Kapitola 33

Súd nad povestnou pobehlicou

Videnie 11 — Zjavenie 17:1–18

Téma: Veľký Babylon sa vezie na šarlátovom divom zvierati, ktoré sa nakoniec obracia proti nemu a zničí ho

Čas spĺňania: Od roku 1919 po veľké súženie

 1. Čo zjavuje Jánovi jeden zo siedmich anjelov?

JEHOVOV spravodlivý hnev musí byť vyliaty úplne, celých sedem misiek! Keď šiesty anjel vylial svoju misku na miesto starovekého Babylonu, bolo to výstižným symbolom rán, ktoré postihnú Veľký Babylon v čase, keď udalosti budú rýchlo postupovať ku konečnej armagedonskej bitke. (Zjavenie 16:1, 12, 16) Pravdepodobne ten istý anjel teraz zjavuje, prečo a ako Jehova vykoná svoj spravodlivý súd. Ján žasne nad tým, čo počuje a vidí ďalej: „Tu prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem misiek, a hovoril so mnou a povedal: ‚Poď, ukážem ti rozsudok nad veľkou smilnicou, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme, zatiaľ čo tí, ktorí obývajú zem, boli opití vínom jej smilstva.‘“ — Zjavenie 17:1, 2.

 2. Čo je dôkazom, že „veľká smilnica“ a) nie je staroveký Rím? b) nie je veľkoobchodné podnikanie? c) je náboženský celok?

² „Veľká smilnica“! Prečo také pohoršujúce označenie? Kto je to? Niektorí túto symbolickú pobehlicu stotožňovali so starovekým Rímom. Ale Rím bol politickou mocou. Táto necudná žena pácha smilstvo s kráľmi zeme, a k tým patria zrejme aj králi Ríma. Okrem toho, je o nej tiež napísané, že „králi zeme“ po jej zničení smútili nad jej zánikom. Teda nemôže to byť politická moc. (Zjavenie 18:9, 10) Oplakávajú ju aj pozemskí obchodníci, a preto nemôže zobrazovať ani svet obchodného podnikania. (Zjavenie 18:15, 16) Čítame však o nej, že jej „špiritistickými zvykmi boli zvedené všetky národy“. (Zjavenie 18:23) Z toho jasne vyplýva, že smilná pobehlica musí byť nejaký náboženský celok celosvetového rozsahu.

 3. a) Z čoho vyplýva, že veľká pobehlica musí znázorňovať viac než iba rímskokatolícku cirkev, alebo všetky cirkvi kresťanstva? b) Ktoré babylonské náuky možno nájsť vo väčšine orientálnych náboženstiev a tiež v sektách kresťanstva? c) Čo pripustil rímskokatolícky kardinál John Henry Newman, pokiaľ ide o pôvod mnohých náuk, obradov a zvykov kresťanstva? (Pozri poznámku pod čiarou.)

³ Aký náboženský celok by to mohol byť? Azda rímskokatolícka cirkev, ako tvrdia niektorí? Alebo je to celé kresťanstvo? Nie, ak zvádza všetky národy, musí to byť útvar ešte väčší. Je to celosvetová ríša falošného náboženstva. Svoj pôvod má v babylonských mystériách, čo je zjavné z toho, že po celej zemi možno nájsť rozšírené v náboženstvách sveta mnohé babylonské náuky a zvyky. Napríklad vieru vo vrodenú nesmrteľnosť ľudskej duše, v pekelné muky a v trojicu bohov nachádzame vo väčšine orientálnych náboženstiev, a takisto aj v sektách kresťanstva. Falošné náboženstvo, ktoré sa zrodilo pred vyše 4 000 rokmi v starovekom meste Babylon, sa rozvinulo do obrovského novodobého útvaru, ktorý je výstižne označený ako Veľký Babylon.a Prečo je však označený odpudzujúcim výrazom „veľká smilnica“?

 4. a) Ako sa staroveký Izrael dopúšťal smilstva? b) Ako sa nápadným spôsobom dopúšťal smilstva Veľký Babylon?

