Vrcholné udalosti minulého roka

Svetové ústredie sa sťahuje

V júli 2009 kúpili Jehovovi svedkovia pozemok v štáte New York s cieľom presťahovať tam svoje svetové ústredie. Pozemok má rozlohu 102 hektárov a nachádza sa asi 80 kilometrov severozápadne od terajšieho sídla ústredia, ktoré je od roku 1909 v newyorskom Brooklyne.

V nových priestoroch bude žiť a pracovať asi 800 bételitov. Bude tam kancelárska budova, budova oddelenia služieb, budovy oddelenia údržby a štyri obytné budovy. Plánuje sa aj zriadenie jednoduchého múzea, ktoré bude približovať novodobú históriu Jehovových svedkov.

Budovy zaberú asi 18 hektárov. Zvyšok kúpeného pozemku, kde sú lesy a mokrade, zostane nezastavaný. Pozemok bude ladiť s lesnatým charakterom okolia a neplánuje sa s vytváraním veľkých trávnatých plôch. Architekti navrhli budovy tak, aby boli energeticky úsporné, vďaka čomu budú mať minimálny vplyv na životné prostredie a nízke prevádzkové náklady. Napríklad na strechách budov budú vysadené odolné a nenáročné rastliny, ktoré budú zadržiavať zrážky a zároveň pomôžu udržiavať stabilnú teplotu vnútri budov. Kancelárske budovy sú navrhnuté tak, aby sa v nich čo najlepšie využívalo prirodzené svetlo. V projekte sa pamätalo aj na hospodárne využívanie vody.

Čo dalo podnet na presťahovanie? Jedným z dôvodov bolo, že Biblie a biblická literatúra sa už netlačia výlučne v Brooklyne, ako to bolo kedysi, ale aj v odbočkách v iných častiach sveta. Ďalším dôvodom bolo, že tlač a oddelenie expedície boli v roku 2004 presunuté z Brooklynu asi 145 kilometrov na severozápad do Wallkillu v štáte New York. A svoju úlohu zohrali i vysoké náklady na prevádzku a údržbu starých budov nachádzajúcich sa na rôznych miestach v Brooklyne. Presťahovaním sa do jedného komplexu budú môcť svedkovia efektívnejšie využívať darované prostriedky.

Zlučovanie odbočiek

Od septembra 2012 je takmer 30 odbočiek Jehovových svedkov zlúčených do väčších odbočiek, ktoré teraz majú dohľad nad zvestovateľskou činnosťou na danom území. Aké sú hlavné dôvody týchto zmien? Uvádzame dva z nich.

1. Vďaka technike sa práca zjednodušila. V posledných rokoch nastal pokrok v komunikačnej a tlačiarenskej technike, a tak v niektorých odbočkách už nebolo potrebných toľko pracovníkov. Vo väčších odbočkách sa tým uvoľnili ubytovacie kapacity, ktoré sa dali využiť na ubytovanie niektorých pracovníkov z menších odbočiek.

Teraz sa o biblickú vzdelávaciu činnosť starajú skúsení svedkovia vo väčších odbočkách. Napríklad dohľad nad zvestovateľským dielom v Guatemale, Hondurase, Kostarike, Nikarague, Paname a Salvádore prevzala mexická odbočka a odbočky v uvedených krajinách boli zatvorené. Z týchto šiestich odbočiek sa 40 bételitov presunulo do mexickej odbočky a takmer sto ich zostalo vo svojej krajine, kde začali s priekopníckou službou.

Ďalší v týchto stredoamerických krajinách pokračujú v práci v prekladateľských kanceláriách pod dohľadom mexickej odbočky. Napríklad v Paname asi 20 bételitov prekladá naše publikácie do jazykov pôvodného obyvateľstva. V Guatemale prekladá 16 svedkov publikácie do štyroch tamojších jazykov. Po tejto reorganizácii sa počet bételitov v Strednej Amerike znížil z 300 na necelých 80.

2. Viac bratov sa môže plnšie venovať zvestovaniu. Vďaka tomuto zlučovaniu sa môžu niektorí bratia, ktorí slúžili v menších odbočkách, teraz celým časom venovať zvestovaniu dobrého posolstva. Medzi nich patrí aj istý brat z Afriky, ktorý napísal: „V prvých mesiacoch nebolo ľahké prispôsobiť sa novým okolnostiam a zmeniť spôsob života. No každodenné zvestovanie mi prináša nevýslovnú radosť a požehnanie. Teraz študujem Bibliu s 20 ľuďmi a niektorí už chodia na zborové zhromaždenia.“

Dlhoročná súčasť Brooklynu

Na streche budovy svetového ústredia Jehovových svedkov viac než 40 rokov dňom i nocou svieti červený nápis „Watchtower“ vysoký 4,6 metra. Nad ním je ukazovateľ času a teploty. Mnohí obyvatelia mesta New York si zvykli, že vďaka tomu môžu rýchlo zistiť, koľko je hodín i stupňov.

