Ľudské rasy

Definícia: Rasa tu predstavuje časť ľudstva, ktorá má v charakteristickom pomere isté kombinácie telesných čŕt, ktoré sa môžu dediť a ktoré sú dostatočné na oddelenie nejakej skupiny ako odlišného ľudského typu. Treba však poznamenať, že možnosť príslušníkov rôznych rás uzatvárať medzi sebou manželstvá a rozmnožovať sa ukazuje, že sú vlastne jedného „druhu“, všetci sú členmi ľudskej rodiny. Teda rôzne rasy sú iba aspektmi celkovej rôznorodosti, ktorá je u ľudí možná.

Odkiaľ pochádzajú rôzne rasy?

1. Mojž. 5:1, 2; 1:28: „V deň, keď Boh stvoril Adama, urobil ho na Božiu podobu. Stvoril ich mužského a ženského rodu. Nato ich požehnal a dal im meno Človek v deň, keď boli stvorení.“ „A Boh ich požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem.‘“ ​(Teda celé ľudstvo je potomstvom tejto prvej ľudskej dvojice, Adama a Evy.)

Sk. 17:26: „[Boh] vytvoril z jedného človeka [Adama] každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu.“ ​(Teda bez ohľadu na to, z akých rás sú zložené národy, všetci sú Adamovi potomkovia.)

1. Mojž. 9:18, 19: „Noachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli Sem, Cham a Jafet... Tí traja boli Noachovi synovia a z tých sa rozšírilo všetko obyvateľstvo zeme.“ ​(Po tom, ako Boh zničil bezbožný svet v celosvetovej potope za Noachových dní, z potomstva Noachových troch synov a ich manželiek vzišli noví obyvatelia zeme vrátane všetkých rás, ktoré sú dnes známe.)

Boli Adam a Eva len symbolické (vymyslené) osoby?

Biblia nepodporuje tento názor; pozri nadpis „Adam a Eva“.

Odkiaľ mal Kain manželku, ak existovala len jedna rodina?

1. Mojž. 3:20: „Adam [dal] svojej manželke meno Eva, lebo sa mala stať matkou všetkých živých.“ ​(Teda všetci ľudia mali byť potomkami Adama a Evy.)

1. Mojž. 5:3, 4: „Adam žil stotridsať rokov. Vtedy sa stal otcom syna na svoju podobu, na svoj obraz, a dal mu meno Set. A Adamových dní potom, čo sa stal otcom Seta, bolo osemsto rokov. Medzitým sa stal otcom synov a dcér.“ ​(Jeden z Adamových synov bol Kain a jedna z Adamových dcér sa musela stať Kainovou manželkou. V tom období ľudskej histórie, keď ľudia ešte mali vynikajúce telesné zdravie a životnú silu, ako to naznačuje dĺžka ich života, nebola veľká pravdepodobnosť odovzdávania chýb následkom manželstva s blízkym príbuzným. Avšak asi po 2500 rokoch ľudských dejín, keď sa telesný stav ľudí veľmi zhoršil, dal Jehova Izraelu zákony, ktoré zakazovali krvismilstvo.)

1. Mojž. 4:16, 17: „Kain [odišiel] spred Jehovovej tváre a usadil sa v krajine Úteku [alebo Nód] na východ od Edenu. Potom mal Kain styk so svojou manželkou [„poznal svoju ženu“, a to dôverne, NV, EP, RP, AH] a tá oťarchavela a porodila Enocha.“ ​(Všimni si, že Kain sa nestretol prvýkrát so svojou manželkou v krajine, do ktorej ušiel, akoby bola z inej rodiny. Skôr tam s ňou mal pohlavný styk a splodil syna.)

Čo vysvetľuje vznik rôznych znakov charakteristických pre rasu?