⁴ Babylon (alebo Bábel, čo znamená „zmätok“) dosiahol vrchol svojej veľkosti v čase Nabuchodonozora. Bol to nábožensko-politický štát s viac než tisícom chrámov a svätýň. Jeho kňazstvo malo veľkú moc. Hoci Babylon ako svetová veľmoc prestal existovať už dávno, náboženský Veľký Babylon žije ďalej a podľa starovekého vzoru stále sa snaží ovplyvňovať a utvárať politické záležitosti. Ale schvaľuje to Boh, keď sa náboženstvo mieša do politiky? V Hebrejských písmach sa hovorilo o Izraeli, že sa správa ako prostitútka, keď sa začal zaoberať falošným uctievaním a miesto toho, aby dôveroval Jehovovi, začal vstupovať do spojenectva s národmi. (Jeremiáš 3:6, 8, 9; Ezechiel 16:28–30) Aj Veľký Babylon sa dopúšťa prostitúcie. Robí všetko, čo považuje za výhodné, aby získal vplyv a moc nad panujúcimi kráľmi zeme. — 1. Timotejovi 4:1.

 5. a) V ktorom smere bývajú náboženskí duchovní radi stredobodom pozornosti? b) Prečo je túžba po význačnom svetskom postavení v priamom protiklade k slovám Ježiša Krista?

⁵ Dnes sa náboženskí vodcovia často uchádzajú o vysoké vládne úrady a v niektorých krajinách sa podieľajú na vláde a dokonca zastávajú ministerské úrady. V roku 1988 sa dvaja známi protestantskí duchovní uchádzali o úrad prezidenta Spojených štátov. Vodcovia Veľkého Babylonu sú radi v centre pozornosti a často bývajú uverejňované fotografie z ich rokovaní s význačnými politikmi. Naproti tomu Ježiš sa do politiky nemiešal a o svojich učeníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ — Ján 6:15; 17:16; Matúš 4:8–10; pozri aj Jakuba 4:4.

Novodobá ‚prostitúcia‘

6, 7. a) Ako sa v Nemecku dostala k moci Hitlerova nacistická strana? b) Ako pomohol Hitlerovi v jeho postupe k ovládnutiu sveta konkordát uzavretý medzi Vatikánom a nacistickým Nemeckom?

⁶ Svojou účasťou na politike veľká pobehlica spôsobila ľudstvu nevýslovné utrpenie. Zamyslime sa napríklad nad tým, čo bolo v pozadí Hitlerovho vzostupu a uchopenia moci v Nemecku — nad nepríjemnými skutočnosťami, ktoré by niektorí radi vymazali z dejepisných kníh. V máji 1924 mala nacistická strana v nemeckom Reichstagu 32 kresiel. Do mája 1928 sa tento počet zmenšil na 12 kresiel. V roku 1930 však zachvátila svet ekonomická kríza; vzápätí sa nacisti pozoruhodne vzchopili a pri voľbách v Nemecku v júli 1932 získali 230 kresiel zo 608. Krátko nato prišiel nacistom na pomoc bývalý ríšsky kancelár Franz von Papen, pápežský komorník. Podľa názoru historikov šiel von Papen za vidinou novej Svätej rímskej ríše. Krátke obdobie, keď sám zastával úrad kancelára, bolo neúspešné, a preto teraz dúfal, že získa moc prostredníctvom nacistov. Už v januári 1933 sa mu podarilo získať pre Hitlera podporu priemyslových barónov a ľstivými intrigami dosiahol, aby sa 30. januára 1933 stal Hitler nemeckým kancelárom. On sám bol menovaný vicekancelárom a Hitler ho používal na získanie podpory v katolíckych územiach Nemecka. Počas dvoch mesiacov od chvíle, keď získal moc, Hitler rozpustil parlament, tisíce opozičných vodcov poslal do koncentračných táborov a začal otvorené ťaženie na potlačenie Židov.

⁷ Záujem Vatikánu na raste nacistickej moci sa prejavil 20. júla 1933, keď kardinál Pacelli (ktorý sa neskôr stal pápežom Piom XII.) podpísal v Ríme konkordát medzi Vatikánom a nacistickým Nemeckom. Dokument podpísal, ako Hitlerov zástupca, von Papen, a Pacelli odovzdal von Papenovi vysoké pápežské vyznamenanie, Veľkokríž Piovho rádu.b Tibor Koeves píše o tom vo svojej knihe Satan v cylindri (angl.): „Konkordát bol pre Hitlera veľkým víťazstvom. Bol prvou morálnou podporou, ktorú získal od vonkajšieho sveta, a to z najvyššieho zdroja.“ Konkordát požadoval, aby Vatikán odňal podporu nemeckej katolíckej strane stredu, čím by vyjadril súhlas s Hitlerovým „totalitným štátom“ s jednou stranou.c V 14. článku sa ďalej hovorilo: „K menovaniu arcibiskupov, biskupov a podobne, môže dôjsť iba po náležitom potvrdení ríšskeho miestodržiteľa príslušnej krajiny, že nie sú žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o celkový politický postoj navrhovaného.“ Koncom roku 1933 (ktorý pápež Pius XI. vyhlásil za „Svätý rok“) sa podpora zo strany Vatikánu stala podstatným činiteľom na ceste Hitlerovho postupu k svetovláde.