Pred vyše 70 rokmi bol na budove iný nápis, ktorého súčasťou bol ukazovateľ času. Dal ho tam nainštalovať ešte predchádzajúci majiteľ. Jehovovi svedkovia po odkúpení budovy v roku 1969 nápis zmenili a postupne mu dali dnešnú podobu.

Tento ukazovateľ bol niekoľkokrát upravovaný, aby bol praktickejší a presnejší. Od polovice 80. rokov 20. storočia ukazuje teplotu nielen vo Fahrenheitoch, ale aj v stupňoch Celzia.

Eboni, ktorá naň vidí z okna svojho bytu v Brooklyne, hovorí: „Je príjemné, že pred odchodom do práce mi stačí pozrieť z okna a hneď viem, koľko je hodín i stupňov. Pomáha mi to sledovať si čas a obliecť sa primerane počasiu.“

Zostane tento ukazovateľ času a teploty na budove aj ďalších 40 rokov? Keďže Jehovovi svedkovia plánujú presťahovať svoje svetové ústredie inam, rozhodnutie bude na budúcom majiteľovi budovy.

Novinka v Manhattane

V novembri 2011 začali Jehovovi svedkovia využívať nový spôsob, ako ľudí v Manhattane oboznámiť s posolstvom Biblie. Južná časť tejto najrušnejšej a najstaršej štvrti New Yorku bola rozdelená na štyri zóny a v každej z nich boli na vybraných miestach zriadené stanovištia, kde sa okoloidúci môžu pristaviť pri stoloch alebo prehľadných stojanoch s pútavou biblickou literatúrou. Pri každom sú im ochotní poslúžiť miestni priekopníci. Väčšina stanovíšť sa nachádza blízko rušných zastávok či staníc, ktorými denne prechádzajú desaťtisíce ľudí.

Na týchto miestach sa môžu ľudia dozvedieť biblické odpovede na mnohé otázky. Ak sa niekto ponáhľa, môže si jednoducho publikáciu vziať so sebou. Literatúra je dostupná vo viacerých jazykoch. Ak nejaká publikácia v požadovanom jazyku nie je k dispozícii, je možné si ju objednať a o niekoľko dní vyzdvihnúť.

Verejnosť i úrady túto iniciatívu svedkov uvítali. Istá policajtka sa vyjadrila: „Prečo ste s tým neprišli už skôr? Veď máte presne to, čo ľudia potrebujú.“ Jeden muž, ktorý sa náhle zastavil, keď zbadal knihu Čo učí Biblia?, povedal, že si v metre všimol, že ľudia si čítajú túto knihu, a premýšľal, odkiaľ ju majú. Teraz to už vie.

Istý mladý muž celých šesť týždňov prechádzal okolo jedného stanovišťa každý deň cestou do práce. Nakoniec sa predsa pristavil a povedal: „Potrebujem pomoc.“ Svedkovia boli radi, že mu ju môžu poskytnúť. Dali mu Bibliu a ukázali mu, ako z nej môže mať úžitok. Viacerí okoloidúci sa zastavujú a radi sa rozprávajú o duchovných témach. V priebehu ôsmich mesiacov 1 748 ľudí vyjadrilo túžbu študovať Bibliu. Do júna 2012 sa vďaka tejto novej forme služby dostalo k ľuďom 27 934 časopisov a 61 019 kníh.

Naše časopisy — menej strán, viac jazykov

Od januára 2013 bol počet strán v Prebuďte sa! a v Strážnej veži pre verejnosť zredukovaný z 32 na 16. Keďže tieto časopisy majú menej strán, je možné ich prekladať do viacerých jazykov. V súčasnosti sa Prebuďte sa! prekladá do 98 jazykov a Strážna veža do 204 jazykov. Študijné vydanie Strážnej veže má naďalej 32 strán.

Niektoré články, ktoré predtým vychádzali v našich časopisoch, sú teraz iba na webovej stránke www.jw.org/sk. Patria k nim napríklad rubriky „Pre mladých“, „Učím sa z Biblie“ a správa o graduácii školy Gileád, ktoré doteraz vychádzali v Strážnej veži pre verejnosť, a rubriky „Rodinný kvíz“ a „Mladí ľudia sa pýtajú“ z Prebuďte sa!

Okrem toho sú na internete aj ďalšie články, ktoré poskytujú jasné a stručné odpovede na otázky o Biblii a o Jehovových svedkoch. Na webovej stránke je dostupná na stiahnutie aj literatúra, ktorá vychádza v tlačenej forme. Používatelia, ktorí majú počítač alebo mobilné zariadenie, sa môžu ľahko dostať k našim publikáciám, ktoré sú na www.jw.org vo vyše 440 jazykoch.

