boli veľmi štedrí pri poskytovaní prostriedkov na pomoc svedkom v oblastiach bývalej Juhoslávie rozorvaných vojnou. V uplynulom roku im priviezli 153 ton potravín a 23 ton šatstva, čistiacich prostriedkov a zdravotníckeho materiálu, ako aj duchovný pokrm. Bratia sa napriek nebezpečenstvu prihlásili ako dobrovoľní vodiči nákladných áut. O jednej z ciest do Sarajeva istý brat uviedol, že po vybavení colných formalít bolo na trase ešte asi 15 policajných a vojenských kontrolných stanovíšť. Ale bratia boli dobre vybavení a na každom z nich nechali vojakom časopisy. Cesty boli zničené, topiaci sa sneh menil prašné cesty na bahno a výbuchy boli niekedy tak blízko, že bratia si mysleli, že boli zasiahnutí. Ale naši bratia považovali za výsadu, že môžu slúžiť takýmto spôsobom. A tí, čo túto pomoc dostali, sú za ňu veľmi vďační a cítia viac než kedykoľvek predtým, že sú naozaj súčasťou medzinárodnej rodiny.
V septembri 1992 na druhej strane zemegule udrel na severozápadné Havajské ostrovy hurikán Iniki. Bola to najhoršia prírodná katastrofa v dejinách Havaja. Ešte predtým, ako víchrica zasiahla ostrov Kauai, tamojší starší zorganizovali pomoc svojim bratom. Duchovné veci sa udržiavali v popredí. V nasledujúcich týždňoch bolo opravených alebo znovu postavených 400 domov bratov. Kedykoľvek sa začínala práca na nejakom dome, pracovná skupina sa spolu s rodinou v tom dome porozprávala o dennom texte a spoločne sa pomodlili. Počas šiestich mesiacov do oblasti katastrofy prichádzali z ďalších ostrovov skúsení starší, sprevádzaní svojimi manželkami, aby vykonávali pastiersku činnosť, viedli zhromaždenia, ujímali sa vedenia vo zvestovateľskej službe a pomáhali s vypĺňaním zložitých vládnych a poistných formulárov.
Viete, kde sa nachádza ostrov Niutao? Málokto to vie. Na tomto koralovom atole v južnom Tichomorí žije len asi 800 ľudí. Medzi nimi je jeden nepokrstený zvestovateľ, ktorý v januári minulého roku prišiel následkom prílivovej vlny o dom i o všetok majetok. Len čo si bratia na inom ostrove súostrovia Tuvalu uvedomili, aká škoda vznikla, poskytli potraviny a ďalšiu pomoc. Nejaký čas to trvalo, kým zhromaždili potrebný stavebný materiál a poslali ho na Niutao a dom mu postavili. Na ostrove sa potom veľa hovorilo o láske, ktorú svedkovia takto prejavili.
Susedka jednej našej sestry, ktorá si všimla, ako si Jehovov ľud pomáha v Libérii pustošenej vojnou, povedala: „Váš Boh Jehova vás má naozaj rád, keď vám poskytuje také služby.“ Áno, naozaj nás má rád.
Výstavba kvôli potrebám rýchleho rastu
Keďže za rok bolo pokrstených 296 004 ľudí a vytvorilo sa 3512 nových zborov (za uplynulých desať rokov bolo 2 528 524 pokrstených a vytvorilo sa 26 835 zborov), je toho veľa, čo treba urobiť, aby bolo o všetkých postarané. Okrem iného si to vyžaduje stavebnú činnosť. A aké obrovské množstvo práce sa v minulom roku vykonalo!
V Spojených štátoch pomáhalo pri stavbe sál Kráľovstva 73 regionálnych stavebných výborov. V služobnom roku 1993 pomohli v spolupráci s desaťtisícami ochotných dobrovoľníkov postaviť asi 200 nových sál Kráľovstva a ďalších 200 prestavať.
V Japonsku, kde sa používajú aj metódy rýchlovýstavby, bolo dokončených 108 sál Kráľovstva. Museli byť navrhnuté tak, aby odolali zemetraseniam a tajfúnom. Tí, ktorí sa ako dobrovoľníci prihlásili na túto prácu, poskytli nielen svoje skúsenosti a svoju prácu, ale i ďalšie prostriedky.