8, 9. a) Ako reagoval Vatikán a s ním katolícka cirkev a jej duchovenstvo na nacistickú tyraniu? b) Aké vyhlásenie vydali nemeckí katolícki biskupi na začiatku druhej svetovej vojny? c) K čomu viedli vzťahy medzi náboženstvom a politikou?

⁸ I keď hŕstka kňazov a mníšok protestovala proti Hitlerovej hrôzovláde — a trpela za to — Vatikán i katolícka cirkev s celým zástupom svojho duchovenstva aktívne alebo mlčky podporovala nacistickú tyraniu, ktorú považovala za hradbu proti postupu svetového komunizmu. Pápež Pius XII. si sedel vo Vatikáne a bez slova kritiky sa díval na hromadné vyhladzovanie Židov a kruté prenasledovanie Jehovových svedkov a iných osôb. Bolo iróniou, keď sa pápež Ján Pavol II. pri návšteve Nemecka v máji 1987 vo svojej reči pochvalne zmienil o protinacistickom postoji jedného úprimného kňaza. Čo robili za Hitlerovej hrôzovlády ďalšie tisíce nemeckých duchovných? Na túto otázku odpovedá pastiersky list, ktorý uverejnili nemeckí katolícki biskupi v septembri 1939, pri vypuknutí druhej svetovej vojny. Okrem iného sa v ňom hovorí: „V tejto rozhodnej hodine nabádame našich katolíckych vojakov, aby poslušne konali svoju povinnosť voči Vodcovi a aby ako jednotlivci boli ochotní plne sa obetovať. Vyzývame verných, aby sa pripojili k vrúcnym modlitbám, aby Božská Prozreteľnosť viedla túto vojnu k požehnanému úspechu.“

⁹ Táto katolícka diplomacia je potvrdením prostitúcie, ktorej sa náboženstvo dopúšťalo v priebehu minulých 4 000 rokov, keď dvorilo politickému štátu, aby získalo moc a výhody. Tieto vzťahy medzi náboženstvom a politikou vyvolávali v obrovskom rozsahu vojny a prenasledovania a prispievali k zbedačovaniu ľudí. Ľudstvo môže byť naozaj šťastné, že sa priblížil Jehovov súd nad veľkou nerestnicou. Kiež by bol vykonaný už skoro!

Sedí na mnohých vodách

10. Čo sú ‚mnohé vody‘, na ktoré Veľký Babylon upiera zrak ako na svoju ochranu, a čo sa deje s týmito vodami?

¹⁰ Staroveký Babylon sedel na mnohých vodách — na rieke Eufrates a mnohých kanáloch. Tie boli preň ochranou aj prameňom hospodárskeho blahobytu, až kým v jednu noc nevyschli. (Jeremiáš 50:38; 51:9, 12, 13) Aj Veľký Babylon očakával ochranu a obohatenie od ‚mnohých vôd‘. Tieto symbolické vody sú „ľudia, zástupy, národy a jazyky“, čiže všetky tie miliardy ľudí, nad ktorými panuje a od ktorých získava hmotnú podporu. No s týmito vodami je to tiež tak, že vysychajú, čiže prestávajú poskytovať podporu. — Zjavenie 17:15; porovnaj so Žalmom 18:4; 18:5, RP; s Izaiášom 8:7.

11. a) Akým spôsobom „opájal celú zem“ staroveký Babylon? b) Ako ‚opíjal celú zem‘ Veľký Babylon?

¹¹ Babylon bol opísaný aj ako „zlatý pohár v Jehovovej ruke“, ktorý „opájal celú zem“. (Jeremiáš 51:7) Staroveký Babylon nútil okolité národy piť výroky Jehovovho hnevu, keď ich dobyl svojou vojenskou mocou a urobil ich slabými, akoby boli opité. V tomto ohľade bol Jehovovým nástrojom. Veľký Babylon tiež podniká dobyvateľské výpravy v snahe stať sa svetovou ríšou. Rozhodne však nie je Božím nástrojom. Skôr slúži ‚kráľom zeme‘, s ktorými pácha duchovné smilstvo. Zavďačuje sa týmto kráľom tak, že používa svoje lživé náuky a zotročujúce zvyky na to, aby udržal masy ľudí, ‚tých, ktorí obývajú zem‘, slabými, akoby boli opití, aby sa pasívne podrobovali svojim panovníkom.