Naša oficiálna webová stránka má novú tvár

Tím asi 40 Jehovových svedkov vo svetovom ústredí v New Yorku posledných niekoľko mesiacov spolupracoval s výtvarným a redakčným oddelením na tom, aby zatraktívnil našu webovú stránku www.jw.org a upravil ju tak, aby sa na nej ľahko orientovalo, či už v počítači, alebo v mobilnom zariadení. Pri úprave tejto webovej stránky tím sledoval nasledujúce dva ciele:

1. Zlúčiť naše webové stránky. Tri webové stránky, ktoré spravovali Jehovovi svedkovia, boli zlúčené do jednej: www.jw.org. Zostávajúce dve stránky, www.watchtower.org a www.jw-media.org, boli zrušené. Toto zlúčenie umožňuje nájsť informácie o nás a od nás na jednom mieste. Na našej stránke je napríklad možné čítať Bibliu a biblické publikácie v mnohých jazykoch alebo si ich vytlačiť, prípadne počúvať ich nahrávky.

2. Doplniť informácie. Naša vynovená webová stránka poskytuje odpovede na biblické otázky, ako aj informácie o zvestovateľskej činnosti, odbočkách, sálach Kráľovstva a zjazdoch Jehovových svedkov. V časti „Správy“ sa dočítate o udalostiach týkajúcich sa našich bratov na celom svete. Na stránke je aj interaktívny materiál určený pre rodiny, mladých i deti.

Každý deň si naše publikácie čítajú na internete státisíce ľudí. Stiahnu si takmer pol milióna audiosúborov, videí v posunkovom jazyku, súborov EPUB či PDF. Denne asi sto ľudí požiada o biblické štúdium.

Dvojmetrová Biblia

Úplný Preklad nového sveta v Braillovom písme — dostupný v angličtine, španielčine a taliančine — má 20 až 28 zväzkov a na poličke vám zaberie minimálne dva metre! Elektronické formáty si na rozdiel od Biblie na papieri s reliéfnymi bodmi nevyžadujú toľko miesta. Elektronické záznamníky s braillovskou klávesnicou umožňujú nevidiacim robiť si poznámky, ako aj mať prístup k informáciám v elektronickej podobe, a to pomocou prídavného zariadenia, ktoré vytvára reliéfne body Braillovho písma. Nevidiaci si tiež môžu vyhľadať a vypočuť rôzne publikácie pomocou čítačov obrazovky, ktoré konvertujú písaný text na hovorené slovo.

Jehovovi svedkovia vydávajú biblické publikácie pre nevidiacich už vyše 100 rokov a v súčasnosti sú dostupné v 19 jazykoch. Hoci nevidiaci, ktorí majú záujem o biblické posolstvo, môžu tieto publikácie dostať bezplatne, mnohí sa za ne rozhodnú dať dobrovoľný finančný príspevok.

Svedkovia vyvinuli počítačový program, ktorý dokáže v mnohých jazykoch prepisovať text do Braillovho písma. Po nastavení prevodovej tabuľky, ktorá obsahuje písmená v danom jazyku aj písmená Braillovej abecedy, je program schopný prepísať text do Braillovho písma. Tento program tiež upraví publikáciu do takého formátu, aby sa nevidiacim ľahko čítala. Vďaka tomuto nástroju bude možné v Braillovom písme vydávať publikácie vrátane Biblie v podstate v každom jazyku, ktorý má zápis Braillovho písma, a to aj v jazykoch, ktoré nepoužívajú latinku.

Keď bola v minulosti na zjazdoch Jehovových svedkov vydaná nejaká nová publikácia, prítomným bolo oznámené, že v Braillovom písme si ju budú môcť objednať neskôr. Minulý rok kancelária odbočky v Spojených štátoch urobila v zboroch prieskum, aby zistila, na ktorý zjazd plánujú nevidiaci ísť a ktorému formátu by dali prednosť (papierovému alebo elektronickému záznamníku či čítaču obrazovky).

Na zjazdy, ktorých sa zúčastnili nevidiaci, boli zaslané výtlačky v Braillovom písme, a tak nevidiaci dostali nové publikácie v tom istom čase ako všetci ostatní. Tí, ktorí si priali elektronické formáty, ich dostali e-mailom týždeň po zjazde.

Jedna nevidiaca sestra sa vyjadrila: „Bolo úžasné, že sme dostali literatúru zároveň s ostatnými. Žalm 37:4 hovorí, že Jehova nám dá, čo si žiada naše srdce. Presne to urobil tento víkend!“ Iný nevidiaci svedok sa od dojatia rozplakal a povedal: „Ďakujem Jehovovi, že sa o nás tak dobre stará.“

Tisíce ľudí sa učia čítať a písať

V roku 2011 Jehovovi svedkovia pomohli viac než 5 700 ľuďom naučiť sa čítať a písať. Tu je správa z niekoľkých krajín.

Ghana: Za uplynulých 25 rokov sme pomohli naučiť sa čítať a písať vyše 9 000 ľuďom.