Bratia v Argentíne si dali za cieľ postarať sa o to, aby mal každý z vyše 1500 tamojších zborov vhodné miesto na stretávanie za účelom uctievania. V minulom roku bolo dokončených 57 nových sál. Ale potrebné sú mnohé ďalšie. Nové sály Kráľovstva sa tam obvykle stavajú za tri až štyri týždne.
Na Filipínach bolo za uplynulých šesť rokov postavených vyše 800 nových sál Kráľovstva. Ale majú tam 3332 zborov a ešte mnohé z nich potrebujú na zhromaždenia vhodnejšie miesta.
V Brazílii sa za uplynulých 5 rokov zvýšil počet svedkov o 120 687 a nebolo možné udržať krok s potrebou nových sál Kráľovstva. Ale v minulom roku bolo dokončených 93 nových sál a začalo sa so stavbou 1383 ďalších.
Na zabezpečenie potrieb vyplývajúcich z rýchleho vzrastu je potrebných viac sál Kráľovstva aj v Kolumbii. Odbočka sa snaží urobiť také opatrenie, ktorým by sa zjednodušili stavebné postupy a poskytla by sa pomoc špeciálnych stavebných skupín vyškolených v odbočke.
Vo vidieckych oblastiach Južnej Afriky si niektoré zbory samy vyrábajú betónové kvádre a s pomocou dobrovoľníkov, ktorých vysiela regionálny stavebný výbor, dokážu za tri až šesť týždňov postaviť úhľadnú sálu, primeranú svojim možnostiam. Práca stavebných skupín, v ktorých sú bratia rôznych rás, si v takých oblastiach konfliktov, ako je Soweto, vyžaduje veľkú opatrnosť, ale zároveň je pôsobivým prejavom lásky a jednoty Jehovovho ľudu.
V Nórsku sa 21 sál Kráľovstva nachádza za severným polárnym kruhom. Jedna z nich je v Hammerfeste, najsevernejšom meste Európy.
Bratia v Maďarsku, odzrkadľujúc ducha Izaiáša 2:3, 4, postavili dve nové sály Kráľovstva na pozemku, ktorý sa predtým používal pre veľké ruské vojenské základne.
Na Šalamúnových ostrovoch na miestnych bratov hlboko zapôsobil duch obetavosti, akého prejavovali bratia zo zahraničia, ktorí prišli pomáhať pri stavbe odbočky a zjazdovej sály. Ukázalo sa to, keď vláda pridelila bratom výborný pozemok v Munde, na ktorom si mohli postaviť sálu Kráľovstva. Ale zbor bol malý. Kto by mohol urobiť tú prácu? Bratia z Honiary povedali: „Ak naši bratia zo zámoria mohli venovať svoje peniaze a čas, aby nám pomohli postaviť zjazdovú sálu a odbočku, prečo by sme sa my nemohli vzdať dovolenky a ísť do Mundy postaviť sálu Kráľovstva?“ A tak to aj urobili. Do stavby sa zapojili bratia a sestry z 13 ostrovov a kmeňov a sála bola postavená už za 10 dní.
V istom zbore na Slovensku, v ktorom polovicu zvestovateľov tvoria priekopníci, prejavili vynachádzavosť. Rodiny zbierali lesné plody, aby získali peniaze na stavbu. Okrem toho ťažili štrk z koryta blízkej riečky, aby tak znížili výdavky.
Šesť hláv rodín z Kórey si vybavilo v banke pôžičky a peňažné prostriedky potom darovali zboru na novú sálu Kráľovstva. Títo bratia si ako svoj príspevok na stavbu vzali na seba zodpovednosť, že tie pôžičky sami splatia.
V Nigérii prišli štyria bratia z jedného malého zboru za Onojiem, tradičným vládcom oblasti, so žiadosťou o pozemok, ktorý si chceli kúpiť na stavbu novej sály Kráľovstva. Nemohli však zaplatiť sumu, ktorú požadoval. O niekoľko mesiacov jeden zo starších požičal Onojiemu videokazetu Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom. Hlboko naňho zapôsobila. Pozrel si ju päťkrát a potom bratom umožnil, aby dostali pozemok na svoju novú sálu Kráľovstva.