12. a) Ako sa jedna zložka Veľkého Babylonu stala zodpovednou za mnohé krviprelievanie počas druhej svetovej vojny v Japonsku? b) Ako poklesli „vody“ podporujúce Veľký Babylon v Japonsku a k čomu to viedlo?

¹² Výrazne to možno pozorovať na príklade šintoistického Japonska. Japonskí vojaci pod vplyvom vštepených náboženských náuk považovali za najväčšiu poctu obetovať svoj život za cisára — najvyššieho šintoistického boha. V čase druhej svetovej vojny padlo okolo 1 500 000 japonských vojakov; takmer všetci považovali za nečestné vzdať sa. Ale po porážke Japonska bol cisár Hirohito nútený zrieknuť sa svojho nároku na božstvo. V dôsledku toho značne poklesli „vody“ podporujúce šintoistickú zložku Veľkého Babylonu — ale žiaľ až potom, ako sa so súhlasom šintoizmu odohralo nesmierne krvipreliatie na bojiskách v Tichom oceáne. Oslabenie šintoistického vplyvu umožnilo v nedávnych rokoch vyše 150 000 Japoncom, ktorí predtým boli väčšinou šintoistami alebo budhistami, aby sa stali Bohu oddanými, pokrstenými služobníkmi Zvrchovaného Pána Jehovu.

Pobehlica sa vezie na zvierati

13. Aký ohromujúci pohľad sa otvoril pred užasnutým Jánom, keď ho anjel v moci ducha odniesol na pustatinu?

¹³ Čo ešte odhaľuje proroctvo o veľkej pobehlici a jej osude? Podľa Jánovho rozprávania môžeme teraz pozorovať zvláštnu scénu: „A [anjel] odniesol ma v moci ducha na pustatinu. A zazrel som ženu sediacu na šarlátovom divom zvierati, ktoré bolo plné rúhavých mien a malo sedem hláv a desať rohov.“ — Zjavenie 17:3.

14. Prečo je namieste, že Ján bol odnesený do pustatiny?

¹⁴ Prečo bol Ján odnesený do pustatiny? Jedno niekdajšie vyhlásenie vyjadrujúce rozsudok proti starovekému Babylonu bolo opísané ako „vyhlásenie“ proti morskej pustatine. (Izaiáš 21:1, 9) Obsahovalo naliehavú výstrahu, že staroveký Babylon sa i napriek ochrane, ktorú mu poskytovali jeho vody, stane opusteným miestom bez života. Preto je namieste, že Ján je vo videní nesený do pustatiny, aby videl osud Veľkého Babylonu. Aj ten sa mal stať opusteným a pustým. (Zjavenie 18:19, 22, 23) Ján však je prekvapený tým, čo tam vidí. Veľká pobehlica nie je sama. Sedí na obludnom divom zvierati!

15. Aké rozdiely sú medzi divým zvieraťom zo Zjavenia 13:1 a divým zvieraťom zo Zjavenia 17:3?

¹⁵ Toto divé zviera má sedem hláv a desať rohov. Ide o to isté divé zviera, ktoré Ján videl predtým a ktoré malo tiež sedem hláv a desať rohov? (Zjavenie 13:1) Nie, v čomsi sa líši. Toto divé zviera je šarlátové a na rozdiel od predchádzajúceho nehovorí sa o ňom, že by malo diadémy. Nemá rúhavé mená iba na svojich siedmich hlavách, ale je „plné rúhavých mien“. Predsa však musí byť nejaký vzťah medzi týmto novým divým zvieraťom a tým predchádzajúcim. Ich podobnosť je príliš nápadná, než aby mohla byť náhodná.

16. Čo je šarlátovým divým zvieraťom a čo sa hovorilo o jeho účele?

¹⁶ Teda čo je týmto novým šarlátovým divým zvieraťom? Musí to byť ten obraz divého zvieraťa, vytvorený na nátlak anglo-amerického divého zvieraťa, ktoré má dva rohy podobné baránkovým. Keď bol obraz vytvorený, bolo dvojrohému divému zvieraťu dovolené dať obrazu divého zvieraťa dych. (Zjavenie 13:14, 15) Ján teraz vidí živý, dýchajúci obraz. Znázorňuje organizáciu — Spoločnosť národov, ktorú dvojrohé divé zviera uviedlo do života v roku 1920. Americký prezident Wilson mal predstavu, že táto Spoločnosť by mala byť „fórom slúžiacim na presadenie spravodlivosti pre všetkých ľudí a na to, aby bola navždy odstránená hrozba vojny“. Keď po druhej svetovej vojne bola Spoločnosť národov vzkriesená v podobe Organizácie Spojených národov, jej účelom sa stalo, ako hovoria jej stanovy, „zachovať medzinárodný mier a bezpečie“.