„Všetci ľudia, ktorí dnes žijú, patria k jedinému druhu, Homo sapiens, a pochádzajú zo spoločného základu... Biologické rozdiely medzi ľudskými bytosťami sú zapríčinené rozdielmi v dedičnom založení a vplyvom prostredia na ich genetický potenciál. Vo väčšine prípadov tieto rozdiely zapríčiňuje vzájomné pôsobenie týchto dvoch skupín činiteľov... Rozdiely medzi jednotlivcami v rámci rasy alebo v rámci populácie sú často väčšie ako priemerné rozdiely medzi rasami alebo populáciami.“ — Medzinárodný kolektív vedcov zvolaný UNESCO-m, citované v Statement on Race (Vyhlásenie o rasách), New York 1972, tretie vyd., Ashley Montagu, s. 149, 150.

„Rasa je jednoducho jedna z čiastočne izolovaných génových skupín, do ktorých sa ľudský druh rozdelil počas raného zemepisného rozšírenia a po ňom. Na každom z piatich hlavných kontinentov zeme sa rozvinula zhruba jedna rasa... Počas tejto fázy dejín u človeka v skutočnosti došlo ku genetickej divergencii a my môžeme merať a skúmať výsledky tejto divergencie na tom, čo dnes zostáva zo starých geografických rás. Ako by sa dalo očakávať, zdá sa, že divergencia súvisí so stupňom izolácie... Keď na kontinentoch dochádzalo k vytváraniu rás a tisíce populácií na celom svete uviazli v izolovaných génových skupinách, boli ustálené rozdiely vo frekvencii génov, ktoré dnes vidíme... Paradox, pred ktorým stojíme, je v tom, že každá skupina ľudí sa navonok javí ako odlišná, ale pod týmito rozdielmi je základná podobnosť.“ ​(Heredity and Human Life [Dedičnosť a ľudský život], New York 1963, H. L. Carson, s. 151, 154, 162, 163) (Teda keď v raných ľudských dejinách bola skupina ľudí izolovaná od ostatných a manželstvo sa uzatváralo len v rámci skupiny, zvýraznili sa u ich potomkov isté význačné kombinácie genetických čŕt.)

Učí Biblia, že černosi sú prekliati?

Táto myšlienka je založená na nepochopení 1. Mojžišovej 9:25, kde je citovaný Noach, ako hovorí: „Nech je prekliaty Kanaan. Nech sa stane najnižším otrokom svojich bratov.“ Prečítaj si to pozorne; nič sa tu nehovorí o farbe pokožky. K prekliatiu došlo preto, že Chamov syn Kanaan zjavne vykonal nejaký odporný skutok, ktorý si zaslúžil prekliatie. Ale kto boli Kanaanovi potomkovia? Neboli to černosi, ale ľudia so svetlejšou pokožkou, ktorí bývali na východ od Stredozemného mora. Pre svoje zvrátené zvyky, démonské obrady, modlárstvo a obetovanie detí sa dostali pod božský rozsudok a Boh dal krajinu obývanú Kanaančanmi Izraelu. (1. Mojž. 10:15–19) Nie všetci Kanaančania boli zničení; niektorí vykonávali nútenú prácu, čím sa splnilo prekliatie. — Joz. 17:13.

Z ktorého Noachovho potomka pochádzajú černosi? „Synovia Kúša [ďalší z Chamových synov] boli Seba a Chavila a Sabta a Raama a Sabtecha.“ ​(1. Mojž. 10:6, 7) Neskoršie biblické odkazy na Kúša obyčajne zodpovedajú Etiópii. Seba sa spomína neskôr, keď sa hovorí o ďalších ľuďoch vo východnej časti Afriky a očividne blízko Etiópie. — Iz. 43:3, poznámka pod čiarou v NW.

Sú všetci ľudia Božími deťmi?

Ako nedokonalí ľudia sa nerodíme s právom byť Božími deťmi. Ale všetci sme potomkami Adama, ktorý bol ‚Boží syn‘, keď bol stvorený v dokonalosti. — Luk. 3:38.