Na mnohých miestach sa ukázalo ako praktické mať vlastné zjazdové sály. Takéto sály boli v uplynulom roku postavené v Kolumbii i v Spojených štátoch. Ďalšie dve boli zasvätené v Brazílii, dve v Kostarike a jedna na Jamajke. V Peru bola vo februári 1993 zasvätená zjazdová sála, kde sa môžu konať oblastné zjazdy s 10 000 účastníkmi. Jej otvorené konce, ako aj bočné strany, ktoré sú otvorené do výšky asi troch metrov od zeme, umožňujú dobré vetranie. Mierne stúpajúca betónová podlaha umožňuje všetkým poslucháčom dobrý výhľad na pódium. Tento rok postavili bratia vo Francúzsku svoju piatu a zároveň najväčšiu zjazdovú sálu. Mnohí pracovníci a ich rodiny s radosťou využili čas svojej dovolenky, aby dokončili túto stavbu — bola hotová za štyri mesiace! V Taliansku bola dokončená nová zjazdová sála v provincii Catanzaro a v Španielsku bratia zasvätili svoju štvrtú zjazdovú sálu.
Prirodzene, vzrast počtu svedkov si vyžaduje aj rozširovanie odbočiek, aby bolo možné zabezpečiť potrebnú literatúru a dozor. Nové veľké zariadenia odbočiek sa v minulom roku stavali v Poľsku, Portoriku a Zambii, a tiež v Dominikánskej republike, v Ekvádore, vo Francúzsku, v Mexiku a na Tchaj-wane. V Spojených štátoch pokračuje veľké rozširovanie priestorov v Brooklyne a vynikajúci pokrok sa dosiahol na vzdelávacom stredisku Watchtower v Pattersone. Rozsiahle rozširovanie prebiehalo aj vo Veľkej Británii a Kanade, a tiež v Austrálii, Brazílii, Južnej Afrike, Kórei, Nemecku, na Novom Zélande a v Španielsku. Nové budovy odbočiek menšej veľkosti sa stavali na Jamajke, v Maďarsku, Mozambiku, Paraguaji, na Srí Lanke, v Suriname, na Tahiti a v Západnej Samoe. Tisíce bratov a sestier sa dali k dispozícii pre túto prácu. Aký to bol rok!
Zasvätenia odbočiek
Po zasvätení Jehovovho chrámu v Jeruzaleme za dní Šalamúna sa ľudia vrátili do svojich domovov „plesajúci a s rozveseleným srdcom pre všetku dobrotu, ktorú Jehova vykonal“ pre svoj ľud. (1. Kráľ. 8:66) Podobne v dnešných časoch prináša veľkú radosť zasväcovanie nových kancelárií odbočiek spoločnosti Watch Tower, ktoré sa takisto používajú na podporovanie pravého uctievania. Kde boli v uplynulom služobnom roku zasvätené budovy odbočiek?
Kolumbia
V Andách, horách Južnej Ameriky, vo výške takmer 2700 metrov vo Facatativá (Kolumbia) má La Torre del Vigía (Strážna veža) novú kanceláriu a tlačiareň, a tiež ubytovňu pre dobrovoľných pracovníkov. Tieto budovy boli zasvätené 1. novembra 1992. Nachádzajú sa v krásnom prostredí, 42 kilometrov od Bogoty smerom na severozápad, na okraji plošiny, na ktorej leží kolumbijské hlavné mesto. Tu sa tlačia farebné Strážne veže a Prebuďte sa! v španielčine pre Kolumbiu, Venezuelu, Panamu, Ekvádor a Peru.
Keď sa začalo so stavbou nových budov odbočky, v Kolumbii bolo 34 261 Jehovových svedkov. Za päť rokov výstavby počet svedkov v tejto krajine vzrástol o 63 percent a dosiahol počet 55 693. Domáce biblické štúdiá sa teraz vedú so 100 927 jednotlivcami a rodinami. V roku 1993 bolo na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti 249 271 prítomných. V Kolumbii je teraz skutočne radostný čas duchovnej žatvy.