Mozambik: Za posledných asi 15 rokov sa naučilo čítať viac ako 19 000 ľudí. Patrí k nim aj Felizarda, ktorá povedala: „Som šťastná, že teraz môžem druhým čítať biblické texty. Predtým to bolo pre mňa veľmi ťažké.“

Šalamúnove ostrovy: V správe odbočky sa píše: „V minulosti mnohí žili v izolovaných oblastiach a nemali možnosť chodiť do školy. Okrem toho dievčatá vo všeobecnosti len málokedy dostali vzdelanie. Z kurzov čítania a písania mali preto úžitok zvlášť ženy. Vďaka tomuto kurzu mnohé získali väčšiu sebadôveru.“

Zambia: Od roku 2002 sa v čítaní a písaní zlepšilo takmer 12 000 ľudí. Agnes, ktorá má 82 rokov, hovorí: „Keď bolo oznámené, že zbor bude organizovať kurz čítania a písania, hneď som sa doň prihlásila. Na prvej hodine som sa naučila napísať svoje meno!“

Jehovovi svedkovia prekladajú biblické publikácie asi do 600 jazykov. Preložiť spevník so 135 piesňami je zvlášť náročná úloha. Napriek tomu bol nový spevník Spievajme Jehovovi za tri roky preložený do 116 jazykov. Do ďalších 55 jazykov bola preložená verzia s 55 piesňami. A na preklade spevníka v desiatkach ďalších jazykov sa pracuje.

Prekladatelia piesní majú za cieľ vytvoriť text, ktorý je zmysluplný, pekný a ľahko zapamätateľný. Okrem toho slová piesní na Božiu chválu by mali byť jednoduché, aby ten, kto ich spieva, okamžite pochopil zmysel každej slohy. V každom jazyku musia slová prirodzene zapadať do melódie, aby sa pieseň dobre spievala.

Ako to prekladatelia môžu dosiahnuť? Text piesne nemá byť doslovným prekladom anglického originálu, ale novým textom, ktorý vyjadrí podstatu pôvodnej piesne. Prekladatelia sa dôsledne držia biblickej myšlienky, na ktorej je pieseň založená, no využívajú pritom slovné spojenia, ktoré sú v ich jazyku bežné a ktoré sú ľahko pochopiteľné a zapamätateľné.

Prvým krokom je doslovný preklad anglickej piesne. Potom sa svedok, ktorý je zručný v písaní textov piesní, usiluje na základe tohto prekladu napísať poetický a zároveň zmysluplný text vo svojom jazyku. Prekladatelia spolu s ďalšími spolupracovníkmi potom text znovu upravujú, pričom dbajú na to, aby bol v súlade s Bibliou. Na preloženie spevníka je potrebné obrovské množstvo práce, no Jehovovi svedkovia na celom svete sú nadšení, keď môžu spievať Jehovovi na chválu vo svojom jazyku.

V Biblii bolo predpovedné, že v našich dňoch budú pomazaní pozývať ľudí, aby prišli a vzali si „zadarmo vodu života“. (Zjav. 22:17) Toto pozvanie malo byť predkladané ľuďom „zo všetkých národov a... jazykov“. (Zjav. 7:9) Až donedávna väčšina prekladateľov pracovala v odbočkách, aj keď sa tam nehovorilo jazykom, do ktorého prekladali. Preto pre nich nebolo ľahké udržať si vysokú kvalitu svojho jazyka a zapôsobiť na srdce čitateľov. Teraz sú mnohé prekladateľské tímy presťahované do novozriadených prekladateľských kancelárií, na miesta, kde sa daným jazykom hovorí. To sa v mnohom ukázalo ako požehnanie, ako vidno z nasledujúcich vyjadrení.

Jedna prekladateľka v Mexiku, ktorá prekladá do mayského jazyka, povedala: „Cítila som sa ako malá rastlinka, ktorú vrátili späť do jej prirodzeného prostredia.“ A prekladateľ z južnej časti Ruska sa vyjadril: „Keď sa kancelária nachádza v oblasti, kde sa hovorí jazykom, do ktorého sa prekladá, je to pre prekladateľov raj. Jazyk, ktorý sa používa na internete, v televízii či v knihách, sa značne líši od toho, ako ľudia hovoria v bežnom živote. V našom prípade jediný spôsob, ako dosiahnuť, aby bol preklad prirodzený, je byť v prostredí, kde sa týmto jazykom hovorí.“

Istý prekladateľ do jazyka čiluba, ktorý pracuje v Kongu, skonštatoval: „Hovoríme naším jazykom denne, pri bežných činnostiach — keď nakupujeme, keď sa rozprávame so susedmi, vo zvestovateľskej službe i na zhromaždeniach. Študujeme publikácie, ktoré sme prekladali, a používame ich aj v službe. Tak môžeme na vlastné oči vidieť, či ľudia rozumejú jazyku, ktorý prekladatelia používajú.“