17. a) V akom zmysle je symbolické šarlátové divé zviera plné rúhavých mien? b) Kto sa vezie na šarlátovom divom zvierati? c) Ako sa babylonské náboženstvo už od začiatku stotožnilo so Spoločnosťou národov a s jej nástupkyňou?

¹⁷ V akom zmysle je toto symbolické divé zviera plné rúhavých mien? V tom zmysle, že ľudia vytvorili túto mnohonárodnú modlu ako náhradu Božieho kráľovstva — aby dokázala to, čo môže podľa Božích slov dosiahnuť len Božie kráľovstvo. (Daniel 2:44; Matúš 12:18, 21) Na Jánovom videní je však pozoruhodné to, že sa na tomto šarlátovom divom zvierati vezie Veľký Babylon. V zhode s proroctvom sa babylonské náboženstvo, predovšetkým kresťanstvo, stotožnilo so Spoločnosťou národov a jej nástupkyňou. Už 18. decembra 1918 prijala organizácia známa dnes ako Národná rada Kristových cirkví v Amerike deklaráciu, v ktorej sa okrem iného hovorilo: „Taká Spoločnosť nie je iba politicky prospešná; je to skôr politické vyjadrenie Božieho kráľovstva na zemi... Cirkev tu môže poskytnúť ducha dobrej vôle, bez ktorého nemôže mať trvanie žiadna Spoločnosť národov... Spoločnosť národov je založená na evanjeliu. Má ten istý cieľ ako evanjelium, ‚pokoj na zemi, dobrú vôľu voči ľuďom‘.“

18. Ako duchovenstvo kresťanstva podporovalo Spoločnosť národov?

¹⁸ Na prvej strane novín San Francisco Chronicle z 2. januára 1919 bol titulok: „Pápež žiada prijatie Wilsonovej Spoločnosti národov“. A 16. októbra 1919 bola senátu Spojených štátov predložená petícia podpísaná 14 450 duchovnými vedúcich denominácií, ktorá nabádala senát, aby „ratifikoval parížsku mierovú zmluvu obsahujúcu dohodu o Spoločnosti národov“. I keď senát Spojených štátov túto dohodu neratifikoval, duchovenstvo kresťanstva ďalej bojovalo za Spoločnosť národov. Zaujímavé je, ako bola Spoločnosť národov uvedená. Hovorilo sa o tom v novinovej správe, ktorá prišla zo Švajčiarska, z 15. novembra 1920: „Otvorenie prvého zhromaždenia Spoločnosti národov bolo oznámené dnes dopoludnia o jedenástej hodine vyzváňaním všetkých kostolných zvonov v Ženeve.“

19. Čo podnikla Jánova trieda, keď sa objavilo šarlátové divé zviera?

¹⁹ A čo Jánova trieda, jediná skupina na zemi, ktorá uznala prichádzajúce mesiášske kráľovstvo — podieľala sa aj ona, spolu s kresťanstvom, na prejavoch úcty šarlátovému zvieraťu? Rozhodne nie. Na zjazde Jehovovho ľudu v Cedar Point, Ohio, v nedeľu 7. septembra 1919 bola hlavným bodom verejná prednáška „Nádej pre utrápené ľudstvo“. Nasledujúci deň Star-Journal v Sandusky referoval, že J. F. Rutherford, prezident Spoločnosti Strážna veža, v prejave k temer 7 000 ľuďom „tvrdil, že Spoločnosť národov iste postihne Pánova nemilosť... pretože duchovenstvo — katolícke i protestantské —, ktoré tvrdí, že zastupuje Boha, opustilo Boží plán a schválilo Spoločnosť národov a privítalo ju ako politické vyjadrenie Kristovho kráľovstva na zemi“.

20. Prečo bolo rúhaním, keď duchovenstvo kresťanstva vítalo Spoločnosť národov ako „politické vyjadrenie Božieho kráľovstva na zemi“?

²⁰ Smutné zlyhanie Spoločnosti národov mohlo byť pre duchovenstvo znamením, že takéto ľuďmi vytvorené útvary nemôžu byť pozemskou časťou Božieho kráľovstva. Podobné tvrdenie je v skutočnosti rúhaním. Vyvoláva zdanie, ako by sa Boh bol zúčastnil tohto obrovského nepodareného podniku, akým sa Spoločnosť národov napokon stala. No o Bohu je známe, že ‚jeho činnosť je dokonalá‘. Prostriedkom, ktorým Boh prinesie mier a spôsobí, aby sa jeho vôľa diala na zemi i v nebi, je Jehovovo nebeské kráľovstvo pod vládou Krista — a nie hašteriaca sa skupina politikov, z ktorých mnohí sú ateisti. — 5. Mojžišova 32:4; Matúš 6:10.