Štyristo svedkov z Kolumbie a sto medzinárodných služobníkov vytvorilo jadro stavebného tímu, ktorý zmenil niekdajšiu hydinársku farmu na stredisko teokratického vzdelávania. Ďalších 3000 dobrovoľníkov z okolitých zborov pomáhalo počas dovolenky a víkendov a zo zahraničia prišlo na vlastné náklady ešte asi 1500 ďalších — niektorí na niekoľko týždňov, iní na niekoľko mesiacov. Miestni podnikatelia tomu sotva dokázali uveriť a jeden z nich sa osobne vypytoval kolumbijských svedkov i tých zo zahraničia, aby sa presvedčil, či je to naozaj tak. Ďalší podnikateľ, na ktorého hlboko zapôsobilo, čo videl a počul, prijal ponuku biblického štúdia. On i jeho manželka sú teraz pokrstenými svedkami.
Na programe zasvätenia bolo 1500 hostí zo 14 krajín. Medzi nimi bol aj Milton Henschel a Daniel Sydlik z vedúceho zboru. Aké to boli radostné stretnutia! A aká bola radosť z duchovného blahobytu, ktorý Jehova zabezpečil svojim služobníkom v Kolumbii!
Poľsko
V ten istý mesiac, 28. novembra, bola zasvätená ďalšia odbočka, v poľskom Nadarzyne neďaleko Varšavy. Theodore Jaracz z vedúceho zboru, ktorý tu bol pri tejto príležitosti, vyhlásil: „Toto zasvätenie je skutočne historické... Je to prvá nová odbočka, ktorá bola postavená a teraz aj zasvätená na území, ktorému sa kedysi hovorilo ‚za železnou oponou‘. Ale ani táto takzvaná železná opona nemohla zabrániť Jehovovej organizácii v postupe vpred! A dôkaz toho je práve tu!“
Niektorí hostia čakali celé desaťročia na túto udalosť. Boli medzi nimi svedkovia, ktorí napriek ťažkým skúškam verne slúžili Jehovovi 45, 50 alebo i viac rokov. Viacerí z nich vykonávali vyše 40 rokov bételovú prácu v podzemí. V srdci boli hlboko dojatí, keď Zygfryd Adach, koordinátor výboru odbočky, povedal: „Milovaní, veľmi ste sa namáhali, aby ste sa podieľali na práci Božej organizácie pri rozdeľovaní duchovného pokrmu v ťažkých časoch, ba aj v nesmierne ťažkých časoch. Po rokoch strávených vo väzení ste sa často ochotne ponúkali pokračovať v diele. Niekedy sa to opakovalo štyrikrát, päťkrát, ba i viackrát. Všetci si pamätáme na ten čas, a preto s úplným presvedčením citujeme slová zo 124. žalmu: ‚Keby sa nebolo ukázalo, že Jehova je za nás, keď ľudia povstali proti nám, tak by nás boli zaživa pohltili... Nech je požehnaný Jehova, ktorý nás nedal za korisť ich zubom. Naša duša je ako vták, ktorý unikol z pasce vtáčnika. Pasca je rozbitá a my sme unikli.‘“ — Žalm 124:2–7.
Keď bolo oznámené, že sa bude stavať odbočka, reakcia bola spontánna. Zbory prinášali uhlie a drevo, chladničky, zásoby potravín a náradie. Bratia a sestry s kvalifikáciou v rôznych remeslách a profesiách horlivo ponúkali svoje služby. Boli medzi nimi vekom starší, ktorí strávili celé roky vo väzení. Aj mnohí mladí sa ochotne ponúkli. Z desiatich krajín prišli medzinárodní služobníci. Znova a znova boli srdcia pracovníkov napĺňané vzrušením, keď videli dôkazy Jehovovho vedenia a žehnania. Príkaz „zastaviť prácu“ vydaný obecnou radou bol zrušený. Zdanlivo nedosiahnuteľný materiál bol získaný. Už po dvoch rokoch a šiestich mesiacoch od získania stavebného povolenia sa miesto zdevastovaného motela zmenilo na príťažlivý komplex budov poľskej odbočky.