Jeden prekladateľ z Ugandy, ktorý prekladá do jazyka lhukonzo, povedal: „Neviete si ani predstaviť, akí sme šťastní, že môžeme chodiť na zhromaždenia, ktoré prebiehajú v jazyku, ktorým hovoríme a do ktorého prekladáme. Aj zo služby máme väčšiu radosť, lebo sa s ľuďmi rozprávame naším materinským jazykom.“

Úžitok majú aj zbory, do ktorých boli prekladatelia pridelení. Jedna sestra sa o mayských prekladateľoch vyjadrila: „Povzbudzujú nás ľúbeznými slovami a znamenitým príkladom. Je to, akoby nám priniesli kus Bételu, je to naozaj niečo výnimočné.“

Toto opatrenie prinieslo úžitok všetkým. Istý prekladateľ z Kene povedal: „Keďže v jazyku luo je veľmi málo tlačeného materiálu, ľudia tu nikdy ani nesnívali, že by mohli mať vo svojom jazyku publikácie v takej vysokej kvalite. Preto sú mnohí nadšení, keď sa im dostanú do rúk. Je veľmi povzbudzujúce vidieť ich reakcie. Motivuje ma to, aby som vo svojej práci pokračoval a vkladal do nej maximálne úsilie.“

Mnohí prekladatelia predtým roky, ba desaťročia slúžili v odbočkách. Ich príkladný postoj a ochota dávať záujmy Jehovových ovečiek pred vlastné je veľmi cenný a Jehova takýto postoj žehná. Jeden prekladateľ z Južnej Afriky, ktorý prekladá do jazyka xhosa, vyjadril pocity mnohých, keď povedal: „Je vynikajúce, že vedúci zbor rozhodol zriadiť tieto prekladateľské kancelárie. Boli sme v Bételi šťastní, ale v prekladateľskej kancelárii sme ešte šťastnejší.“

„Bratia sa o nás veľmi pekne postarali“

V nedeľu 3. júna 2012 došlo v Nigérii k tragickému leteckému nešťastiu. Lietadlo sa zrútilo na husto obývané predmestie Lagosu, najväčšieho nigérijského mesta. Zahynulo všetkých 153 ľudí na palube a neznámy počet obyvateľov predmestia.

Collins Eweh býval so svojou rodinou na najvyššom poschodí trojposchodového obytného domu, do ktorého lietadlo narazilo. V čase nešťastia bola celá rodina na zhromaždení v sále Kráľovstva.

Počas štúdia Strážnej veže, asi okolo pol štvrtej, si Collins a jeho manželka Chinyere všimli, že sa im niekoľkokrát niekto pokúša dovolať. Len čo sa zhromaždenie skončilo, Chinyere zavolala späť. Susedia jej povedali, že ich dom je v plameňoch. Keď Ewehovci prišli domov, videli, že lietadlo muselo naraziť do ich domu a potom dopadlo na jednu z blízkych budov, kde ho zachvátili plamene.

„Ak by sme boli doma, už by sme nežili,“ hovorí Chinyere. „Po tejto tragédii nám zostalo len to, čo sme mali na sebe, ale boli sme nažive. Krajský dozorca hneď zriadil výbor núdzovej pomoci a bratia sa o nás veľmi pekne postarali. Sme za to nesmierne vďační.“

Collins hovorí: „Moji príbuzní, ktorí boli proti tomu, že som svedok, zmenili názor. Jedna príbuzná mi povedala: ‚Ten tvoj Jehova naozaj vypočúva modlitby. Drž sa svojho Boha, lebo ti pomáha.‘ Ďalšia mi povedala: ‚Tak ako si svojmu Bohu slúžil doteraz, celou dušou v tom pokračuj.‘ V tom všetkom sme videli Jehovovu ruku. Som veľmi šťastný.“

Parlament schválil zákon o registrácii

Dňa 27. februára 2012 parlament v Maďarsku prijal dodatok cirkevného zákona, ktorým boli Jehovovi svedkovia uznaní ako registrovaná náboženská spoločnosť. Tento právny štatút veľmi pomôže pri zvestovaní dobrého posolstva v Maďarsku. Oslobodzuje tiež organizáciu od dane a umožňuje jej prijímať finančné dary a vykonávať pastoračné návštevy v nemocniciach a väzniciach.

Pamätná slávnosť na nezvyčajnom mieste

Jeden zvláštny priekopník, ktorý slúži v meste Rundu v Namíbii, podal zaujímavú správu o Pamätnej slávnosti v neďalekej dedine. Keďže viacerí jej obyvatelia prejavili záujem o pravdu, bratia rozhodli, že sa Pamätná slávnosť bude konať tam, a to prvý raz v miestnom bantuskom jazyku rumanyo. Tento priekopník napísal: „Bolo to nádherné: Pod holým nebom, pri splne mesiaca a svetle petrolejových lámp a dvoch svetiel napájaných z batérie.“ Všetci zhromaždení sa v tomto prostredí cítili blízko pri Jehovovi. Jediný zvestovateľ, ktorý žije v tejto oblasti, začal zvestovať len v marci, no na Pamätnej slávnosti sa zúčastnilo 275 ľudí!

