Matúš 11:28–30: „Poďte ku mne... ja vám dám odpočinúť“

„Poďte ku mne všetci, ktorí ťažko pracujete a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, pretože som mierny a pokorný, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je príjemné a môj náklad je ľahký.“ (Matúš 11:28–30, Preklad nového sveta, pozn. pod čiarou)

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“ (Matúš 11:28–30, Slovenský ekumenický preklad)

Ježiš láskavo pozýval všetkých, ktorí ho počúvali, aby k nemu prišli. Ubezpečil ich, že keď sa budú od neho učiť, občerství ich to a nadobudnú silu.

„Poďte ku mne všetci, ktorí ťažko pracujete a ste preťažení.“ Tí, ktorých Ježiš pozýval, aby k nemu prišli, boli „preťažení“ rôznymi tradíciami a pravidlami, ktoré im dávali náboženskí vodcovia. (Matúš 23:4; Marek 7:7) Väčšinu ľudí navyše veľmi ťažilo to, že museli dlhé hodiny ťažko pracovať, len aby sa uživili.

„Ja vás občerstvím.“ Ježiš sľúbil, že tých, ktorí prijmú jeho pozvanie, občerství a budú si môcť odpočinúť. Bolo to možné vďaka tomu, že im pomohol pochopiť, čo od nich Boh v skutočnosti očakáva. (Matúš 7:24, 25) To ich malo oslobodiť od zaťažujúcich náboženských tradícií a od náuk, ktoré nie sú založené na Písme. (Ján 8:31, 32) Aj keď uplatňovať to, čo Ježiš učí, nie je vždy jednoduché, je to občerstvujúce.

„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa.“ V biblických časoch sa jarmo – drevená tyč, ktorá sa nosila na pleciach – často používalo na nosenie ťažkých vecí. Preto sa slovo „jarmo“ stalo symbolom podriadenosti voči niekomu. (3. Mojžišova 26:13; Izaiáš 14:25; Jeremiáš 28:4) Výraz „učte sa odo mňa“ môže byť preložený aj ako „staňte sa mojimi učeníkmi“. Takže Ježiš chcel, aby sa tí, ktorí ho počúvali, stali jeho učeníkmi a nasledovali jeho príklad. (Ján 13:13–15; 1. Petra 2:21)

„Nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ Ježiš ľuďom nepovedal, že všetky ich problémy hneď zmiznú. Ale pomáhal im, aby si nerobili prílišné starosti, utešoval ich a dával im nádej. (Matúš 6:25–32; 10:29–31) Tí, ktorí prijali jeho učenie, zistili, že slúžiť Bohu nie je ťažké, ale naopak, dáva to ich životu zmysel. (1. Jána 5:3)

„Lebo moje jarmo je príjemné a môj náklad je ľahký.“ Ježiš bol na rozdiel od náboženských vodcov v tých dňoch pokorný a mierny. (Ján 7:47–49) Nikdy nebol prísny, ale bol láskavý a prístupný. Bol rozumný v tom, čo očakával od svojich nasledovníkov. (Matúš 7:12; Marek 6:34; Lukáš 9:11) Vysvetlil im, čo majú robiť, ak chcú, aby im Boh odpustil, a ako sa môžu tešiť z čistého svedomia. (Matúš 5:23, 24; 6:14) To, že Ježiš mal takéto pekné vlastnosti, ľudí k nemu priťahovalo a boli ochotní vziať na seba jeho jarmo a stať sa jeho učeníkmi.

Ježiš tieto slová povedal v roku 31 n. l., keď zvestoval dobrú správu v Galilei. Matúš bol jediný z pisateľov Evanjelií, kto toto Ježišovo láskavé pozvanie zapísal. Keďže bol predtým vyberačom daní a bol Žid, z vlastnej skúsenosti vedel, ako veľmi ľuďom sťažovalo život to, že museli Rimanom platiť vysoké dane. Okrem toho ich zaťažoval aj skazený židovský náboženský systém. Preto ho určite veľmi potešilo, keď videl, ako Ježiš používal autoritu, ktorú mu dal jeho Otec, Jehova.a Ježiš bol láskavý a pozýval ubitých a pokorných ľudí, aby prišli k nemu. (Matúš 11:25–27)

Matúšovo evanjelium vyzdvihuje jedinečné vlastnosti, ktoré Ježiš prejavoval ako Mesiáš a budúci Kráľ Božieho Kráľovstva. (Matúš 1:20–23; Izaiáš 11:1–5)

Pozrite si krátke video o Evanjeliu podľa Matúša.