Nový Zéland
Za šesť rokov odvtedy, čo bola zasvätená nová odbočka na Novom Zélande, sa tam počet hlásateľov Kráľovstva zvýšil o vyše 30 percent. Aby bolo možné postarať sa o ich potreby, priestory odbočky museli byť rozšírené. No nielen preto. Ako bolo vysvetlené v programe zasvätenia, vyše polovice nových kancelárií sa bude používať pre prekladateľskú prácu, lebo literatúra sa tam prekladá do samojčiny, maorčiny, rarotongčiny a do jazyka niue, aby z nej mali úžitok ľudia na rôznych ostrovoch južného Tichomoria. A tak 27. februára 1993 boli zasvätené nové budovy kancelárií a služieb, ako aj ďalšia ubytovňa.
Pri tejto príležitosti bol prítomný Lloyd Barry, člen vedúceho zboru, ktorý na Novom Zélande vyrastal a tam aj začínal slúžiť Jehovovi. Prítomní boli všetci členovia rodiny bétel i stavbárskej rodiny, ako aj cestujúci dozorcovia s manželkami. Boli tam aj hostia zo susedných krajín južného Tichomoria. Väčšinou tam však boli obyvatelia Nového Zélandu, ktorí boli pokrstení pred rokom 1955. Jeden z rečníkov poukázal na to, že práve títo starší vykonávali prácu, ktorou bol položený základ pre to, čo sa odohráva na tomto programe zasvätenia. Akí sú však vďační za vynikajúcu podporu a tvrdú prácu tých, ktorí sa k nim neskôr pripojili v chvále Jehovu!
Portoriko
Budovy odbočky v Portoriku, postavené pred 24 rokmi, boli už dlhý čas preplnené. Počet zvestovateľov na tomto ostrove sa zvýšil z 5400 v roku 1969 na vyše 25 000 v čase, keď bola zasvätená nová odbočka — 17. apríla 1993. Výsledkom štvorročnej tvrdej práce tisícov bratov a sestier je veľmi pekný komplex budov v prostredí pripomínajúcom raj.
Tí, ktorí sa zúčastnili tohto programu, považovali za zvláštnu výsadu skutočnosť, že pri tejto príležitosti mali ako rečníkov Karla Kleina a Alberta Schroedera z vedúceho zboru, ako aj ďalších zástupcov z Brooklynu. Nové priestory boli odovzdané do užívania už v týždni pred zasvätením; konal sa tam seminár, ktorého sa zúčastnili zástupcovia 14 odbočiek. Po zasvätení sa do týchto nových priestorov presťahovalo z Brooklynu španielske prekladateľské oddelenie so svojím medzinárodným pracovným tímom.
Zambia
Týždeň po zasvätení odbočky v Portoriku bol v Zambii zasvätený nový komplex 13 budov odbočky na okraji Lusaky. Prečo práve tam?
Semená biblickej pravdy boli v tejto krajine zasiate už v roku 1911. Do roku 1924 boli vytvorené malé študijné skupiny. Teraz je v Zambii 80 488 zvestovateľov v 1993 zboroch a na Pamätnej slávnosti v roku 1993 bolo 362 204 prítomných. Je to úrodné pole pre rozmach Kráľovstva.
Budovu novej zambijskej odbočky bolo možné postaviť vďaka medzinárodnej spolupráci, ktorá je pre Jehovovu organizáciu typická. Projekčné a inžinierske práce sa robili v kanceláriách Spoločnosti v Spojených štátoch, v Európe a v Japonsku. Žeriavy darovali bratia z Ameriky. Rádiové zariadenie, ktoré umožnilo inštaláciu telefónov, bolo poslané ako dar z Nového Zélandu. Jediným stavebným materiálom, ktorý bol ľahko dostupný z miestnych zdrojov, bol piesok, cement, kamene a drevo. No v priemere raz do týždňa boli posielané z Južnej Afriky dve nákladné autá s ďalším materiálom — tam a späť to bolo 3500 kilometrov. Zambijskí svedkovia z celého srdca vynakladali svoje sily a prostriedky, aby sa práca dokončila. Na programe zasvätenia boli aj Milton Henschel a Theodore Jaracz z vedúceho zboru, aby sa spolu so zambijskými bratmi zúčastnili tejto radostnej udalosti.