Devätnásty november 2011 sa zapísal do histórie teokracie v Stredoafrickej republike a Čade ako výnimočný deň. V ten deň sa 269 bratov a sestier zhromaždilo pred novopostavenou odbočkou v Stredoafrickej republike. Bratia sa veľmi tešili, že mohli privítať brata Samuela Herda, člena vedúceho zboru, ktorý prišiel, aby tento nový komplex Bételu zasvätil Jehovovi. Prvou časťou programu bol prierez históriou zvestovateľského diela v týchto krajinách. V Stredoafrickej republike sa zvestovať začalo v roku 1947 a v Čade v roku 1959. Potom si mohli prítomní vypočuť niečo o priebehu výstavby a ďalších súvislostiach spojených s výstavbou týchto budov. Po odovzdaní pozdravov z viacerých krajín brat Herd predniesol prejav zasvätenia. V nových priestoroch sa nachádza 22 izieb, kuchyňa, jedáleň a práčovňa, ktoré zodpovedajú aktuálnym potrebám rodiny Bétel. Okrem toho je tu osem kancelárií pre prekladateľov, recepcia, ďalšie kancelárske priestory i priestory pre expedičné oddelenie. Rodina Bétel, ktorú tvorí 42 členov, sa teší, že bude môcť pracovať v týchto nových priestoroch.

Sobota 26. mája 2012 sa stala míľnikom v histórii Jehovových svedkov v Konžskej demokratickej republike. Po ôsmich rokoch výstavby a renovácie tu boli zasvätené priestory odbočky. Bola to jedinečná udalosť, lebo hoci kancelária odbočky v Kongu existuje už takmer 50 rokov, program zasvätenia sa v tejto krajine konal prvý raz. Prejav zasvätenia predniesol v priestoroch odbočky Geoffrey Jackson, člen vedúceho zboru, a vypočulo si ho 2 422 prítomných, z ktorých väčšina bola pokrstená pred viac než 40 rokmi. Bolo tu 117 hostí z 23 krajín. Niekoľko misionárov, ktorí pred mnohými rokmi slúžili v tejto krajine, sa s poslucháčmi podelilo o povzbudzujúce skúsenosti. Všetci boli nadšení a šťastní, že tieto budovy sa budú používať výlučne na uctievanie Jehovu.

Dňa 30. júna 2011 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že vláda Francúzska porušila práva Jehovových svedkov, keď uvalila 60-percentnú daň na všetky dary venované spoločnosti Jehovových svedkov vo Francúzsku v rokoch 1993 až 1996. Súd najskôr vyzval obe strany, aby záležitosť zmierlivo urovnali. Vláda však trvala na tom, že táto daň bola legálna, a tak zmierlivé vyrovnanie nebolo možné. Preto Európsky súd rozhodnutím vyneseným 5. júla 2012 nariadil, aby francúzska vláda „všetky následky“ tejto dane odstránila. Vláda teda musí svedkom vrátiť 4 590 295 eur, ktoré boli skonfiškované v čase, keď bola daň v platnosti (plus úroky za obdobie od zhabania peňazí), a okrem toho zaplatiť aj 55 000 eur za súdne trovy.

Mnohí verní Jehovovi služobníci v Eritrei boli pre svoj neutrálny postoj zbavení občianstva. (Iz. 2:4) Za uplynulých 17 rokov bolo veľa svedkov zatknutých a v súčasnosti je vo väzení asi 50 bratov a sestier, medzi nimi aj ženy v pokročilom veku a malé deti, dokonca len dvojročné. Žiaľ, väznenie si v júli 2011 vyžiadalo už aj prvú obeť. Je ňou brat Misghina Gebretinsae. Pred svojou smrťou bol týždeň väznený na samotke, ktorou bol plechový kontajner. Brat údajne zomrel za „záhadných“ okolností. Naši bratia sa naďalej usilujú stretnúť s úradmi, aby im pomohli pochopiť, že to, že nebojujeme a túžime zostať neutrálni, nie je vyjadrením neúcty voči eritrejskej vláde.

Jehovovi svedkovia v Indii sa vo zvestovateľskej službe naďalej stretávajú s davovým násilím. Muži, ženy i deti a dokonca aj jedna 60-ročná stará mama s 18-mesačným vnúčaťom sa stali terčom slovných i fyzických útokov. Niektorým strhli z tela šaty a dokonca sa im vyhrážali smrťou. Keďže polícia proti tomu nezakročila a prejavila voči svedkom predsudky, prenasledovanie svedkov sa ešte zintenzívnilo. Polícia namiesto toho, aby obžalovala útočníkov, uväznila na základe falošných obvinení svedkov. Zatknutí často čelia slovným i fyzickým útokom zo strany polície, je im odopieraná lekárska starostlivosť, jedlo i voda, a ak chcú byť prepustení na kauciu, často sa od nich požadujú neprimerané sumy. Potom ich čakajú roky súdnych procesov a kým nie sú zbavení viny, sú považovaní za zločincov. Na Národný výbor pre ľudské práva bolo podaných viacero sťažností týkajúcich sa porušovania ľudských práv v nádeji, že to pomôže zlepšiť situáciu našich bratov.