21. Z čoho vidno, že veľká pobehlica podporuje a obdivuje nástupkyňu Spoločnosti národov, Organizáciu Spojených národov?

²¹ Ako je to s nástupkyňou Spoločnosti národov, Organizáciou Spojených národov? Už od počiatku sa veľká pobehlica vezie i na chrbte tohto útvaru, viditeľne je s ním spojená a snaží sa určovať jeho osudy. Pri príležitosti 20. výročia Organizácie Spojených národov v júni 1965 sa v San Francisku zhromaždili zástupcovia rímskokatolíckej i východnej ortodoxnej cirkvi spoločne s protestantmi, židmi, hinduistami, budhistami a moslimami — údajne zastupujúcimi dve miliardy obyvateľov zeme —, aby slávnostne prejavili Spojeným národom svoju podporu a obdiv. Keď pápež Pavol VI. v októbri 1965 navštívil OSN, opísal ju ako „najväčšiu zo všetkých medzinárodných organizácií“ a dodal: „Národy zeme sa obracajú k Organizácii Spojených národov ako k poslednej nádeji na svornosť a mier.“ Ďalší pápežský návštevník, pápež Ján Pavol II. v októbri 1979 predniesol k Organizácii Spojených národov prejav, v ktorom povedal: „Dúfam, že Organizácia Spojených národov zostane navždy zvrchovaným fórom mieru a spravodlivosti.“ Stojí za povšimnutie, že pápež vo svojom prejave venoval málo pozornosti Ježišovi Kristovi a Božiemu Kráľovstvu. Pri svojej návšteve Spojených štátov v septembri 1987, podľa správy The New York Times, „Ján Pavol obšírne hovoril o kladnej úlohe Spojených národov v podporovaní... ‚novej celosvetovej solidarity‘.“

Meno — tajomstvo

22. a) Aké zviera si veľká pobehlica vybrala na jazdenie? b) Ako Ján opisuje symbolickú pobehlicu, Veľký Babylon?

²² Apoštol Ján sa zakrátko má dozvedieť, že veľká pobehlica si vybrala na jazdenie nebezpečné zviera. Najprv však venuje pozornosť samotnému Veľkému Babylonu. Je síce bohato ozdobený, no pritom vskutku odporný! „A žena bola odiata purpurom a šarlátom a ozdobená zlatom a drahokamami a perlami a v ruke mala zlatý pohár plný ohavností a nečistôt jej smilstva. A na čele mala napísané meno, tajomstvo: ‚Veľký Babylon, matka smilníc a ohavností zeme.‘ A videl som, že tá žena je opitá krvou svätých a krvou Ježišových svedkov.“ — Zjavenie 17:4–6a.

23. Ako znie plné meno Veľkého Babylonu a čo znamená?

²³ Ako bolo zvykom v starom Ríme, i táto prostitútka je označená menom na čele.d Je to dlhé meno: „Veľký Babylon, matka smilníc a ohavností zeme.“ Toto meno je „tajomstvo“, čosi, čo má skrytý význam. Ale v Bohom stanovenom čase má byť tajomstvo vysvetlené. Anjel dáva Jánovi dosť informácií, ktoré sú potrebné, aby dnes Jehovovi služobníci mohli rozpoznať plný význam tohto opisného mena. Zisťujeme, že Veľký Babylon sú všetky falošné náboženstvá. Je to „matka smilníc“, lebo všetky jednotlivé falošné náboženstvá sveta, včítane mnohých siekt kresťanstva, sú jej dcérami, keďže napodobňujú jej duchovnú prostitúciu. Je tiež matkou „ohavností zeme“, v tom zmysle, že zrodila ohavné potomstvo, ako napríklad modlárstvo, špiritizmus, veštectvo, astrológiu, hádanie z ruky, ľudské obete, chrámovú prostitúciu, opilstvo na počesť falošným bohom a iné nemravné praktiky.

24. Prečo je výstižné, že Veľký Babylon je vo videní ‚odiaty purpurom a šarlátom‘, a ‚ozdobený zlatom a drahokamami a perlami‘?