Maďarsko
Pre našich bratov v Maďarsku bol mimoriadne šťastným dňom 31. júl, keď Lyman Swingle z vedúceho zboru zasvätil novopostavené zariadenia pre ubytovanie ďalších pracovníkov a pre prekladateľské oddelenie. Boli postavené už za päť mesiacov za pomoci miestnych zborov, ako aj svedkov z ďalších ôsmich krajín. Ich dokončenie oznámila Maďarská národná spravodajská agentúra.
Po desaťročiach tvrdého prenasledovania boli Jehovovi svedkovia v Maďarsku zákonne uznaní v roku 1989. V tom roku podal správu o účasti na zvestovateľskej službe vrcholný počet 9990 zvestovateľov. Odvtedy Jehovovi svedkovia v Maďarsku venovali zvestovateľskej službe vyše 8 300 000 hodín a počet hlásateľov Kráľovstva sa zvýšil na 14 347.
Veľká Británia
Prvá kancelária odbočky spoločnosti Watch Tower bola zriadená v Londýne v roku 1900. Jej priestory museli byť veľa ráz rozširované. Posledné rozšírenie, továrenský a administratívny komplex s celkovou plochou 18 600 štvorcových metrov, bolo zasvätené 7. augusta 1993.
Továrenské budovy v zadnej časti stavebnej parcely boli s využitím metódy stavania z betónových stenových panelov, vyrábaných priamo na stavenisku, postavené už za 17 mesiacov. Na tejto práci sa podieľalo asi 5000 dobrovoľníkov. Administratívny blok je postavený z tehál. Bolo pritom použitých asi 133 000 tehál. Koľko murárov bolo potrebných na túto prácu? Len sedem sestier a dvaja bratia, ktorí tú prácu riadili. Istý dodávateľ, ktorý prišiel na stavenisko, neveriacky krútil hlavou, keď sa dozvedel, kto robil túto prácu.
Na programe zasvätenia sa zúčastnil aj Albert Schroeder z vedúceho zboru. Potešil poslucháčov rozprávaním podrobností o raste diela Kráľovstva v Británii od roku 1937, keď bol vyslaný na Britské ostrovy, aby dozeral na dielo a povzbudil najmenej 1000 bratov, aby sa prihlásili za priekopníkov. Aké radostné je vedieť, že teraz je v Británii 127 395 hlásateľov Kráľovstva a priemerne 12 803 z nich je každý mesiac v priekopníckej službe.
Prekladateľské služby
Vedúci zbor sa veľmi zaujíma o každú činnosť, ktorá je nutná, aby bol veľký zástup skutočne vybratý zo „všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“, ako to hovorí Biblia. (Zjav. 7:9) Uskutočnenie tejto úlohy je predmetom modlitieb vo svetovom ústredí i medzi Jehovovými služobníkmi po celom svete. Dostať sa k ľuďom všetkých týchto skupín je obrovská úloha, ktorá môže byť úspešne dovŕšená iba s Jehovovým duchom.
Prekladanie Biblie a biblickej literatúry v tom zohráva dôležitú úlohu. Je možné dostať sa k ľuďom bez literatúry v ich vlastnom jazyku? Áno, je to možné, ale účinnosť diela kázania a robenia učeníkov je oveľa vyššia, keď je k dispozícii literatúra v materinskom jazyku tých ľudí.
V súčasnosti máme prinajmenšom niektoré súčasné publikácie v 236 jazykoch. Strážna veža sa pravidelne tlačí v 116 jazykoch. V priebehu minulého roku boli posilnené mnohé prekladateľské tímy, ktoré prekladajú do jazykov, v ktorých sa vydávajú časopisy, a boli školení aj tí, ktorí prekladajú do ďalších 70 jazykov. Sú medzi nimi jazyky, ktorými sa hovorí vo východnej Európe, v južnej Ázii a v Afrike, v indiánskych kmeňoch Južnej Ameriky a v národoch tichomorských ostrovov. K vytváraniu takýchto tímov patrí aj vyhľadávať a školiť prekladateľov, kontrolórov prekladu a korektorov a poskytovať im potrebné vybavenie. Každý z nich musí byť oddaným kresťanom, dobrovoľníkom, ktorý sa dokáže dať k dispozícii pre takúto prácu.