V novembri 2011 ESĽP dospel k jednohlasnému rozhodnutiu, že Turecko porušilo právo na slobodu svedomia Yunusa Erçepa, Jehovovho svedka, ktorý bol uznaný za vinného a uväznený za to, že z dôvodu svedomia odmietol nastúpiť na vojenskú službu. Od marca 1998 brat Erçep dostal povolávací rozkaz 39-krát a obžalovaný bol viac než 30-krát. Bol pokutovaný, väznený a dokonca umiestnený na psychiatrickú kliniku pre údajnú „náboženskú paranoju“.

V októbri 2004 brat Erçep podal sťažnosť na ESĽP. Tento súd dospel k záveru, že „žiadateľ ako jeden z Jehovových svedkov sa nesnažil byť oslobodený od vojenskej služby s cieľom získať osobné výhody alebo úľavy, ale na základe svojho úprimného náboženského presvedčenia“.

Feti Demirtaş je ďalší Jehovov svedok, ktorý v Turecku odmietol nastúpiť na vojenskú službu, keď v roku 2005 dostal povolávací rozkaz. Bol zatknutý, bitý, obžalovaný a 554 dní väznený. Prepustený bol v júni 2007. Keďže brat Demirtaş nebol ochotný dopustiť sa kompromisu vo svojom presvedčení založenom na Biblii, bola pripravená lekárska správa, ktorá mala dokazovať, že je mentálne chorý. ESĽP vo svojom rozhodnutí proti Turecku uviedol, že turecké úrady s bratom Demirtaşom neľudsky zaobchádzali a že bolo porušené jeho právo na slobodu svedomia.

Spomenuté dve rozhodnutia ESĽP nasledovali krátko po prelomovom rozhodnutí z júla 2011 (Bajatjan verzus Arménsko), v ktorom Veľký senát ESĽP potvrdil, že Európsky dohovor zaručuje právo na odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia. Tieto verdikty sú záväzné pre všetkých členov Rady Európy vrátane Turecka.

ESĽP vyniesol rozsudky proti Arménsku aj v januári 2012 v prípadoch Bucharatjan verzus Arménsko a Caturjan verzus Arménsko, v ktorých potvrdil, že Arménsko porušilo náboženskú slobodu týchto dvoch Jehovových svedkov, ktorí z dôvodu svedomia odmietli vojenskú službu. Pri vynesení týchto rozsudkov sa súd odvolal na precedentné rozhodnutie v prípade Bajatjan verzus Arménsko.

Napriek týmto významným rozsudkom arménska vláda naďalej odpieračov z dôvodu svedomia súdne stíha, uznáva za vinných a väzní. Hoci v marci 2012 arménska vláda schválila pozmeňovací návrh k zákonu o náhradnej vojenskej službe, parlament ho doteraz neprerokoval. Dúfame, že arménska vláda uvedie tieto rozsudky ESĽP do platnosti a bratia, ktorí sú ešte stále väznení ako odpierači z dôvodu svedomia, budú prepustení.

Jehovovi svedkovia v Azerbajdžane naďalej čelia prenasledovaniu zo strany vlády. Bežné sú razie na náboženských zhromaždeniach a následné zatýkanie, cenzúra náboženskej literatúry, deportácia zahraničných svedkov a fyzické i slovné útoky zo strany polície. Okrem toho hrozí, že organizácia bude ako právny subjekt zrušená. Po tom, čo Štátny výbor pre náboženstvá zamietol žiadosť svedkov o opätovnú registráciu, polícia ešte vo väčšej miere prerušuje pokojné zhromaždenia svedkov, bráni im vo zvestovateľskej službe a obmedzuje dovoz a distribúciu biblickej literatúry. Súdy vysokými sumami pokutujú zvestovateľov za šírenie biblickej literatúry i za účasť na náboženských zhromaždeniach. Napríklad jedna sestra musela zaplatiť 1 909 amerických dolárov za to, že sa zúčastnila na zhromaždení v meste Gäncä. Keďže takéto sankcie sú porušením práva na slobodu uctievania, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ľudských právach, na ESĽP bolo podaných množstvo sťažností v nádeji, že to pomôže ukončiť prenasledovanie a obťažovanie Jehovových svedkov v Azerbajdžane.