²⁴ Veľký Babylon je ‚odiaty purpurom a šarlátom‘, čo sú kráľovské farby, a ‚ozdobený zlatom a drahokamami a perlami‘. To je skutočne výstižné. Spomeňme si na všetky nádherné budovy, vzácne sochy a maľby, nesmierne cenné ikony a iné náboženské pomôcky, na nepredstaviteľnú hodnotu majetku a hotovosti, ktorú nahromadili náboženstvá sveta. Veľký Babylon nazhromaždil — a niekedy aj stratil — nedozerné bohatstvo, či už vo Vatikáne, alebo v Spojených štátoch, kde má svoje stredisko ríša televíznej evanjelizácie, alebo v exotických kláštoroch a chrámoch Orientu.

25. a) Čo symbolizuje obsah ‚zlatého pohára plného ohavností‘? b) V akom zmysle je symbolická pobehlica opitá?

²⁵ Pozrime sa, čo drží pobehlica v ruke. Ján bol asi veľmi prekvapený pri pohľade na to — je to zlatý pohár „plný ohavností a nečistôt jej smilstva“. Je to pohár obsahujúci ‚víno hnevu jej smilstva‘, a všetky národy donútila piť ho. (Zjavenie 14:8; 17:4) Zvonku vyzerá pohár nádherne, jeho obsah je však odporný, nečistý. (Porovnaj s Matúšom 23:25, 26.) Obsahuje všetky špinavé praktiky a lži, ktoré táto veľká pobehlica používala na zvádzanie národov a na to, aby ich dostala pod svoj vplyv. Ján však vidí čosi ešte ohavnejšie. Vidí, že pobehlica je aj sama opitá, a to krvou Božích služobníkov. Áno, neskôr sa môžeme dočítať, že v nej „bola... nájdená krv prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. (Zjavenie 18:24) To je skutočne strašná krvná vina!

26. Aké sú dôkazy, že na Veľkom Babylone spočíva krvná vina?

²⁶ Svetová ríša falošného náboženstva počas stáročí preliala celé moria krvi. Napríklad v stredovekom Japonsku boli chrámy v Kjóte premenené na pevnosti a bojujúci mnísi, ktorí vzývali „sväté meno Budhovo“, sa navzájom zabíjali, až sa krv rozlievala po uliciach. V 20. storočí duchovenstvo kresťanstva pochodovalo s vojskami svojich krajín, a tie sa vzájomne zabíjali, pričom prišlo o život najmenej sto miliónov ľudí. V októbri 1987 povedal bývalý prezident Spojených štátov Nixon: „Dvadsiate storočie je najkrvavejšie v histórii. Vo vojnách tohto storočia bolo zabitých viac ľudí než vo všetkých vojnách storočí predchádzajúcich.“ Za podiel na tom všetkom Boh vyslovuje nepriaznivý rozsudok nad náboženstvami sveta; „ruky prelievajúce nevinnú krv“ sa Jehovovi hnusia. (Príslovia 6:16, 17) Ján počul predtým od oltára zvolanie: „Zvrchovaný Pane, svätý a pravdivý, až dokedy sa budeš zdržiavať a nebudeš súdiť a nepomstíš našu krv na tých, ktorí bývajú na zemi?“ ​(Zjavenie 6:10) Keď príde čas, aby bola daná odpoveď na túto otázku, bude sa to veľmi bolestne dotýkať Veľkého Babylonu, matky pobehlíc a ohavností zeme.

[Poznámky pod čiarou]

„Jehova, Všemohúci“, neposväcuje takéto modlárstvo, ale naopak nabáda kresťanov: „Vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa... a prestaňte sa dotýkať nečistého.“ — 2. Korinťanom 6:14–18.

[Rámček na strane 237]

Churchill odhaľuje ‚prostitúciu‘

Vo svojej knihe Pred búrkou (angl., 1948) Winston Churchill píše o tom, že Hitler menoval Franza von Papena za nemeckého vyslanca vo Viedni, aby buď „podkopal, alebo získal vedúce osobnosti rakúskej politiky“. Churchill cituje vyslanca Spojených štátov vo Viedni, ktorý o von Papenovi povedal: „Papen mi hovorí... vrcholne drzým a cynickým spôsobom, že... chce využiť svoju povesť dobrého katolíka, aby získal vplyv na Rakúšanov, ako je napríklad kardinál Innitzer“.

Keď Rakúsko kapitulovalo a Hitlerove úderné oddiely parádnym krokom vpochodovali do Viedne, katolícky kardinál Innitzer nariadil, aby na všetkých rakúskych kostoloch zaviali vlajky s hákovým krížom, aby zvonili zvony a aby boli vznášané modlitby za Adolfa Hitlera na počesť jeho narodenín.