Prirodzene, sú ešte ďalšie jazyky, ktorým treba venovať pozornosť; mnohými z nich hovorí viac ako milión ľudí. Zodpovední bratia sa stále snažia vyhľadávať a školiť prekladateľov a poskytovať im potrebné vybavenie — ak je to nutné, vytvárať aj nové znakové fonty a počítačové programové prostriedky pre ne. Keď sa pozeráme na to, čo Jehova už urobil, máme dôveru, že bude poskytovať všetko, čo je potrebné, aby sa dielo vykonalo v čase, ktorý ešte zostáva. Je výsadou byť pritom jeho spolupracovníkmi. — 1. Kor. 3:9.
Škola služobného vzdelávania prebiehala na šiestich svetadieloch
Škola Gileád je v činnosti už 50 rokov a jej absolventi sa podieľali na podporovaní záujmov Kráľovstva vo vyše 200 krajinách. Aká veľkolepá ‚hromada svedectva‘ je výsledkom práce týchto obetavých Jehovových služobníkov!
Výsledkom školy služobného vzdelávania, ktorá poskytuje špecializované školenie v intenzívnom dvojmesačnom kurze, bolo viac pomoci poskytnutej pre uspokojovanie naliehavých potrieb. V uplynulom služobnom roku poskytlo 29 tried tejto školy cenné školenie viac ako 684 starším a služobným pomocníkom. Triedy tejto školy boli v Japonsku, v Nigérii, v Spojených štátoch a na území latinskoamerických odbočiek, kde sa prihlásili študenti zo 16 krajín hovoriaci po španielsky. Škola v Austrálii priniesla úžitok bratom, ktorí prišli z Fidži, Papuy-Novej Guiney, Nového Zélandu, Šalamúnových ostrovov a zo Západnej Samoy. Na piatich miestach v Európe sa školili bratia z 12 krajín.
V mnohých zboroch chýbajú bratia, ktorí by sa ujímali vedenia. Je to tak najmä v Latinskej Amerike, kde vo veľkom zbore je možno iba jeden alebo dvaja starší a približne toľko služobných pomocníkov. Tam, kde boli absolventi školy služobného vzdelávania pridelení slúžiť v oblastiach zvláštnej potreby v ich rodnej krajine, sa zvýšila zvestovateľská činnosť, výrazne to povzbudilo k priekopníckej službe, najmä mladších, a bola venovaná väčšia osobná pozornosť mnohým novým, ktorí prichádzajú.
Značný počet tých, ktorí absolvujú túto školu, ovláda cudzie jazyky. Preto najmä v Európe a v Spojených štátoch sú takíto bratia používaní v arabských, čínskych, chorvátskych, francúzskych, talianskych, japonských, kórejských, ruských, španielskych, tureckých a vietnamských jazykových skupinách a zboroch. Je to veľká pomoc.
Mnohí absolventi, ktorí mohli prijať zahraničné pridelenie, boli poslaní do východnej Európy, do niektorých častí Afriky a na Ďaleký východ, aby slúžili v odbočkách, ako misionári, zvláštni priekopníci alebo cestujúci dozorcovia. Aj takýmto spôsobom škola prispela k postupu diela Kráľovstva.
O týchto slobodných starších a služobných pomocníkoch, ktorí sa ochotne dali k dispozícii, možno naozaj povedať, že ich úsilie prináša ovocie. Nachádzajú sa v ‚spoločnosti mladých mužov, ktorí sú ako kvapôčky rosy‘, opísanej v Žalme 110:3.
Prichádzame k ľuďom všetkých národností
V niektorých krajinách je rozľahlé územie, na ktorom sa nevykonáva pravidelná kazateľská činnosť. Takéto územie je aj v krajinách, ktoré nerady prijímajú misionárov. V posledných rokoch sa však milióny ľudí z týchto krajín prisťahovali do krajín, kde Jehovovi svedkovia pravidelne vykonávajú intenzívnu kazateľskú službu. Zvestovatelia zistili, že zahraničné misionárske polia vlastne samy prichádzajú k nim. A keď sú ľudia mimo silného tlaku ich domovského spoločenstva, niektorí z nich s radosťou študujú Bibliu. Na mnohých miestach sa prisťahovalecké pole ukázalo ako najúrodnejšie.