Polícia a bezpečnostné zložky v rôznych častiach Ruska naďalej obťažujú a prenasledujú Jehovových svedkov a vyvíjajú na súdy nátlak, aby bránili svedkom v slobode uctievania. Na základe všeobecne kritizovaného zákona o extrémizme ruské súdy označili najmenej 64 publikácií Jehovových svedkov za extrémistické. Nedávno jeden z prokurátorov požadoval, aby bola za extrémistickú označená aj publikácia Uč sa od Veľkého Učiteľa, kniha o Ježišovi Kristovi určená pre deti. V mnohých častiach Ruska súdy zablokovali prístup na oficiálnu webovú stránku Jehovových svedkov. Okrem toho povolili polícii a bezpečnostným zložkám tajne sledovať členov zboru, k čomu patrí robenie tajných videonahrávok a cenzúrovanie pošty. To vedie k tomu, že polícia pravidelne vypočúva susedov, ktorí sú zaujatí proti svedkom, robí v domovoch svedkov razie a konfiškuje náboženskú literatúru, ako aj iné osobné veci. Sú známe prípady, že svedkovia boli zatknutí len tak z ničoho nič, keď išli po ulici, riadili auto alebo vystúpili z vlaku. Polícia narúša kresťanské zhromaždenia a starší sú súdne stíhaní za vykonávanie pastierskej činnosti v zbore. V niektorých oblastiach sa prokurátori snažia dosiahnuť, aby súdy nariadili likvidáciu miestnych náboženských organizácií Jehovových svedkov.

V máji 2012 bolo v meste Taganrog 17 svedkov obvinených z organizovania kriminálnej činnosti a účasti na nej, a to len preto, že vykonávali náboženskú činnosť v súlade so svojou vierou. Práve v tomto regióne súd v roku 2009 na základe obvinenia z extrémizmu nariadil zrušiť miestnu náboženskú organizáciu Jehovových svedkov a zhabať sálu Kráľovstva. Keďže svedkovia sa už nemohli zhromažďovať vo svojej sále, začali sa stretávať v domácnostiach alebo v prenajatých priestoroch. No teraz sa úrady snažia zabrániť svedkom v akomkoľvek organizovanom uctievaní. V júli 2012 jedna manželská dvojica priekopníkov slúžiaca v sibírskom meste Čita bola uznaná za vinnú za podnecovanie k nenávisti preto, že šírili údajne extrémistickú literatúru, konkrétne knihu Čo učí Biblia? Obaja boli odsúdení na 200 hodín nútených prác. Proti tomuto rozsudku sa odvolali.

Napriek tomu, že Jehovovi svedkovia dosiahli na ESĽP dve jednoznačné víťazstvá — a to v kauzách Kuznecov a ďalší verzus Ruská federácia v roku 2007 a Jehovovi svedkovia v Moskve proti Rusku v roku 2010 —, situácia sa nezlepšila, lebo ruské úrady ignorujú rozhodnutia tohto významného súdu. Preto Jehovovi svedkovia podali na ESĽP ďalších 19 sťažností, ktoré čakajú na prerokovanie. Bratia dúfajú, že rozsudky tohto súdu napokon podnietia ruské úrady, aby prestali s prenasledovaním Jehovovho ľudu a umožnili mu „žiť pokojným a tichým životom v plnej zbožnej oddanosti s vážnosťou“. (1. Tim. 2:2)

V Južnej Kórei sú mladí bratia naďalej väznení pre svoj postoj kresťanskej neutrality. Každý mesiac je asi 45 bratov uznaných za vinných a odsúdených na jeden a pol roka väzenia. V súčasnosti je v kórejských väzniciach asi 750 bratov. Kórea sa tým stala krajinou s najväčším počtom Jehovových svedkov, ktorí sú väznení pre svoju vieru. Od roku 1950 tu bolo odsúdených asi 17 000 Jehovových svedkov a ich trest predstavuje celkovo vyše 32 000 rokov väzenia.

V roku 2012 úrady zintenzívnili represálie proti svedkom, keď začali vymeriavať tresty odňatia slobody aj tým, ktorí z dôvodu svedomia odmietli nastúpiť na vojenské cvičenie záložníkov. V minulosti jednotlivcov, ktorí odmietli výcvik vojakov v zálohe, len pokutovali. Keďže takéto povolávacie rozkazy sa v priebehu rokov posielajú niekoľkokrát, bratom hrozí viacero súdnych procesov. Napríklad Ho-džong Son bol v novembri 2011 odsúdený na osem mesiacov väzenia. Potom bol v júni 2012 znovu súdený a odsúdili ho na ďalších šesť mesiacov. Hneď po druhom súdnom procese bol zatknutý. Prepustený bol až po 29 dňoch na kauciu a teraz čaká, aký výsledok prinesie odvolanie, ktoré podal. Hrozí mu 14 mesiacov väzenia.

Výbor OSN pre ľudské práva už viackrát odsúdil Južnú Kóreu za porušovanie práva na slobodu svedomia. V snahe vyriešiť túto záležitosť boli podané ďalšie sťažnosti tomuto výboru, ako aj Ústavnému súdu Južnej Kórey.