Sk. 10:34, 35: „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“

Ján 3:16: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ ​(Prejavovanie skutočnej viery v Ježiša je potrebné, aby sme všetci dospeli k takému vzťahu s Bohom, aký Adam stratil. Takáto výsada je otvorená ľuďom všetkých rás.)

1. Jána 3:10: „Podľa toho sa rozpoznajú Božie deti a Diablove deti: Ten, kto nekoná spravodlivosť, nepochádza z Boha, ani ten, kto nemiluje svojho brata.“ ​(Teda Boh sa nepozerá na všetkých ľudí ako na svoje deti. Z duchovného hľadiska majú tí, ktorí vedome robia to, čo Boh odsudzuje, za svojho otca Diabla. Pozri Jána 8:44. Avšak praví kresťania odzrkadľujú zbožné vlastnosti. Z nich si Boh vybral obmedzený počet, aby vládli ako králi s Kristom v nebi. O nich Boh hovorí ako o svojich ‚deťoch‘ alebo svojich ‚synoch‘. Ďalšie podrobnosti pozri pod nadpisom „Znovuzrodenie“.)

Rim. 8:19–21: „Tvorstvo vyzerá s dychtivým očakávaním zjavenie Božích synov... Samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ ​(Úľava pre ľudstvo príde vtedy, keď sa ‚Boží synovia‘ po získaní nebeského života ‚zjavia‘ a budú priamo zasahovať v prospech ľudstva pod vedením Krista. Keď verní na zemi [v tomto texte sa o nich hovorí ako o ‚tvorstve‘] dosiahnu ľudskú dokonalosť a prejavia neotrasiteľnú lojálnosť Jehovovi ako Univerzálnemu Zvrchovanému Panovníkovi, potom sa aj oni budú tešiť z vynikajúceho vzťahu Božích detí. Podiel na tom budú mať ľudia všetkých rás.)

Budú niekedy ľudia všetkých rás skutočne zjednotení ako bratia a sestry?

Tým, ktorí mali byť Ježišovými pravými učeníkmi, povedal: „Vy všetci ste bratia.“ ​(Mat. 23:8) Neskôr dodal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:35.

Tento pocit jednoty bol medzi ranými kresťanmi skutočnosťou napriek ľudskej nedokonalosti. Apoštol Pavol napísal: „Niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy; lebo všetci ste jedným človekom v spojení s Kristom Ježišom.“ — Gal. 3:28.

Kresťanské bratstvo, ktoré nie je marené rasovými rozdielmi, je skutočnosťou medzi Jehovovými svedkami v 20. storočí. Spisovateľ William Whalen uviedol v časopise U.S. Catholic: „Myslím si, že jednou z najpríťažlivejších čŕt [organizácie Jehovových svedkov] je jej tradičná politika rasovej rovnosti.“ Sociológ Bryan Wilson z Oxfordskej univerzity po rozsiahlom skúmaní Jehovových svedkov v Afrike uviedol: „Svedkovia sú zrejme uspešnejší než akákoľvek iná skupina v rýchlosti, akou odstraňujú kmeňovú diskrimináciu medzi svojimi novými členmi.“ V správe o medzinárodnom stretnutí svedkov zo 123 krajín sa v The New York Times Magazine hovorí: „Svedkovia nezaujali obyvateľov New Yorku len počtom, ale aj svojou rôznorodosťou (sú medzi nimi ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev), tým, že nerobia rozdiely medzi rasami (mnohí svedkovia sú černosi), a svojím pokojným, usporiadaným správaním.“

Božie Kráľovstvo čoskoro zničí prítomný bezbožný systém vecí vrátane všetkých, ktorí nemilujú úprimne Jehovu Boha a svojich blížnych. (Dan. 2:44; Luk. 10:25–28) Božie Slovo sľubuje, že prežijúcimi budú ľudia „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. (Zjav. 7:9) Zjednotení uctievaním pravého Boha, vierou v Ježiša Krista a láskou k sebe navzájom, určite vytvoria zjednotenú ľudskú rodinu.