Odbočka na Cypre podáva správu: ‚Tu na Cypre sa nám otvára nový obvod. Stretávame sa so záujemcami z Libanonu, Sýrie, Iránu, Bulharska, Rumunska, Ruska, bývalej Juhoslávie, Filipín i odinakiaľ. Títo ľudia, ktorí sem prišli pracovať a začať nový život, sú často ochotnejší počúvať než iní.‘
Isté dievča z Mongolska sa počas štúdia na vysokej škole vo východnom Nemecku zoznámilo s mladým mužom z Guayany a vydalo sa zaňho. Neskôr si v Guayane začali čítať niektoré publikácie spoločnosti Watch Tower, požiadali o domáce biblické štúdium a v roku 1993 boli pokrstení. Ich deti sú tiež zvestovateľmi dobrého posolstva. A matka sa horlivo delí o posolstvo o Kráľovstve so svojimi príbuznými i s ďalšími ľuďmi v Mongolsku.
V Anglicku sa bratia učia rozširovať svoju činnosť, aby mohli pomáhať pri uspokojovaní duchovných potrieb ľudí z iných krajín. V Londýne sa teraz pravidelne konajú zhromaždenia v 8 jazykoch. Zbory v Kanade slúžia potrebám 11 jazykových skupín a niektoré zhromaždenia sa konajú ešte v ďalších štyroch jazykoch. Úrodné pole je medzi prisťahovalcami hovoriacimi po rusky, ako aj medzi tisícami Orientálcov, ktorí sa usídlili v Kanade v nedávnych rokoch.
Mnohí ľudia, v snahe uniknúť drsným pomerom vo svojej domovine, pricestovali do Nórska i do ďalších krajín. Bratia v Nórsku začali vykonávať zvláštne návštevy všetkých miest, kde sú ubytovaní títo utečenci.
Aj v Izraeli prisťahovalectvo otvorilo nové pole na vydávanie svedectva. Veľa ľudí prišlo z bývalého Sovietskeho zväzu a pekný počet z nich prejavuje záujem o pravdu.
Sú aj v tvojom obvode ľudia, ktorí nehovoria miestnym jazykom? Čo robíš pre to, aby si sa s nimi podelil o posolstvo o Kráľovstve? Jehovovou vôľou je, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. — 1. Tim. 2:3, 4.
[Obrázok na strane 4]
Štadión Lokomotívy v Moskve, kde bolo 23 743 účastníkov medzinárodného zjazdu Jehovových svedkov
[Obrázky na strane 5]
Verejnosť ochotne prijímala biblické traktáty a mnohí ľudia sa hneď zastavovali, aby si ich prečítali
[Obrázky na strane 6]
Ako mladá žena spoznala pravdu od nemeckých svedkýň v ženskom koncentračnom tábore v Ravensbrücku v roku 1944
Prvý raz počul o pravde v roku 1942 v Besarábii (terajšie Moldavsko); pre svoju vieru bol opakovane zatýkaný; teraz je krajským dozorcom
Štadión v Kyjeve, kde bolo 64 714 prítomných a 7402 bolo pokrstených v bazénoch, ktoré vidno v popredí
[Obrázok na strane 9]
Členovia vedúceho zboru spolu s personálom odbočiek na seminári vo Wallkille v Spojených štátoch
[Obrázok na strane 12]
Auto Watch Tower s materiálnou pomocou, Monrovia, Libéria
[Obrázok na strane 15]
Nedávno postavená zjazdová sála v Igiedume v Nigérii
[Obrázky na strane 17]
Nová zjazdová sála Jehovových svedkov v Riu de Janeiro, Brazília
[Obrázok na strane 19]
Nová kancelária a tlačiareň vo Facatativá v Kolumbii
[Obrázok na strane 20]
Rozšírené priestory odbočky na Novom Zélande
[Obrázky na strane 21]
Hore Zambia; v strede Portoriko; vpravo Maďarsko
[Obrázok na strane 22]
Poľská odbočka v Nadarzyne neďaleko Varšavy
[Obrázok na strane 27]
Pristavované budovy odbočky v Londýne v Anglicku