[Rámček/obrázok na strane 238]

‚VOJNOVÁ MODLITBA‘ ZA RÍŠU Pod týmto nadpisom vyšiel 7. decembra 1941 v prvom vydaní novín The New York Times tento článok: „Katolícki biskupi sa modlia vo Fulde o požehnanie a víťazstvo... Na zasadaní nemeckých katolíckych biskupov vo Fulde navrhli zaviesť zvláštnu ‚vojnovú modlitbu‘, ktorá má byť prečítaná na začiatku a na konci každej bohoslužby. Modlitba obsahuje prosbu, aby Prozreteľnosť požehnala nemecké zbrane víťazstvom a aby chránila život a zdravie všetkých vojakov. Biskupi okrem toho nariadili katolíckym kňazom, aby aspoň raz za mesiac v jednej zvláštnej nedeľnej kázni spomínali nemeckých vojakov ‚na pevnine, na mori a vo vzduchu‘.“ Z neskorších vydaní novín bol článok vyradený. Dňa 7. decembra 1941 Japonsko, spojenec nacistického Nemecka, zaútočilo na americkú flotilu v prístave Pearl Harbor.

[Rámček na strane 244]

„Rúhavé mená“

Keď dvojrohé divé zviera po prvej svetovej vojne podnietilo vznik Spoločnosti národov, jeho početní náboženskí milovníci okamžite prejavili úsilie poskytnúť tomuto kroku náboženské posvätenie. Tak bola táto nová mierová organizácia ‚naplnená rúhavými menami‘.

„Kresťanstvo môže poskytnúť dobrú vôľu, hybnú silu, ktorá bude stáť za Spoločnosťou [národov], a tým môže zo zmluvy, ktorá je zdrapom papiera, urobiť nástroj Božieho kráľovstva.“ — The Christian Century, USA, 19. júna 1919, s. 15.

„Cieľom Spoločnosti národov je rozšíriť do medzinárodných vzťahov myšlienku Božieho kráľovstva ako sveta poriadku a dobrej vôle... O ňu sa modlia všetci kresťania, keď hovoria: ‚Príď tvoje kráľovstvo‘.“ — The Christian Century, USA, 25. septembra 1919, s. 7.

„Tmelom Spoločnosti národov je Kristova krv.“ — Dr. Frank Crane, protestantský kazateľ, USA.

„[Národná] rada [kongregačných cirkví] podporuje zmluvu [Spoločnosti národov] ako jediný politický nástroj, ktorý je teraz k dispozícii a ktorým môže byť duch Ježiša Krista uvedený v širšom meradle do praxe v záležitostiach národov.“ — The Congregationalist and Advance, USA, 6. novembra 1919, s. 642.

„Konferencia vyzýva všetkých metodistov, aby zastávali a všestranne podporili ideály [Spoločnosti národov], vyjadrujúce predstavu Boha Otca a Božích pozemských detí.“ — Wesleyánska metodistická cirkev, Veľká Británia.

„Keď vezmeme do úvahy ciele, možnosti a predsavzatia tejto dohody, vidíme, že obsahuje jadro učenia Ježiša Krista: Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť... Nie je to nič menšie.“ — Kázeň arcibiskupa z Canterbury pri otvorení zhromaždenia Spoločnosti národov v Ženeve, 3. septembra 1922.

„Spoločnosť národov má v tejto krajine také isté sväté právo ako ktorákoľvek iná humanitárna misionárska spoločnosť, pretože je teraz najúčinnejším prostriedkom vlády Krista ako Kniežaťa pokoja medzi národmi.“ — Dr. Garvie, kongregacionalistický kazateľ, Veľká Británia.

[Mapa na strane 236]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Falošné náuky vyučované na celom svete pochádzajú z Babylonu

Babylon

Trojice čiže triády bohov

Ľudská duša ďalej žije po smrti

Špiritizmus — rozprávanie s „mŕtvymi“

Používanie obrazov pri uctievaní

Používanie zaklínadiel na uzmierenie démonov

Nadvláda mocného kňazstva

[Obrázok na strane 239]

Staroveký Babylon sedel na mnohých vodách

[Obrázok na strane 239]

Aj veľká pobehlica dnes sedí na „mnohých vodách“

[Obrázok na strane 241]

Veľký Babylon sedí na nebezpečnom divom zvierati

[Obrázok na strane 242]

Náboženská pobehlica páchala smilstvo s kráľmi zeme

[Obrázky na strane 245]

Žena je „opitá krvou svätých“